Nikdekoľvek

⭐⭐
Neil Gaiman- Nikdekolvek

Pod ulicami Londýna sa rozprestiera svet, o ktorom väčšina z nás nikdy nepočula. Je to svet príšer, svätcov, vrahov a anjelov, rytierov v lesklej zbroji aj bledých diev v čiernom zamate. Svet tých, ktorí doň prepadli štrbinami z nášho, horného sveta

------

No, čo povedať ?
Ako milovník fantasy má táto kniha sklamala. Fantasy prvkov tam bolo veľa, zaujímavo vymyslený svet s jasným cieľom, no pre mňa úplne zabite 3 dni plné trápenia, strácala som sa v obsahu, keď už som si myslela, že držím dejovú líniu pevné rukách tak šup nové postavy (čo mne osobne nevadí) ale tu to bolo jednoducho 255 strán (pretože tu zvyšnú 100 som jednoducho vzdala) o hubu.

Podľa knihy je seriál alebo podľa seriálu kniha? a tak to aj vyzerá ako seriál to môže dávať všetko zmysel no ako kniha mi to príde ako totálny nezmysel

Hlavnou postavou knihy je Richard, ktorý si žije svoj usporiadaný nudný život a na prvý pohľad sa zdá, že je s ním celkom spokojný. Jedného dňa pomôže ranenej dievčine na ulici – Dvierke. Práve tento skutok obráti Richardov svet hore nohami.

Keď na druhý deň príde do práce, zisťuje, že ho nikto nevidí. Zdá sa, že všetci jednoducho zabudli, že niekedy vôbec existoval. Zúfalo túži získať späť svoj starý stereotypný život, a tak sa rozhodne vyhľadať Dvierku a dať všetko opäť do poriadku. Ocitá sa tak v šialenom svete, Dolnom Londýne, ktorý postráda akúkoľvek logiku.

Vedľajšie postavy boli veľmi zaujímavé a bavilo ma spoznávať ich. Odvážna Dvierka aj vždy úžasný Markíz de Carabas ma očarili. Temní a komickí páni Croup a Vandemar sa často dostávali až do bizarných situácií a rozosmievali ma. Stretávame sa aj so skutočným anjelom, v ktorého existenciu neveria ani obyvatelia Dolného Londýna.

Záver knihy je prekvapivý a dojemný. Posledná kapitola sa mi veľmi páčila, rozhodne mala ten správny šmrnc.

Hneď ako u nás vyšla, utekala som do Martinusu a musela som ju mať. Mala som od nej obrovské očakávania, ale stalo sa niečo, čo sa nestáva často. Nikdekoľvek bola oveľa lepšia, ako som očakávala. Kniha sa čítala sama. Pútavý dej a fantastické písanie Neila Gaimana vás prilepia k stránkam tak, že ju nebudete chcieť odložiť.

Bol to jeden z najkrajších fantasy príbehov a ešte dlho som na neho myslela. V budúcnosti určite siahnem aj po ďalších knihách od tohto skvelého autora.

Po tejto knižke som siahla po tom, čo sa mi veľmi páčila kniha Severská mytológia.
Kniha ma hneď od začiatku vtiahla do deja a svet Dolného a Horného Londýna si ma ihneď získal. Richard Mayhew žije v Hornom Londýne a zo začiatku nemá ani poňatia o existencii sveta pod mestom a o potkaniaroch či anjeloch už tobôž nie. Jedného dňa sa však všetko zmení. Keď zachráni Dvierku pred vražednou dvojkou Pánom Vandemarom a Croupom stáva sa pre svoj doterajší život doslova neviditeľným. Celý príbeh mi príde veľmi fantastický, zo začiatku som dokonca mala pocit, že až detský - tento pocit ma ale veľmi rýchlo opustil po ďalších stranách plných krvi a vraždenia. Proste fantasy príbeh pre dospelých :-) Jedine ma mrzí, že som sa nedozvedela viac o tom, ako vlastne tento svet pod mestom vznikol a jednotlivým postavám autor neposkytol dostatok času aby sa prejavili a ukázali - vidím v tomto príbehu ešte potenciál na pokračovanie a dúfam sa ho niekedy dočkáme.
Za mňa 3* z 5.

Na túto knihu som sa tešila a nesklamala. Je to taká rozprávka pre dospelých. Štruktúra románu je veľmi jednoduchá. Nejde tu tak ani o cieľ, ako o cestu k nemu, cestu - putovanie skupinky ľudí dolným Londýnom. Túto skupinku, ktorej počet sa neustále podľa okolností mení, tvoria najčastejšie: Dvierka, Richard, markíz de Carabas a Lovela. No a samozrejme výraznými postavami sú ešte v tomto rozprávaní pán Vandemar a pán Croup, ktorí mi občas pripomínali postavičky Pat a Mat z rozprávky A je to. Ich dialógy občas morbídne, občas detsky nezmyselné boli spestrením už i tak rozmanitého románu: s. 214: “Už sa preberá?” chcel vedieť pán Croup.
Pán Vandemar šťuchol do nevládneho tela jedným mohutným prstom. Sotva dýchalo. “Ešte nie, pán Croup. Asi som ho polámal.
“Musíte si dávať väčší pozor na hračky, pán Vandemar”, upozornil ho pán Croup.
Avšak celým príbehom nás sprevádza Richard Mayhew - chlapík z horného Londýna, ktorý nie je typickým hrdinom - je to skôr typ neschopáka a mäkkýša, ktorý však v zásadných okamihoch prejavuje neočakávané hrdinstvo, i keď len na chvíľu. V mnohom mi pripomínal postavu Thomasa z knihy Smrteľné stroje. Markíz de Carabas o Richardovi: s. 200 - “Už nejaký čas mal podozrenie, že v tom z Horného sveta by mohlo byť viac, ako sa zdá na prvý pohľad.”
Ďalšou výraznou a kľúčovou postavou je dievča - Dvierka, pri ktorej mene som si najprv myslela, že ide o preklep v texte, ale jej meno súvisí s jej schopnosťami. Čo sa týka jej charakteru, je to jednoznačná klaďaska.
Nuž ale urobte si názor sami.