Slová v hlbinách

Kniha sa odohrávala v zaujímavom prostredí a dej bol postavený na skvelom nápade, ktorý ma hneď zaujal. Autorka všetko zaobalila do horko-sladkej melancholickej atmosféry a knihu obohatila o množstvo skvelých myšlienok, ktoré ma nútili zamyslieť sa alebo ma naopak zanechali v nemom úžase.

Slová v hlbinách mali všetky predpoklady na to, stať sa skvelou knihou, ale nebolo to tak. Dlho som nemohla prísť na to, čo mi na knihe vadí najviac. Potom som si uvedomila, že sú to hlavné postavy. Henry a Rachel, obaja patetickí ľudkovia, ktorí sa priam topili v sebaľútosti.

Henry si prechádzal rozchodom a agresívne trval na tom, že ak sa zmení, jeho milovaná sa k nemu vráti. Amy ho mala úplne na háku, bola to pre neho tá najviac toxická osoba, ale Henry trval na svojom.
Rachel sa snažila vyrovnať so smrťou svojho brata a hoci chápem, že stratiť blízkeho je ťažké, tajiť jeho smrť pred priateľmi len preto, že sa nám o tom "nechce rozprávať", naozaj nie je v poriadku. Nebol to len jej brat, ten chlapec bol niekoho kamarátom, niekto ho zasa ľúbil, spolužiaci ho mali radi a všetci títo ľudia sa s ním chceli tiež rozlúčiť, a Rachel ich o to pripravila. Vždy mala so všetkým problém, ľudia okolo nej sa jej snažili pomôcť, ale jej to bolo srdečne jedno, lebo nikto predsa nevie, ako sa ona cíti a bla, bla. Obe hlavné postavy omieľali dokola to isté a po čase to začalo byť strašne otravné. Celé to bolo tragikomické a chvíľami až absurdné.

Okrem toho bola kniha dosť suchopárna. Takmer nič sa v nej nedialo. Celý čas som čakala na nejaký zvrat, no nedočkala som sa. Niekde za polovicou však postavy prestali byť také protivné a ja som si čítanie začala celkom užívať. Neprišiel síce žiaden zlom, ale obaja sa akosi zmierili s tým, čo sa im stalo a rozhodli sa začať znova žiť. To sa mi páčilo a posledné kapitoly boli veľmi fajn.

Páčil sa mi aj koncept knižnice listov a aj to, ako ho autorka v deji využila.

Knihu hodnotím ako priemer. Niektoré pasáže sa mi celkom páčili, ale kniha sa čítala pomaly a často som sa do nej musela nútiť. Okrem toho, len málokedy sa stretávam s tak nesympatickými postavami.

V poslednej dobe ma všetky knihy pre tínedžerov veľmi milo prekvapia. Nikdy sa tohto žánru nenabažím a budem mu verná asi do smrti. 
A o tejto konkrétnej knihe ste už isto veľa počuli,no ak máte chvíľku čas,budem veľmi rada, keď si prečítate aj to, ako sa páčila kniha mne.
Slová v hlbinách nie je obyčajná tínedžerská kniha. Hlavnej hrdinke Rachel umrie brat pred vlastnými očami, je nešťastná, dokonca nezmaturuje a utápa sa v smútku. Rozhodne sa,že sa presťahuje k tete, späť do rodného mestečka,kde zanechala priateľov a svoju platonickú lásku z detstva, najlepšieho priateľa, Henryho. Rachel sa po tejto tragickej udalosti, ktorá sa jej stala len pred pár mesiacmi, uzatvára pred celým svetom a navonok pôsobí ako niekto úplne iný, no vo vnútri je to stále stará dobrá Rachel a Henry to cíti. Ich cesty sa nerozišli v najlepšom, takže chvíľu potrvá, kým sa ľady prelomia a ich priateľstvo nabehne do starých koľají. Henry sa chystá na cestu okolo sveta so svojou (zvláštnou) priateľkou Amy(ako cesta dopadne sa dočítate v knihe). Túto osobu som od prvej zmienky naozaj nemusela a celou knihou sa moje nesympatie k nej len zväčšovali. Naopak som si veľmi obľúbila Henryho sestru George, ktorá sa platonicky zamilovala do chlapca, ktorý jej nechával listy v knihe-to je najkrajšia zaujímavosť, akú som kedy v knihe našla, že sa nechávali odkazy v knihách v rodinnom antikvariáte. Dilema, či zvíťazia peniaze alebo láska ku knihám v súvislosti s antikvariátom,ma mátala a do poslednej chvíle som verila, že sa Henryho rodina rozhodne dobre. Od začiatku som vedela kto Pytheas(tajomný dopisovateľ) je, a o to viac, s pribúdajúcimi stránkami, narastal aj môj smútok. Táto kniha bola veľmi príjemne napísaná. Crowley svojím štýlom oživila postavy a prežívala som všetko s nimi,čo je podľa mňa veľké plus young adult príbehov. Kniha je plná smútku, ale aj nádeje, lásky, priateľstva- vrelo vám ju odporúčam

Každý kto čítal túto knihu hovorí aká je smutná. Ja nemám rada smutné filmy, knihy a pesničky, pretože som dosť senzitívna a podobné veci dokážu ovplyvniť moju náladu na celý deň. Aj napriek tomu som sa jej ale rozhodla dať šancu. A neľutujem to. Áno, je pravda, že sa mi čítala ťažko a musela som si dávať prestávky aby som sa nerozplakala ale aj napriek tomu to bola úchvatná kniha.

Pravdou je, že o niektorých veciach sa ťažko hovorí. Najmä ak ide o tému, ako je láska alebo smrť. Omnoho jednoduchšie je to všetko napísať. A týmto sa riadia aj postavy v knihe. Komunikujú spolu ale o ťažkých veciach si píšu listy, ktoré nechávajú v knihách. Taktiež rada občas píšem čo cítim alebo čo by som chcela povedať ale nemám na to odvahu. Moje listy ale nik nečíta. Aj napriek tomu sa po tom cítim lepšie.

Kniha bola tenká ale bohatá obsahom. Bola plná emócií. Nebola v nej ani veta navyše a po dočítaní vo mne ešte dlho zostávali zvláštne pocity, o ktorých som musela premýšľať. Postavy v nej krásne dozrievali a vyrovnávali sa s nástrahami života.

Och, kde začít. Tato kniha patří žánrově do YA a já po dlouhé době četla tento žánr.
Jen co jsem tuto knihu otevřela, čekala na mě hned na prvních strach kach dávka humoru. Věřte mi, že při této knize se nudit nebudete. Nejen, že v knize najdete plno vtipných hlášek, ale i mnoho momentů k zamyšlení.
Ale musím přiznat, že mi hlavní postavy pili i krev. Henry byl občas na praštění pánví, protože jeho naivní myšlení až bolelo, ale zase se mi líbilo jeho chování vůči Ráchel. Mezi nimi to bylo vážně něco.
Ráchel, která se změnila z důvodu, které chápu, ale uzavřít se před světem mi nejen trhalo srdce a vím o čem mluvím, protože jsem nejednou prožívala to co ona. Ztráta bolí, ale je dobré o tom s někým mluvit. Občas i ji jsem chtěla něčím praštit a pro jistotu si obstarat alibi, kdyby náhodou... Přeci jen praštit dva lidi panvi(nebo něčím co máte po ruce) není sranda... Ale ne dělám si srandu (chtěla jsem je ale praštit)
Nejen, že príbeh vyprávěl o Henrym a Rachel, ale objevují se tam i vedlejší postavy. George, sestra Henryho a Martin jejich kamarád. Tito dva byli též dvojka k pokukaní a ani oni mě nenudili.
Musím vám říct. Píšu tuhle recenzi a kořením se jak měsíček na hnoji, takhle mě kniha dlouho nepobavila a já na ní nemůžu a zároveň nechci říct nic špatného.