Moje vražedné vnútorné dieťa

Knihy od Karstena Dusse sa mi neskutocne pacia. Spojenie cierneho humoru a slusneho pravnika (navonok) je neuveritelne velmi lakave a skutocne zachyti citatela za pacesy a nechce pustit :-D

Pokracovanie knihy Sustred sa na vrazdu asi nemohlo byt lepsie.

Kniha, pri ktorej sa zabavite aj napriek tomu, ze si uvedomujete paradoxnost toho na com sa bavite a toho co je spravne...pre mna skutocne palec hore :-D

Nadhlad autora, skryte vyznamy,.... uz teraz viem, ze autora si zaradujem ku svojim oblubenym a tesim sa na jeho dalsie pociny!

Tak som sa dočkala pokračovania mojej obľúbenej knihy "Sustreď sa na vraždu" alebo v českom preklade "Vraždi všímavě". Tešila som sa na humor autora a aj som sa ho dočkala. Björn zabil bosa mafiánskej skupiny a druhého väzní pod priestormi škôlky. A akoby nemal dosť problémov, prestane sa ovládať a náhodou zabije čašníka na dovolenke. To je dôvod, prečo opäť navštívil terapeuta, aby opäť našiel svoju sebakontrolu.

Tak ako pri prvej časti, aj teraz som sa smiala nad absurditou rôznych situácií, ktoré autor vymyslel. Čierny humor je stále prítomný. Odporúčam však, aby si pochopil/a kontext knihy a príbehu, prečítaj si najskôr prvú časť série.

Odporúčam všetkými desiatimi. Každý, kto má rád humor a zaujímavé (v podstate) krimi z mafiánske prostredie, nenechajte túto knihu v kníhkupectve.

Odporúčam tlačenú aj audiopodobu (v slovenskom aj českom jazyku). Oba dabingy sú perfetkné, takže záleží len na tom, aký jazyk preferuješ.

Po skvelej úvodnej časti o Björnovi Diemelovi som si natešená objednala druhú časť, ktorá sľubuje, že tento diel mafiánskeho krimi bude ešte sústredenejší na vraždu ako ten predtým. A tak som sa celá nadšená pustila do čítania…
Björn Diemel sa ako úspešný advokát musel v prvej časti vysporiadať hneď s dvoma mafiánskymi bossmi a ich klanmi, čo si vyžadovalo nielen dômyselný plán, ale i vhodnú dávku sústredenosti. Prvá časť bola neskutočne pútavo a humorne napísaná, takže som ju zhltla ako malinu.
Niečo podobné som očakávala aj od pokračovania, prišlo však veľké ALE…
Z dvoch tretín bola kniha neskutočná nuda a po krimi tiež nebolo ani stopy. Dej sa rozhýbal asi sto strán pred koncom a nebyť toho, že som bola zvedavá ako to dopadne s Borisom (mafiánsky boss, ktorého Björn uniesol a uväznil na konci prvej časti), tak by som knihu asi ani nedočítala.
Prvých dvesto strán mi pripadali ako psychologická príručka zaodetá v šate mafiánskej krimi, kde autor až do omrzenia omieľal o “vnútornom dieťati” čo vo mne silne evokovalo spomienku na “citovú nádrž lásky” z knihy Päť jazykov lásky. V každom prípade, pri oboch som dostávala alergickú reakciu v podobe žihlavky!
Je síce fajn, ak sa autor snaží zapracovať do knihy “trochu” psychológie a pozrieť sa na zúbok vzťahom: rodič < > dieťa, čo robiť a čo nerobiť ako rodič alebo sa snaží zakomponovať momentálne horúce témy ako: ekológia, udržateľnosť, digitálny detox či rovnoprávnosť pohlaví… ALE…
Všetkého veľa škodí a tu mi to rozhodne prišlo na úkor príbehu. A tak sa z mafiánskej krimi, ktorá ako bolo sľubované, mala sršať čiernym humorom, sršala akurát tak nudou.
Za mňa tentokrát NIE a rozhodne už asi po ďalšej časti nesiahnem, hoci v nemčine už vyšla tretia a aj štvrtá časť - obávam sa, že bude v podobnom duchu ako Moje vražedné vnútorné dieťa.

z prvej časti som dobré pocity, nepadla som síce z knihy na zadok, ale bavila ma. preto som aj rozhodla, že sa pustím do druhej časti. musím sa však priznať, že ani po prečítaní druhej časti, neviem do akého žánru knihu zaradiť. ide vlastne o taký zmes žánrov. na jednej strane je to krimi, ale nie čisté krimi. v istých bodoch sa to tvári ako motivačná literatúra, zabalená do krimi a prostredia mafie. celé je to doplnené o čierny humor, ktorý to akoby odľahčuje.

znova sa stretávame s Bjornom. od udalostí v prvej časti prešlo pol roka. Bjorn sa snaží žiť svoj nový život. držať sa hraníc, ktoré si vďaka terapii stanovil. stále sa riadi tým čo sa "naučil" na terapii. avšak je postavený pred nový problém, ktorý môže vyriešiť len nová terapia. v knihe sa teda znova objavuje ten motivačný, terapeutický aspekt. pri prvej časti išlo o niečo nového, sviežeho, originálneho. tu už mi to miestami prekážalo. Bjorn sa dostáva do kontaktu s jeho vnútorným dieťaťom. zas a znova si rady terapeuta vysvetľuje podľa seba. na všetko čo sa mu deje, pred čo je postavený, aplikuje rady ohľadom vnútorného dieťaťa. na všetko čo má vďaka tomu vysvetlenie. problém s čašníkom, s klientom, s chuligánmi v parku, s klientom? vďaka terapii tak má "nový" dôvod všetkých problémov. nič však, čo by nevyriešil rozhovor s vnútorným dieťaťom a spoločný plán, k spokojnosti oboch strán. až som občas musela premýšľať, či má všetkých 5 pokope.
aj keď teda niektoré z riešení teda vyšli, najmä tie okolo MŠ.

aj keď mám z knihy trochu zmiešané pocity, ani po druhej časti neviem do ktorého žánru ju zaradiť a nad konaním hlavného hrdinu som občas pretáčala očami, aj tak som sa bavila a užila si ju. je plná vtipných situácií, vážne ju netreba brať. skôr ale ako ale skôr ako odľahčené krimi s čiernym humorom, jemnú paródiu plnú klišé, z ktorých sa autor nebojí si uťahovať, všetko vníma inak a knihu si užíva. oproti prvej časti mi však zápletka prišla slabšia. aj keď bola prepletaná a mala viac vrstiev (liniek), bolo o niečo jednoduchšia. ubudlo aj krvi a morbídnych detailov, aj keď núdza o smrť či vraždy nebola. takže ak chcete tak trochu netradičné krimi, zmes žánrov, určite knihu skúste.