Zlato Arkony

Rogana povolajú žreci z Arkony, ktorí chránia svätyňu pred neustálymi útokmi zlých Aelfov. Tento mocný nepriateľ nepochádza zo sveta smrteľníkov a černokňažník spolu so svojím verným vlčím spoločníkom Goryvladom bude musieť vymyslieť plán, prostredníctvom ktorého svätyňu plnú pokladov ochránia.

Oproti ostatným knihám ide za mňa zatiaľ o najslabšie dielo Juraja Červenáka. Černokňažník si stále drží vynikajúcu úroveň, čo sa týka súbojov, zapracovania mágie a podobných vecí, ktoré na tejto sérii mám rád, ale všetko ostatné je veľká slabota. Vedľajšie postavy sú maximálne nezaujímavé a najhoršie je na tom to, že sú si všetky veľmi podobné. Namyslení vladykovia všetci na jedno kopyto. Dej je príliš dlhý čomu nepomáha rozdelenie do dvoch kníh. Vojna s besmi bola podľa mňa najlepšia časť aj práve preto, že šlo o zbierku poviedok a to Roganovi a Goryvladovi sedelo najlepšie a mal som to podobne tiež so sériou Zaklínač, kde prvé poviedkové knihy sú za mňa TOPKA. Zlato Arkony má okrem toho novú ženskú postavu, ktorá sa objavuje po Roganovom boku a bola predstavená už v predošlej časti. Bohužiaľ za mňa nesiaha Mirene z pôvodnej trilógie ani po päty.
Aelfovia sú slušnou hrozbou ako celok, ale žiadny z nich nemá potrebné charizma aké by záporák mal mať.

Ak však odhliadnem od týchto nedostatkov, tak Zlato Arkony stále ponúka aspoň vynikajúce súboje a dobre spracované vojenské ťaženie proti hrozbe z iného sveta. Ak by bola celá kniha taká dobrá ako posledných cca 150 strán, tak by som určite šiel s hodnotením na hor, ale podľa mňa je to zbytočne delené na dve časti.

Dej je svižný, dobrodružný a napínavý od prvej po poslednú stránku. Rogan síce znesie o dosť viac než obyčajný smrteľník, to ale neznamená že ho Ďuro Červenák nechá odpočívať na biovavrínoch a len občas zdvihnúť svoj polobožský zadok, aby jedným škaredým pohľadom odrovnal nepriateľa.
Autor si prostredníctvom antagonistov vzal na paškál aj severskú mytológiu, a že to tým dvom spolu náramne pristane. Okrem aelfov - čo je niečo ako partia šialených Legolasových bratrancov - do deja zakomponoval aj Vikingov, ktorí nezostanú nič dlžní svojej povesti a stranu si nevyberajú podľa tej zbytočnej a nepotrebnej veci zvanej svedomie, ale čisto pragramaticky podľa smeru, z ktorého sa blyští viac zlata.
 Hoci je Rogan mužný, odvážny, sexi, spravodlivý a ešte aj svieti v tme, mojou obľúbenou postavou zostáva vlk Goryvlad. Autor sa nás nepokúša presvedčiť, že ho priviedol z Narnie, kde zvieratá používajú bidet a hovoria vo veršoch - tento vlk má zmysel pre čierny humor, vyjadrovanie ako opitý traktorista a rozhodne nemá strach zašpiniť si svoje tesáky krvou. Jeho konverzácie s Roganom sú podľa mňa najlepšie časti knihy, ktorá je sama o sebe skvelá.
Zlato Arkony opäť dokazuje, že Juraj Červenák vie, ako na to. Príbeh je plný napätých situácií, dejových zvratov, ktoré sú prekvapivé, ale uveriteľné, krvavých scén a strhujúcich bitiek. Zároveň to autor skvelo vyvážil - žiadny boj sa neskončí po prvej zrážke čepelí, ale ani to nenaťahuje do desiateho pokolenia. A ak sa vám bude zdať, že niektorá z postáv opustila javisko prirýchlo, len si pekne počkajte, je možné, že jej ešte zopár replík zostáva. Černokňažník je skrátka fantasy sériou na svetovej úrovni, ktorá poteší aj náročnejších čitateľov tohto žánru.

Práve sa zmenilo poradie top kníh a celá séria černokňažníka vyhráva. Človek sa ani chvíľu nenudí, sú tam rýchle zvraty, dej je svižný. Stojí to za prečítanie.

Černokňažník – Zlato Arkony – Juraj Červenák

Skvelý dvojdielny román zaviedol Rogana a jeho vlčieho sprievodcu Goryvlada až do ďalekej Rujany. Tam vojsko aelfov a dwergov zo Skrytého sveta zotročovalo slovanské kmene. Povesti o nesmiernych pokladoch Arkony však priviedli k rujanským brehom aj ďalších silných nepriateľov. Podarí sa černokňažníkovi zachrániť svätyňu v Arkone a poraziť temnú bohyňu Hell a strážcov z jej podsvetnej ríše?

Juraj Červenák opäť šikovne spojil slovanské legendy a božstvá s vikingskou mytológiou a zároveň s vymyslenými národmi zo Skrytej ríše do jedného celku.

Páčil sa mi náhľad do života slovanských kmeňov - opis ich bojovnosti, to, ako nasledovali silného vodcu, aj ako sa mu dokázali otočiť chrbtom, keď ho začali považovať za slabého. Autor priblížil aj kulty slovanských božstiev, rituálov a obetí, nevraživosť medzi kmeňmi, aj ako sa (dočasne) dokázali zjednotiť proti spoločnému nepriateľovi.

Zlato Arkony bolo plné hrdinov, udatných bojovníkov a vodcovských osobností. Nechýbali neuveriteľné strety na bojisku, nespočetné straty na životoch, úmrtia hrdinov ani zrada. Spomínané boje, vrtkavé spojenectvá a intrigy priniesli množstvo prekvapení a zvratov v deji. Hoci obdivujem, ako sa autorovi podarilo všetky tieto prvky spojiť, bolo veľmi náročné udržať si prehľad v menách, miestach a spojenectvách.

Rogan opäť predviedol svoju silu a odhodlanosť, rovnako chuť brániť slabších, najmä ženy a deti. To je na ňom veľmi sympatické, najmä v kontraste s tým, že je neľútostný zabijak. Spolu s Goryvladom tvorili vtipnú dvojicu ako v predchádzajúcich knihách – interakcie tu mali menej než v predošlých dieloch, čo mi popri všetkom tom boji trochu chýbalo. Odľahčenie by knihe prinieslo aj rozvinutie ľúbostného vzťahu medzi Roganom a Miladou. Ich vzájomná náklonnosť bola jemne naznačená, no myslím si, že Rogana by láska poľudštila a dala mu nový rozmer. Najviac sa mi páčil archaický slovník, úplne ideálny pre zvolené historické obdobie.

4/5