Slová v hlbinách

Kniha sa odohrávala v zaujímavom prostredí a dej bol postavený na skvelom nápade, ktorý ma hneď zaujal. Autorka všetko zaobalila do horko-sladkej melancholickej atmosféry a knihu obohatila o množstvo skvelých myšlienok, ktoré ma nútili zamyslieť sa alebo ma naopak zanechali v nemom úžase.

Slová v hlbinách mali všetky predpoklady na to, stať sa skvelou knihou, ale nebolo to tak. Dlho som nemohla prísť na to, čo mi na knihe vadí najviac. Potom som si uvedomila, že sú to hlavné postavy. Henry a Rachel, obaja patetickí ľudkovia, ktorí sa priam topili v sebaľútosti.

Henry si prechádzal rozchodom a agresívne trval na tom, že ak sa zmení, jeho milovaná sa k nemu vráti. Amy ho mala úplne na háku, bola to pre neho tá najviac toxická osoba, ale Henry trval na svojom.
Rachel sa snažila vyrovnať so smrťou svojho brata a hoci chápem, že stratiť blízkeho je ťažké, tajiť jeho smrť pred priateľmi len preto, že sa nám o tom "nechce rozprávať", naozaj nie je v poriadku. Nebol to len jej brat, ten chlapec bol niekoho kamarátom, niekto ho zasa ľúbil, spolužiaci ho mali radi a všetci títo ľudia sa s ním chceli tiež rozlúčiť, a Rachel ich o to pripravila. Vždy mala so všetkým problém, ľudia okolo nej sa jej snažili pomôcť, ale jej to bolo srdečne jedno, lebo nikto predsa nevie, ako sa ona cíti a bla, bla. Obe hlavné postavy omieľali dokola to isté a po čase to začalo byť strašne otravné. Celé to bolo tragikomické a chvíľami až absurdné.

Okrem toho bola kniha dosť suchopárna. Takmer nič sa v nej nedialo. Celý čas som čakala na nejaký zvrat, no nedočkala som sa. Niekde za polovicou však postavy prestali byť také protivné a ja som si čítanie začala celkom užívať. Neprišiel síce žiaden zlom, ale obaja sa akosi zmierili s tým, čo sa im stalo a rozhodli sa začať znova žiť. To sa mi páčilo a posledné kapitoly boli veľmi fajn.

Páčil sa mi aj koncept knižnice listov a aj to, ako ho autorka v deji využila.

Knihu hodnotím ako priemer. Niektoré pasáže sa mi celkom páčili, ale kniha sa čítala pomaly a často som sa do nej musela nútiť. Okrem toho, len málokedy sa stretávam s tak nesympatickými postavami.

V poslednej dobe ma všetky knihy pre tínedžerov veľmi milo prekvapia. Nikdy sa tohto žánru nenabažím a budem mu verná asi do smrti. 
A o tejto konkrétnej knihe ste už isto veľa počuli,no ak máte chvíľku čas,budem veľmi rada, keď si prečítate aj to, ako sa páčila kniha mne.
Slová v hlbinách nie je obyčajná tínedžerská kniha. Hlavnej hrdinke Rachel umrie brat pred vlastnými očami, je nešťastná, dokonca nezmaturuje a utápa sa v smútku. Rozhodne sa,že sa presťahuje k tete, späť do rodného mestečka,kde zanechala priateľov a svoju platonickú lásku z detstva, najlepšieho priateľa, Henryho. Rachel sa po tejto tragickej udalosti, ktorá sa jej stala len pred pár mesiacmi, uzatvára pred celým svetom a navonok pôsobí ako niekto úplne iný, no vo vnútri je to stále stará dobrá Rachel a Henry to cíti. Ich cesty sa nerozišli v najlepšom, takže chvíľu potrvá, kým sa ľady prelomia a ich priateľstvo nabehne do starých koľají. Henry sa chystá na cestu okolo sveta so svojou (zvláštnou) priateľkou Amy(ako cesta dopadne sa dočítate v knihe). Túto osobu som od prvej zmienky naozaj nemusela a celou knihou sa moje nesympatie k nej len zväčšovali. Naopak som si veľmi obľúbila Henryho sestru George, ktorá sa platonicky zamilovala do chlapca, ktorý jej nechával listy v knihe-to je najkrajšia zaujímavosť, akú som kedy v knihe našla, že sa nechávali odkazy v knihách v rodinnom antikvariáte. Dilema, či zvíťazia peniaze alebo láska ku knihám v súvislosti s antikvariátom,ma mátala a do poslednej chvíle som verila, že sa Henryho rodina rozhodne dobre. Od začiatku som vedela kto Pytheas(tajomný dopisovateľ) je, a o to viac, s pribúdajúcimi stránkami, narastal aj môj smútok. Táto kniha bola veľmi príjemne napísaná. Crowley svojím štýlom oživila postavy a prežívala som všetko s nimi,čo je podľa mňa veľké plus young adult príbehov. Kniha je plná smútku, ale aj nádeje, lásky, priateľstva- vrelo vám ju odporúčam

Každý kto čítal túto knihu hovorí aká je smutná. Ja nemám rada smutné filmy, knihy a pesničky, pretože som dosť senzitívna a podobné veci dokážu ovplyvniť moju náladu na celý deň. Aj napriek tomu som sa jej ale rozhodla dať šancu. A neľutujem to. Áno, je pravda, že sa mi čítala ťažko a musela som si dávať prestávky aby som sa nerozplakala ale aj napriek tomu to bola úchvatná kniha.

Pravdou je, že o niektorých veciach sa ťažko hovorí. Najmä ak ide o tému, ako je láska alebo smrť. Omnoho jednoduchšie je to všetko napísať. A týmto sa riadia aj postavy v knihe. Komunikujú spolu ale o ťažkých veciach si píšu listy, ktoré nechávajú v knihách. Taktiež rada občas píšem čo cítim alebo čo by som chcela povedať ale nemám na to odvahu. Moje listy ale nik nečíta. Aj napriek tomu sa po tom cítim lepšie.

Kniha bola tenká ale bohatá obsahom. Bola plná emócií. Nebola v nej ani veta navyše a po dočítaní vo mne ešte dlho zostávali zvláštne pocity, o ktorých som musela premýšľať. Postavy v nej krásne dozrievali a vyrovnávali sa s nástrahami života.

Och, kde začít. Tato kniha patří žánrově do YA a já po dlouhé době četla tento žánr.
Jen co jsem tuto knihu otevřela, čekala na mě hned na prvních strach kach dávka humoru. Věřte mi, že při této knize se nudit nebudete. Nejen, že v knize najdete plno vtipných hlášek, ale i mnoho momentů k zamyšlení.
Ale musím přiznat, že mi hlavní postavy pili i krev. Henry byl občas na praštění pánví, protože jeho naivní myšlení až bolelo, ale zase se mi líbilo jeho chování vůči Ráchel. Mezi nimi to bylo vážně něco.
Ráchel, která se změnila z důvodu, které chápu, ale uzavřít se před světem mi nejen trhalo srdce a vím o čem mluvím, protože jsem nejednou prožívala to co ona. Ztráta bolí, ale je dobré o tom s někým mluvit. Občas i ji jsem chtěla něčím praštit a pro jistotu si obstarat alibi, kdyby náhodou... Přeci jen praštit dva lidi panvi(nebo něčím co máte po ruce) není sranda... Ale ne dělám si srandu (chtěla jsem je ale praštit)
Nejen, že príbeh vyprávěl o Henrym a Rachel, ale objevují se tam i vedlejší postavy. George, sestra Henryho a Martin jejich kamarád. Tito dva byli též dvojka k pokukaní a ani oni mě nenudili.
Musím vám říct. Píšu tuhle recenzi a kořením se jak měsíček na hnoji, takhle mě kniha dlouho nepobavila a já na ní nemůžu a zároveň nechci říct nic špatného.

Slova v hlbinách sú knihou o tom, že slová majú svoju silu, svoj význam, podstatu. sú smutno krásnym príbehom o priateľstve, rodine, trápeniach, problémoch, rôznych druhoch strát a spôsobov vyrovnávania sa s nimi. sú príbehom o živote, o tom aký je vo svojej podstate, v reáli, bez príkras.

Slová v hlbinách sú príbehom dvoch mladých ľudí, ale aj ich rodiny, blízkych či priateľov. každý z nich zažil iný typ straty, vyrovnáva sa s tým iným spôsobom- strata súrodenca, rozchod, strata zamestnania, kamaráta a pod. každá z postáv má svoj príbeh, svoju motiváciu, niečo čo ju ženie dopredu či drží späť. kniha je plná nie ľahkých tém, ktoré sú ale podané s úctou a citlivo. nevadilo by mi keby mal príbeh o pár strán naviac a niektoré veci, by bolo rozobrané ešte o niečo do hĺbky, ale svojím spôsobom, to bolo dokonalé aj takto.

dej nie je nijak komplikovaný. niekomu sa môže zdať až moc priamočiary či jednotvárny. ale aj o tom je život. nemusí byť stále plný rôznych zážitkov, niekedy si len tak plynie. možno aj vďaka tomu viete približne odhadnúť, čakať čo sa asi stane. no však niekedy sa veci vyvŕbia inak ako človek čaká a aj o tom je život. s postavami budete prežívať každú ich emóciu, či radosť alebo smútok. budete čakať až sa niečo stane, ako na to zareagujú postavy, čo to s nimi spraví. a až to nastane, dostane vás to rovnako ako ich.

Slová v hlbinách sú knihou so smutným, ale o to krajším a emotívnejším príbehom. sú o ľuďoch, o slovách, o živote. to všetko podkresľujú a dopĺňajú úryvky listov, odkazov, ktoré si ľudia nechávali v Knižnici listov. niekedy je ľahšie dať slová na papier ako ich vysloviť na hlas. kniha je tak plná krásnych myšlienok. ak nad ňou rozmýšľate, určite do nej choďte.

Slová v hlbinách zachytávajú príbehy dvoch priateľov, Henry a Rachel. Obaja majú svoje starosti a rozličné problémy no spája ich hlavne minulosť a láska ku knihám, najmä k tým z antikvariátu Howling.

Zo začiatku príbehu som si hovorila, že tejto knihe určite nedám 5 hviezdičiek, už len preto, lebo hlavné postavy mi neprišli ničím zaujímavé ani sympatické. No práve to na nich bolo úžasné. Ich nedokonalosť. Ich reálnosť. Čím viac som čítala, tým lepšie som sa do nich dokázala vžiť.

Myšlienky v tejto knihe? Dokonalé. Poznámky písané na okrajoch kníh a v listoch v Knižnici listov mali nádherné posolstvo, či už boli o láske, živote alebo smrti.

Okrem toho, kniha bola plná svetlých momentov, ktoré sa striedali s tými horšími. Miestami som sa bála ako to nakoniec dopadne, ale táto nádhera mala našťastie šťastný koniec.

Kniha v sebe ukrýva množstvo krásnych posolstiev života, no chýbala mi tam akási iskra, vďaka ktorej by som sa na čítanie tešila.

Knihy odhaľujú tajomstvá... a nie iba tie, ktoré napísali autori. Čitatelia a návštevníci jedného nezvyčajného antikvariátu majú vyčlenený kútik s knihami, do ktorých môžu písať, tzv. Knižnicu listov. Áno, počujte dobre, podčiarkovať, zakrúžkovať, čarbať po okrajoch je nielen dovolené, ale aj nutné, lebo v knihách si takto nechávajú odkazy. A listy. Klasické, papierové, na ktoré položili svoje vyznania a túžby. Je to veľmi pekná myšlienka... Hovorím, samozrejme, iba o ručne písaných listoch, lebo písanie perom a zvýrazňovanie pasáží v knihe považujem za zlozvyk a to nehovorí zo mňa knihovníčka, ale aj študentka, ktorú to vytáčalo ešte počas štúdií. Takže kým jedna moja časť sa nadchýnala romantikou, druhá behala dookola a trhala si vlasy! Ak písať, tak prosím, ceruzkou, nie každý je zvedavý ma vaše myšlienkové pochody! (Áno, hovorí zo mňa mladšie ja, kupujúce knizku Samko Tále: Knihu o cintoríne v antikvariáte Paseka, kde som na výške brigádovala, a kde boli asi 4(!) strany popísané a dielo rozpitvané... a kým som to nevygumovala, som si knihu neužila...) Alebo aj lepiace papieriky sú skvelé. Písanie listov je však tak vzácne, že si ani nespomínam, kedy som rukou písaný list dostala... Ok, späť k samotnému príbehu, ktorý je o láske v rôznych podobách, o strate, o priateľstve, o smútku a hlavne o poznaní. Možno sa veľa motívov opakuje, ale tak je to to aj živote... neopätovaná láska, končiace, či začínajúce vzťahy, problémy v rodine, odcudzenie... Prečo táto kniha nebola napísaná skôr, keď som dospievala? Mladí hrdinovia, tínedžeri na prahu dospelosti, mi prirástli k srdcu. Majú osemnásť a rozhodujú sa, čo ďalej, či pôjdu študovať, či cestovať, alebo pracovať a žiť ako doposiaľ. Henry, knihomoľ, pracujúci v rodinnom kníhkupectve (vlastne jeho rodina ešte aj bývala nad obchodom) bol tak roztomilý, ako šteniatko, ktoré je pripútané a sa vracia vždy k tej istej osobe. Rozchádzajú a schádzajú sa vždy nanovo, no je to zraňujúce. Rachel, jeho dávna priateľka z detstva, sa vrátila do mestečka a potrebuje sa vyrovnať s traumou. Je zmenená, nie je to tá istá osoba, ktorou bola, keď odchádzala. A zhodou náhod dostala prácu v tomto antikvariáte. Celý čas som si hovorila, zdôver sa, hovor s ním. Alebo s kýmkoľvek. Ale na všetko treba čas... George, Henryho sestra, ktorej ľúbostný príbeh sa rozvíjal práve cez Knižnicu listov. (Tu sa priznám, vyrušovalo ma jej chlapčensky znejúce meno.) A to nespomí na am ešte plno ďalších postáv, ktoré boli späté s hudbou, literatúrou a oceánom. Citáty a myšlienky z kníh, ktoré tu sú, robia túto útlu knižočku ešte zaujímavejšou. V istý moment som bola dojatá až k slzám, a asi aj preto radšej končím s písaním, aby som neprezradila to dôležité...
P.S. Keďže v mojom výtlačku, ktorý som dostala pod stromček na Vianoce od Knižiška, chýbalo 17 strán, bola som dojatá aj druhýkrát a to láskavosťou čitateľky, ktorá mi ich preposlala. ❤️

Tento príbeh je neskutočne príjemná feel good romantika s trochu smutným podtónom. Henry je "snílek" a trochu uletený - úplne som sa s ním v niektorých situáciách vedela stotožniť. Rachel je skôr tá nohami na zemi; celý príbeh sa snaží vyrovnať so stratou a je to naozaj dobre napísané.

Čo by som ešte dodala - je to neskutočne vtipné. Resp, často som sa zasmiala, že "úúplne, to taká pravda!" A celý príbeh sa doslova číta sám, ani nebudete vedieť a už budete na konci. Keď hľadáte rýchlu oddychovku, toto je to pravé orechové.