v.knihach

Hodnotenie:

Registrovaný: 26.3.2020

Naposledy aktívny: 27.1.2026

Celkom bodov: 408 (Čo sú body?)

Za posledných 30 dní: 5

V priateľoch

Priateľov

Prehľad Knihy Obľúbení autori (0) Aktivity Odznaky (24) Čítanie 2025 Komentáre (407) Hodnotenie (443) Vložené knihy (2) Vloženie autori (1)

Prehľad komentárov kníh užívateľa

Názov	Komentár
Země příběhů - Kouzelné přání	Jedného večera si moje dievčatá zmysleli, že nechcú rozprávku na počúvanie, chceviacli, aby som im čítala. Pomaly ma prechádzala choroba, nebola som na to pripravená. Knihomoľská lampička vybitá a ja som premýšľala, čo také im môžem prečítať z mobilu(čítačka vybitá tiež, ale aspoň aplikácia Kindle funguje ako má). Scrollovala som dlho a našla. V núdzi nevadil ani český jazyk, netušila som, o čom kniha je, obálka vyzerala detsky, tak som to riskla. Ľudia dobrí, bolo to úžasné! Príbeh sme prečítali za 4 večery. Dievčatá si ho doslova pýtali a nevedeli sa dočkať, kedy zalezú do postele(to sa nestáva, často zaspia až po mne). Kouzelné přání je prvou časťou série Země příběhů. Hlavnými hrdinami sú deti, dvojčatá. Knihomoľka Alex a lajdák Conner. Sú rozdielni, sú smutní, sú to deti a matka je stále v práci. Majú skvelú babičku, ktorá im daruje knihu… kúzelnú. Vedela babi, že najobľúbenejšia kniha ich detstva, aj ich otca, je čarovná? (Napoviem vám, dozviete sa v knihe.) Knižka nie je žiadna novinka. Už takmer dekádu ponúka deťom perfektnú jazdu do rozprávkového sveta tak, ako ho nepoznáme. Áno, áno, všetci poznáme príbehy o Jackovi a zázračnej fazuli, o Červenej čiapočke, Šípkovej Ruženke, Snehulienke a iných klasických rozprávkach. Ale ich príbehy neskončili poslednou stránkou. V knihe Kouzelné přání ich osudy pokračujú. Deti po “vpáde” do stránok knihy zažívajú neuveriteľné dobrodružstvá. Musím povedať, že mňa samú kniha neraz rozosmútila. Je napísaná presne tak, aby čitateľ(či už malý alebo veľký) precítil emócie postáv, skľučujúci smútok, hnev, radosť, odhodlanie, lásku, obavy, strach… všetko v knihe je a nalepí sa aj na menších(mám to z prvej ruky). Verte či nie, súrodenci si prešli kadečím, neraz im šlo o život, boli odhodlaní dostať sa späť za mamou do svojho sveta, kde mali hamburgery, kamarátov i školu(nanešťastie, bez tej by sa aspoň Conner zaobišiel). Okrem princezien, nešvárov medzi kráľovstvami a misie pozostávajúcej zo zbieraní cenných predmetov, čelia trolom, vlčej svorke aj Zlej kráľovnej, takže tých nebezpečných situácii si naozaj zažijú dosť. Ich vyčerpanie ku koncu knihy je zjavné, budú však stáť pred naozaj ťažkým rozhodnutím. Túžba dostať sa domov je silná, ale… Ak vám nevadia príbehy pre deti, tento si nenechajte ujsť. Odporúčame, všetky tri sme dali knižke 5*!
Na Vianoce chcem len teba	Na Vianoce chcem len teba je úžasná kniha. Vlastne, od Silvie som ani nič iné neviacočakávala. Jej postavy sú dokonalé vo svojej nedokonalosti, pri mužských hlavných hrdinoch mám nádej, že sa o svoje dcéry nemusím až toľko strachovať a dúfam, že matky svojich synov vychovávajú aj takýmto spôsobom(niežeby Max bol vytvarovaný svojimi rodičmi). Mám pocit, že nech siahnem po ktorejkoľvek knihe Demovičovej, chytí ma od prvých strán a bude baviť až do konca. Milovníci Vianoc si túto knihu rozhodne nesmú nechať ujsť. Anna sa po nevydarenom rande naslepo dá do reči s čašníkom v kaviarni. Ako sa neskôr ukáže, pre oboch je ten večer nezabudnuteľný a na dlhú dobu sa k nemu v myšlienkach vracajú. Spája ich láska k Vianociam, tradíciám a punču. Mňa osobne veľmi prekvapil prerod Anny. Zásluhu na ňom určite má aj Gréta. Autorka si do detailu premyslela životné skúsenosti, súvislosti, múdrosti postáv a vyformovala z Anny ešte lepšiu osobu. Annina mama a jej správanie mi nebolo blízke, najmä vzhľadom k tomu, čo zažili v minulosti. Nechápala som, prečo volí takúto interakciu s dcérou, neskôr mi to ale dokonale zapadlo do seba. Silvia píše síce romantické príbehy podobajúce sa rozprávke, ale majú základy v realite. Občas aj krutej, smutnej a neprikrášlenej. Spomienky Anny také sú, Maxove sú aj plné lásky, krásnych chvíľ, po ktorých sa mu cnie, s Annou by si prial mať nové pekné zážitky. Nie je všetko ružové, ale bude im dopriate byť spolu? Kto a čo im ich mladú lásku skomplikuje? Prečítajte si, nebudete ľutovať.
Nič krajšie už nepríde	Ak by bola kniha tak skvelá, ako hlása názov, zvyšné knihy tohto roka by mali faviackt prúser. A to platí aj v prípade, ak by bol rovnako ‘úžasný’ celý rok 2026. Verím však, že “proroctvo” zostane namierené len na teátro v príbehu. Budem stručná, pretože toto dobré nebolo. Oceňujem, ale naozaj veľmi oceňujem rozsah príbehu. Na ani nie 200 stranách Braunová opísala neskonalú krásu hlavnej hrdinky(šokantné- všeeeetci ju chceli-ona nechcela nikoho), podivné zoznámenie sa s XXX, zlomené ego, opätovné stretnutie(tak toto nevymyslíš!), “králikáreň” na pracovisku, teatrálne žiarlivostné scény, patetické vyznania, láska ako hrom z “kde nič, tu nič” a! kto by neočakával bombu 10 strán pred koncom. Všakže?!? A ten koniec… ježkovi voči… Neviem, možno je to vekom knihy, nie je to novinka, od vtedy sa mohla autorka výrazne posunúť, rovnako v tom môže mať prsty aj móda, pretože aj tento fakt na literatúre badať. Pravdou ale je, že tak, ako nevýhodou knihy môže byť málo strán, kedy autor musí napchať do chabého rozsahu zápletky, gradáciu deja, zvraty a pod, je to aj výhoda. V tomto prípade určite. Lucia má veľmi jednoduchý štýl, kniha sa čítala rýchlo, ale venovať jej týždeň a zápasiť s 500 stranami, to by som vzdala. Nežartujem. Dej predvídateľný, postavy hrozné(či už hlavné alebo vedľajšie), láska neuveriteľná, zvraty predramatizované. Za mňa je toto rozhodne neodporúčanie.
Odvážná	Odvážná je kratučkou novelkou k sérii Bezmocná od Lauren Roberts. Síce sú knihy viacurčené (o dosť) mladším čitateľom, úplne chápem, prečo je tvorba autorky všeobecne vyhľadávaná a obľúbená. Som v tíme FANÚŠIK a žiaľ(pre mňa), nenechám si ujsť nič, čo ponesie jej meno. Teda v prípade, že sa to naši slovenskí alebo českí vydavatelia uráčia preložiť. Tento príbeh sa odporúča čítat po úvodnej časti série s rovnomenným názvom Bezmocná. Ja som si knihy kupovala v češtine a som rada, pretože novely(áno, existuje ešte jedna novela k sérii a mám info, že sa tiež bude prekladať v českom Yoli)práve české vydavateľstvo preložilo.Najlepšia priateľka Paedyn, oddaná, šikovná, milujúca Adena je len tieňom v Bezmocnej, no autorka jej našťastie venovala príbeh, v ktorom si zahrá hlavnú rolu. To, ako krajčírka dopadne, už vieme, ale čo sa s ňou dialo po odchode Pae do skúšok a ako sa dostala do MÍSY, to všetko je tu. Na niečo málo cez 200 stranách Lauren vyskladala “love story” ako bič! Striedanie kapitol s úplne novou postavou Makotom a Adenou bolo skvelé. Čitateľ videl čo cítia postavy a mohol to prežívať spolu s nimi. Adena bola odhodlaná spriateliť sa s Makom a on si nahováral, že Denu len využije. Je to klišé ak nič nie je tak, ako si naplánovali postavy? Kto by si však plánoval… takýto koniec? Mladá láska isto nie. Viete čo je veľmi osviežujúce? Láska sa dá napísať aj bez pikantných scén a Roberts je v tomto majsterka. Iskry, jemné dotyky či maximálne bozk je vrchol romantiky a je to dosť. Nič viac si kniha/y nežiada/jú. Lauren našla rovnováhu medzi tým podstatným v deji a láskou. Jemnou, platonickou, ozajstnou… Som naivná ak dúfam, že sa Mak ešte objaví?? „Jemnost je síla, kterou křehkost postrádá.“
Obchodík s vianočnými stromčekmi	Obchodík s vianočnými stromčekmi je už treťou preloženou knihou u nás. Kto okúsiviacl Gilmoreovej Kaviareň Pumpkin Spice vie, že jej príbehy sú oddychové, romantické, šmrncnuté nejakou tou záhadou, vďaka ktorej sa hlavné postavy dajú dokopy. Na zimnú novinku som sa veľmi tešila a čo na ňu hovorím pár týždňov po dočítaní? Kira je prišelcom do Dream Harboru. Kúpila si farmu na vianočné stromčeky za posledné peniaze. S tým , že bude bývať takmer v 100-ročnom dome, kde viac vecí nefunguje, ako funguje, nerátala. Síce má víziu, akým smerom by chcela farmu viesť, sama si nie je istá, či jej na uskutočnenie budú stačiť sily. Na scéne sa ale objaví fešák venčiaci svoju svorku psov. Ak ste čítali predošlé knihy(najmä Kaviareň)určite budete vedieť, komu psy patria. Bennet je len na návšteve, chýba mu rodina a sám je nešťastný zo svojich nevydarených vzťahov- reálne, tento chlap by bol snom mnohých žien- opraví, pomôže, miluje,.. čo viac si priať?!? Neraz som si vravela, čo to s tými ženskými je?!? Kira sa bráni, Ben tiež, ale nedá sa inak. On ponúka pomoc a ona ju musí prijať. Vraj len dočasne, lenže za krátky čas môže vzniknúť silné puto. V závere som nečakala také razantné rozhodnutia, no Gilmore to ukočírovala a šikovne uzavrela jednu kapitolu, aby otvorila dvere ďalšej, novej, krásnej. Koniec som si náramne užila. Síce ma pobavilo, ako mestský chlap-ec chytal rýľ, ale pre lásku sa stávajú aj čudnejšie veci. Mne sa kniha veľmi páčila, Laurie absolútne nevybočuje z koľají, presne viem, čo môžem od príbehu očakávať a práve preto mám jej knihy rada. Sú ako dobrá nedeľná polievka od mamy. Viete aká bude a aj tak sa tešíte.
Tvrdý rocker	Druhá časť pikantnej série z prostredia rockovej kapely Sinners na turné bola prviacesne taká, ako som očakávala. Upozorňujem, nie je to žiadna presladená romantika. Sériu Olivie Cunnings by som rozhodne zaradila medzi erotické. V prvej časti sme sa zoznámili s Myrnou, profesorkou sexu a basgitaristom Brianom. Nechýbali ani v tejto časti rovnako, ako zvyšok členov kapely, ale tu hral prím spevák Sed. Poznali sme ho ako bezcharakterného(?) bezohľadného(?) idiota. Prečo takým bol? To sa dozviete pri čítaní jeho príbehu. Na striedačku s rozprávaním Jessicy, inteligentnej krásky, ktorá to ale v živote mala naozaj ťažké- nikto ju pre vzhľad nebral nikdy vážne. Úprimne a bez nátlaku som jej inteligenciu akosi prehliadla, a to naprieč celou knihou- niekde tá autorka urobila chybu. Nesmiem jej však uprieť Jessinu obetavú a starostlivú povahu. Sedovi by mohla byť odpustená aj vražda, pretože jeho vybavenie a výdrž by odrovnalo nielen ženské osadenstvo v súdnej sieni… a jeho krása… proste dokonalosť. Páčila sa mi profesorka Ellingtonová(asi ako genitálny herpes). Škoda je, že celé rozuzlenie tejto linky zostalo vo fáze čitateľovej fantázie a držanie palcov Jess v jej plánoch. Takmer v úvode sme mali drámu s nemocnicou a vyvŕbilo sa to dosť nešťastne. Celá situácia nakoniec skončila ako akési prekliatie nového albumu. Tiež mi to tak pripadalo. V závere bola ďalšia dráma, Olivia si pekne nachystá situácie, kedy šípite, že sa niečo odohrá a ono sa naozaj stane, ale niečo úplne iné. Keďže ide o ero romancu, hádam nenájdete kapitolu, kde by boli hlavní aktéri v kľude. Alebo členovia kapely… a viete čo? Ja sa nesmierne teším na príbeh o Treyovi. Už v predošlej časti mi ho bolo ľúto, tentoraz ma preňho bolelo srdce, no i tak dúfam, že nájde čo hľadá(inde, pretože jeho srdce bije pre nesprávneho človeka). Čo je ale holý fakt(áno, v erotickej knihe), Cunning píše skvele. Aj bez výstredných vsuviek(viac ako polovica knihy) by som si jej príbehy užívala. Rockové koncerty sú plné správnej atmosféry, či už na pódiu alebo v zákulisí. Nesmierne ma bavilo čítať pasáže, ako sa slávni “maníci” pripravujú pred vystúpením, čo robia počas koncertnej pauzy, ich rituály, presuny od mesta k mestu, aj “ponorka”,ktorá občas nastane. Každý z nich má aj svoje problémy, ale keďže sa Olivia zameriava prevažne na akt lásky, na všímanie si problémov ostatných nie je čas ani priestor. Sedov príbeh sa mi ale páčil. Stále je pre mňa tak trochu sci-fi takto zamilovaný muž. O celibáte nemôže byť reč, keďže s Jessicou si dali druhú šancu, napriek tomu jej istým, svojským spôsobom dokazoval vernosť. Teším na tretiu časť.
Neutrálna zóna	Veľkolepé finále série Carolina Comets vraj nebola taká úžasná, ako niektoré previacdošlé časti. To som sa dočítala v rôznych recenziách a krátkych hodnoteniach najmä na sociálnych sieťach. Za seba však môžem povedať, že kniha naplnila moje očakávania. Nie, nebola to najlepšia časť zo série, ale! Prečo by som ich mala porovnávať?! Áno, mám svojich favoritov, no keď knihu vezmem ako samostatnú časť, ktorou v podstate je(s tým, že nám Teagan dopraje náhľady do životov postáv, ktoré už dôverne poznáme), je stále skvelá a nemám je čo vytknúť. Mohla by som, ale chňapla som po jednoduchej romantickej oddychovke z prostredia hokejistov. Dostala som to, čo som čakala, s bonusmi navyše. Dokonca ma Hunter prekvapila. Konečne nejaká úchylka(lebo mať staršieho partnera, alebo preferovať drsnejšie hry pre dospelých neberiem ako niečo dychvyrážajúce) a popísaná dôveryhodne. Rovnako dôvody, prečo s tým postava začala, ako prišla na to, čo sa jej páči a prečo práve toto. Tiež pochybnosti o “normálnosti” boli vykreslené citlivo. Nechýbal však ani humor, dokonalá súhra iskrenia, tajomstvá i odpúšťanie, nečakané reakcie oboch hlavných hrdinov, podpora blízkeho okolia v plnení snov a aj ich lásky. Veľmi ma prekvapila postava Leviho. Aký mal vplyv na povahu Rosie. Smutné, pokiaľ si to človek neuvedomí, ako dokáže prirodzene toxicitu prijímať. Fitzy Baby bol skvelý chlap, no tiež mal svoje zdeptané stránky. Klišoidný záver mi však vôbec nepokazil dojem. Veľké gestá sú v ramanciach vítané a posledné vety ma dostali do kolien. Ak by neboli preložené “pokračovania” týchto viet, bolo by to utrpenie. Avšak, všetko je ako má byť a ja sa môžem s radosťou ponoriť do ďalších príbehov Teagan.
To, čo z nás ostalo	Autorke Laure Fechovej u nás už vyšlo niekoľko titulov, jej najnovšia kniha uzreviacla svetlo sveta len pred pár dňami. Ja som však od autorky dočítala jej dietko, ktoré tento rok vyšlo vo vydavateľstve CooBoo. To, čo z nás ostalo sa spočiatku javí ako Young Adult kniha. Avšak postavy sú na svoj vek okolnosťami prinútené dospieť skôr. Dej naberie dosť rýchly spád a my sledujeme cestu hlavných hrdinov po nejakom čase(takže mladým dospelým kniha do rúk nepatrí). Každý osve, každý si so sebou nesie bolesť, krivdy, ale najmä lásku a myšlienky na to, aká mohla byť KEBY! Život plynie a aj keď my sa o niečo usilujeme, naše okolie zasahuje do našich snov a túžob. Nie vždy však pozitívne, nie vždy podporujúco a nie vždy sa naši najbližší snažia o to, aby nám bolo dopriate to, čo si želáme. Rovnako to mali aj Lily a Timo. Ona má mamu alkoholičku, ktorá sa o svoje dieťa pramálo stará, a tak pošle Lily k tete. Beátka má usporiadanú slušnú rodinu a Lily prijmú aj jej deti. V susedstve je Timo, hokejová hviezda s tajomstvom. Vlastne- ľudia o ňom vedia, ale nikto to nerieši. Až na Lily. Neznáša neprávosť a keď sa jej nikto nezastal, ona má nutkavú potrebu robiť to za iných. To čo sa medzi hlavnými protagonistami začalo ako rozprávka o Popoluške, sa vlastne príliš skoro stalo nočnou morou. A tá Lily aj Tima trápila roky. Predsudky, mlčanie, pýcha… to všetko malo svoje dôsledky a postavy si prešli riadne dlhou cestou k očiste. Ako celý príbeh dopadne, si prečítaje, ale môžem povedať, že autorka vie prekvapiť. A nie raz! V závere by sa mohlo zdať, že prekombinovala, no za seba po zhodnotení a uvažovaní nad všetkým, čím si Lily prešla, si myslím, že je toto(žiaľ) dosť možné. Ide o sociálnu vrstvu, kde sú bežné aj horšie veci. Nikto si však nevyberie, do akej rodiny sa narodí a vymaniť sa zo zabehnutého kolobehu je naozaj náročné. Lily to zvládla. Našla si ľudí, ktorí jej láskavosť a obetavosť ocenili, boli jej oporou v najnáročnejších chvíľach. Stáli pri nej, chránili ju a pomáhali. Timo si žil svoj život, ale nejak pokazene. Časom zistil, čo mu chýbalo a čo naopak vôbec a som za jeho uvedomenie nesmierne rada. Tento emotívny príbeh plný nečakných zvratov, odhalení, neskutočnej bolesti, zúfalstva z neprávosti, ale najmä kľukatej ceste obostretej tŕňmi, ktorú v mene lásky musia dve zaľúbené duše podstúpiť, vrelo odporúčam(nezabudnite, že v knihe sa nachádzajú témy fyzického a psychického násilia, strata blízkeho, alkohol a drogy..)
Kníhkupectvo s vôňou škorice	Kníhkupectvo s vôňou škorice je druhým dielom série s názvom Dream Harbor. Je toviac malé mestečko, v ktorom má pán starosta sny. Akési vízie či predpoveď budúcnosti. Ale nie, kvôli tomu mestečko snov pomenovanie nedostalo. V tejto časti sme sa dozvedeli aj o pánovi starostovi viac. Vedúca kníhkupectva Hazel je skvelá postava. Citujem: “Zabudla mať divoké a búrlivé dni. Jej roky dvadsiatničky boli…pokojné? Zodpovedné? Nudné. Hazel bola tridsiatničkou v podstate od svojich pätnástich rokov. Alebo skôr sedemdesiatničkou…” a “…snažila sa čo najviac potláčať svoje sklony k stareckému frflaniu…” No nemyslíte, že je pecková? Ja hej, pretože mám pocit, že autorka ma dokonale pozná :D Avšak odvahu vystrčiť nos z knihy a kníhkupectva, ktorú zo seba Hazel vydovala v túžbe zažiť niečo dobrodružné do tridsiatich narodenín, tú som veru ja v sebe neobjavila. Pokoj, kľud a veci vopred dané mám najradšej. Na dobrodružstvá mi stačia knihy. Indície pre svoj vlastný letný príbeh našla Hazel v knihe trčiacej z police. Dokonca bola kniha položená na nesprávnom mieste, s ohnutým rohom a vyznačeným textom. Takéto ničenie kníh nemohla tolerovať. Ale… nápoveda znela presne v tom duchu, v akom by si tajne želala prežiť leto. Ako na zavolanie sa objavil sexi rybár Noah. Slovo dalo slovo a padla dohoda, že letným dobrodružstvom ju bude sprevádzať práve on. Ak ste čítali prvú časť série viete, že “detektívna zápletka” sa tentoraz bude týkať odkazov. Rozuzlenie nie je celkom prekvapivé, nie je ale ani prvoplánové. Hraný vzťah Hazel a Noaha bol riadne vášnivý, samozrejme, ako to už v podobných romanciach býva, pokukovali po sebe dávno predtým, než sa medzi nimi niečo stalo a užívali si spoločné chvíle. Keď však prišiel dátum exspirácie, obaja boli nešťastní, pretože šlo o niečo dočasné a ani jeden sa nechcel vyznať zo svojich citov. Hazel, pretože chýry o Noahovej povahe boli známe a Noah so svojím komplexom menejcennosti sa práve zábavkami so ženami snažil zakryť svoje zranené srdce. Atmosféru malomesta, staré aj nové postavy som si užívala. Knihu určite odporúčam.
Spící princ	Človek by si pomyslel, že kniha bude “spajsy”, keďže dnes už romantasy bez toho viacani nie je. Mladé žabky, smelo do tejto knihy, tu na vás žiadne obscénnosti nečakajú. Jemná romantická linka je ale v úzadí, pretože hlavná hrdinka, potomok Snehulienky má hlavu plnú dôležitejších vecí ako je flirtovanie. Jej sestra bola predurčená zobudiť spiaceho princa, ale keď v 12.rokoch tragicky zahynula, jej rodina sa musela uspokojiť s náhradou v podobe mladšej, rebelskej Rainy. Mala na háku tradíciu a povinnosť voči predkom a bránila sa bozkávať princa len preto, že sa to tak odpradávna robilo. Toto je môj prvý stret s autorkou, i keď v Čechách má preložených niekoľko kníh, takže najmä českým čitateľom nie je neznáma. Za seba musím povedať, že Stellin štýl je zaujímavý. Píše síce skvele, na nič v deji nezabúda, dokáže čitateľa navnadiť na ďalšie a ďalšie stránky, vie skvele balamutiť a navodiť neskutočne mrazivú atmosféru, avšak, trochu som s knihou bojovala. Občas som mala pocit akoby som sa snažila preplávať Balaton, a to neviem plávať. Keď človek číta, číta a číta, je frustrujúce, keď stránky neodsýpajú. Netuším čím to bolo, no napriek tejto frustrácii, som si príbeh zamilovala. Nič podobné som doposiaľ nedržala v rukách. Najznámejšie rozprávky bratov Grimmovcov- neviem, či to je hanba, ale väčšinu som nepoznala- Tack použila vo svojom fantazijnom románe vskutku originálne. Krviprelievaniu a rozdriapanej koži sa čitateľ nevyhne, veľkú rolu v príbehu zohráva správanie Rainy, pretože, ako inak, je vyvolená a každé jej rozhodnutie môže ovplyvniť zánik alebo záchranu sveta, aký poznáme. Ja autorke tlieskam za originalitu, nápady, inšpiráciu, postavy, úlohy a zápletky. I keď finále nebude pre bystrého čitateľa prekvapením, rozhodne nabáda netrpezlivo čakať na ďalšie rozhodnutia Rainy a jej dobrodružnú cestu.
Nebe se bude třást	Druhá časť série pokračuje tam, kde sa predošlý diel skončil. Teda, po pár týždňviacoch, ale v retrospektíve sa dozvieme, čo sa dialo bezprostredne po nervydrásajúcom závere prvej časti. Celý život Ofélie sa zmenil. Jej viera v to, čomu verila, je nahlodaná a ani sám čitateľ už nevie čomu veriť. Autorka udržuje latku napätia, intríg, politiky, nechýbajú bombastické zvraty, súboje a najmä láska. Ťažko sa bez spoilerov píše o pokračovaní, no môj dojem je veľmi pozitívny. Kniha sa mi páčila ešte viac, ako Svět bude hořet. Nebe sa bude třást je v znamení misie. Či sa Ofélii podarí ju dotiahnuť do konca je jedno. Ortieľ už je jasný a tak sa Fé snaží aspoň ochrániť rodinu. Do príbehu vhupnú nové postavy, ktoré som rozdýchavala len ťažko. Staré zotrvávajú a viaceré by som chcela prefackať- jedna veruže “dostane co proto”. A bolo na čase. Prepojenie Omni s Oféliou nabralo jasnejšie črty a umelá inteligenica má vlastné ciele v celom tom chaose. Niet div, že tretia časť je “must read” (vzhľadom na posledné riadky), aspoňže nám ju preložili. Síce len vo forme e-knihy, ale lepšie ako nič. Snáď veľkolepé finále nesklame.
Svět bude hořet	V prvom rade musím povedať, že Oféliu by malo byť vidieť viac, pretože je to skvviacelá YA dystopická sci-fi. Dej nie je vsadený do vesmíru, stále sa nachádzame na Zemi, ale v zaujímavom rozdelení sveta. Príbeh Ofélie Scaleovej sa odohráva v separovanom Anglicku,kde kráľ zakázal pre “vyššie dobro” všetky technológie, ich používanie a vývoj bol nesmierne pokročilý(stretávame sa s “ukážkami” naprieč dejom). Všetci, ktorí zákaz porušia alebo sú z toho upodozrievaní, sú eliminovaní- vymazaní. Je to kruté, trpí celá rodina, známi. Panovník zvolil túto metódu ako najúčinnejšiu formu výstrahy, napriek tomu sa zhromažďujú povstalci a pokúšajú sa zvrhnúť kráľa a prinavrátiť možnosť užívať technológie. Práve do tohto pokusu dostať sa k panovníkovi čo najbližšie sa zapletie aj Ofélia, pretože nariadenie kráľa jej zo dňa na deň zobralo šancu študovať, žiť život, aký si vysnívala. Keďže som knihu čítala pred vyše pol rokom, netuším už, čo mi na príbehu prekážalo, že som mu dala “len” 4(teraz, s odstupom času by som jej dala aj 5, nepamätám si na nič rušivé, čo by malo znížiť hodnotenie -_- ups). Páčilo sa mi však napätie naprieč celou knihou, technológie, láska(nesmela chýbať), zrada, klamstvá, nečakané zvraty aj očakávané situácie. Samozrejme, záver bol dychberúci a! núti čitateľa siahnuť po pokračovaní.
Impulz v nás	Kto pozná tvorbu Michaely Zamari vie, že ju možno spoznať medzi mnohými inými auviactorkami. Špecifické prvky ako vnútorné monológy postáv, ktoré, verím, neulahodia každému čitateľovi, si ja užívam. Spoznať postavy vďaka ich myšlienkovým pochodom je lepšie ako 100x napísať, že postava je empatická. Aj toto je pre mňa uveriteľnejšie v takomto podaní. Načrtla som, že Impulz v nás je písaný z oboch pohľadov hlavných hrdinov a čo je pre mňa prekvapivé a vítané zároveň, Max dostal viac priestoru. Už od prvých strán bolo čítanie skvelé. Na “papričkové” scénky sa nečakalo dlho, ale! Podstatné je pre mňa pozadie toho, prečo sa tam stretli, prečo mali obaja akýsi blok, či a kedy sa stretnú znova, za akých okolností a najmä čo ich na ďalších 500 stranách čaká. Priznávam, užila som si každú jednu stránku tejto naozaj macatej knihy. Keď som sa tak zamyslela, naozaj som pri čítaní kníh Zamari doteraz neprerevala takmer tretinu knihy. Ale toto je ona, milí moji. Cara aj Max si prešli kadečím. Vyrovnať sa s minulosťou vie každý inak. Cara bolesť a smútok skrývala za oslnivý úsmev a masku dobrej nálady, kdežto Max bol večne zachmúrený a pohľad raneného psíka neskrýval. Spolu boli dokonalí, ale, ako inak, minulosť ich brzdila. Aspoň jedného určite, pritom si len odopieral to, čo chcel a robilo mu to život lepším. Veľkým bonusom tejto knihy sú prepletené osudy s predošlými knihami a najviac priestoru dostali Becky s Leytonom- tu sa isto nikto sťažovať nebude a rovnako ako autorka, ani ja si neprajem túto zmesku ľudí opustiť. A áno, prajeme si Jerryho príbeh(aj keď stále čakám na voľné pokračovanie Krízového plánu XD ). Mňa celkom fascinuje ako autorka vie skĺbiť traumu, bolesť, lásku(nielen tú romantickú), cestovanie, silu sociálnych sietí či náhody/nenáhody. V závere si Zamari pripravila bombu, hodila ju na čitateľa a ja som si priala, aby konečne komunikačné barikády padli. V každom prípade, fanúšikom zamarioviek knihu odporúčam, ak ste nováčik, tak treba skúsiť začať Impulzom. Nezabudnite si pri čítaní vreckovky a nezabudnite si všímať hlavne oriezku! Absoluuuutna šupa to prepojenie symboliky s príbehom
S kapkou medu	Moja ochutnávka tvorby Heleny Žákovej nedopadla vôbec zle. Spokojnejšia a vyslneviacnejšia ani nemôžem byť(najmä v týchto chladných dňoch). S kapkou medu sa v príbehu objavilo niekoľkokrát, mne sa však najviac páčilo, keď autorka opísala mužský hlas podfarbený kvapkou medu. Viem si predstaviť, že by mi taký fešák s medovým hlasom čítal knihy pred spaním. Netypicky, Helena označila kapitoly gréckymi písmenami, čo bola trefa do čierneho. Celý príbeh tak opuncovala Gréckom. Nádhery Kréty a Santorini musí mať Žáková pobehané dosť detailne, aspoň podľa opisov a znalostí zaujímavých miest tak súdim. Ak máte radi objavovanie krás aspoň kúska sveta z pohodlia svojho gauča, táto kniha vás isto nesmie minúť. Napriek zdaniu však nejde o cestopis. Autorka skĺbila dávnu záhadu s históriou Grécka, vďaka čomu sa naša hlavná hrdinka, Češka Eleni, ocitla v krajine svojich predkov. Má napísať článok o situácii popísanej v prológu knihy. Nič ale nie je tak ako sa zdá a Eleni si prežije riadne turbulencie namiesto rozhovorov a opaľovania na pláži. Jej kolega bol taký… och, naozajstný chrapúň. Verila som, že sa jeho postoj k Eleni zmení. Do deja vniesla trochu vetra Katarína, slovenská delegátka a dúfam len, že autorka takto (ne)schopne nevidí každého rodáka sprievodkyne. A tu mám aj poznámočku, že tá slovenčina nebola vždy dobrou slovenčinou. Eleni síce prežila pár turbulencií, avšak moje sympatie k nej dosť pokryvkávali a netvrdím, že za väčšinu malérov si tak trochu môže sama. Až keď odhalila svoju skutočnú povahu a zraniteľnosť, pocítila som nad ňou dokonca ľútosť. Potešila ma romantická linka, o ktorej vám ale viac neprezradím, keďže nie je spomenutá ani v anotácii. Nechajte sa prekvapiť neznámym s medovým hlasom a tým, ako vie byť jeden príbeh na prvý pohľad nenápadný, plný prekvapení a zvratov. Helenin štýl je príjemný, miestami plynie ako pokojná rieka a miestami sa zamýšľate, či sa niečo podobné naozaj môže diať/stať.
Psí Známky	Knihu som mala v čítačke nejaký čas a pomaly sa ňou prehryzkávala. Je to útle diviacelko a ak by malo viac strán, nemuselo byť vôbec zlé. Žiaľ, chabý počet strán mal za následok vynechanie viacerých kľúčových momentov, ktorým sa autor(ka ?) mohol povenovať, len to nepokladal za dôležité. Tak napríklad, celý príbeh sa začal psom, ktorý hl.hrdinke ušiel. Zvesť o tom, čo sa mu stalo, priniesol hl.hrdina a tak sa spoznali. Bolesť zo straty, ktorý zasiahol hlavnú hrdinku bol opodstatnený, avšak chlapík stojaci na jej verande mal ďalšiu jóbovku. Prišiel jej povedať o tragédii, ktorá ju pripravila o najlepšieho priateľa. Po tom, ako ju “vyplo” sa celkom rýchlo oklepala. Psa ešte sem-tam spomenula, ale kamaráta? Odvtedy o ňom nepadla ani zmienka- divné, nie? Ďalšia situácia, ktorá veľmi nepobrala na logike, ale autor sa ju rozhodol pitvať, bola vychádzka na konskom chrbte. Táto mega zápletka mala aj vážne následky, avšak, autor to spôsobil skôr hlúposťou hlavnej hrdinky, alebo vlastnou dávkou zvláštnej dramatičnosti, ale… kde v tom všetkom bol mobil? Áno, v brašni na konskom sedle. Kto ho spomenul? Len ľudia, ktorí sa po šibnutej žene zháňali. Bola síce opísaná ako milá, zlatá, krása a dobrota sama. V tomto prípade ale veľa umu nepobrala. A hlavný hrdina, vojak, bol ako taký ratlík. Zamilovaný od prvého pohľadu a pred prvým bozkom už plánoval svadbu. A to ste nečítali celé- ak áno, dajte mi vedieť čo vy a Psí známky. Veľmi sa mi ale páčil vzťah matky a dcéry a tiež súdržnosť rodiny vojaka. E-kniha mala aj svetlejšie momenty, bolo ich však menej ako by som si želala. Celkovo, dosť slabý príbeh. Za mňa len-tak-tak 3*
Gothikana	Veľmi sa mi páčilo tajomno, miestami až hororvé prvky a nebudem klamať, aj s€x sviaccénky RuNyx písať vie. S chémiou medzi postavami to bolo asi ako keď si dáte perlivú minerálku. Niečo cítite, ale hneď to prejde. Takže v tomto som taká rozpačitá. Celkom som im tú lásku a povestnú iskru vzplanutia neverila… i keď boli ako králiky- “chtíč” bol veru hmatateľný. Škoda, že autorka sa nevenovala viac celému tajomnu okolo školy a lesa. V jednom momente to autorka proste vybalila(takmer všetko naraz), niečo si samozrejme nechala na veľké finále a čo-to zostalo záhadou(ďalšia škoda). Avšak, všetky tieto scény boli perfektné, mrazivé, desivé. Neraz som mala zimomriavky po celom tele. A úprimne, aj ten Vad mohol byť väčší diabol keď už dostal taký titul. Koniec koncov bol vlastne typický knižný hrdina, ktorému počarovala (i keď vyveštená) trochu divná dievčina. Mám aj pripomienku k- fialové oči sem, sivý pohľad tam… mám pocit, že tieto oči o_o boli na každej strane. Či už má slabú slovnú zásobu autorka, alebo sa prekladateľ mermomoci drží originálneho textu bez použitia synoným(čo by bolo v našom jazyku stráviteľnejšie a stále by to malo rovnaký význam), ťažko povedať. Celkovo knihu nehodnotím vôbec zle, ale na 5* tomu chýbalo zo všetkého trochu viac($exu trochu menej). Koniec koncov som veľmi rada, že som si knihu prečítala.
Cudzinka	Jedna z kníh, ktoré som čítala celé mesiace. No… čítala. Na striedačku s audioknviacihou, pretože ma neskutočne frustrovalo, že čítam, čítam a prečítam 2 strany. Menšie nahustené písmo nie je moja šálka kávy a keď k tomu pridáte 620 strán, viete si isto predstaviť tie slzy zúfalstva. Hej, zúfalstva z knihy XD Ale! Napriek môjmu slimačiemu tempu som autorku, jej rozhľad, voľbu slov, postavy, dialógy, historické reálie (ktorých naštudovanie a následné zakomponovanie do deja muselo byť neskutočne náročné a zdĺhavé), romantickú linku (omg!!!
Fandom	Nie je to žiadna novinka a popravde, nevedela som sa začítať. Do príbehu som sa viaczahryzla až v polovici, no potom som ho nevedela zložiť z rúk. A celkom prekvapivo, šla by som aj do pokračovania- žiaľ, preložené nie je(pokiaľ viem). Príbeh je o troch kamarátkach, úplne rozdielne výzorom aj povahou a bratovi hlavnej hrdinky, ktorí sa vyberú na comic-con prezlečení za postavy z obľúbenej dystopickej knihy. Nehodou sa dostanú do fantasy sveta. Čitateľ je zmätený nielen z toho, ako sa im to podarilo, ale najmä, či čas v reálnom svete plynie ďalej, ako sú na tom v realite postavy a ako sa s tým celým Anna Day popasuje. Princíp knihy je jednoduchý. Hlavná postava fiktívneho príbehu Rose, je zabitá vpádom našich postáv do dystópie, preto sa povstalci rozhodnú, že ju musí nahradiť Violet. Robí, čo môže, ale dejové linky akosi nejdú podľa plánov. Zaujímavé však je fantasy rozdelenie sveta. Nie na chudobných a bohatých. Vlastne… to asi ide ruka v ruke, ale Day svoj vymyslený svet rozdelila na pekných, dokonalých ľudí a tých ostatných. Priemerne vyzerajúci ľudia, ľudia s postihnutím, krivými zubami, nízkym vzrastom, čímkoľvek ďalej od dokonalosti, prezývaní Impovia, pracujú na vzbure, pretože sú menej ako otroci, živoria a hlavne visia na šibenici pre hocakú prkotinu. Gemovia, tí dokonalí, majú aj mnohé tajomstvá a od polky knihy sa autorka riadne vyšantila. Ako som spočiatku ohŕňala nos, tak som na konci “čučala”, čo to do frasa bolo! Fakt perfektné… škoda toho úvodu, no… i keď chápem, museli sme trošku spoznať postavy v ich prirodzenom prostredí. V príbehu nechýba láska, krutosť, tyrania, bolesť, krv aj túžba po domove a zmeniť osudy ľudí. Violet bola veľmi fajn postava. Knižka je určená pre mladších čitateľov.
Hříšný jako Jesse	Hříšný jako Jesse ma zaujala na prvý pohľad. Nie, chlapíkom na obálke to ozaj neviacbolo. Zaujal ma názov a jeho zvolený typ písma. A aj keď dohodnuté vzťahy sú občas u mňa také, že mmm :/ Jesseho som si nenechala ujsť. Začiatok bol naozaj skvelý. Fuuu prvé osudové stretnutie dopadlo tak, že sa o pár dní stretli hlavní aktéri, Jesse a Katie, priamo v posteli a len sporo odetí. Nešlo o žiadne náhle vzplanutie vášne(alebo áno?). Natáčanie videoklipu k Jesseho najnovšej pesničke malo byť práve z postele. Iskry lietali, ani jeden sa nedržal v úzadí. Jessemu sa Katie páčila a ona… páčilo sa mi ako sa najprv povracala a potom si povedala, že má kráľovsky zaplatené, prečo by si to neužila naplno. A tak aj bolo. Celá verejnosť po odvysielaní videoklipu šalela, Jesse s Katie žali úspech, a tak spevák dostal odvážny nápad, na turné si vziať svoju priateľku. Áno, mala ňou byť Katie. Na každej afterpárty, v kluboch, v pozadí koncertov, všade mala byť prítomná, aby jej Jesse verejne prejavoval náklonnosť v rámci výhodného marketingového ťahu. Samozrejme všetko po vzájomnej dohode a s prísľubom tučného balíka peňazí. Kto uhádne ako tento dohodnutý vzťah dopadne? Musím uznať, že Diamond má ľahký štýl, vie pekne vygradovať situácie, zápletky vhodí viac-menej po malej príprave, čiže NIEČO čakáte, ale neviete ako sa daný moment vyvŕbi. Autorka väčšinou nepísala, čo jej práve napadlo, dokonca, keď prišli na scénu naozaj vášnivé momenty, Jaine bola neskutočne kreatívna. Jednu tretinu som aj tak mala pocit, že okrem postele postavy neriešia nič iné a to je jediné mínus príbehu, ale pred koncom začalo ísť do tuhého. Malé detaily, ktoré sa zbierali počas turné(väčšinu sme nemali možnosť“vidieť”,pretože autorka si ich nechala pre seba)eskalovali do ozajstného problému, ktorý presahoval malú bublinku vytvorenú Jessem a Katie. Po epilógu vo mne tajomná Jessa vyvolala ešte väčší záujem. Jej zlomené srdce nebude všetko, čo ju ťaží na duši a verím, že v druhej časti nám to Jaine objasní.
Temné piesky	Robert Bryndza je stávka na istotu. Skvelé dialógy, perfektne vystavaný príbeh, viacvyšetrovacie metódy, ktorým uveríte a hlavným hrdinom, Kate a Tristanovi fandíte. Ja teda určite a opäť raz som si nesmierne užila nový Robertov príbeh Hmla nad Shadow Sands. Naozaj má v počte nezvestných “prsty” len hmla a typické anglické počasie? Už prológ ma namotal a nedokázala som knihu odložiť ani po prečítaní piatich ďalších kapitol. Sú dosť krátke, takže svižné tempo vyslovene bráni prestať čítať. Veľmi oceňujem, že Robert čitateľovi dovolí žiť s postavami. Kate a jej minulosť ju prenasledujú. Nielen čo sa týka Petera(áno, objavil sa tu opäť a celkom rafinovane- hrozne ma štve postavenie Kate v celej situácii aj v komunikácii s rodičmi=ona si to predsa nevybrala!!! Stalo sa to a žije so svojimi rozhodnutiami so vztýčenou hlavou, i keď nejeden človek by to dávno vzdal. Snahu o rešpekt, úctu a slušný život), ale aj jej pocity pri Jakeovi, jej slabosť pre ľadový čaj, vzťahy s rodinou aj práca na univerzite. A Tristan. Och. Táto kniha bola perfektná aj kvôli nemu. Jeho sestra ma tak štvala. Najradšej by som ňou zatriasla a vylepila jednu výchovnú! Čo si o nej pomyslia- ani raz pri tom nemyslela na pocity Tristana. Samotné vyšetrovanie a rozuzlovávanie prípadu bolo skvelé. Bryndza čitateľa takmer hneď naviedol na správnu stopu, no identita páchateľa nebola zrejmá až do veľkého finále. Aspoň mne určite nie, pretože som podozrievala naozaj každého z privilegovanej bandy, dokonca aj (podľa mňa) nekompetentného nafúkaného Koa. Nečakala som až také drastické zážitky obete, ale na druhej strane, nedostali sme všetko ako na podnose a niektoré udalosti boli opísané len zo zahmlených spomienok, našťastie. Napätie, úžasná mrazivá atmosféra hmlou zahaleného zločinu, to všetko zo stránok doslova sršalo. Ja som nadmieru spokojná a páčil sa mi aj „List od autora” v závere knihy.
Larsovo inkognito	Doslova roky som mala na ‘wishliste’ sériu Larsa. Objavila sa novinka, riskla soviacm to a začítala sa do už 6. časti zo série. Bola som naozaj zvedavá. Grisove obálky sľubovali drsného hlavného hrdinu a s ničím sa veru nepáral. Daniel má jednoduchý štýl písania, používa nespisovný jazyk a svoj príbeh rozpráva priamo Lars, čiže je to absolútne autentické. Akoby mi svoje dni, spomienky, myšlienky tento drsniak šepkal do ucha. V krimi žánri som sa s tým ešte nestretla. Gris používa perfektné hlášky, prirovnania, jeho humor mi vážne sadol a aj keď sa vrážali klince do rúk, príbeh nepôsobil brutálne. Či som neľutovala začať 6. časťou série? Vôbec. Kniha je útlučká, nemá ani 200 strán a Lars rieši bandu výpalníkov, ktorá sa znenazdajky objaví v „jeho meste“. Mocou si podriaďujú podnikateľov a týka sa to najmä jeho priateľov, preto vymyslí plán. Pomstu či čistku? Jedno s druhým. Daniel Gris mi absolútne sadol a Lars si ma získal od prvých strán. Idem do série od začiatku, pretože čo-to sa z Larsovej minulosti spomenulo, ale rozhodne chcem vedieť všetko.
Môj temný Romeo	Shen aj Huntington som mala česť už čítať, preto som bola veľmi zvedavá ako tietviaco dve ženy píšu spolu. Moja zvedavosť sa vystupňovala, keď si kniha zlízla pár výsmešných a náramne negatívnych reakcií v českom preklade. Hneď na úvod poviem, že ma dosť prekvapila podobnosť v začiatku s inou knihou L.J.Shen. Síce som tú knihu čítala pred rokmi, podobne poňatý príbeh s rovnakým menom autorky je zvláštne zistenie. Okrem toho kniha Môj temný Romeo nebola až taká strašná ako som sa spočiatku obávala. Zvláštne posteľové praktiky, ktoré mi viac ako červeň na líca, priniesli pobavenie, boli terčom spomínaných reakcií. No dejové hlúposti, to je už iná káva. Nebolo ich až tak veľa, ale uznajte, že chlap si strhne oblečenie a na druhej strane si ho žena pritiahne za košeľu. Často premýšľam, či sa počas prekladu do toho nesmie zasiahnuť, alebo si to desiatky očí jednoducho nevšimnú? Neviem. Verejný škandál nepoškvrnenej južanskej krásky s veľkým zlým vlkom… takto sa začne manželstvo z donútenia Dallas a Romea. On je tak otrasná mužská postava až mi vrela krv. Niežeby Dallas nebola na facku, ale veď… čo iné by robila ako peklo zo života Romeovi? To som jej vážne držala zakaždým prsty a dúfala, že ho naštve viac ako naposledy. Jeho tresty boli fakt “na úrovni”. Typický blb, ktorý si potrebuje niečo dokazovať, ale… hej, v knihách to tak býva, nič nie je čiernobiele a áno, aj ja som dokonca na Romuška zmenila názor. Niežeby som tým ospravedlňovala jeho správanie. Ak ublížený človek ubližuje iným, jeho bolesť sa tým nezmierni. A hlavne ak ubližuje ľuďom, ktorým by naozaj nemal. Nedivím sa, že hlavní hrdinovia nedokázali odhadnúť vzájomné city, pretože ich správanie bolo na úrovni 10 ročných detí- trucovanie, zbytočné hádky, naschvály. Odhalenia tajomstiev boli dobre vygradované. Autorky to zahrali perfektne a páčil sa mi vzťah medzi Romeom, Olliem a Zachom. Teším sa na príbeh lásky bezemočného robota a roznášača pohlavných chorôb. Títo chalani, to je trojka na pohľadanie.
Tanec s klavírom	Autorka Andrea M. Guastella je už celkom známa. Na konte má niekoľko titulov previac ženy, ale aj príbehy pre deti, ktoré píše pod menom Lori Bella. Jej debutový román(snáď sa nemýlim) Tanec s klavírom, som vyhrala u Andrey ešte ako novinku a nejak sa mi povaľovala v čítačke, zatiaľ čo som prečítala “tanečné” pokračovania. A tak som sa vrátila na začiatok. Keďže v úvode druhej časti je spomenutá aj hlavná postava z knihy Tanec s klavírom, Arianna, vedela som čo sa stalo, ale nevedela som, za akých okolností a čo tomu predchádzalo. Ja som po celý čas čakala, že práve udalosti, ktoré zaviedli Ari k životu, aký nám ukázala v knihe Tanec s ohňom, bodú hlavným zvratom deja. Viete si predstaviť moje sklamanie, keď som čítala o sexi charizmatickom klaviristovi, ktorému to ide (nielen) s prstami aj mimo klavíra rovnako dobre, avšak Ari nie je preňho tým, čím by žena pre milujúceho muža mala byť. Už toto bol pre mňa kameň úrazu. Sebavedomá krásna žena z trvalého vzťahu odíde za okolností dosť čudných a čaká, kým na ňu “pán superhviezda šikovné prsty” bude mať čas. Odhliadnuc od toho, že som z príbehu cítila a mohla porovnať autorkin slabší štýl, ani príbeh ma v tomto prípade neohúril. Nesadla mi ani Ari správaním a zmýšľaním a ani bohémsky klavirista mi nebol po chuti, nech bol akokoľvek sexi. Niektoré scénky sa mi páčili, fotenie vo vode bolo fakt krásne napísané, opísané alebo aj stretnutie s malou Aurorou- tieto mi utkveli v pamäti. Poväčšine sa mi zdal text akýsi “ťažký”, autorka opisovala (z môjho pohľadu) zbytočnosti v prostredí alebo opakujúce sa pocity voči Michelle-ovi. To brzdilo každú vzniknutú dynamiku. Síce mňa Tanec s klavírom neohúril, vás môže, no ďalšie príbehy zo série Tanečnice boli za mňa lepšie. Ak máte teda radi ladné gazely, sexi týpkov a vriacu chémiu medzi nimi, skúste siahnuť po Guastelle.
Na trestnej lavici	Teagan Hunter milujem. Už jej prvá preložená séria sa mi vryla do srdca. Humor, viaciskrenie, žiadne omáčky! Presne to na Hunterke zbožňujem. Aj na každú novú knihu zo série Carolina Comets sa vždy teším. I keď sa môže zdať, že nemá s čím novým prísť, nie je tomu tak. V prípade, že hľadáte fantastickú jednohubku, siahnite po ktorejkoľvek knihe Teagan a nebudete ľutovať. Na trestnej lavici bola pecka! Už v tretej časti boli záblesky toho, čo nás čaká, ale myslím si, že autorka vždy hodí len nejaké malinké návnady, aby potom čitateľky dostala do kolien. Smith a Emilia boli božskí. Tajný párik, ktorý sa vzájomnej príťažlivosti snažil odolávať. Bolo perfektné sledovať, ako si proste nemohli pomôcť, všetky tie chvíle, keď im nejedna čitateľka závidela… aj keď nie je žiadnym prekvapením hlavná zápletka, vždy ju očakávam s napätím. Som zakaždým zvedavá, ako autorka nechá reagovať svoje postavy. Veľmi sa mi páčilo, že starec Smith vedel, čo má robiť. I keď mi to na jednu stranu lámalo srdce a nebolo správne, že si musí vybrať, na druhú stranu už bolo aj na čase. Aj spoluhráči boli toho názoru, napriek tomu, že žiadny profi športovec nerád myslí na budúcnosť bez svojej vášne. To, že Teagan sa necrcá s hlúposťami je presne to, čo na jej tvorbe obľubujem. Dokonca aj poďakovanie je stručné :D. Neviem sa dočkať Millerovho príbehu. Tento dilino mi prirástol k srdcu už v druhej časti, keď balil babku Ryan. Proste čítajte knihy Teagan Hunter. Ja ich naozaj milujem!
V mene kríža	Knihu V mene kríža som vyhrala u @tanyk_tanicka na Instagrame. Ona sama o Kušnírviacovom debute písala perfektne, lákavo, proste tak, že som si knihu uložila na zoznam. Ale veď to pozná každý knihomoľ… do košíka vhupne vždy niečo iné, lebo… po výhre som knihu dlho nesušila na poličke. Prečítala som prvé stránky a premýšľala, čo sa z toho môže vykľuť. Po pár dňoch som ju vzala do ruky opäť a začítala sa. V mene kríža prečíta na posedenie len masochista. To nie je urážka, ale nenapadá mi dôvod, prečo by si niekto TOTO naservíroval ako krémeš po nedeľnom obede. Autor píše naozaj skvele, vôbec by som nepovedala, že V mene kríža je jeho prvotinou. Má skvelú skladbu viet, trefné, autentické opisy, dialógy, odráža sa od reálií a práve to je na čítaní Kušnírovej knihy to najťažšie. Ja ako beznádejná romantička veriaca na happy end-y, na zloduchov so svedomím a že sa všetko zlé na dobré obráti, som verila… do poslednej strany, do posledného písmena. Nuž, autor rozhodne svoj príbeh nepísal s úmyslom vyhovieť rozprávkarom, chopil sa pera so surovosťou, ktorá (žiaľ) bola súčasťou našich dejín. Kušnír do svojho príbehu vložil všetko- lásku, nádej, ideológiu, históriu, spomienky, zášť, odhodlanie, strach, krutosť, ale aj závisť či obyčajnú ľudskosť a túžbu žiť. Celý dej sa odohrá v jednej malej dedinke v priebehu pár týždňov. Na 200 stranách Marcel maximálne využil svoj rozprávačský talent. Postavy predstavil dosť na to, aby si každý čitateľ utvoril vlastný názor- kto je dobrý, kto zlý a kto stratený. Čakala som drsný príbeh o živote počas 2 sv. vojny, no napriek tomu ma surovosť a akýsi pocit “skutočnosti” prekvapili. Kušnír sa neštíti opísať agóniu a vy mu ju proste veríte. Lebo musíte. Inak sa to nedá, len zažiť všetko s postavami, ďakovať, že my žijeme tu a teraz a dúfať, že sa história nebude opakovať. Odolávala som, no nakoniec som sa slzám nevyhla. A to hovorí za všetko.
Pravidlá hry	Síce som e-knihu dočítala dávnejšie, nemôžem si nechať ujsť príležitosť napísať viacpár viet o najnovšej knihe autorky, s ktorou máme “vzťah” ako na hojdačke. Prečo? Tenebris je za mňa nie, Iba 10 dní áno, ale… s veľkým ALE… no a že by do tretice všetko dobré? Rozhodne áno! Ďakujem, Mirka (@mirka_cita) , že si ma presvedčivými argumentmi na knihu nalákala. Pravidlá hry som si veru zamilovala. Autorkin štýl je ľahký, plynulý a stretnutie hlavných hrdinov bohovsky originálny! Z obete sa vykľuje prenasledovateľ a z útočníka obeť! Kto by to bol povedal?! Humorom popretkávaný príbeh o bohatom dievčati neznášajúcom šport a chudobnom športovcovi. Vtipné i dojímavé scénky zaručia dve psie anomálie, ktoré napriek výzoru prirastú k srdcu nielen hlavným postavám. Oceňujem, že autorka do príbehu vložila hokej. Taký ozajstný, nielen pár fráz o tom, že sa hokej hrá. On sa naozaj hral, aj chalani trénovali a bolo toho akurát- ani málo, ani veľa. A aby bohaté dievča nebolo len pekným xichtom príbehu, svoje poslanie mala predurčené odmalička. Zachraňovala zvieratká a jej profesiou mala byť záchrana ľudí v núdzi. Práve táto linka bola akoby utlmovačom srandičiek a príbeh naberal na vážnosti. Nemyslím, že autorka sa snažila zahmlievať. Ak sa vám zdajú niektoré veci predvídateľné, myslím, že to bol zámer. Jednotlivé čriepky do seba zapadli a nebola by kniha bez drámy. Tu sa však to najhoršie udialo “za zatvorenými dverami”, a tak bol čitateľ ušetrený krvavých detailov. Ako to ale bolo so vzťahom Penelope a Connora? Prešli si od nevraživosti(asi silné slovo, ale bolo tam predsa prepadnutie) k priateľstvu a neskôr k láske. Ich príťažlivosť bola vzájomná, ale všetko možné im bránilo byť spolu. Spočiatku to boli najmä ich vlastné postoje. Ale ako som písala vyššie, dej bol plynulý aj v tomto smere a veľmi dobre premyslený. Nedá mi pokoja brat Penelope. Mala by som preňho skvelú priateľku/partnerku na neskôr(ako poslednú čast série?). Bola by to výzva, ale stála by za popremýšľanie. Už mám doma aj tlačenú verziu knihy(je nádherná) a neskutočne sa teším na jeseň, kedy by malo vyjsť divoké pokračovanie série s iným párikom.
Vianoce v Sniežkove	Síce ústrednou témou tohto príbehu pre deti sú Vianoce, posolstvo, ktoré v sebe viacukrýva by malo byť pripomienkou po celý rok, preto ma nesúďte, že otravujem s vianočnou knihou teraz. Eliška Kramerová, autorka knižky, doslova na pár stranách vykúzlila čarovný príbeh zvieratiek a ich očakávanie a prípravy na najkrajšie sviatky roku. Dej dotvorili prekrásne ilustrácie Adriána Macha, ktorého prácu, našťastie, vydavateľstvá aplikujú na obálky rôznych žánrov, a teda jeho prácu môžu obdivovať naozaj milovníci rôznorodých kníh… V malej studenej doline sa schyľuje k Vianociam a zvieratká majú plné “ruky” práce s výzdobou stromčeka. Niekedy sa však stane, že nič nejde ako po masle a aj v doline sa udeje strašná vec. Ozdoby zo stromčeka jednoducho zmiznú. Budú Vianoce pre zvieratká tento rok stratené? Sila lásky, priateľstvá, súdržnosť, deľba práce, podpora… to sú len omrvinky, z čoho by sme si mali od zvieratiek z knižky brať príklad a rozhodne nie len počas Vianoc. Vštepovať deťom ľudskosť nie je hanba. Práve preto sa zaslúžme aj my o malé zázraky nezištnou pomocou kľudne aj každý deň. Okrem iného, ten pocit na duši je na nezaplatenie.
Vo vlnách	Vo vlnách vidno všade, odkedy vyšla. Konečne som sa k nej dostala aj ja. Jedinýmviac mínusom, čisto subjektívnym, knihy je absentujúca chémia medzi postavami. Každý to, samozrejme, môže vnímať inak, takže smelo do čítania, priatelia. Ak máte radi romantickú linku s témou bratov najlepší kamarát/kamošova sestra, Vo vlnách si nenechajte ujsť. Všetko (u mňa až na tú vzájomnú príťažlivosť) bolo fakt uveriteľné. Liline ťažké detstvo, ochranársky brat s kamošmi, úsilie vynaložené byť lepším ako ju zaškatuľkovali v malom meste, vyhrávať, tvrdo na sebe makať a tak trochu zabudnúť naozaj žiť. Pravým opakom Lily je Hugh. Pochádza z veľkej milujúcej rodiny- ja jeho rodinu a šibnutých, do všetkého sa starajúcich súrodencov zbožňujem! Síce som rada za svojich, ktorí mi ani poriadne nenapíšu ako je rok dlhý(asi som si len zvykla na naše vlažné vzťahy). Udivuje ma výchova/životný štýl, keď si do domu pozvete na večeru kopec cudzích ľudí a ak sa niekto povracia, ešte z toho spravíte zábavnú historku. Ja by som sa určite zmenila na vyvádzajúcu hysterku :D ale presne pre toto milujem knihy. Aj zvracajúceho hosťa si viem užiť… kniha toho znesie oveľa viac ako ja. Laura píše veľmi fajn, nenáročne, stránky pod rukami ubúdajú jedna radosť. Veľmi pekne písala o závislosti. Zabŕdla aj do témy, prečo u jednej z postáv prepukla a tým poukázala na to, že za akúkoľvek závislosť si človek sám nemôže. Je to choroba, spôsob, akým sa ľudia snažia vyrovnať so životnými nástrahami. Je skvelé mať niekoho, kto chce človeku so závislosťou pomôcť aj v prípade, kedy bude výsledok neistý. Každá pomoc sa ráta- neskúsiť nič neznamená vyhnúť sa sklamaniu. Lila je skvelá ženská hrdinka a naozaj mi ľúto tej napísanej chémie, ktorá ale citmi ku mne nedorazila. Áno, Pavlov o nej písala dosť, ale ten “chtíč” zostal len na papieri. Mám radšej, keď ma city z knihy zasiahnu ako tsunami. Vtedy je to pre mňa to pravé orechové. Možno na budúce. Už sa veľmi teším.
Taliansko, láska (a)more	Ak vás náhodou knižný debut autorky Lei Winterovej nenalákal anotáciou(čomu sa mviaci fakt nechce veriť), tak vás rozhodne upúta už na prvý pohľad svojim vizuálom. Nielenže je knižka útla, vhodná do každej kabelky, na výlet, na pláž alebo aj doma na záhradu či balkón, ale tá obálka presahujúca až na oriezku, povedzme si úprimne, je jedno knihomoľské nebo. Samotný obsah za obalom ani za mak nezaostáva. Na prvý pohľad je to romantická oddychovka z prostredia čarovnej Apúlie, preto nechýba krása Talianska, vôňa čerstvého jedla, pláže a jeden rodinný hotel. Emma ujde z rodnej Bratislavy aby si oddýchla od opäť raz zamilovanej mamy chystajúcej svadbu a od práce, kde sú na ňu kladené nesmierne nároky. Takto si predstavujem makačku, blonďavú právničku. Vlastne si na seba tie nároky kladie sama, je zaťatá, húževnatá, inteligentná a v práci a škole to vôbec nemá ľahké. Tak sa vyberie za viac-menej rodinou(takou, ktorú si človek vyberá sám) do Talianska s tým, že sa bude venovať štúdiu na poslednú, najdôležitejšiu skúšku. Čo čert nechcel, po dlhej dobe sa stretáva s kamošmi z detstva. Pochábeľ Elio a vážny, uzavretý Marco boli kedysi nerozlučiteľní, teraz sa nevedia ani porozprávať. Tento zvrat v ich vzťahu zaujímal nielen Emmu, ale aj mňa. Musím povedať, že autorka vo svojom debute odviedla fantastickú prácu. Emmu som si hneď obľúbila, veľmi sa mi páčila priateľská atmosféra príbehu, ochota pomôcť, starostlivosť postáv a aj zvláštne vibrácie príťažlivosti, ktoré Lea použila, boli len jemnými náznakmi pri “oťukávaní”. Takáto tzv. slow-burn romantika je moja obľúbená a najmä, ak do toho postavy riešia vlastné problémy a sú si po ruke. Spoznávajú sa do detailov, ale niečo medzi nich stále stavia pomyselný múr. Skvele vystavaný príbeh, zápletky, situácie a ten záver… nuž, všetko je, ako má byť. Aj keď si myslíme, že nás jedna túžba spraví šťastnými, neznamená to, že sa naše sny a priority nemôžu zmeniť. A láska mení všetko… Ps: Tetu Annu chcem mať doma aj ja
Buď so mnou	Ako fanúšička Armentroutovej tvorby som siahla po síce trošku staršej knihe, aleviac vôbec mi to nevadí. Táto žena píše rýchlejšie ako ja čítam, a tak mám čo doháňať. Najradšej mám jej jednoduchý štýl a dôvtip, keď aj do trileru zapletie lásku (Neohlížej se) alebo fantasy s poriadne náruživými postavami (Pád a hnev). Jennifer je tvárna, ale zostáva verná najmä romantickým linkám v príbehoch. Buď so mnou je síce druhou časťou série Wait for You, ale kľudne ju môžete čítať aj samostatne, bez prečítania predošlej časti. Ja som prvú časť s názvom Počkám na tebe počúvala vo forme audioknihy (nakladatelství Kanopa) a kypela som nadšením. Armentrout to proste vie a páčila sa mi aj druhá časť. Jase je najlepším priateľom Cama (hlavný hrdina 1.časti). Je pohodový, sexi, obľúbený a skrýva obrovské tajomstvo. Teresa po úraze kolena skončí dočasne s tancom a ocitne sa v škole, kde študuje aj jej brat. Ona si však nesie rany na duši, pretože tie na tele, ktoré jej spôsobil bývalý priateľ sa už dávno zahojili. Jasa a Tessu to k sebe ťahá, no práve ich minulosť ich od seba delí. Musím povedať, že tento diel bol o kúsoček slabší. Prekukla som autorku s jej plánmi hodiť na čitateľa bombu, preto sa wau efekt u mňa nedostavil. Tiež som trošku dvíhala obočie pri krimi vsuvke- netvrdím, stávajú sa aj horšie veci(alebo katastrofa za katastrofou väčších rozmerov), ale…akosi mi to tam nesedelo. No a ak má byť záver klišé, tak tu… tu bolo ako zmrzlinový pohár so sľahačkou a premrštenou dávkou topingu. No ale čo. Chcela by som tento párik vidieť o 20 rokov :D lebo veď, všetky začiatky sú krásne. Napriek tomu, odporúčam. Vlastne, isto nikoho neprekvapím, čokoľvek od Armentroutovej
Podaj mi ruku, keď sa topím	Netajím sa tým, že som príbeh Saši čítala pred pár rokmi. Páčil sa mi. Taký mix viacromantiky, bežného života slobodnej matky a silná téma násilia. Teraz, po (už môžem povedať) rokoch, som si uvedomila, že si stále pamätám dosť z pôvodného príbehu. Preto mi nedá neporovnávať a nezostáva mi nič iné ako autorku pochváliť. Dej je svižný, menej popisný a vysvetľovací a hlavne Saša sa “zmenila”. Pôvodne bola podľa môjho názoru miestami hysterická. Ale! Všetko Natali dala “do pucu”, vyhladila hrany, triezvo vyčistila text a vzniklo z toho toto… a s patričnou hrdosťou (na Natali samozrejme!)vám knihu odporúčam. Podaj mi ruku… vás vtiahne do deja. Už od prvých stránok sa začítate do života Saši, jej problémov, vysvetlí, prečo aktuálne žije tak ako žije. Problémy s prácou, škôlkou, expartnerom, mamou… aj na koňa by toho bolo dosť. Aspoň že malý Luky je zlatíčko, po boku Saši stojí najlepšia kamarátka Laura s manželom, pomoci sa jej dostane aj od… novej postavy. Verte, prezradiť vám jej meno, pokazím vaše očakávania. To je na príbehoch najkrajšie, nevedieť čo príde. Nádherné puto Saši a Laury bolo akýmsi pilierom príbehu. Vždy tu boli jedna pre druhú, vzájomne si pomáhali, podporovali sa. Stretnutia s cudzincom boli nápadité a od začiatku bolo jasné, že sa v príbehu zahniezdi. Okrem jeho životného príbehu, na ktorý si čitateľ/ka počká(a že to stojí za to čakanie), autorka zabŕdne aj do zákernej diagnózy a trochu nás s ňou zoznámi. Veľmi emotívne, surovo, bez servítky, ale zároveň opatrne a s citom Natali vtisne do života Saši domáce násilie. Fox sa netají tým, že s týranými ženami pracovala, preto aj vďaka knihe šíri osvetu o “otvorených očiach”, že nie každý týraný jedinec (ako žena, tak aj muž či dieťa) má viditeľné stopy po násilí, že aj malý záujem a podanie pomocnej ruky, i keby bola odmietnutá, sa ráta. Zvraty skvelé, romantika úžasná, záver nervy drásajúci… berte knihu do ruky! Nenechajte sa dvakrát núkať.
Večný kráľ	Táto kniha doslova rúca bookstagram už od decembra a vôbec sa nedivím. Dokonca mviacám pocit, že ju vidím stále častejšie, a to je len dobre, pretože… tramtadadaaaaa… (vôbec nie šokujúco) som sa do príbehu férskych klanov zamilovala. Ak hľadáte originálnu (celosvetovo neviem posúdiť, no na slovenskom knižnom trhu nemyslím, že má Večný kráľ nejakého vzdialeného bratranca z tretieho kolena- rozumej podobnosť) pirátsku knihu šmrncnutú riadnou dávkou fantastična, mágie, schopností a hlavne, HLAVNE! brutálnu príťažlivosť medzi postavami, tak neváhajte a čítajte! Najviac ma dostalo, keď autorka posúva dej priaznivým smerom, vôbec nečakám dramatický zvrat a on tam je! Z ničoho nič, ale vyvinie sa akosi prirodzene, plynulo. Absolútne sa mi páčila druhá polovica knihy, kde sa už diali veci. Odhalenia okolo najbližších Erika boli také, že SÁNKA NA PODLAHU. Priznám sa, že o Andrews som predtým ani nepočula, avšak jej meno by si milovníčky napínavých romantických(trochu~trochu viac~pikantných) fantasy príbehov jednoznačne mali zapísať za uši (a na zoznam prianí). Je to žena s nepopierateľným talentom a zaujímavou fantáziou. Ja sa už teraz teším na pokračovanie(už je nejaký čas dostupné) lebo ten koniec… ten vám, dámy a páni, vyrazí dych!
Nejkrásnější dárek	Vďaka Julie Caplin som si pripomenula, prečo neobľubujem poviedky. Žiaľ, poviedviacka ma nezaujala až tak, že ani neviem, či ten najkrajší darček mala byť spoločnosť na Vianoce, vianočné darčeky kúpené úplne cudzím človekom (až som nechápala, ako niekto môže takto premýšľať) alebo láska? Nuž, aj o tej by sa dalo polemizovať. Proste v poviedkach nie je priestor na to kúzlo, ktoré v knihách milujem. Aspoň teda v tejto poviedke to bolo celé hrrr a nestihla som si nič vychutnať, nieto ešte užiť. Škoda. Sú poviedky na 150 strán. Táto chuderka mala len 28 a síce je po grafickej stránke nádherná, mne to teda nestačí. Na krátku poviedku bude len krátky text. Nič viac sa mi nežiada napísať, len, azda, Avril z ”Kaviareň v Kodani” si podľa mňa zaslúžila viac ako byť za povrchnú hlupaňu, ktorá sa namotá aj na 50-ročného dedka (jej odhad, nie môj) kvôli sexi hlasu. -naozaj som štedrá, slabé 3*
Absencia lásky	Sama autorka v úvode píše, že Absencia lásky je iná ako jej predošlé knihy. V poviacdstate áno, i keď si Ali udržuje svoju latku v štýle, humore aj iskrení medzi postavami. Tentoraz však okrem šarvátky hlavných hrdinov zabŕdla aj do sakramentsky ťažkej témy, ktorú spojila s vedou (STEM nesmie chýbať). Za toto dostáva odo mňa rozhodne plusové body a kniha sa tak u mňa posunula na prvú priečku v rebríčku obľúbenosti. Pútavý začiatok, turbulentné pokračovanie a následná jazda odopierania si vzájomnej blízkosti, presviedčanie samých seba o zlých rozhodnutiach a malých ústupkoch, zvrat, ktorý som fakticky nečakala, reakcie postáv na udalosti… napíšem to takto. Vzhľadom na to, že príbeh mal byť iný, netušila som čo očakávať. Možno aj preto boli zvraty pre mňa prekvapivé. Dopomohla tomu určite aj Rue a jej pragmatická až “suchárska” povaha. Prevažne som netušila, aká bude jej reakcia na čokoľvek. Zbožňujem také postavy. Svojské. Originálne. Geniálne. Niežeby Eli za ňou zaostával, naozaj som si ho obľúbila. Jeho pozornosť, starostlivosť, obetavosť… čo si budem nahovárať, srdce sa mi roztopilo už na začiatku, keď vplával na scénu k Rue ako rytier v žiarivej zbroji. Vinco nemal žiadnu šancu. Len máloktorej žene by sa Eli nepáčil. Mám dojem, že autorka chcela, aby si on sám o sebe namýšľal aký je zlý chlapec. Kdežeeee. Čo sa týka minulosti oboch postáv, nemali to ľahké, ale Eli dokázal absolútne bez mihnutia oka podporiť a hlavne Rue pochopiť. Ich vzájomné “obnažovanie” okorenilo celý príbeh. Jej úchylky a práca, ktorej sa rozhodla zasvätiť svoj život, aby už ľudia/deti nemuseli prežívať to čo ona, bolo srdcervúce. Prvá Hazelwood, ktorá ma rozplakala citlivou témou a jej podaním čitateľovi. Hlavná zápletka bola tak skvele vymyslená, pretože som nedokázala predvídať Ruino správanie, mohla som len dúfať, ako sa celý problém vyrieši. A epilóg- usmievala som sa, akoby som bola zrelá na kazajku. Bola som šťastná spolu s postavami. Darmo, Ali to vie. Za každým ma dostane presne tam, kde ma chce mať. PS: kniha je iná rozhodne v počte s€xuálnych scén, Hazelwood sa tu riadne vybláznila.
On	Údajne psychologický triller(hlása obálka). Nuž… jaaaa by som to trilerom rozhodviacne nenazvala. Ale psychologický, to veru hej. Ak ste náhodou čítali debut Tii Esme a hundrali ste na preskakovanie minulosti, súčasnosti, rozprávačov… ani toto asi nebude pre vás. Ja som si Tiin príbeh najmä pre originálne spracovanie zamilovala a vďaka tomu má u mňa On vyššie hodnotenie. Empson sa donekonečna dokázala špárať v tom, čo už bolo povedané. Opakovane prežívali postavy hotové muky- psychologické. Síce to je pochopiteľné, ale brala by som menej špárania. Predsalen, na 400 stranách sa toho opakovalo na môj vkus dosť. Catherine, hlavná postava príbehu je na ozdravnom “pobyte”, pretože nerozpráva, nekomunikuje so svojim okolím, je apatická i keď všetko vníma. Okrem teda opakovania psychického rozpoloženia Catherine a Luciana, mi je ľúto, že môj tip, čo sa medzi ňou a Lucom stalo, bol správny- ono to tak nejak bolo zrejmé od začiatku. Čo som však netušila do viac ako ¾ knihy bolo, prečo bola na psychiatrii. Čo sa stalo, že sa uzavrela. Autorka skáče ako besná stepná koza z prítomnosti do minulosti pred 15. rokmi a aby to okorenila, aj do obdobia pred 4. mesiacmi. To však nie je dostatočný zmätok, preto poďme okrem Catherine pridať aj pohľady Luciana. Ona je milovaným jedináčikom, utiahnutá kráska. On je aristokrat, bohém obklopený priateľmi, ktorí pri ňom vždy stoja. On sa zamiluje do nej, ona nechápe prečo. Užívajú si krásy života až nastane koniec. Ona sa vydá, má deti, ale v manželstve nie je šťastná. Niečo, resp. niekto jej chýba. V prítomnosti sa obaja znova stretnú, ich láska prežila roky, stále je rovnako silná, ale o dôvode odlúčenia sa nerozprávajú. Až sa stane tragédia a Catherine ten dôvod na Luciana vybafne. On prežíva vlastné dvojnásobné peklo plné výčitiek a zrady. Až príde veľké finále. Priznám sa, keď som knihu odložila, nemala som nutkavú potrebu sa k nej čím skôr vrátiť, ale keď som ju čítala, hltala som stránky jednu za druhou. Empson písala nápadito, vždy v kratučkej či dlhšej kapitole odhalila čriepok novej informácie a na mne bolo ako poskladať do pôvodného stavu čínsky porcelán. Pretože taký tento príbeh bol. Krehký ako ľudské bytie. Bol plný emócií, bolesti zo straty, euforického šťastia, ktoré malo vopred danú exspiráciu, sklamania, nenaplnenej, neopätovanej aj priskoro ukončenej lásky, podpory aj faloše, hanby, viny, predstierania. V každom prípade, je to rozhodne zaujímavá kniha.
Záhadná obeť	Robert Bryndza mi učaroval Kanibalom z Nine Elms. Počúvala som príbeh pred rokmiviac v podobe audioknihy a neskromne tvrdím, zamilovala som sa(čo si budeme, zásluhy si pripíše v nemalej miere aj Martin Stránský). Čoskoro si osviežim pamäť a príbeh si tentoraz prečítam. Nesmierne sa na to teším, najmä po najnovšej Bryndzovej knihe Záhadná obeť. Práve kanibal, ktorého dostala Kate Marshallová, sa objavuje v (zatiaľ) poslednej knihe zo série. Je vrahom záhadnej obete, mladučkej Janey? Dokáže tento prípad Kate s Tristanom vyriešiť? Určite si knihu prečítajte. Tak, ako vždy, vyšetrovanie je perfektné, detektívi natrafia na také spojitosti, že mi to hlava nebrala. Rušný Londýn a Londýn spred 30 rokov nie je to isté miesto, avšak hlavní hrdinovia Robertových kníh sa musia vynájsť a zoznámiť sa s mestom aké bolo kedysi kvôli časovým, priestorovým a ľudským súvislostiam. Je celkom zvláštne, že aj keď od začiatku tušíte, kto má v zmiznutí dievčaťa prsty, neviete to na isto a bez dôkazov nemáte nič. Čiže zisťovať s Kate a Tristanom kto, prečo, ako, kedy a kde je naozaj napínavé. Všetky dialógy, odbočky zo správnej cesty, ale aj preverovanie nových tipov, návnad a skutočností boli napísané profesionálne a uveriteľne. Riadne napnutá som bola pri scénkach vo väznici či nemocnici. Autor vo mne dokázal vyvolať dosť rozporuplné pocity. Ľútosť či odpor? Ale ku komu? Ku Kate či Peterovi? Osviežením bol (pre mňa šok) dospelý Jake. Akoby ukotvoval Kate, bol jej oporou v každom jej rozhodnutí. Záver si zaslúži potlesk. Nepreháňam. Celá kniha je skvelá, ale ten záver, rozuzlenie… paráda! Posledných 50 strán som ani nedýchala. Zostalo tu ale čosi “visieť”a Robert v záverečnom poďakovaní niečo načrtol, tak zostávam v napätí, či sa jeho “sľuby” stanú skutočnosťou. Dvierka si rozhodne nechal otvorené a vidím v tom veľké veci…píšem trochu v hádankách, ale po prečítaní Záhadnej obete všetko pochopíte.
Hlasy priepasti	Dušan Valent má talent. Nie je to obyčajná rýmovačka, ale holý fakt. Mala som moviacžnosť prečítať si s deťmi jeho knižku o dinosauroch a mala všetko potrebné, aby detského čitateľa ohúrila. Svojim sci-fi debutom Valent nezaostal za tvorbou pre deti a rovnako dokáže ohúriť aj dospelého čitateľa. Mňa teda absolútne prekvapil (v najpozitívnejšom slova zmysle). Pred vydaním som si prečítala ukážku i anotáciu. Popravde, bola som dosť zvedavá na miš- maš dielko “kategorizované”autorom ako temné sci-fi s prvkami humoru, inšpirované archeológiou, mytológiou a planetológiou. No toto ak by niekoho nezaujalo… ja som sa veru chytila a začítala raz-dva. Valent má príjemný štýl písania, kopec poznatkov, ktoré pretavil do svojho príbehu; fantáziu, ktorou istotne prinúti súhlasne kyvkať hlavou aj fanatikov tohto žánru; humor, s ktorým som súznela a náramne sa popri krvavých súbojoch bavila; dialógy a slovné prestrelky niektorých postáv(Nébyos a Kerguryon sú moje srdcovky)boli viac ako dokonalé; postavy, ktoré mali svoj charakter(nemenný, špecifický, no nie vždy bolo hneď jasné kto je ten dobrý) a ako obrovský bonus, vlastné ilustrácie v závere knihy. Tam nájdete aj zoznam postáv, hodností a titulov, či charakteristiku planéty Penekmonion. Mapy v predsádkach sú vždy vítané a v tejto knihe nechýbajú. Nebudem sa tváriť dôležito. Občas som sa strácala(vlastnou nepozornosťou) v postavách či deji, ale často som sa “našla”. Nie však vždy a aj napriek tomu si myslím, že kniha je skvelá. Autor vymyslel fascinujúci svet, približuje nám ho kapitolami s územiami planéty, kde je ústrednou postavou vždy niekto iný. Postupne sledujeme ich prepojenia, úmysly no a nechýbajú boje nielen o moc, kde krv tečie potokom. Vlastne, ani sa nemusí pritrafiť bitka, krv na litre sa z postavy/postáv valí i tak. Mňa ako absolútne netechnický typ zaujali, prekvapivo, dopravné prostriedky(a zvieratká), ale nezostala som bez povšimnutia ani voči bojovým manévrom, rodovým zbraniam, príšerám/bytostiam, či postavy Prie- tá veru prekvapila najviac. Som zvedavá na pokračovanie série.
Rande s divochem	Pri knihe Rande s padesátkou, ktorú som nečítala až tak dávno, sa autorka Jane Pviacorter venuje vzťahom ľudí v zrelom veku. Nie je to až také bežné, práve preto ma táto séria zaujala. “Nikdy nejsme příliš staří na to, abychom se zamilovali a nikdy nejsme příliš staří na to, abychom se stali tím, kým chceme být.” Rande s divochem je o uhundranom sexi “dedovi” zo susedstva Andi. Ona je vdova a celý príbeh sa začína v momente, kedy jej nevlastný syn na poslednú chvíľu(rozumej, Andi už čaká s jedlom) odmietne sviatočnú večeru a pár dní so svojou nastávajúcou v dome jeho macochy. Andi ho zbožňovala ako svojho vlastného, svoje deti nemala i keď po nich túžila. A napriek láske k manželovi, ktorý ju sčista-jasna jedného dňa navždy opustil, si začala po rokoch uvedomovať, že síce mala svoje manželstvo nadovšetko rada, nebola v ňom šťastná a ani manžel ju nemiloval tak, ako si nahovárala. Je to dosť bolestivé zistenie, a preto, keď dostane šancu byť niekomu priateľkou, milenkou, možno mamou a babkou, chytí príležitosť za pačesy. Andi má veľké srdce, je zrodená pre lásku, no osud to zariadil tak, že po smrti manžela zostala v obrovskom dome osamelá. “Tvým úkolem je udělat šťastnou sebe, protože to za tebe nikdo jiný neudělá.” Porter krásne vykresľuje, že po 50-tke už má človek rutiny, skúsenosti, vie, čo chce. Ale nie vždy si dospelák- ani slobodný, nemôže robiť to, čo by si želal. Každý má okolo seba ľudí, ktorí ho ovplyvňujú, berie ohľady na svoje okolie, preto svoje rozhodnutia a voľby prispôsobuje. Wolf ako bývalý vojak má ráznu povahu. Svojich synov miluje, ich matku rešpektuje. Lenže strata a následná starosť o blízkych v ňom prebúdza ochranára a všetko tým medzi ním a Andi skomplikuje. Dajú sa prekonať rozdiely pováh a názorov? Andi preto rozhodne spraví všetko. A čo Wolf, to si prečítajte v knihe. Autorka rozhodne nesklamala a opäť sa zahryzla aj do ťažších tém, ktoré zvládla ľavou-zadnou. Som rada, že ma Jane Porter na svoje knihy zlákala.
Predkovia ľalie	Predkovia ľalie je záverečným dielom vizuálne nádhernej kvetinkovej série. Vo vnviacútri až taká krásna nie je, najmä táto posledná obsahuje aj nejedno varovanie s témami, ktoré sú v knihe obsiahnuté. Čo sa však týka talentu autorky, naozaj ma posadila na zadok, a to som sa obávala ešte v polovici, že séria sa skončí otvorene. A tak vás hneď ubezpečujem, že všetko je uzavreté, istá kapitola života Violet je ukončená a držím jej palce už len v pokojnom rodinnom živote. Predošlá časť Zlodej tulipánu končil presne tak, ako to autorky sérii majú v obľube a čitatelia si trieskajú hlavu o stenu… kopec otázok a záverečná bomba. Majka síce nadviazala tam, kde Zlodej končil, ale “hrdinka” ako ja, ktorá si “nepotrebovala” pripomenúť čo sa dialo pred nejakým tým rokom, keď som druhú časť čítala, trošku tápala. Autorka brala ohľady na “prípady” môjho typu, aj bez osvieženia pamäte som sa vždy po pár stranách orientovala kde sme, čo riešime a pod. I keď v poslednej dobe sú asi v móde “psycho” prvky v knihách a ja na ne nejak narážam napriek tomu, že pokiaľ nejde vyslovene o fantasy/sci-fi, toto v knihách nevyhľadávam. Ale(a toto ALE je fakt veľké), opäť raz žasnem, ako Danihelová perfektne toto “čudo” zakomponovala do príbehu. Áno, krimi romanca bola riadne “říznutá” sci-fi-čkom, no práve toto zo série robí jedinečné a napínavé čítanie plné prekvapení. Práve sci-fi prvky na mňa pôsobili veľmi pozitívne, Danihelová zhadzovala bombu za bombou najmä vtedy, keď som si myslela, že ma trochu nechá vydýchnuť. Nič také mi autorka nedopriala, čo je len dobré. Spoločné čítanie s Kristy (ig: @kristy.books) mi vďaka jej podozreniu o tete Ide riadne nahlodalo myseľ. Našťastie sa teória nepotvrdila, jej správanie však aj tak nedáva zmysel (Brooks,ty borec, ideš!!!) a viaceré postavy prešli akoby prerodom povahy. Violet bola stále svojská amazonka a Brooks… och, neexistuje čitateľka, ktorá by zostala chladná voči jeho správaniu- či už uzavretému, alebo práve tomu, keď mal srdce na dlani. Učaruje každej. Veľmi sa mi páčilo, že napriek “bojovému poľu”, na ktorom všetci žili, Majka vybrala pre hlavných hrdinov aj bežné dni, ktoré som si náramne užila s postavami. Poslednými slovami by som to zhrnula asi takto- nemám čo vytknúť, odporúčam.
Manželka mezi námi	Manželka mezi námi by bola perfektná audiokniha. Bola by je zásadná informácie vviaco vete. Ono v podstate skvelá bola, ale prvá časť dosť zavádzala. Povedala by som, že to bol zámer autorov, ale nejak mi to neskôr aj tak nesedelo. V druhej polovici sa už začali skladať jednotlivé kúsky príbehu a tvorili naozaj diametrálne odlišné skutočnosti, aké boli podsúvané čitateľovi, resp. poslucháčovi. Je tu dokonalý chlap, na ktorom čosi “nevonia”. Je tu učiteľka v škôlke, ktorá sa zamiluje a vstupuje do vzťahu a budúcnosti, ktoré jej všetci môžu závidieť. Je tu manželka, ktorá je nešťastná, pretože ju opustil manžel kvôli mladšej žene. Sú tu aj vedľajšie/tieňové postavy ako brat utopeného dievčaťa, kamáratka učiteľky, sestra dokonalého muža, nová snúbenica, teta exmanželky a terapeutka. Znie to ako riadny miš-maš, avšak nebyť toho úvodu, ktorý mal navodiť dojem, že nakoniec je všetko inak, čo sa síce podarilo, ale spätne mi to akosi nesedelo, bolo by to perfektné. Áno, zmiasť čitateľa je jedna vec, druhá, že to čitateľ musí veriť aj po odhalení skutočnosti a toto u mňa nefungovalo. Možno to je následok dvoch autorov, ktorí sa na knihe podieľali (Greer Hendricks a Sarah Pekkanen) a možno nie. Toľko ľstí v jednej knihe som už dávno nezažila a ako bonus, epilóg mi vybil poistky, takže aj keď trochu frflem, je to naozaj len trochu. Celkovo je príbeh naozaj skvelý. Lepší ako priemerný, ale nie perfektný. Počúvanie som si fakt užila a spoznala nový príjemný hlas Jany Štvrteckej. Za mňa ďalšie odporúčanie.
Dcera měsíční bohyně	Dcera Měsíční bohyně je kniha, ktorú som čítala naozaj dlho. Nie je to tým, že bviacy bola zlá, to vôbec. Len som počas čítania stihla tri choroby a jednu dovolenku, čo je dosť rušné obdobie. Napriek tomu, že sa mi príbeh naozaj veľmi páčil, som si nevedela ku knihe sadnúť a prečítať na jeden záťah ani 50 strán. Myslím, že to bolo práve štýlom autorky (možno aj prekladom?), pretože príbeh na mňa pôsobil poeticky, akoby autorka používala príliš umelecký jazyk. To vôbec neberiem ako negatívum, u mňa však toto rozhodne nie je taká tá obyčajná jednoduchá fantasy knižka, i keď obsahovo by som ju skôr zaradila medzi rozprávkové fantasy pre mladých čitateľov. Hlavnou hrdinkou je dcéra Mesačnej bohyne Sing-jin. Jej matka je uväznená na Mesiaci za trest cisárom, ktorý vôbec o existencii jej dieťaťa netuší (mama ju skrýva pred Nebeskými veličenstvami). Cisárova manželka je krutá, pomstychtivá, vypočítavá a obávaná panovníčka. Sing-jin a jej cesta do Nebeského kráľovstva je dychberúca a to sme len na začiatku príbehu. Objavuje svoju “schopnosť” skloniť hlavu, keď je treba a potlačiť vzdor pri neprávostiach. Zoznámenie s cudzincom Li-wejom bolo krásne a otvorilo Sing-jin kopec možností, ktorých sa utajovaná dcéra chopila. Ak som si myslela, že do tohto momentu bol dej, z ktorého som bola v napätí a očakávaní ďalších udalostí, od tohto momentu to bolo ešte intenzívnejšie. Sing-jin našla oddaného priateľa a rovnakou sa stala ona. Dostala sa do armády a so zlomeným srdcom bojovala ako najlepšie vedela. Prvá a jediná v Nebeskom kráľovstve získala titul První lučistnice (Prvá lukostrelkyňa ?) a tým sa jej postavenie na cisárskom dvore umocnilo. Zadania a bitky, do ktorých bola poslaná s vojskom a Wenč-om po boku boli neraz krvavé jatky, Sing-jin často utŕžila mučivé zranenia. Dokonca aj toto Sue opísala akosi bez agresie, preto je podľa mňa kniha vhodná pre mladých čitateľov. Naprieč knihou Sing-jin zápasí, trpí fyzicky aj psychicky, všetky rozhodnutia podriaďuje láske k matke a jej oslobodeniu. Koniec bol podľa mňa uzavretý, napriek tomu si ale rada prečítam aj druhý diel. Zaujíma ma, kam našu hrdinku vietor zaveje. Ak máte radi rozprávkové fantasy s jemnou romantickou linkou, či hneď dvomi, kde česť a láska k rodine znamenajú prvé a posledné, kde hrdinovia trpia kvôli vyššiemu dobru, kde sa mihnú draky, prúdi mágia a stretajú sa mýty, kde láska a dobro (možno) zvíťazí nad ľsťou, krutosťou, zradou, pýchou a mocou, vtedy určite siahnite po knihe od Sue Linn Tan. Je úžasnou rozprávačkou.
Pan Spencer	Pan Masters bol môj prvý (od autorky!) chlapík a tvorbu Swan som si ním zamilovaviacla. Pan Spencer veru nezaostáva a mňa už v čítačke čaká predošlá séria. Jediné, čo sa mi v tomto príbehu nepozdávalo bolo, ako Charlotte často zmieňovala, že si Spencer berie čo chce a ako chce, no aby to autorka ospravedlnila, za každým dodá, že to tak chce a páči sa jej to. :/ nuž akurát z týchto monológov som zakaždým zostala taká, že- no na čo?!? Tak si poviem, že jeho dominantnosť mi imponuje a nie, že si berie čo chce a ako chce. To už vo mne evokuje skôr hru na “gumenú Anču”. Ale! Napriek tomu to zbožňujem. Swan vytvorila úžasné chlapské trio. Každý je svojím spôsobom pokazený, čakajúci na svoju “opravárku”. Píšem o troch, lebo aj nasledujúci Pan Garcia bol poodhalený a nejaké omrvinky o ňom sú nám už známe. Áno, pan Masters svoju opravárku našiel, prešiel si predpeklím kvôli svojej minulosti a nebolo tomu inak ani pri Spencerovi. Zápletky v druhej polovici boli vcelku prekvapivé. Naozaj som ich nečakala, ani konflikty a tie naozaj dramatické chvíľky, kedy boli postavy zaťaté a tvrdohlavé ako mulice odďaľovali záver. Charlotte sa sčasti dala chápať, ale srdcu nerozkážeš a to je holý fakt. O takýchto týpkoch sa naozaj dobre číta, žiaľ, píšu ich ženy, takže či veriť v jednorožce alebo takúto zmenu v povahe… je to asi za jedno. Čo však autorke nezazlievam, je jej rozprávačský talent a hrúbka kníh. Bolo mi na konci aj ľúto, a to sa pri 500 stranovej knihe nedá povedať, pokiaľ vás skutočne baví. Ja som si užívala každú stránku. T.L. vykreslila Lottiinu situáciu uveriteľne, neznelo to vôbec otrepane, podozrivo, či klišoidne. No a Spencerove eskapády sme zažili v predošlej časti, takže tu ma okrem jeho zmeny vlastne nemalo čo prekvapiť. A predsa… jeho detstvo bolo to, prečo bol aký bol. Je krásne čítať príbeh, kedy sa na pohľad absolútne rozdielni ľudia dajú dokopy a majú toho spoločného viac než dosť… Za mňa je Swanovej tvorba po druhej prečítanej knihe jedno veľké ÁNO!
Nevesta	Knihe Nevesta som sa dosť dlho vyhýbala. Bola to novinka z októbra minulého rokaviac. Stále som bola presvedčená, že vlkolaci a vampíri sú už témou minulosti a aj keď Ali Hazelwood sa radí k autorkám mne srdcu a vkusu blízkym, krčila som nad jej najnovšou knihou nos. Odvtedy si vravím- prečo som bola tak zbytočne tvrdohlavá?!? Skvelé ohlasy si kniha predsa nevyslúži len tak, pre nič za nič a Nevesta sa veru obľube u čitateliek vytešuje. Nedivím sa. Posledné dni mám akýsi divný typ jarnej únavy alebo čo, no Ali ma nakopla a po dlhšej dobe som prečítala viac ako 50 stránok knihy za deň. Jej štýl je svižný, čitateľ sa ani na 400 stranách nenudí a aj keď sú niektoré situácie predvídateľné, vôbec to nevadí. Hazelwood zabŕdla do fantasy vsadenej do reálneho sveta. A aby sa tak úplne nedištancovala od svojich múdrych postáv z predošlých kníh, hlavná postava Misery, vyrastajúca vo svete ľudí, je laicky povedané IT-čkarka, kdežto Lowe(hmmm, Lowe
Čo sme nepovedali	Príbeh Evelyn a Sebastiána nie je jednoduchý. Autorka si zvolila náročnú cestu sviacpletitosti, zamýšľania a núti čitateľa venovať pozornosť deju na 120%. Ak chcete oddychovku, siahnite po niečom inom(dám vám tip, stačí napísať;). Tia Esme, nový vietor v slovenskom spisovateľskom “klube”, svojím debutom rozhodne upúta pozornosť. Čo sme nepovedali je skutočne o zamlčanom. Nevypovedaných citoch, ututlaných skutkoch, potlačených emóciách, tiež o boľavých srdciach, ale aj o čistej, čírej láske vo viacerých podobách. Štýl Esme je veľmi špecifický. Odhliadnuc od toho, ako pomenúva kapitoly a v nich preskakuje v čase aj v rozprávačoch, čo nie je mätúce, len, ako som spomínala vyššie, príbeh si vyžaduje maximálnu pozornosť, píše v tretej osobe, no popisne. To sa až tak často u autorov nevidí. A že tie opisy jej idú, o tom bez debát. Avšak, namiesto detailných vyobrazení prostredia alebo postáv, sa Tia zameriava na pocity. Šťúra sa v nich, analyzuje, hrá sa so slovami i myšlienkami. Miestami som mala pocit, že jej vyjadrenia sú až poetické- naozaj netypické. Mnohé časti, celé pasáže, som si čítala opakovane, nie preto, že by som nechápala význam prečítaného, ale páčilo sa mi to natoľko, že som si to chcela zopakovať. Ja som túto knihu vlastne čítala akoby 2x. Evelyn sa sťahuje k bratovi po nepríjemnosti, ktorá sa jej stala. Majú úžasný vzťah a spočiatku som im ho aj závidela. Neskôr už až tak nie, pretože za silou ich vzájomnej starostlivosti je príbeh. A ten veru závideniahodný nie je. Leo má okolo seba priateľov-Sebastiána, Dana a Ericha. Tvoria nerozlučnú partu a Evelyn je pod ich ochrannými krídlami akosi automaticky, bezpodmienečne k sebe všetci patria. Životné situácie ich osudy posúvajú rôznymi smermi, čo však má byť späté, bude. Je to prepracovaný príbeh mladosti a dospelosti, ťažkých a bolestivých rozhodnutí, čelenie ich následkom…skrátka, jedinečný debut, ktorý prekvapí svojou hĺbkou i hlavnou zápletkou(tú som veru napriek náznakom nečakala až v takom rozmere).
Vitajte u Grausovcov - Je tu niekto normálny?	Obálka prezrádza, že zavítame do rodinky podivných bytostí. Ľudí? No, na prvý poviachľad tak vyzerajú a zároveň ani nie. Nasťahujú sa do starého domu v jednosmernej ulici. Otília, dievča z domu oproti, je svedkom zvláštností nových susedov. Je však zvedavá a bez priateľov. A na nových deťoch ju čosti priťahuje. Sabine Bohlmann skvele prepojila obyčajný život, jeho fungovanie, naše denné návyky, rutinu, s agentúrou, začleňujúcu rôzne bytosti do nášho sveta. A presne tu, v tomto momente, sa sťahujú Grausovci do domu číslo 13 v jednosmernej ulici. Príbeh je zábavný, zvláštny, no najmä poučný. Poučný v zmysle, že nás denne obklopuje inakosť. Patrí do nášho sveta a je dokonca vítaná. Všetko iné, čo nepoznáme, je pre nás strach-vzbudzujúce, pritom to tak vôbec nemusí byť. Príkladom nám je práve malá Otília. Grausovcov učí, ako funguje náš bežný svet v praci, pretože v agentúre sa venujú výučbe len v teoretickej rovine a pre zvláštne bytosti je aj taký nákup v potravinách hotové peklo. Taktiež sa z Vitajte u Grausovcov deti naučia, že rodina nie je o tom, že ľudia spolu obývajú rovnaký priestor, alebo že priatelia sú priateľmi len za určitých podmienok a napríklad aj to, že láska kvitne v každom veku. Sabine napísala úžasný príbeh, naozaj sme si ho s Pauli užili a okrem iného, nastal pred spánkom aj výbuch smiechu, keď som začala spievať časť o upratovaní na melódiu pesničky La Cucaracha… odvtedy občas začujem, že si Pauli pri upratovaní spieva: ja upratuuuu-jem, ja upratuuuu-jem, po-riadok je čo mám rád(pritom upratovanie neznáša). Je to fakt chytľavé a Pauli originál verziu “lakukarača” ani nepozná.
Farma zázraků	Farma zázraků je krásny príbeh. Jediné, čo som si každou stranou opakovala bolo…viac čo robili 10 rokov, dofrasa?!? K mojej otázke, Luka je perfektný a autorka aj to desaťročné vzájomné “mučenie” platonickým vzťahom hlbokého priateľstva vysvetlila. Opäť moje milované malomesto, kde je Luka a Stella pod drobnohľadom. O ich vzťahu sa uzatvárali dokonca stávky, i keď, vzťah bol len naoko. Obaja si ho však užívali, čo bolo tak príjemné sledovať. Stella prišla i mamu, mali spolu krásny, no dosť kočovný život. Jej otec je iná káva a som rada, že Luka jej ako frajer bol po boku v prvých a pravých chvíľach. Jeho rodina bola plná žien a musím povedať, že aj keď prišiel o otca v najchúlostivejšom veku, jeho mama ho vychovala perfektne, dostal krásny základ vzorového partnerstva a chcel v živote to isté. Tie detaily, kedy sa pred influencerkou Evelyn, ktorá Stelle môže pomôcť pri výhre finančnej injekcie pre vianočnú farmu s kopou vychytávok(mimochodom, GENIÁLNE! Kedy budeme mať podobné farmy/firmy na Slovensku?), začali vyznávať s tým, že je to lož, no bola to pravda… mne sa dojatím a hĺbkou ich citov až tisli slzy do očí. Nepreháňam. Áno, Stella bola zvláštna povaha, no ak by bola iná, Luka by nemusel 10 rokov krúžiť okolo nej ako sup nad mršinou. Skrátka, bol by to úplne iný príbeh. Tento som si zamilovala aj s krimi vsuvkou, ktorá mala pre mňa prekvapivé rozuzlenie. Páčil sa mi šerif a jeho starostlivosť. Beckett bol zaujímavý od prvých riadkov-potetovaný odľud, magnet na ženské a veruže ma autorka navnadila na ďalšiu časť série.
Hokejový Denis	Všetko, čo sa týka hokeja, je u nás doma vítané. Máme doma najväčšiu fanúšičku eviacxtraligy, pozná nitrianskych hráčov po mene aj po čísle, pokiaľ môže, na zápasoch nechýba a s maskotom je kamoška. Preto nebolo nad čím premýšľať, keď v edícii Babook vyša novinka Hokejový Denis. Knižka je určená pre deti od 7 rokov. Odohráva sa v chlapčenskom kolektíve, čo ale nikomu nezazlievame, u nás sa až tak ženský/dievčenský hokej “nenosí”. Napriek tomu bola Pauli z knižky nadšená. Denis mal mamu baletku a otca hudobníka. Príbeh sa hodí k Vianociam, pretože chlapec si pod stromčekom nájde korčule, ale o kariére krasokorčuliara nechce ani počuť, čo jeho mamu akosi nezaujíma. Náhoda zariadi, že si na klzisku pri skúšaní nových korčúľ zahrá hokej. Na prvý dotyk hokejky si ho zamiluje. Dokonca mu ani chlapci nechcú veriť, že hrá hokej po prvýkrát. Podarí sa mu presvedčiť rodičov, aby ho prihlásili do miestneho hokejového klubu. Má to ale svoje nevýhody zahrňujúce podmienky spečatené dohodou. Mohlo by sa zdať, že Denis je talent od prírody. Nuž, nie je to tak. Na tréningoch mu to veľmi nejde, prihrávky má nepresné a do brány sa mu nedostane žiadny puk. Je nešťastný, ani podporu od spoluhráčov nemá bohvieakú, ale… nový kamoš mu pomôže. Neviem síce presne, či by to mal byť konkrétny hokejový fenomén, alebo je táto postava vymyslená, no je úžasné, ako Július do bežného života vsadil niečo rozprávkové. Nový kamarát Denisa naučí rôzne finty, dá mu mnoho dobrých rád a podporuje ho v tréningoch, na ľade aj mimo neho. Denis sa zlepší natoľko, že dostane číslo na svoj dres (wau, nostalgická chvíľka asi len pre rodičov, no #nikdynezabudneme ) a zahrá si vo finále o majstrovský pohár. V príbehu sú zobrazené situácie z kolektívu, ktorý nie je vždy súdržný, ukáže sa, kto je skutočný priateľ a tímový hráč, sú zachytené tréningy i napätie počas zápasov, spoznáme hráčov Bleskových korčúľ a nebude chýbať ani niekoľko napínavých zvratov či zápletiek. Na útlu knižočku je v nej toho dosť. Dej zdobia ilustrácie a keďže ide o prvú časť zo série, v závere máme aj malú návnadu, na čo sa môžu malý hokejachtivý čitatelia tešiť v pokračovaní Denisových zážitkov nielen z ľadovej plochy.
Tajně tvá	S Tessou Bailey “sa už poznáme”, práve preto som po jej najnovšom preklade siahlviaca. Opäť nechýbala dávka správne trafeného humoru, nejaké tie boliestky a elektrizujúca chémia medzi postavami, ktorá vybíja poistky. Tajně tvá je veľmi príjemným čítaním, pokiaľ hľadáte niečo ľahké. Neodporúčam čítať, ak vaše srdce trpí stratou milovaného človeka. Práve to je jednou z tém, ktoré si Tessa vybrala. Hallie stratí babičku a ani po čase sa nevie akosi nájsť. Rozhodnúť sa, akým smerom sa uberať. Trochu ju v neistote rozptýli jej stredoškolská platonická láska. Julian príde do mesta napísať knihu. On zápasí s úzkosťou, ktorá ho v minulosti prepadla a obáva sa, že sa to stane znova. Preto sa drží striktne svojho harmonogramu než... Hallie je jeho pravý opak, ale… protiklady sa priťahujú, všakže?! Práve preto je táto kniha super. Čo však nie je až také super… no, vyhnem sa spoilerom, preto iba naznačím, že intímna scénka vo vinici mňa akurát tak schladila, lebo… kto čítal, vie. Toto je za mňa to najhoršie, čo si autor do príbehu môže zvoliť. Je to až tak neuveriteľné, ako večerať s jednorožcom. Opomenúc tento fakt, nemala by som čo vytknúť. Čo sa týka ozaj dobrej scénky, tak počas búrky v kuchyni to bolo eňo-ňuňo; toto je to, čo Bailey VIE! Okrem tej vinice(tej je veru fakt škoda) by som dokonca aj ten záver “skusla”, pretože také jednoducho rôzne diagnózy a úzkosti sú. Najmä nedorozumenia, takže konečná zápletka bola pre mňa celkom očakávaná a aj jej rozuzlenie. V podstate som fakt spokojná a celkom sa teším na príbeh alkoholičky a pseudovinára XD -toto vyzerá byť dvojka na pohľadanie a údajne už čoskoro bude tu.
Magické relikvie II.	Štvrtá kniha Natali ma opäť raz dostala do kolien. Našťastie čítam v sede, takževiac kolená ozaj obité nemám, no ak by som mala klobúk, snímam ho pred autorkou každú chvíľu. Magické relikvie ll.zväzok som čítala hneď po prečítaní l.zväzku(ten som si dala tento rok až dvakrát a vôbec neľutujem, aj na druhýkrát to bola jazda ako sa patrí). Znova Natali, nič iné som ani nečakala, vytvorila prepletený príbeh. Keď už niekomu začnem dôverovať, naštrbí vzťahy u iných(čo tá kapitola Zradkyňa?!?). Robí to naozaj skvele. Vodí ma za nos a popritom nezaháľa. Hmla, Bravia, Dajkin, Liana, Svarog… všetko sa vyvíja, napreduje, každý má svoje plány. Do toho mám možnosť užívať si lásku Katje a Argosa, ale aj Rodana a Violy. Môže sa niečo pokaziť? Teda okrem toho, že dej sa odohráva vo vojne… jasné, že môže a musím povedať, že aj keď väčšinu zvratov som nečakala, ten týkajúci sa Argosa ma neskryte šokoval. Bravia je kráľovná ako sa patrí -_- a jej tajomstvá vyplávajúce na povrch budú, verím, náležite “odmenené”. Liana so Svarogom taktiež prekvapia a Natali sa neuspokojí s gryfónmi, drakmi či čarodejníkmi. Predstaví nám nové bytosti, nové schopnosti a pomaly, naozaj pomaly sa dostávame do veľkolepého finále, kde verím, už nebude autorka kántriť mne srdcu blízke postavy. Napätie, boje, úmrtia, misie, nerozvážne rozhodnutia, láska, odpustky, druhé šance, zlomené srdcia i šťastie… Fox a jej Katja by sa kľudne mohla rovnať svetovým fantasy sériám. Mňa si získala už Prebudenou mágiou a som stále väčším fanúšikom. Záver znova na porazenie, o to viac sa však teším na čokoľvek, čo autorka čitateľovi ponúkne. Či už štvrtú časť série, alebo novelu, tento svet sa mi raz bude len veľmi ťažko opúšťať.
Pohľadom k oblohe	Rebecca Yarros sa už radí medzi moje obľúbené autorky a aj keď nestíham čítať všviacetko, čo sa u nás a našich českých susedov preloží, knihy proste musím mať doma. Tento rok bude opäť na tvorbu Rebeccy hojný, z čoho sa veľmi teším. Druhá časť zo série Flight & Glory je o vážne chorej Paisley a kadetovi leteckej školy Jaggerovi, ktorého sme mohli tak trošku spoznať už v prvej časti. Pre mňa osobne je veľká sranda, že som si uvedomila KTO JE Jagger až v momente, keď sa pri klzisku stretla Paisley s Ember(hl.hrdinka predošlej knihy). A to nevravím o tom, že Josh sa producíroval po dome Jaggera bežne, keďže spolu bývali. Napriek tomu mi netrklo… nuž, týmto vám zaručujem, že naozaj nemusíte túto sériu čítať po poradí. Jednotlivé príbehy sú len trošičku prepojené. Ako inak, neodpustím si poznámku, že YARROSKA TO VIE! Znova ma na svoj príbeh namotala už prvými kapitolami, a to som si ho chcela dávkovať postupne počas týždňa. To sa však pri knihách Rebeccy nedá. Vcucne vás ako vír a nepustí, až kým nezdoláte posledné písmenká. Ak ste nepostrehli, jej príbehy milujem. Stretnutie Paisley a Jaggera bolo perfektné. Prišlo odlúčenie, no autorka to vymyslí zakaždým parádne. Máme tu kopec tajomstiev zo strany Jaggera, občas som ho mala chuť uškrtiť, no jeho povaha mi zakaždým túto chuť vzala. Bol to bohovský chalan! Niežeby som Paisley niekedy uškrtiť nechcela (nie, kvôli zálusku na Jaggera nie:D), ale bola by som strašná sviňa, keby chcem chorému dievčaťu ublížiť(nie som;)). Mala to ťažké. Zodpovednosť za seba, za milovanú sestru, chcieť vyhovieť rodičom vo všetkom, pretože sa na ňu až nezdravo upli, umelý vzťah, ktorý nikomu nič dobré neprinášal, akurát živil boľavé spomienky. Proste ak čakáte obyčajný romantický príbeh, zabudnite. V knihe je veľa bolesti odľahčenej humornými scénkami, riešia sa vážne životné rozhodnutia, určujú sa priority, ničia sa staré a budujú nové sny a všetko v mene lásky. Lásky k životu, rodine i milovanému človeku. Síce slzy u mňa neboli, no dojímavé chvíľky nechýbali.
Vianočný únik	V druhej kapitole som sa zasekla a nadávala si, čo za blbosť som si to vybrala. viacKamarátka Kristy (na IG @kristy.books) ma však uchlácholila, že nie je všetko tak, ako to vyzerá a môžem s kľudom čítať ďalej. A tak som čítala. Nakoniec sa zo sympatickej Christy stala celkom divná žena a divná Alix sa stala mojou obľúbenou postavou. Príbeh však otvára teta Robyn a jej veľké tajomstvo. To sú tri hrdinky knihy Vianočný únik, kde nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Neviem čím to je, no opäť ďalšia kniha, ktorá sa mi čítala celkom pomaly(ak aj opomeniem choroby, ktoré ma popri príbehu sprevádzali). Možno je to štýlom Morganovej. Neviem. No napriek pomalému rytmu sa mi veľmi páčili myšlienky o živote celkovo. Iba niektoré som si vyznačila a aj tak ich nie je málo. Gro Vianočného úniku tkvie v medziľudských vzťahoch, aké sú krehké a citlivé duše ľudí, aj keď tieto zraniteľné stránky svojho ja skrývajú. Dôvera a komunikácia sú piliermi dlhoročných a trvácnych vzťahov… mileneckých, súrodeneckých, priateľských… Ženy tohto príbehu sú rozdielne a predsa majú niečo spoločné. Christy je puntičkárka vyrastajúca v milujúcej rodine s prísnou matkou; Alix je naoko tvrdá žena s ťažkým detstvom a Robyn bola vylúčená zo svojej rodiny. Veľkú úlohu v ich životoch zohrajú muži(v epilógu sú najlepšie správy- prekvapivo?). Citlivo i dojemne napísaný príbeh bolesti, krívd, odpúšťania, radosti, lásky, snehu a krásnych myšlienok. Mne dokonca nejedna slza vykĺzla. + Dve veci mi však nejdú do hlavy- 1) čo robila Christy päť rokov?! Bola matkou a spolubývajúcou?; 2) Holly je dieťa so samodeštrukčnými sklonmi a kríženec opice? Mi vysvetlite, že na 5-ročné dieťa nestačia dvaja ľudia, lebo si ublíži a lozí po kuchynskej linke a vianočnom stromčeku(teda minimálne snahu o to mala). Pritom mi to pripadalo, že je to celkom pokojné dieťa, len dospelí ju opisovali ako besného psa- môj dojem…tak sa pýtam PREČO?!
Hrátky v zákulisí	Ako už názov našepkáva, je to riadna divočina. Ak ste čisté duše zastávajúce mraviacvnosť a cudnosť, túto knihu obchádzajte zďaleka a nezabudnite sa minimálne prežehnať. Ale! Ak sa radíte k ľuďom, ktorí sa radi odviažu (berme to z knihomoľského hľadiska, knihy a papier znesú veľa) prípadne možno inšpirujú, Hrátky v zákulisí vám nesmie prekĺznuť v pretlaku ponuky šteklivých príbehov. Takmer štvrtina knihy je prachobyčajná živočíšna potreba, autorka sa tu odviazala a musím jej uznať, že je naozaj vynaliezavá. Človek by si pomyslel, že do príbehu kde bude riadna dávka “akcie” vpláva postupne, vďaka akémusi intru a postupne sa rozbehne laškovanie. To sa stane v prípade, že ste doposiaľ neokúsili tvorbu Olivie. Tá sa z ničím nepára, a po pár stranách sa dejú veci, že tepová frekvencia nezostáva v pokojovom režime. Už na obálke knihy je pútač pod nadpisom JEDNA ŽENA, PĚT ROCKERŮ. Nenechajte sa pomýliť a zlákať na orgie v početnej skupine. Olivia Cunning síce nenechá hlavných hrdinov, Myrnu a Briana, stále osamote, na to je príliš nespútaná, ale aj tieto scénky sú písané akosi citlivo, s určitou dávkou jemnosti. Myrna je profesorkou na univerzite a venuje sa netypickému odboru, skúma sexuálne správanie ľudí. Získa dokonca grant a vydáva sa na turné spolu s kapelou Sinners. Do oka jej padne Brian, mladík, ktorý sa dokáže zamilovať na prvý pohľad, škoda však, že frontman kapely, spevák Sed mu jeho nádejné priateľky odláka. S Myrnou to ale Brian myslí vážne, pokladá ju za svoju osobnú bohyňu a múzu, chráni ju najmä pred Sedom. Neverí mu. Myrna sa so svojou minulosťou vysporiadava ťažko, stále ju prenasleduje, aj po rokoch. Až pri Brianovi prestala potláčať svoje túžby a je otvorená kadečo vyskúšať. Ostatní členovia Sinners, Eric, Trey a Jace sú v príbehu rovnako podstatní, v ďalších pokračovaniach série budú hlavnými postavami oni. Teším sa na to, najmä na Treyov príbeh, odhalenie v knihe mi vyrazilo dych… po tom všetko, čo som sa o chalanoch dozvedala bolo toto zistenia ako facka. Zápletka v L.A. bola skvelá. Nakoniec sa okrem postele rozbehol naozaj fajný príbeh. Jediné malinké mínus je, že by som si priala viac Myrninej práce. Viac psychologického výskumu, poznatkov a pozadia toho, čo ju živilo a napĺňalo( v tejto knihe sú tieto slová doslova dvojsečnou zbraňou XD ). Veľmi sa mi páčilo samotné koncertovanie či skladanie hudby a skúšanie. Olivia, myslím, uveriteľne poskytla nahliadnutie do zákulisia kapely, vplyvu na osobné životy hviezd, klady aj negatíva v podobe fanúšikov a aj rodinného zázemia, v tomto prípade najmä Briana, kedy sa nedokáže zavďačiť rodičom. Vekový rozdiel postáv, kde je žena staršia, sa pomaly stáva normálom, čo sa mi tiež veľmi pozdáva a napriek 8 rokom to medzi Brianom a Myr klapalo viac- menej dokonale. Stačilo si uvedomiť a priznať, že city sa nedajú ukryť v krabičke.
Kandidát na přítele	Alexis Hall je nebinárna osoba píšuca pod pseudonymom. To som sa dozvedela až poviac dočítaní knihy v naozaj stručnom popisku o autorovi. Nič to však nemení na fakte, že som dočítala najlepšiu dospelácku gej romancu, aká mi prešla rukami. Nebolo ich veľa, ale táto sa radí určite na špičku pomyselného rebríčka. Aby to nebolo len o chvále, začiatok bol pre mňa taký všelijaký. Zaváňalo to depresiou mladého muža rovnajúcemu sa stratenou existenciou. Jeho extempore živilo bulvár napriek tomu, že nebol žiadnou celebritou, len dieťaťom ľudí z hudobnej brandže. Okrem rozprávača Luciena, je príbeh prešpikovaný bizarnými a excentrickými postavičkami, ktoré, ver či never, len tak nevymyslíš. Aj vďaka Lucovým kolegom, rodine a priateľom bola kniha popretkávaná nápaditým humorom a vulgarizmami, ktoré však vôbec nepôsobili rušivo. K Lucovi proste patrili. Keďže svojimi skutkami robil nepriaznivé meno neziskovej organizácii, v ktorej pracoval, dostal ultimátum. Skrotiť sa. Ako najreálnejšia možnosť nápravy statusu v médiách, bol falošný priateľ. A tak si zohnal. Och… to vám bolo ľudkovia. Ja som si nesmierne užívala všetky rozpačité, úprimné i dramatické interakcie týchto dvoch. Oliver bol škrobený Angličan. S búrlivákom Lucienom nemohli byť rozdielnejší, no napriek tomu si k sebe našli cestu. Hneď niekoľkokrát. Vzájomné zoznámenia s rodinou a priateľmi prinieslo vtipné, aj vcelku zarážajúce situácie. Kniha však nie je len samý smiech a roj motýľov v bruchu. Autor sa zaoberá aj psychickým rozpoložením hlavných postáv a tým, aký dopad na nich malo rodinné zázemie a bývalé vzťahy. Za mňa naozaj skvelé čítanie a rozhodne si počkám na ďalšie preklady Alexis Hall.
Náhodný okoloidúci	Viktória Dominová sa pýši mnohými titulmi rôznych žánrov. Jej srdcu najbližším bviacude pravdepodobne psychologický triler, pretože za posledné 3 roky nás obšťastnila už štvrtým, najnovším titulom tohto žánru, Náhodný okoloidúci. Priznávam, dlhšie som čítala so zmätkom v hlave. Čitateľ sa oboznamuje s Jakubom, jeho bolesťou, beznádejou a definitívnymi rozhodnutiami, pričom autorka zvolila rozprávanie v tretej osobe. Do Jakubových kapitol sa vmiesia kapitoly rozprávané v prvej osobe neznámej ženy píšucej si online denník. Budú to dva príbehy, ktoré nakoniec budú mať niečo spoločné? Alebo majú toho spoločného hneď od začiatku všetko, len to ja nechápem? Síce je nevedomosť frustrujúca, milujem to napätie a tajomno, kedy sa so mnou autor zahráva. V tomto prípade to Dominová naozaj “vytuningovala”. Príbeh rozdelila do troch častí, postupne odhaľovala minulosť Jakuba a jeho nechuť žiť, spoznávali sme Alicu, neznámu ženu vylievajúcu si srdce nad svojím nešťastným životom na “stránkach” v počítači. Do deja vstupujú nové postavy, šokujúce odhalenia, no stále to Dominovej nestačilo. Niekoľkokrát nasmerovala čitateľa tam, kam chcela… klame, ide jej to bravúrne. V polovici knihy som si vravela, či náhodou príbeh neodflákla, pretože mi do seba začalo(akosi prirýchlo! Veď polovica knihy!!!)všetko zapadať a aj nové zvraty som predvídala. A viete čo? Presne toto bol Viktóriin zámer. Aby si čitateľ myslel, že už ho nemá čo prekvapiť, pretože potom, potom to, vážení, Dominová rozbalila a začala sa jazda ako na horskej dráhe. Nevedela som čia som, čomu a komu veriť, kto klame a kto hovorí pravdu, kto je obeť a kto páchateľ, akú úlohu v tom zohrávajú ostatné postavy a najmä Jakub. Ten nešťastník si zlízol asi všetku smolu sveta, namiesto smotany/ odmeny. Priala som mu konečne pokoj a šťastie… Čo mu (a postavám) Viktória nadelila, si prečítajte. Ja som teda ohúrená. Verím, že budete rovnako.
Kaviareň Pumpkin Spice	Kaviareň Pumpkin Spice mi príchodom jesene vyskakovala odvšadiaľ, zlákala ma kráviacsna obálka, z ktorej doslova kričí moja milovaná jeseň, no postupne som si nebola istá či je dobrou voľbou. Negatívne recenzie sa kopili a obávala som sa, že čítanie tejto krásky bude utrpenie. Občas spomeniem, že nečítam anotácie a knihy si vyberám podľa témy či “volania” obálky- ak si ma obálka privolá, idem do toho(znie to ako slová do bitky a nie do čítania). V tomto prípade si ma Laurie Gilmore privolala(alebo ja ju k sebe) a nemôžem byť spokojnejšia. Teda, mohla by som byť, ale po všetkých tých frflačkách na knihu som rada, že sme spolu strávili príjemné dva dni. Toľko mi trvalo ju prečítať. Autorka má veľmi jednoduchý štýl, ľahký humor, čitateľovi predkladá celkom predvídateľný dej, no napriek tomu som sa zamilovala. Asi si budete klepkať na čelo, ale skutočne to milujem. Jednoduchá oddychovka, ideálna na odreagovanie. Poviete si priemer, hmmm. Pre mňa to ale bola láska, pretože zbožňujem príbehy z malomesta, súdržnosť komunity, jesennú atmosféru, ktorá v knihe nechýbala a! Romantiku! Prečo by som nemala byť spokojná?!? Dokonca aj postavy boli milé. Jeanie svoje dôvody, prečo sa ocitla v mestečku Dream Harbor (kto by nemiloval Mesto Snov!- chcem tam ísť bývať!) vybafla na Logana takmer hneď, on príčinu svojej uzavretosti odhalil postupne a nechával si ju dlhšie len pre seba. Potupa, akú zažil veru nie je bohviečo. Do toho výchova “mesta”… niet sa čo čudovať, že bol dobrák Logan ustráchaný, čo sa vzťahov týka. Jeanie bola slniečko, každý v mestečku si ju hneď obľúbil, až na ducha. Hej, čítate dobre. Žiadna mysteriózna linka sa však nečrtala, páchateľ bol z mäsa a kostí. Vyriešenie záhady, také typické pre malomesto bolo zvláštne, no dôvody, prečo sa Jeanie diali čudné veci mali pekné prepojenie s kaviarňou. A to Loganove gesto v závere, och, srdce sa mi roztopilo… Keďže ide o sériu, veľmi sa teším na ďalšiu knihu, pretože námorník a knihovníčka? Nemôže to dopadnúť zle…
Návrat z divoké Afriky	M.K. Hardy som si zamilovala vďaka jej knihe Haka za lilii. Je prvou, ktorú som viacod nej čítala a odvtedy chňapnem po každom príbehu nesúcim jej meno. Haka je láska najväčšia a zatiaľ práve táto športová romantická séria má u mňa (v srdci i knižnici) svoje čestné miesto. Čítala som aj Hacker-a a verím, že aj na ďalšie staršie tituly si nájdem niekedy čas. Tento príspevok ale patrí najnovšej knihe autorky, NÁVRAT Z DIVOKÉ AFRIKY. Príbeh sa začína pár dní po chaotickom zakončení prvej časti dilógie. Zmätok v závere knihy Divoká Afrika sa hneď od začiatku vyjasňuje. Vieme, prečo sa celá naša trojica presúva do Manchesteru a odhalenia, aj šokujúce, na seba naozaj nenechajú dlho čakať. Ak som vravela, že v prvej časti boli všetci traja aktéri divní, tak sčasti už aj vieme prečo. Teda… Dean, áno, dozvieme sa prečo bol nevyspytateľnejší ako aprílové počasie a Ethan ako ženská s PMS. Moje podozrenie, že je gej sa síce nepotvrdilo, ale ani nevyvrátilo, takže rada zostanem verná svojej teórii a že Michelle iba využíval. Pokračoval s tým aj v tejto časti, ale táto žena teda veľa chochmesu nepobrala. Žiaľ, ak M.K. nechcela mať zo svojej hrdinky hlupaňu, veľmi sa jej to nepodarilo(veď si len vezmime situáciu, keď vidí, že je na cvičisku pre psy, ona sa rozbehne k chlapovi v ochrannom obleku, aby mu vynadala a je v šoku, keď sa zjaví rozzúrený pes a začne chlapíka vrčiac okusovať a ju minie len o chlp! Naozaj šokujúce, že na psom cvičisku budú PSY!- ach Michelle). Ďalšie situácie kedy som dvíhala obočie boli, ale našťastie, o dosť miernejšie. Musím však povedať, že ako sa “nenápadne” stále motala okolo Deana a netušila o čo mu, aj jej, ide, bolo vcelku zábavné. Ich príťažlivosť bola pre mňa uveriteľnejšia už v prvej časti, takže som sa potešila (pretože som v tomto trojuholníku fakt netušila kto s kým), keď (v mojom ponímaní) gej Ethan skúšal na Michelle kadejaké playboy fintičky. Inak dosť arogantný debil sa krásne vyfarbil. Nebol by to príbeh bez drámy a naozaj som túto záverečnú nečakala. Za mňa všetko okolo psov, Deanovej práce a vlastne aj hobby/práce Michelle bolo veľmi fajn. Vidno však, že oproti Hake si autorka prešla riadnym progresom v písaní postáv aj deja (Afrika je údajne prvý napísaný príbeh- keby túto info nemám, myslím si to aj tak). Napriek nejakým tým pindačkám, som s príbehom spokojná a M.K.Hardy vám bez váhania odporučím aj o polnoci. Smelo do jej tvorby, kamoši.
# Dokonalý svet	Ak by sa ma niekto spýtal na najlepšiu knihu novembra, bez debaty by som povedalviaca Dokonalý svet. Ak by sa ma niekto spýtal na najlepšiu YA contemporary tohto roka, bola by to kniha Dokonalý svet. Ak by sa ma niekto spýtal na najlepšiu knihu slovenského autora, možno by Dokonalý svet nebola mojou prvou voľbou, ale rozhodne by sa umiestnila na špičke zoznamu, pretože Demovičová je perfektná. O čom Dokonalý svet je? O nedokonalosti a o tom, že to je na živote úžasné. Len mladí ľudia to, žiaľ, poväčšinou nevidia. Kvôli maske dokonalosti sú schopní zákerností, i keď ich to mrzí, naučia sa s tým žiť, pretože ich aj kvôli/vďaka tomu uznávajú davy. Nie každý totiž dokáže ponižovať a ubližovať na počkanie. Kniha je ale aj o oddanosti, láske, priateľstvách, čakaní, vernosti, nevypovedaných citoch- nielen medzi mladými ľuďmi, ale aj vo vzťahoch rodič-dieťa; o sile osobnosti, o zlyhaniach, bolesti na tele aj na duši, pádoch a schopnosti ísť ďalej so zdvihnutou hlavou(napriek pochybnostiam o sebe samom). Silvia je famózna v tom, ako pozná dušu tínedžera. Ako vie napísať všetky pocity či situácie- uveriteľne, autenticky, s citom. Musím povedať, že som si zamilovala Soňu od prvých riadkov, kdežto k Mii som si našla cestu až v samotnom závere. Veľa s tým má spoločné aj jej “normálnosť”. Nie som zástancom umeliny a podobných „vtákovín“ na sociálnych sieťach. A Silvia nám na Mii ukázala ako tento zdanlivo dokonalý svet (ne)funguje. Rivalita, posmešky, šikana… smutné, no pravdivé a presne o tomto by mala čítať dnešná mládež. A viete čo? Aj ich rodičia, pretože Soňa a Mia, ale aj Artur nám dali jasný príklad rozdielnej výchovy a starostlivosti o dieťa. Nestačí nakŕmiť a ošatiť. Zaujímať sa je to, čo aj ofučaný tínedžer, ktorý chce mať pokoj, ocení. Možno neskôr a možno si to len v danej chvíli neprizná a možnosťou aj je, že ak tú pozornosť má, neváži si ju. Zbožňujem štýl Silvie, jej jazyk, ktorým sa dotkne srdca i duše. Vidno, že témy týkajúce sa mládeže jej nie sú cudzie, aj preto knihu odkladám pre moju Pauli (10r.), verím, že o také 2-3 roky si knihu prečíta, pretože ja ju milujem.
Stratená v klamstvách	Možno si niekto pamätá, ako som na debut Claudie P. Torkan mala niekoľko pripomiviacenok (subjektívnych, ako inak). Vyzdvihla som však už vtedy jej rozprávačský talent, štýl písania a rozmanitosť postáv. Rovnako si za tým stojím aj pri druhej časti série Stratené. Tentokrát však naozaj nemám čo vytknúť. Práve naopak, rada by som poukázala na prednosti a pozitíva príbehu. Claudia napísala túto knihu dejovo akoby súbežne so Stretená v nenávisti. Hate odchádza a tu sa začína príbeh Lauren. Vidieť situácie, ktoré už poznáme z knihy Hate, v úplne inom svetle je naozaj perfektné. Práve tie premostenia som si vždy užívala najviac a zaspomínala, čo sa dialo s Robom a Hate… s odstupom času(a prečítaním Stratená v klamstvách) vnímam mnohé postavy inak. Páči sa mi, že život nepostojí len preto, že Lauren ma depky, ide sa ďalej a iné postavy si prežívajú svoje vlastné predpeklie, či vytúžený sen. Presne takto to chodí a vidieť to v knihe je pre mňa obrovské plus. Nechápem, prečo má/mal Nate povesť, akú mal, keď na letisku(pri odchode Hate) to už bol iný človek. Ale tento nový sa mi páčil a dúfala som, že zostane takýto. Ukotvený. Lauren určite nejednému čitateľovi spôsobila vrásky. Zachrániť celý svet by bolo akurát jej sloganom. Čo všetko bude musieť obetova, či a akým spôsobom sa jej rozhodnutia vypomstia, si prečítajte, veľakrát zostanete s otvorenými ústami. Interakcie s Natovou rodinou boli zaujímavé, záležalo od člena v akom zmysle… taký Oliver bol vždy ako oáza pokoja, kdežto Vincent- ten chlap by si zaslúžil riadnu terapiu už pred mnohými rokmi. Veľmi sa mi páčilo ako Lauren bojovala proti a zároveň aj za svoju minulosť. Bol to taký kontrast! Autorka sa s touto témou veľmi detailne a citlivo vyhrala. Čitateľa vtiahla do problematiky, nič nebolo pre postavy jednoduché a priamočiare, museli bojovať, občas doslovne, o životy seba aj milovaných. Postavy si tu prejdú bolesťou, manipuláciou, vášňou, neistotami, zradou, naučia sa odpúšťať, milovať, snívať o lepších zajtrajškoch. Ako som predošlú knihu ofrflala, táto mi to vynahradila o 120%! Ak ani vás neopantala Stratená v nenávisti, dajte šancu Stratenej v klamstvách. Neoľutujete
Monroe	Po závere knihy Candy, ktorým som si osviežila pamäť, som bola neskutočne zvedavviacá na to, čo si pre nás autorka pripravila v Monroe. Kto to je? Čo má spoločné s postavami? Ako z tých zapeklitých situácií Dolce vykorčuľuje? V úvode sa píše, okrem upozornení na témy spomínané v príbehu, že kniha Monroe nie je pre všetkých. Podľa mňa žiadna kniha nie je pre všetkých, preto by si mal každý čitateľ vyberať knihy starostlivo (najmä ak je slabšej povahy), ja tiež, podľa svojich preferencií a záujmov, varovania v knihe nie sú nadarmo. Možno, ale naozaj len možno, sa niekomu na ďalších riadkoch môže zdať, že si protirečím, pretože napriek mojim osobným preferenciám (či skepticizmu?) napíšem aj negatívum, avšak! Sama som prekvapená, že to celkovo v príbehu fungovalo ako malo. Neviem si predstaviť alternatívu, ktorou by mi aj v tomto smere autorka vyhovela… V príbehu máme viacero rozprávačov, čo je skvelé. Rovnako tak ťah, kedy okrem Harryho a Doriana boli kapitoly písané v 3.osobe. Títo hlavní hrdinovia sa nám prihovárali priamo. Baja nadviazala na udalosti predošlej knihy a pomaly rozplietala nitky osudu postáv. Dá sa povedať, že po celý čas sa niečo dialo, autorka nedala zvedavému čitateľovi vydýchnuť a ja som sa do deja tak zažrala, až som neraz ponocovala. Naozaj neviem, či môžem vyzradiť, čo mne konkrétne na príbehu vadilo, i keď to tam pasovalo, pretože ide o nosnú tému Monroe. Beztak sa pocity na knihy zo série vyjadrujú náročne. Preto ďalej nečítajte, ak knihu ešte len plánujete čítať. !!! V knihách všeobecne mi vadia témy pohrávajúce sa s mysľou a akési nadprirodzeno(iba vo fantasy je to mnou vítané, priam žiadané). Voči ovládaniu mysle som naozaj skeptická. Tu to bolo doslova prešpikované touto zručnosťou, vznikali zápletky, ktoré vyrážali dych, napriek tomu si to bez tohto prvku neviem predstaviť. Naozaj ale dané schopnosti v knihách nevyhľadávam. !!! Nové postavy neboli prekvapivé, splnili funkciu v deji a dotiahli to poväčšinou až do záverečných kapitol. Záver mohol pôsobiť chaoticky, či nejednoznačne, no vnímavý čitateľ pochopí zámer autorky miasť. To jej fakt ide bravúrne. Epický záver série? Nuž, možno aj to, rozhodne prekvapivý a originálny.
30 dní touhy	Kanadská autorka prišla s naozaj jedinečným nápadom, ktorý pretvorila do €rotickviacého románu. Mňa teda nápad nadchol a po knihe som poškuľovala naozaj dlho. Druhá časť ma čakala na poličke nejaký ten piatok, chcela som si najprv prečítať úvod dilógie, i keď na seba knihy nenadväzujú. Ako som spomínala, nápad mladej vdovy, ktorá sa rozhodne posunúť v živote ďalej od smútku za stratou milovaného manžela, nájdenie hravých kariet vyrobené mŕtvym manželom na znovuobjavenie sexuality a nový fešný sused. Fakt z toho mohla byť perfektná kniha. Lenže, mňa až tak nenadchlo samotné spracovanie. Pretože aj keď je príbeh určený pre 18+ čitateľov, nejak mi to celý dojem pokrivkáva na samotnom deji. Ak opomeniem niektoré prekladové perly (pinďour- áno, bavíme sa o “náradí” riadneho kusu chlapa; alebo džusík- k tomu neposkytnem vysvetlenie, kto sa dovtípi, pleskne si po čele!), ktoré naozaj nepridávali bonusové body k scénkam, tváriacim sa veľmi vášnivo. Žiaľ, čítala som nespočet kníh, ktoré boli “len” romantické a tieto momenty boli napísané oveľa precítenejšie, prepracovanejšie, elektrizujúcejšie, šťavnatejšie… Ďalšia vec, ktorá mi na príbehu prekážala, bola hlavná hrdinka sama. Alyssa sa sprvu prezentovala ako puritánska hanblivka, ktorá na potešenie tela ani nepomyslí. A zrazu? Je z nej hotová nymfomanka nemysliaca na nič iné! Jej sused je tiež zvláštny muž, i keď, skôr som verila jemu správanie či pohnútky ako Alysse. Karty boli fajn, škoda však, že sme nemali možnosť nahliadnuť na všetky úlohy :D celkom by ma zaujímali ďalšie výzvy, ku ktorým sa naši hrdinovia neprepracovali. Pripúšťam, že so stratou manžela sa Christine snažila narábať citlivo, no občas to bolo fakt otravné, priam zbytočné. Čo však autorke chválim, boli scénky s manželmi LaPageovými. Boli vtipné, dokonca v tých posledných zmienkach ma dokázali dojať. No čo dodať na záver. Rozbehnutý maratón potešenia, do toho nejaké tie záblesky z bežného života postáv a zmienka o skutočnej láske fakticky po pár dňoch… nápadne to pripomínalo film pre dospelých na stránkach kníh. Za mňa je to veľká škoda, pretože aj €rotický román može mať dej, skvelé zápletky a nemusí to byť len a len o samotnom akte, na ktorom tento príbeh stojí. Karty plnenie výzvy a dej len tak v úzadí, aby sa nepovedalo.
Stratená knižnica	Najlepšia detská kniha za minulý rok podľa Amazonu? Tak tú sme si nemohli nechaťviac prekĺznuť pomedzi prsty. Stratená knižnica je naozaj zvláštnym, citlivý, clivým, pútavým, napínavým, originálnym krimi príbehom. Musím povedať, výhradne za seba, moja Pauli (10 r.) je v tomto opačného názoru, že som bola spočiatku dosť rozpačitá, čo sa knižky týka. Autorky zvolili úvod z pohľadu kocúra Mortimera, ktorý posiela myši na otočku z pivnice svojho “domova”, pretože myši nechytá a už vonkoncom ich nežerie. Potom sa už ale začal črtať samotný príbeh a zamilovávala som sa do myšlienkových pochodov Rebeccy a Wendy. Po Mortimerovi prišli kapitoly z pohľadu Evana, chlapca, ktorý sa neteší na druhý stupeň školskej dochádzky v susednom meste a náhodou natrafí na záhadu, ktorú musí stoj čo stoj vyriešiť. No a potom tu máme Kam, ktorá sa tak vlastne ani nevolá, je bývalou knihovníčkou a momentálne duchom s ťažkosťami s neviditeľnosťou. Vravela som, že tento príbeh je originálny- mimo iného. Čo majú traja rozprávači knihy spoločné so stratenou knižnicou? Na prvý pohľad nič, a predsa… Za nevinne pôsobiacou obálkou o jednej knižnici, ktorú svoje malé mesto stratilo za záhadných, doposiaľ nevyjasnených okolností, sa skrývajú aj nádherné myšlienky. Našla som ich najmä v rozprávaní Kam. Detektívna zápletka má naozaj nečakané rozuzlenie a verím, že mnohých detských čitateľov očarila kniha nielen prekvapivými situáciami či zvratmi, ale najmä ľahkosťou a citom, s ktorými autorky na príbehu pracovali. My sme knižku prečítali na štyrikrát po večeroch. Aj to len preto, že Pauli si vždy žiadala ešte jednu kapitolu. Čo myslíte, knihu odporúčame? Veru odporúčame! „Byť Veľkým čitateľom nemá nič spoločné s čítaním veľkých náročných kníh ani s čítaním veľkých dlhých kníh, dokonca ani s čítaním veľkého množstva kníh. Byť Veľkým čitateľom znamená pri čítaní niečo cítiť.“
Pětkrát out	…odvážne, pre mládež, aj dospelých… Zbierka piatich poviedok od českých autorovviac bola vcelku príjemným čítaním. Kto ma registruje vie, že ja a poviedky nie sme kamaráti. Napriek tomu skúšam. Nejde o to, že by mi tento literárny formát prekážal, to vôbec. Skôr ide o moje vnímanie poviedky ako takej. Vždy mám pocit, akoby autor vynechal úvod, niekedy aj záver (pretože neznášam otvorené konce) a občas sa mi zdá, že aj stred- vtedy jadro poviedky zostáva mimo mňa. Som typ čitateľa, ktorý nemá rád hádanky. Buď autor napíše príbeh pre mňa zrozumiteľne, vtedy je všetko ok, alebo nie… Ako je už z obálky aj samotného názvu jasné, poviedky sú príbehmi coming out-ov. Každý je iný, jedinečný, rovnako ako postavy v nich, avšak ich pocity sú tak smutne podobné. Najväčšie obavy majú hlavní hrdinovia z toho, ako ich orientáciu prijme najbližšie okolie. V PĚTKRÁT OUT sú napísané aj naozaj pre mňa nepochopiteľné reakcie rodičov, ale taká je, žiaľ, aj realita. Poviedky z knihy: 1.Lítej se mnou- Martina Vitmanová Od knihy som mala aj vďaka prvej poviedke veľké očakávania, pretože bola skvelá. No moja eufória sa rýchlo vytratila. 2. V odborné péči- Vladislava Štorková Štýl Štorkovej mi nesadol a kratučkým príbehom som sa prelúskavala doslova po jednej stránke za deň. Vôbec ma nebavila. 3. Na parchanty a mrchy-Lucie Huková Opäť nádherný príbeh o knihovníkovi Martinovi a hetero(?) Petrovi. Tá dilema, čo vlastne chcem a kým som… spracované perfektne… 4. Jen ti chci připomenout- Eva Pospíšilová Asi na preskačku, ale ďalšia slabota. 5. Lentilky- Tyra Hawking No a záverečná? Znova fajn… Isto to bude iba náhoda, ale podľa tejto knihy sa mi páčia len gej príbehy... „Jakmile se hráz protrhne, voda se nezastaví.“
Osobná záležitosť	…zbrane, taktika, akcia… Okrem iného, toto vás čaká v knihe Osobná záležitosť. viacAk aj neholdujete vojnovým, špionážnym či politickým témam v knihách, A.J. Kenjimu by ste šancu dať určite mali. Ja rozhodne neľutujem čas strávený s týmto uveriteľne pútavým príbehom, kde sa miesi fikcia s realitou. Začnem mojou achillovou pätou- množstvom postáv. Áno, bolo ich v knihe neúrekom, no práve to sa mi,prekvapivo, páčilo. Dej sa tým stal autentickejší. Partia okolo Olivera, oligarchovia a ich ochranka, členovia špeciálnych jednotiek, sledovací tím, skupina Brancov… a keby išlo len o postavy! S Kenjiho stránkami som precestovala kus sveta. Autor všetko popisuje vierohodne, preto nepochybujem, že je sčítaný a scestovaný. Osobná záležitosť je knihou zo série Oliver Bellows o bývalom členovi protiteroristickej organizácie. Síce nevadí, že som predošlé príbehy nečítala, na samotný dej knihy to nemá nijaký vplyv, objavia sa však náznaky toho, čo sa dialo pred útokom nervovým plynom v Zürichu (týmto sa rozbehne kolotoč súvisiacich udalostí) a v duchu som si dala poznámku s výkričníkom- zistiť informácie o predošlej tvorbe autora. Pretože toto čítať proste chcete. Kenji kapitoly rozdeľuje podľa miest/štátov,kde sa daný dej odohráva. Je to dobrá voľba, čitateľ sa ľahšie orientuje v tom, čo sa deje a ktoré postavy budú v kapitole kľúčové. Celých 400 strán bolo napínavých, mala som rôzne teórie, ale autorov dôvtip ma zakaždým posadil na zadok. Do príbehu prichádzali stále nové postavy, dej sa zamotával, až som si hovorila, že sa nič nevyrieši a ja budem musieť čakať na ďalšiu časť série. Moje obavy naplnené neboli, našťastie. Posledná tretina knihy mi nedovolila položiť čítačku. Lôchala som písmenká ako smädný na púšti. Postavy nie sú žiadni nindžovia, došlo aj k stratám a napriek smútku a šoku, boli všetci vytrénovaní profesionáli (zároveň ľudskí, pretože strata parťáka nikoho nenechala chladným). Po boku Olivera nechýbala krásna “amazonka” Cathy. Žiadna krehotinka, ale žena čo má gule použiť odlakovač nielen na nechty! Aj za takéto scény tlieskam… Dovolím si tvrdiť, že Kenji je so svojou znalosťou politiky, taktiky boja, vojenskej techniky a zbraní, opismi sledovačiek, výsluchov, plánovania misií, ale aj samotným pútavým štýlom písania, autor svetového formátu.
Kráľovstvo podsvetia 2	Ak som pri predošlej časti dilógie Kráľovstvo podsvetia napísala, že mi štipka kviac dokonalosti chýbala, tentoraz po mne autorka hodila XXL balenie pomyselného korenia a ukázala mi, že úvod série bol len Višňovskej rozbeh. Nielenže Kassianovo správanie bolo horšie, ale aj celkové zápletky, dramatické zvraty a scénky prekypujúce vášňou(vraj ich Leshiana nerada píše- tak toto fakt neveríííím!!!) boli perfektné. Ale poďme pekne poporiadku. Epilóg pilotnej časti série nám poskytol dychberúce odhalenie. Tento diel hneď v úvode napovie, ako sa Kassian dostal do role obávanej hlavy mafie. Je ťažké niečo prezradiť a pritom neprezradiť nič tým, ktorí ešte sériu nečítali a zvažujú, či sa oplatí. Za mňa sa veru rozhodne oplatí. Aj taká Amo Jones, vraj kráľovná dark-romance, by sa mohla priučiť. Leshiana mala všetko perfektne premyslené. Mnohé nezodpovedané i načrtnuté situácie boli dotiahnuté do najmenšieho detailu a presne tak to mám v obľube. Vivian sa so svojimi vnútornými monológmi krútila stále v tých istých pocitoch, kupodivu mi to vôbec neprekážalo. Autorka ma len utvrdzovala v tom, že Viv nie je žiadna hlupaňa. Presne si uvedomovala, čo od života NEočakávať, ale brala, čo sa jej ponúkalo navzdory bolesti, o ktorej vedela, že ju neminie. O Kassianovi sme sa naozaj dozvedeli viaceré kľúčové momenty z jeho dospievania, prečo sa z neho stal obávaný bezcitný(?) muž. Budete ako Vivian, milovať ho napriek všetkým jeho hradbám vybudovaným okolo srdca. Veľmi som im obom fandila a dúfala, že autorka im dopraje spoločný život, ale… či to tak naozaj bude, si musíte prečítať. Za záver autorke tlieskam, nedokázala som knihu pustiť z rúk, aj keď mi hlava padala od únavy(a to som schopná knihu odložiť aj 20strán pred koncom!). Ja budem netrpezlivo vykúkať ďalšiu autorkinu knihu, lebo toto je presne moja šálka kávy- štýl písania, zápletky, postavy, ich uveriteľné myšlienky aj skutky. Som zvedavá s čím novým Leshiana príde. Teším sa.
Impulz v tebe	Kto čítal Impulz vie, že Beky Leytonovi ušla. Ich príbeh sa však začína o pár hoviacdín skôr a my sa dozvieme, čo úteku Beky predchádzalo, ale najmä, čo sa dialo po jej úteku. Leytona si fakt zamilujete. Jeho odhodlanie spoznať neznáme dievča je fascinujúce. Veru, tohto týpka som si v Impulze neobľúbila. Pôsobil na mňa ako frajírek, blbeček a kariérista. Lenže… vôbec taký nie je a aj svoje správanie voči Riley malo svoje dôvody. Zamari skvele vymyslela Prahu, ešte lepšie Albánsko a Kóreu. Tieto destinácie, samozrejme navštívime spolu(?) s hlavnými hrdinami. A dôvod cestovania? Bekinu zanovitosť a oddanosť rodine musíte len a len obdivovať! Ich rodina to má neskutočne komplikované v mnohých ohľadoch, ale Beky musí robiť zásadné rozhodnutia za iných ľudí, ktorých miluje. Je ochotná vzdať sa aj svojich snov. I keď jej to láme srdce, má jasný cieľ, dôležitejší, ako jej osobné šťastie. A v tomto má Leyton sakramentskú smolu. Chce byť po Bekinom boku, pomáhať jej, byť jej oporou i čosi viac, lenže ona je zaslepená. Bráni sa “rozptýleniu” a ide si za svojím hlava-nehlava. Autorka napísala krásny príbeh lásky, ktorej v ceste stojí mnoho prekážok. Tlieskam za osvetu, ktorú Michaela vniesla do stránok knihy, silu viery a mentálneho nastavenia pri ochoreniach a v neposlednom rade silu lásky nielen tej romantickej, ale aj lásky k rodine a priateľom. Krásnym i osudovým obohatením sú nálepkové odkazy a nesmú chýbať ani tipy na výlety či zážitky z navštívených miest. Kniha nie je žiadna útla krehotinka, Leyton a Beky si zažijú dobrodružstvo, vášeň a čaká ich aj riadna búrka- nuda fakt nehrozí. V závere som hltala každé písmenko enormnou rýchlosťou, potrebovala som vedieť ako sa to všetko skončí. Aj som sa dozvedela a Leytonova veta BOLA SI PRVÁ je mnohovravná, ikonická a po nej sa, baby drahé, do Leytona buchnete ešte viac. Tak si čítanie užite aspoň tak, ako ja?
Dcéra snehu	… depresia, mágia, nádej… Z prvých strán šla taká extrémne silná depresia… autoviacrka ju opísala priam hmatateľne. Pochmúrne prostredie Aljašky, treskúca zima, hlavné postavy, ktoré sa vzájomne odsudzujú, každý si nesie svoje výčitky a vinu… Netrvalo dlho a Jack s Mabel sa chytili záblesku nádeje. Najprv k dievčatku zo snehu, potom skutočnému(?), a v neposlednom rade im nádej dodávali aj novozískaní priatelia, rodina žijúca na opačnom konci osady vybudovanej na úpätí aljašských hôr. Priznávam, príbeh je magický, citlivo písaný, zároveň drsný, podmienkami neľahkého života, dá sa povedať, na pokraji divočiny. Príchodom tajomného dievčatka mi ale stále ČOSI v príbehu nesedelo. Prepojenie ruskej ľudovej rozprávky a Dcéry zimy bolo krásne. Na jednu stranu sa to prepojenie dalo logicky vysvetliť, na druhú tam boli rozpory- detaily, ale predsa. Počas celého čítania mi vŕtalo v hlave- je alebo nie je skutočná? Dokonca aj teraz, mesiac po dočítaní, si stále nie som istá XD. Patrím ku skupine čitateľov, ktorí nemajú radi, ak si musia domýšľat, či vytvárať vlastné závery. Mám radšej priamosť autora, tzv. povedať všetko “polopate”. Miatla ma tiež priama reč. Niekedy bola písaná kurzívou, inokedy úvodzovkami. Ak sa teda takto píše magický realizmus, asi nebudem veľký fanúšik :/ nečudo, že aj zo záveru som zostala zmätená ako srnka pred reflektormi auta. Aj keď mňa príbeh nenadchol ako som očakávala, napriek tomu ho vám odporučím, najmä ak máte radi knihy, ktoré pohladia dušu, dodajú nádej, že občas sa aj zázrak môže udiať, stačí veľmi chcieť, túžiť, priať si…
Layla	…epický ľúbostný príbeh?… Odpoveď na túto otázku zistíte, keď si knihu LAYLA prviacečítate. A že ja vám ju vrelo odporúčam, isto nie je prekvapivé… Od autorky toho síce veľa prečítaného nemám, ale dovolím si tvrdiť, že každý román Hoover je iný. V Layle Colleen nestavia základy na ťažkých životných osudoch a útrapách postáv. Tu si autorka vybrala ľahkovážnu, bezstarostnú Laylu a flegmatického Leedsa. Ich vzťah, dalo by sa povedať, vzbĺkol láskou akosi prirýchlo, čo sa však na vymedzený čas spoločne strávených chvíľ dá pochopiť. Do vzťahu sa vrhli po hlave a fungovalo im to. Až do momentu tragickej udalosti, kedy sa všetko zmenilo. Zmenila sa Layla, zmenil sa Leeds. On svoje postavenie vo vzťahu už vnímal len z pozície opatrovateľa a ochrancu. Pomôže návrat na miesto ich zoznámenia v prinavrátení vzájomnej lásky, porozumenia a vášne? Pri mnohých recenziách som sa dočítala, že ide o psycho, brutál či dokonca volovinu. Po prečítaní chápem, prečo kniha čitateľom nesadne. Ja sa vám posnažím v stručnosti priblížiť, prečo ju milujem. Celý dej je rozprávaný z pohľadu Leedsa, čo nie je celkom bežné, ak je autorkou príbehu žena. Kapitoly sú pretkané občasnou “kapitolou” s názvom ROZHOVOR. O rozhovor naozaj ide. Zmätok a otázky typu- čo sa to, do kelu, deje?!, sa prečítanými stranami budú len znásobovať, avšak majú nedozerný význam a v konečnom dôsledku uznáte autorke perfektný ťah. Tento nezvyčajný romantický príbeh, do ktorého autorka vsadila paranormálne javy, okorenila ďalšími ženskými postavami. Po unáhlenom začiatku, som si vravela, aký je Leeds starostlivý, až úzkostlivo dbá na pohodlie a bezpečnosť Layly. Postupne som si začala všímať, aký je citovo nestály. Avšak, ak pri Leedsovi nehodíte flintu do žita, verím, že vám postupne všetko odhalí. K mojej spokojnosti, napriek pár predvídateľným zvratom, záver autorka domyslela bravúrne. Vskutku, posledné strany som “brala” jedným dychom, celá napätá, nedočkavá. Veľkým plusom je, že poväčšinu čítania sa u mňa objavovali zimomriavky, aj v letných horúčavách, čiže Colleen sa majstrovsky pasáže s nadprirodzenými javmi vydarili. Za mňa ďalšie dielo Hoover, ktoré má špeciáne miesto v mojom srdci i na poličke.
Diablova cesta	Pred pár rokmi, keď som okrem kníh občas zapla aj televíziu, som mala v obľube tviacelevíznu stanicu ID. Bola tam epizóda zo seriálu nezvestných detí, kde pri stanovačke zmizlo dvoj alebo trojročné dieťa. Na stanovačke boli s dieťaťom rodičia, čiže mama a otec a chlapcov pradedko. Hneď v úvode knihy ako som si prečítala prvé riadky, mi v mysli vyskočil tento príbeh. Aj som prípad nezvestného chlapček googlila, no absolútne nič mi nenašlo, tak som dosť sklamaná, že vám neviem objasniť, o ktorý príbeh oresne ide. Mám ho však v čerstvej pamäti a príbeh nezvestného chlapca v Amerike bol neobjasnený, aj ním zostal, aspoň čo si pamätám z posledných informácií. Neviem, či sa Robert Bryndza inšpiroval týmto alebo iným príbehom, prípadne sa zobudil z večera do rána a napadlo mu napísať niečo takéto. Ja som veľmi rada, že Robert napísal knihu Diablova cesta a že zvolil hlavnú zápletku a vyšetrovanie prípadu, ktoré zvolil. A to z jednoduchého dôvodu- nielen ja, ako obyčajný divák televízneho programu, ale aj zainteresovaní ľudia, príbuzní a známi nezvestných osôb majú nádej, že aj roky odložený, či nevyriešený prípad, sa môže objasniť. Stačí na to Kate Marshallová… Po mojom dlhom úvode sa ale pozrime na zúbok samotnému príbehu,ktorý sa ukrýva v knihe Diablova cesta. Robert Bryndza prišiel už so štvrtým pokračovaním série o súkromnej detektívke, bývalej policajtke, Kate Marshallovej. Ja som počúvala audio knihu Kanibal z Nine Elmes (v slovenskom preklade ako Deväť brestov),prvá kniha s hlavnou hrdinkou Kate, a to bolo vlastne moje prvé stretnutie s autorovou tvorbou. Bola som nadšená a verila som, že rovnako tak budem spokojná aj s touto knihou. Síce Bryndza píše knižné série,myslím si, že nie je nevyhnutné čítať všetky knihy chronologicky. Napríklad ja som čítala prvý a štvrtý diel. Sú tam,samozrejme, spojitosti z osobného života Kate aj jej asistenta v súkromnej detektívnej agentúre, Tristana, alebo sú útržkovito spomenuté prípady z predošlých kníh,ale určite nebudete zo stručných informácií dezorientovaní a hovoriť si “koľká bije?”. Autor originálne spojil zmiznutie chlapca a jeho prípad s tým, ako sa dostal ku Kate. Žije totiž na pobreží, každé ráno plávala v oceáne a rovnako tomu bolo aj v úvode knihy, pričom sa v dôsledku nešťastnej súhre náhod ocitla v nemocnici. Práve tam sa stretla so starou mamou nezvestného chlapca Jean. Veľmi sa mi páči ako Bryndza vyskladá rôzne charaktery a pohnuté osudy postáv. Nikto nie je dokonalý, každý si prežil to svoje. Jean, rovnako ako Kate, nie je výnimka, a teda bola riadne životom skúšaná žena. Od mala žila v detskom domove a našla si priateľa pijana a násilníka,mala dcéru, ktorú vychovala ako slobodná matka. Väčšinu svojho života nebola ukážkovým rodičom, no chcela to vynahradiť najmä starostlivosťou o vnuka. Po tom, čo sa po chlapčekovi zľahla zem, jej dcéra Jean stratu syna nezvládla, podľahla drogám a neskôr spáchala samovraždu, takže Jean si naozaj vytrpela svoje. Bryndza sa číta perfektne. Krátke kapitoly spolu s napätím z vyšetrovania a ponurou atmosférou, ktorú dokáže autor opísať, vám navodí zimomriavky počas čítania a nedovolí, aby ste knihu pustili z rúk. Ja som ju popri povinnostiach prečítala za dva dni a po celý čas som mala stiahnutý žalúdok, či Kate príde záhade na koreň. Bolo až k neuvereniu, k akým pochybeniam došlo počas vyšetrovania zo strany polície a žasla som, aké spojitosti a dôkazy našla Kate s Tristanom. Sú skvelý tím a ich náhodné objavy gradovali počas celého deju. Napríklad neobjasnenú vraždu, ktorá bola s príbehom zmiznutého dieťaťa spätá, a pritom si ju nikto s nezvestným chlapcom nespojil. Ja nemôžem inak, ako dať knihe plné hodnotenie, pretože Kate s Tristanom mi boli sympatický od začiatku, rovnako tak autorove opisy, ktore navodili tú správnu ‘trillerovskú’ atmosféru, jednotlivé prepojenia a dôkazy postupne zapadajúce do seba ako dieliky skladačky… proste, ako celok sú Bryndzove knihy úžasné. Nedám na ne dopustiť a už teraz netrpezlivo vyčkávam, s čím novým/ ďalším autor príde.
Náhradník	…úrpimné?, útočné?,arogantné?… Hneď na úvod tvrdím, že kniha Náhradník je písanviacá z pohľadu človeka, ktorý sa narodil ako náhradník v rodine monarchov, prišiel o matku, ktorú miloval a nikdy sa s jej stratou nezmieril. Urobil pár prešľapov ako každé dieťa meniace sa na dospelého jedinca, hľadajúc svoju cestu, lásku, miesto vo svete… Harryho spoveď je jeho vnímanie rodiny, drám a situácií, ktoré zažil. Verím, že rovnakú situáciu by každý človek opísal trochu inak… Ide o jeho pocity a uhol pohľadu. Každý má tú svoju pravdu… Ako väčšina ľudí, aj ja sa zaujímam o kráľovskú rodinu, avšak iba okrajovo. Nebažím po každej senzácii, ktorá okolo nich vypukne. Úprimne, knihu som ani nemala v pláne čítať. Nakoniec ma nalomil veľký ošiaľ okolo nej, a to, ako Harryho spoveď ľudia vnímajú s poväčšinou priemerným hodnotením (aspoň čo si ja všímam). Kniha je rozdelená do 3. častí, pričom samotný úvod sa venuje a stretnutiu po pohrebe princa Filipa. Po smutnom úvode sa preklenieme do spomienok Harryho, pár týždňov pred nehodou princeznej Diany. Z jeho spomienok je cítiť neskutočný žiaľ nad stratou matky, opisuje všetky pocity, ktoré si pamätá, ako vnímal oznámenie, že jeho matka umrela, ako vnímal pohreb, smútočný sprievod, ako musel vystúpiť pred verejnosť, no neskôr spomína aj na to, ako sa dozvedel detaily matkinej smrti. Harry dokonca presviedčal dlhé roky sám seba, že Diana v skutočnosti neumrela, len ušla pred novinármi…zaujímavo dokáže pracovať detská myseľ. Druhá časť knihy bola venovaná štúdiu a vojenským misiám, ktorých bol Harry súčasťou. Pospomínal aj na svoje kráľovské cesty do rôznych kútov sveta, najviac mu však učarovala Afrika a práve z tejto zeme je veľa krásnych opisov a vidno, že Harrymu prirástla k srdcu. Záverečná časť knihy sa venuje, pre všetkých nadšencov bulváru najzaujímavejšej téme, jeho vzťahu s Megan. Ako som v úvode spomínala, všetko je jeho uhol pohľadu, zvyšok rodiny, médiá a fanúšikovia kráľovskej rodiny absolútne nič rovnako vnímať nemusia… ale aj keď človek neuverí Harryho dôvodom a rozhodnutiam, v tejto knihe máme možnosť nahliadnuť na celú situáciu, ktorá sa vlečie roky, jeho očami, možno by čitateľ mohol preukázať trochu súcitu, empatie, možno pripustiť, že bez vánku sa ani lístok nepohne. Kniha sa číta veľmi dobre, napriek tomu, že má približne 470 strán, sa nedá prečítať na jedno, ani na dve posedenia. Knihe sa treba povenovať, pokúsiť sa precítiť autorove myšlienky, jeho citové rozpoloženie, vžiť sa do jeho spomienok- tých pekných, aj menej príjemných. Kniha odo mňa dostala 4*, pretože v prostrednej časti knihy bolo z môjho pohľadu príliš veľa opisov taktík, bojových strojov a výcvikov, dosť som sa s touto časťou potrápila. Vo finále musím skonštatovať, že Harry je podľa mňa psychicky nevyrovnaný človek. Po pár desiatkach strán som si hovorila, že by mal navštíviť psychológa. Jeho myšlienky boli plné smútku, akoby sa nevedel začleniť do vlastnej rodiny, akoby sa cítil odstrkovaný, nechcený a nemilovaný, a to zanechá na každom človeku nejakú stopu. Napriek všetkému si myslím, že Harry je citlivý človek a prajem mu i jeho rodine všetko dobré.
Zmluva snov	…pochybnosti, láska, moc… Všetci tí, ktorí ste čítali knihu Projekt snov a páčiviacla sa vám, vedzte, že druhá časť série Dreamland s názvom Zmluva snov sa vám bude páčiť ešte viac. Práve to mám na autorkách rada. Keď si dvíhajú pomyselné latky, posúvajú hranice, ktoré vníma najmä zanietený čitateľ tohto žánru. Zbožňujem, keď v očiach čitateľa dokážu napísať lepší príbeh, lepšiu zápletku, lepšiu chémiu, lepšie postavy a v tejto knihe som práve všetko “lepšie”dostala. A to som si myslela, že Projekt snov je dokonalý. Je, ale Zmluva snov je viac :) O mne je známe, že anotácie nečítam. O knihe som však vedela, že pôjde o dohodnuté manželstvo muža bližšie k 40-tke a jeho asistentky o dekádu mladšej. Všetko sa dialo od začiatku zhurta. Zásnuby sa konali už v prvej kapitole, samotná svadba o pár kapitol ďalej v časovom úseku dva týždne. Bola som nesmierne zvedavá, o čom bude zvyšných 300 strán. Priznávam, mala som obavu, či to nebude nudné “chce ma, nechce ma”. Na toľkých stranách by to bolo ako utrpenie. Avšak! Prvým stretom hlavných postáv som z riadkov vycítila, že večne namosúrený generálny riaditeľ Declan nie je voči svojej asistentke ľahostajný. Pracovná morálka je ale nadovšetko, preto si drží odstup doslova a dopísmena. Iris má prácu sťaženú a nie je to len tým, že pracuje pre Declana. Maká na 150% aj v čase voľna, pretože musí, ale aj preto, že to má v povahe. Byť nápomocná a nevzdávať sa. To, že sa mi kniha páčila, je jasné už z môjho úvodu. Okrem spomínaných postáv sa mi veľmi páčila chémia, ich zbližovanie a neistota- predsa len… ide o zmluvu, kratochvíľu, či skutočné city? Lauren Asher napísala krásne, emotívne chvíle dvojice, ich pochybnosti a neistotu som mala možnosť čítať z oboch pohľadov, čo milujem, tak isto sklamania, kedy postavy zostali verné svojej povahe a autorka z nich nerobila láskou zaslepených “ratlíkov”. Ak ste neznášali otca troch bratov Kaneových v prvej časti, vezmite jed na to, že ak by sa dalo fyzicky ublížiť fiktívnej postave, starý Kane by bol na pokraji života a smrti. Tak slizký, zákerný človek, ktorý by sa mal nazývať niečím otcom… Nepredstaviteľné, čoho sú niektorí ľudia schopní spáchať na vlastnej krvi pokiaľ ide o moc, postavenie a ego. Príjemným osviežením niektorých pasáží boli zmienky o dvojici z predošlého dielu a mala som bližšie spoznať Cala. Napriek tomu, že sa mi javil celý čas ako gej(nemám nič proti), ma celkom potešilo, že naňho starý otec našil búdu rovnako, ako na bratov. A tak sa v tretej časti série dozviem, prečo je sám a ku komu ho jeho srdce ťahá. V úvode knihy nájdete playlist k príbehu. Ak teda holdujete čítaniu s hudobným podmazom, máte skvelé tipy, čo sa k deju hodí. Okrem hudby, ktorej ja neviem prísť na chuť, najmä počas hltania príbehov, kedy preferujem (hrobové) ticho, vás môže Zmluva snov nadchnúť zaujímavými vedľajšími témami. S jednou z nich súvisí používanie rôznych cudzích slov, ktoré sú vysvetlené pod čiarou. Ich významy sú krásne, hlboké, mňa najviac zasiahol výraz z arabčiny YA’ABURNEEL. Snažila som sa zo všetkých síl, ale nedalo sa… zaliali ma slzy výnimočnej chvíle. Zasiahlo ma, ako romantické gesto a jedno cudzie slovo, s tak obšírnym významom, dokáže umocniť krásu okamihu. Každému človeku na planéte prajem, aby našiel svoju ya’aburneel. Ja to šťastie mám
Anjeli noci	…nový učiteľ, príťažlivosť, tajomno… Napriek svojmu “pokročilému” veku, stále rviacada siahnem po knihách pre mládež, či mladých dospelých. Poväčšinou sa týmito jednoduchými príbehmi nadchnem. Vcucne ma o dekády späť a užívam si príbehy, ktoré mi v mojej mladosti, na prahu dospelosti, neboli dopriate. Rovnako tomu bolo pri knihe ANJELI NOCI. Užívala som si Varáčkovej jednoduchý štýl, zaujímavý dej, akým rozhodne bola tragédia, ktorá prispela k rozhodnutiu opustiť mesto, kde žili a začať odznova. Ema s bratom a mamou si na nový domov zvykli celkom rýchlo. Páčil sa mi sused a nový kamarát Ivan. Svojou povahou sa nedal neobľúbiť a Eme v začiatkoch na novej škole veľmi pomohol. Mrzí ma, že v príbehu mal svoj účel a keď ho splnil, bol vlastne zbytočný(takmer polovica knihy bola bez neho). Adam bol záhadný, no čím som ho spoznávala viac, sympatický mi bol stále menej. Tie jeho výkyvy nálad a nepriame odpovede boli fakt otravné. Ak opomeniem preklepy, naozaj som bola nadšená vyše polovicu knihy. Dokonca aj romantická linka, ktorá sa objavila akoby šmahom čarovného prútika, bola v mojich očiach fajn. Veď ide o ‘stand alone’ príbeh. Načo otáľať. No potom sa to začalo kaziť(a neboli v tom len čitateľky, ktoré neraz spomenuli, že majú pocit, akoby sa ocitli v Twilight-e=často som tam tú údajne zjavnú podobnosť fakt nenašla; možno som ju len vidieť nechcela). Prvé uf pre mňa prišlo v momente, keď Adam/učiteľ/priateľ vysvetľoval, čím je tak zvláštny. Ani keby mám 13, toto sci-fi by som,žiaľ, nezožrala. Ďalšie uuuuf, ktoré pokazilo dojem z dovtedy prečítaného príbehu, bolo naozaj… neviem ako to pomenovať, ale asi totálny trapas! Chápem, že autor knihu nepíše 4 dni(ako ja v priemere čítam), ale toto by sa naozaj diať nemalo(vraj chyba vydavateľstva a v inom vydaní je TOTO opravené= je “super”, že si človek môže kúpiť “chybu vydavateľstva”). No a posledné uf bol záver. Naozaj na pár stranách ukončená celá dráma, ktorá sa naťahovala pol knihy. A áno, druhá polovica knihy sa mi presne tak nepáčila, ako sa mi páčila tá prvá. Ema bola spočiatku rozumná maturantka, no po 130.stranách sa z nej stala mulica, ktorá si stoj čo stoj presadila svoje. Odporučila by som vám Anjeli noci? Úprimne? Knihu z vydavateľstva Elist nie. Možno novšie vydanie od Motýľa bude lepšie, aj keď samotné jadro príbehu určite ostalo. Verím však, že re-vydanie má svoj význam…
Veci, ktoré tajíme pred svetom	…sexy, drsné, citlivé… Aj také boli hlavné postavy knihy Veci, ktoré tajíme previacd svetom. K tomu, že Nash a Angelina sú príťažliví, snáď netreba nič dodať. Obaja však mali drsné povolania- on, náčelník polície; ona, špeciálna hľadačka stratených vecí(pochopíte pri čítaní). No a ako názov knihy hovorí, obaja majú veci, ktoré taja pred svetom. A sú to veci citlivé… Od autorky Lucy Score som prečítala Veci, ktoré v nás ostanú navždy a Na vlásku (preklad do ČJ). Tieto dielka sršali humorom od začiatku, a dokonca aj pri vážnejších pasážach ich autorka odľahčila svojskou dávkou humoru. V tomto prípade tomu tak nebolo. Síce ma to na jednu stranu zaskočilo, pretože pri oboch predchodkyniach som sa uškŕňala ihneď po začítaní, na druhú stranu, myslím, zvolila uveriteľnejšiu, chmúrnejšiu cestu. Tento príbeh otvára Nash a jeho rozpoloženie po streľbe, ktorú vďaka súhre náhod prežil. Nič si z osudnej noci nepamätá, preto je jeho frustrácia a nalomená psychika opodstatnená. Dolieha naňho aj vzťah s rodinou, ktorý nikdy nebol vrúcny. Absencia lásky, nehy, a teda aj partnerky, najmä v tomto období spôsobí, že sa až nezdravo upne na novú susedku. Je ňou bývalá priateľka jeho brata Knoxa. Sama to nemá v živote ľahké. Vzťahom sa Lina bráni zubami-nechtami. Tiež na to má svoje dôvody. Nash si ju však získa a napriek vášni, ktorá medzi nimi planie, si nahovára, že má všetko pod kontrolou a čochvíľa sa presunie za prácou inam. Aj keď autorka má podobný vzorec dramatickej zápletky(čo je podľa mňa pochopiteľné, keďže ide o tú istú partiu kriminálnikov)ako v 1.časti série, vzťahová linka je úplne iná, plná emócií, vnútorných démonov… veľmi sa mi páčilo, že okrem Knoxa a Naomi sa tu mihli aj úplne nové postavy. Tie staré, ako Lucy a Sloan, nás tak akurát navnadili na ich vlastný príbeh. Najemotívnejším momentom bola svadba. Určite táto časť zo zjavných príčin nenechá jedno oko suché. Bola táto kniha lepšia? Horšia? Posúdenie nechám na každom z vás, rozhodne však bola iná. Autorka svojimi príbehmi ulahodí každej romantickej duši.
Rozalína, červená víla	… rozkošné, čarovné, napínavé… Prvý diel série o dúhových vílach si moja Pauli viacpožičala z knižnice. Keďže doma máme Hanku, baletnú vílu, ktorá je 22. zo série o maličkých vílach a Pauli Rozalínu našla pri potulkách v detskom oddelení knižnice, musela ju mať. Teraz máme doma požičanú tretiu a štvrtú časť, snáď vyňúrame aj druhú, pretože príbehy na seba nadväzujú. Príbeh je naozaj vhodný pre dievčatká, ktoré si ho dokážu prečítať samy. Hlavné hrdinky sa zoznámia počas plavby loďou na dovolenku. Na ostrove zažijú nemalé dobrodružstvo pri záchrane víly. Rozalína však nebude jedinou rozprávkovou bytosťou, ktorú spoznajú. Dievčatká budú musieť preukázať svoju odvahu, prekonať strach a obavy. Na to, že je knižočka útla a obsahuje jednoduché čiernobiele ilustrácie, čiže aj s tým textom by sa 8-ročné slečny ľahko popasovali, v sebe ukrýva pekný príbeh. Pauli si ho nečítala sama, pretože má rozčítaný komix, ale chcela, aby sme si Rozalínu prečítali pred spaním. A veruže za dva večery sme to zvládli. Príbeh prečítaný raz-dva Pauli zaujal natoľko, že nás budú pani knihovníčky poznať aj po mene, keďže v knižnici budeme každú chvíľu prahnúť po nových dobrodružstvách Tiny a Rebeky. V sérii Čarovná dúha je 7 príbehov, 7 víl vo farbách dúhy.
Rapsodie	…víla, siréna, vlkodlak… Kniha RAPSODIE sa mi zjavovala v reklamách, príspevkocviach sociálnych sietí aj v knižných e-shopoch. Odolávala som, pretože obálka na mňa nepôsobila dvakrát vábne. Avšak lepšiu by som si už teraz pre príbeh, ktorý sa skrýva vo vnútri, nevedela predstaviť. Už úvod do sveta, v ktorom žijú ľudia popri bytostiach so špeciálnymi schopnosťami, bol skvelý. Čo viac by ma mohlo presvedčiť ako mŕtvola v kaluži krvi na kuchynskej dlážke? A čo takto neplnoletá vrahyňa, ktorá má strach o svoju budúcnosť? No zlatým klincom prológu bol určite telefonát Handlířovi-bytosti, ktorá mení službičky za službičky. Čo žiadal Handlíř na oplátku za “krvavé upratovanie”? Autorka má úžasný štýl písania, Rapsodie sa číta doslova sama, humor postáv mi bol sympatický a neraz som sa uškŕňala nad rôznymi situáciami i doťahovačkami medzi postavami. Príbeh však nebol len úsmevný. Prekypoval záhadami, tajomstvami a postupným odhaľovaním toho, čo sa dialo s Callypso po osudnom telefonáte. Autorka vsadila len na jedného rozprávača, v tomto prípade Callypso. Ja by som vrúcne privítala aj pohľady Handlířa/Desmonda. Skutky vždy povedia viac ako tisíc slov, no v tejto knihe som túžila vedieť o pocitoch Desa. Kto knihu čítal, vie prečo a kto ju čítať len bude, určite bude mať pocit, že ho práve o toto autorka ochudobnila. Osviežením deja bolo Laurino rozhodnutie použitia retrospektívy. Každá kapitola sa začína určitým obdobím, ktoré je riadne označené, po uzavretí prvej dohody medzi Callie a Handlířom. Potom, ako inak, v tom najlepšom, sa Thalassa rozhodne pre návrat do súčasnosti. Prekvapivo, práve kvôli tejto finte čítate ako “naspídovaní”. Ja som knihu odkladala len nerada, ale v povinnostiach ma nemá kto zastúpiť. Následná nervozita je vedľajší jav každej skvelej knihy, ktorú proste nemôžete čítať, koľko “hrdlo ráči”. Zápletky boli skvele načasované, aj keď tú záverečnú by som brala ešte o kus dramatickejšiu. Mám aj malú výčitku. Neviem, či sa to stalo prekladom, ale nechápem, prečo sa víly, sirény a iné bytosti nazývali ľuďmi. Najmä, keď rovnaký druh považoval ľudí za menejcenných otrokov. Ak máte chuť na trochu fantastických bytostí, veľa napätia a ešte viac iskrenia medzi hlavnými postavami, výberom tejto knihy nešliapnete vedľa. Za mňa je to skvelé čítanie. A čo je ešte lepšie, pokračovania sú už na pultoch kníhkupectiev.
Beštiin boj	…vtipné, poučné, opäť slizké… Presne také je aj tretie pokračovanie série BEŠTIviacA A BETHANY s názvom BEŠTIIN BOJ. V prvej časti sme sa zoznámili s huncútkou Bethany, ktorá vtrhla do predlhého života Ebenezerovi a jeho Beštii. V pokračovaní ich príbehu sme sa dozvedeli o tom, ako sa Ebenezer spoznal s Beštiou a v závere sa to celé zamotalo špeciálnou tajnou agentúrou, (ne)známou ako DOROTA. Beštiin boj sa začína vo Wintlorii, mieste, kde žije jedinečný druh wintloriánskych papagájov. Áno, medzi postavami sa mihol Patrick (nech mu je sliz ľahký) a aj naša obľúbená spevácka hviezda Claudette. Mortimer, wintloriánsky chránenec Claudette, ju chce pomstiť, a tak sa vydá na dlhú cestu k 15-poschodovému domu Ebenezera Tweezera. Ako som na začiatku spomenula, tento príbeh je znovu písaný veľmi vtipne a zároveň poučne. V predchádzajúcich dieloch bola Bethany neposlušné dieťa, robila kadejaké darebáctva a ľudia ju preto nemali veľmi radi. Napriek tomu sa rozhodla, že spolu s Ebenezerom budú robiť dobré skutky, aj keď nevedeli ako na to, snažili sa. Práve v tejto časti išlo najmä o to, či si každý zaslúži druhú šancu, či sa každý dokáže zmeniť k lepšiemu, či sa oplatí dôverovať niekomu, kto vás opakovane sklamal. Práve Bethany bola veľmi neústupčivá a tvrdila, že zmena v lepšie nie je možná, pričom sama dostala druhú šancu od ľudí v susedstve aby dokázala, že je dobrý človek, že vie byť nápomocná a dokáže robiť aj dobré skutky. Taktiež sa tu ukazuje sila priateľstva medzi Claudette a Mortimerom, Bethany a Claudette, Ebenezerom a Bethany, či Bethany a Geoffreym. Najmä v závere ma hrialo pri srdci, pretože úvodným príbehom sa zdalo, že je Bethany osamelá a nechcená. Malinký detail, ktorý mi udrel do oka je, že Ebenezer, vo svojich 512 rokoch nestarne, napriek tomu, že už mu Beštia nezabezpečuje elixír… či som len zabudla a v predošlej časti sa to nejako doriešilo aj bez Beštie alebo na to autor Jack proste zabudol? V každom prípade, záver knižky poteší každého fanúšika Bethany a jej priateľov, pretože séria nekončí… už nám teda len zostáva čakať na ďalšie napínavé príbehy. “ Keď zo svojho života odstrániš všetko zlé, to dobré sa nasťahuje ľahšie.”
Slnečné dni a morský vánok	Autorka CAROLE MATTHEWSOVÁ u nás nie je celkom neznáma. Preložené sú už tri jej viacknihy do slovenského jazyka. Moje stretnutie s Carole bolo ako prvé rande, plné zvedavosti a očakávania. Po tohtoročnej, nekonečne dlhej zime, som mala chuť na niečo, čo mi pripomenie leto, trochu tepla, vôňu mora a čas ničnerobenia. Obálka aj názov knihy vo mne evokovali všetko, po čom som túžila siahnuť a anotácia tiež neznela zle. Aké však bolo v skutočnosti čítanie knihy SLNEČNÉ DNI A MORSKÝ VÁNOK ? Do príbehu som sa začítala hneď s úvodnými riadkami. Namiesto ľahkej oddychovej letnej knihy som ale dostala naservírovanú depresiu, žiaľ, smútok a ženu, ktorá sa s tým chcela vyrovnať (či utápať?) o samote. Celé jej trápenie si so sebou vlečie z Londýna. Uchýli sa na bratov hausbót v domnení, že bude sama a premýšľať nad ďalšími krokmi v živote. Nemôžem povedať, že by som s Jo nesúcitila. Aj keď nám autorka naznačuje, čo stojí za zármutkom hlavnej hrdinky, konkrétne príčiny odhaľuje len postupne, no myslím, že každá žena, čitateľka, vytuší tie pravé dôvody. Tu sa musím pozastaviť. Problémom vôbec nie je fakt, že čitateľ vie odhadnúť príčiny zlomeného srdca Jo. To ani nie, pretože autorka sa pekne vyhrá so slovíčkami. Užívate si atmosféru, ktorú zvolila pre tento príbeh. Problém môže nastať pre mnohé ženy, pretože Carole sa do oddychovej knihy rozhodla vložiť neľahkú tému. Keby jednu! Hneď dve, pre mnohé ženy pálčivé témy, ktoré sú citlivé, bodajú do sŕdc, vyvolávajú bolestné spomienky, či trpkú skutočnosť. Nemôžem tvrdiť, že by upozornenie na tieto odhalenia knihy odradilo čitateľky, niektoré možno áno, no myslím, že pre mnohé je práve toto neželané otváranie rán. Neprezradím nič konkrétnejšie, pretože s týmito udalosťami úzko súvisí príchod Jo do zátoky Cockleshell Bay a jej správanie. Spôsob akým sa vyrovnáva s momentálnou psychickou záťažou maximálne schvaľujem. “S niektorými vecami v živote sa jednoducho nedá bojovať.” Jodie sa spoznáva s miestnymi obyvateľmi, umeleckým rezbárom Nedom, excentrickou Marilyn, majiteľkou kaviarne Idou a “živou sochou” Georgom. Nájde si spoločnú reč s každým z nich, na oplátku ju prijmú medzi seba a snažia sa zmazať smútok z jej očí. Postupne sa Jodie rozpadávajú múry nedobytnej pevnosti, ktorú okolo seba postavila po všetkom, čím si prešla. Jej chuť k životu sa obnovila a začínala sa tešiť na každý nový deň, občas aj s úsmevom na perách. “ Musíš sa vzchopiť, odraziť od dna a žiť ďalej. Nech si zažila čokoľvek. Život sa má žiť.” Mojou najobľúbenejšou postavou v príbehu bola Marilyn. Jej entuziazmus a chuť do života boli nákazlivé, nečudo, že si ju Jo zamilovala. Jej AHOJČEEEK a nezmyselné používanie emotikonov, či komolenie zaužívaných prirovnaní bolo veľmi príjemným odľahčením a neraz som sa schuti zasmiala. Marilyn si v živote prešla kde-čím, napriek tomu sršala optimizmom, rozdávala lásku, porozumenie, súcit. Nebolo človeka, ktorého by si táto kyprá a hlučná žena nezískala. Okrem ťažkých tém je tu, samozrejme, aj oddychovejšia časť knihy, kde vznikajú nové priateľstvá, zbližovanie a šancu dostane i láska. Ako to dopadne, si už budete musieť prečítať v knihe. Aby som sa ale vrátila k tej “letnej” oddychovke, ktorú som od príbehu čakala, som bola dosť zmätená najmä z počasia. Síce sa príbeh začína na konci marca, je pochopiteľné, že v Anglicku nebude ideálne jarné počasie. Miatlo ma hlavne oblečenie a obutie postáv. Jedna si zaobstará prešívanú bundu, čiapku, rukavice a šál, druhá chodí v lodičkách, či sandáloch na platforme. Napriek tomuto zmätku, autorka opísala krásy ostrova na jednotku. Vďaka jej slovám bolo veľmi ľahké si predstaviť slnečné lúče na pokožke, cítiť vietor vo vlasoch , dokonca aj vôňu mora. Matthewsová sa vyžíva v opisoch a pokiaľ vám v knihách nevadia, Slnečné dni a morský vánok si užijete. Myslím, že vás príjemne prekvapí aj význam pomenovania knihy. Síce kniha nie je pre každého, určite sa bude páčiť čitateľom, ktorí preferujú nie typické romantické čítanie. Carole skĺbila nádherné prostredie, sympatické postavy, neľahké osudy, ťažké témy s novými výzvami, priateľstvami i láskou. Príjemný mix a hrejivý príbeh nájdete na stránkach knihy, ktorá vás musí zaujať už svojou obálkou. Ja vám ju rozhodne odporúčam.
Čo ak sme to my	Príbeh sa odvíja striedaním dvoch uhlov pohľadu. Tu som mala problém a riadny! Nviacevedela som si zapamätať takmer do polovice knihy, ktorá postava je ktorá, kto je Ben a kto Arthur. Naozaj som bola až frustrovaná. Každá z postáv mala svojský štýl, svoje hobby, priateľov, rozličné rodinné zázemie a vďaka tomuto som ich vlastne rozlišovala,nie podľa mien, čiže meno na začiatku každej kapitoly mi bolo fakt nanič :D Veľmi sa mi páčila myšlienka ako sa v obrovitánskom meste dvaja ľudia náhodne stretnú a hľadajú si cestičky, ako sa k tomu druhému dostať. Toto pátranie sa mi naozaj pozdávalo, takisto sa mi veľmi páčilo, že jeden chlapec mal láskou zlomené srdce, druhý bol absolútne vo všetkom neskúsený. Ich rozpačité prvé rande, prvé druhé rande, opravné rande atď, pôsobilo realisticky. Kniha bola plná vnútorných monológov a obáv, čo si ten druhý pomyslí, vzájomného spoznávania, v pozadí boli problémy ich kamarátov ako osvieženie príbehu. Som spokojná so záverom, pretože sa to zvrtlo a ich vzťah vyzeral kadejako. Keby som knihu čítala dávnejšie,tak si poviem, že máme nádej na pokračovanie, ale pokračovanie je už vonku a preložené aj do slovenčiny. Veľmi sa z toho teším a som zvedavá, ako to autori poňali, ako sa so vzťahom Bena a Arthura popasovali, keďže jedna z postáv (áno, opäť neviem kto je kto)je z New Yorku, druhý z Georgie a vlastne aj kvôli štúdiu na univerzite sa nemohli stretávať aj keby chceli, čiže život im podsúva určité prekážky a naozaj som zvedavá ako sa s nimi postavy popasujú. Epilóg mi vyčaril úsmev na tvári a verím, že v konečnom dôsledku sa dočkám krásneho happy end-u. Musím povedať, že tieto dielka, YA LGBT romány, sa mi čítajú naozaj veľmi dobre a parádne si ich viem užiť. Vrelo odporúčam, pokiaľ hľadáte oddychovku prvej lásky a samozrejme, pokiaľ vám nevadia vzťahy rovnakého pohlavia.
Spaľujúca vášeň	…smutné, krásne, vášnivé… Na príbeh Francescy Bridgertonovej som bola veľmi zveviacdavá. Nielen kvôli hriešnemu názvu, ale najmä pre tajomno, ktoré túto sestru, v poradí šieste dieťa lejdy Violet Bridgertonovej, obklopovalo. V predošlých častiach sme postupne spoznávali celú famíliu, a to nielen prostredníctvom hlavných postáv jednotlivých častí. V každej knihe sa čo-to odhalilo o súrodencoch, či ich rodičoch tejto, v spoločnosti veľmi obľúbenej,početnej rodiny. No o Francesce bolo známe len to, že sa vydala a odcestovala s manželom na jeho panstvo do Škótska. Spaľujúca vášeň panovala medzi manželmi z Kilmartinu len krátko. Zaúradovala neznáma choroba(ktorá je, mimochodom, ako jedna z viacerých, opísaná v závere knihy, čo považujem za obrovské plus. Vidno, že autorka nestrieľala “od boku”, ale poctivo študovala rôzne choroby a ich liečbu 18. storočia) a Francesca ovdovela. Dúfala, že bratranec jej manžela Johna, jej bude oporou. No bol ňou naozaj? Quinnová opäť raz vytvorila perfektný príbeh. Chcela by som zažiť Juliinu knihu, pri ktorej by som sa nudila. Samozrejme, je to dosť nepravdepodobné. Autorkin štýl, humor i nečakané(a dokonca aj tie očakávané) zvraty milujem. Lahodí môjmu čitateľskému vkusu či už opismi prírody, dobových večierkov rovnako, ako dialógmi a opismi pocitov postáv( v neposlednom rade, vášnivými pasážami). Je mi jasné, že v dobe, kedy sa odohrávajú príbehy lásky súrodencov nebol ľahký život, no pri Quinnovej snívam ´o svojom´18. storočí. Mám pocit, akoby sa osudová, verná láska zjavila komukoľvek sčista-jasna a chcem veriť, že to tak naozaj bolo. Práve pre to, ako vie autorka príbehy podať, jej knihám verím od A po Z. Fantazírujem o tom, že Bridgertonovci, lady Danburyová aj Featheringtonvci boli skutočné postavy londýnskej smotánky. Neberte mi ilúzie, prosím. Malý detail, ktorý mne neušiel je: Ako to je vlastne s gardedámou? Je potrebná, či nie? Pochopia isto všetci, ktorí najmä túto časť čítali. Ale keby gardedáma zavadzia, len ťažko by sa v Škótsku odohrali tie správne načasované elektrizujúce situácie plné vášne. Na druhú stranu, škoda toho, že si pravidlá spoločenského správania autorka trošku prispôsobila, veď ide o česť, ktorá v tých časoch znamenala viac ako majetok(a to už je čo povedať). Michael Stirling, bratranec grófa z Kilmartinu, k svojej priateľke Francesce prechovával zakázané city. Práve na tomto Julia vyskladala príbeh zakázanej lásky. Šlo najmä o lásku k zosnulému, výčitky svedomia, úctu k rodine a v nemenej dôležitých spoločenských a morálnych zábranách. Rozpoľtenosť postáv gradovala a to, či a ako láska zvíťazí si prěcítajte sami. Oplatí sa ;)
Jackpot hry	Vydavateľstvo Venupress mám veľmi rada, pretože je vždy zárukou pohodového čítanviacia. Ich vkus na knihy je veľmi podobný tomu môjmu, takže si vždy prídem na svoje či už ide o romantiku, dark romance alebo YA. Tentoraz som mala možnosť čítať knižný debut autorky Ivany Petrovej. Jej hokejovú romancu by som však, ako hlása obálka, rozhodne neradila medzi erotickú. Niežeby tam chýbala, ale vzhľadom na množstvo „papričkových” scén a ich opisy by som stále zostala len na úrovni romantiky. Vidno, že Ivana píše už dlhšiu dobu. Má svoj štýl, ktorý nie je cítiť „nováčikom” vo svete spisovateľov. Dala si záležať na detailoch- napr. ako je možné, že profesionálny hokejista môže žúrovať „se vším všudy”, prečo sa Lívia rozhodne pre antikoncepciu(nie, Ivana nerobí reklamu farmakopriemyslu), ale toto, a mnohé iné,sú presne tie časti knihy, ktoré vo mne zanechali pocit, že Petrová nie je žiadny amatér. Jej postavy robia rozhodnutia, s ktorými nemusí byť stotožnená, napriek tomu cítite, že ich má rada takých, akí sú a ja vlastne tiež. Kniha je rozdelená do dvoch častí. V prvej sa z nesmelej Lívie stáva po malinkých krôčikoch sebavedomá mladá žena. Denis už nechce žiť život zhýralca a utvrdzuje ho v tom práve plaché žieňa. Nemôžem s čistým svedomím tvrdiť, že dej bol nepredvídateľný. Ani drámy či zvraty neboli šokantné, akurát moja predstavivosť, čo sa týka Sandry, ďaleko prevyšovala tú autorkinu. Práve v tejto postave som videla veľký potenciál zamiešať karty, avšak Ivana ju postavila viac-menej mimo hru. Škoda, ale tá jedna -_- fakt sadla:D Rodinné vzťahy a priateľstvá Petrová dáva do popredia, nie sú len kulisami, a to sa mi veľmi páči. Schuti som sa zasmiala pri jednorožcoch a ako to nakoniec bolo s Líviinim bratom ma bolelo, ale také sú vzťahy, aj keď ľúbime, kazia sa. Príbeh Lívie a Denisa som si užila, bavili ma aj vedľajšie postavy, tých nepravdepodobných náhod síce mohlo byť pomenej, na druhú stranu, niekedy sám život „napíše” väčšie koniny, takže za mňa áno a teším sa na pokračovanie.
Zmarené dobro	Zmarené dobro od Adriany Trigiani vás chytí za srdce. Príbeh má pomalší rozbeh, viacale musíme spoznať hlavné postavy. Keďže sa v knihe prelína súčasnosť a minulosť, postáv je viac… v kostiach cítim, že tento príbeh z hlavy nevyženiem ešte dlho. Opäť sa mi potvrdilo, že moje kosti neklamú. Naozaj som osudy rodiny šperkárov a ich známych nedostala z hlavy pár dní. Áno, autorka sa nezamerala len na hlavné postavy, silné ženy (a mužov ich života), ktoré si museli prežiť “to svoje”, oboznámila nás s osudmi postáv z obdobia vojny. Kniha je rozdelená do troch častí. Tvrdiť, že jedna je lepšia ako druhá, je blbosť. Adriana rozpráva príbeh staručkej osemdesiatničky Mateldy, o jej detstve sa toho veľa nedozvieme, pretože Matelda svojej vnučke chce rozpovedať históriu rodiny. Začne teda odovzdávať spomienky svoje a svojej mamy Domenicy vnučke Anine. Je to strhujúce čítanie. Nie akčné, ale presne také, ktoré vás vtiahne do deja, kedy žijete životmi postáv a musíte si ich obľúbiť, smútiť s nimi nad hrami vyššej moci, alebo byť plní očakávania ďalším vývojom udalostí a akými cestičkami sa postavy vyberú. Tento historický román sa okrem rodiny Cabrelliovcov venuje aj skutočným udalostiam, ktoré sa stali počas 2. sv. vojny a aký dopad to malo najmä na Talianov, Francúzov a Britov/ Škótov. Emócie s vami zaručene zalomcujú, a to rovnako v linke zo súčasnosti. Kniha je nádherná už po vizuálnej stránke a srdceryvný príbeh je obohatený aj o krásne myšlienky o živote a zmarenom dobre. Je tu badať generačné rozdiely, rozchádzajúce sa názory, konflikty medzi rodinnými príslušníkmi, ale aj vzájomnú lásku, odpúšťanie a veľkú múdrosť. Nemôžem inak, len vám Zmarené dobro odporučiť.
Kvapka šťastia v rannej káve	Agnés Martin-Lugand je u mňa známa najmä svojimi kávovými a šťastnými názvami knviacíh. Niektoré mám na wishliste už veky. Rovnako, ako túto, Kvapka šťastia v rannej káve, ktorú mám od mojej mamy požičanú štyri roky. Konečne jej ju môžem prečítanú vrátiť a som celkom rada, že som ju nekúpila aj sebe. Nebola zlá, ale ani ma príbeh tanečnice Hortenzie neuchvátil. Život v Paríži milovala, ale… Priateľa Aymerika zbožňovala, ale… Kamarátov z tanečnej školy ľúbila, ale… Vlastne zistila, že nie je šťastná. Viem, že mnoho žien je v podobnom začarovanom kruhu, udupávajú svoje sny a túžby pre spokojnosť niekoho iného, nevedia ako z toho pomyselného bahna vyjsť a hľadať vlastné šťastie… Viem to, napriek tomu mi to nie je po chuti. Aspoň čítať o tom isto nie. Hortenzia bola zvláštna žena. Prijímala pozornosť Aymerika a čakala ako poslušný psík, kým bude mať na ňu čas. Dúfala v spoločný život, ktorý jej on nikdy nesľúbil. Pre mňa však bol problém aj vtedy, keď sa Hortenzia so zranením nohy presunula do rodičovského domu na vidieku, prenajímala izby a spoznala muža. Z ničoho nič k nemu niečo cítila ale kedy sa to stalo? Netuším… Celkovo v knihe autorka píše o pocitoch postáv, ale ku mne vôbec tie emócie nedorazili. Čítala som príbeh, ktorý by mal byť podľa témy nabitý celou škálou dojmov, no ja som sa cítila ako pri čítaní zloženia prípravku na čistenie WC… nijak. Prečítala som si knihu a na konci som si povedala- hmmm, dobre, máme to za sebou.
Ohnivá	Kniha Ohnivá ponúka nový fantasy svet, priam rozprávkový. I keď nápad je viac neviacž skvelý, mám z knihy zmiešané pocity a ak máte knihu v merku a chystáte sa ju čítať, odporúčam čítať ďalšie riadky len na vlastné riziko, pretože môže obsahovať SPOILER (vyzradí dôležité momenty z deja). Môže aj nemusí, ťažko odhadnúť, keďže knižočka má 160 strán a ten dej je dosť zhustený… ‼️ Hlavnú hrdinku Ninu pošle vlastná mama “na onen svet”- rozumej, ten rozprávkový… ocitne sa nahá v jaskyni, prediera sa lesom, proste divočina. Pomôže jej mladý chlapík, a tak ďalej… Už od začiatku sa mi čítalo príjemne, pretože autorka má veľmi jednoduchý štýl písania. Síce sa mi čítalo jednoducho, no rušili ma často používané/opakované slová- najmä SOM. Proste 4x v jednej vete to už bije do očí. Spočiatku som si myslela, že kniha je určená deťom od 9 rokov(vzhľadom na štýl), ale po obsahovej stránke si tým nie som vôbec istá, a práve to ma mätie. Odhliadnuc od krvavej bitky pri žalári (fuj) som nechápala tie erotické výboje vysielané Ninou. Don bol slušňák na entú, veď sa odvtrátil, keď mala obnažené lýtka (jasné, on ju našiel nahú). Vcelku kniha obsahovala dosť nelogických situácií aj na rozprávkový príbeh. Určite by knižke, čo sa samotného fantasy sveta týka, prospelo viac strán. Je podľa mňa veľká škoda, že takto skvelý nápad s drahokamami, drakmi, ktorý si poriadne ani neštekli, chýbajúcou červenou/Ohnivou a bojom zla s dobrom nedopadol u mňa lepšie. A pritom som sa na knihu taaaak tešila.
Magické relikvie I.	Ak je na slovenskej knižnej scéne autorka, ktorá ma každou knihou dokáže prekvapviaciť, určite ňou bude Natali Fox. Jej tretiu knihu zo série Katja mám prečítanú a ak som bola v domnienke, že som na jej štýl zvyknutá a okrem premyslených zvratov ma ničím neprekvapí, dostala som pomyselný preplesk. Magické relikvie, zväzok prvý, je opäť obohatený o mapu a krásne čiernobiele ilustrácie vo vnútri, no obálka je… nádherná, výstižná každým detailom. Pri druhej časti, Zrodení z mágie, som tápala vyše 50 strán, autorka nás vhodila do deja, ale tentokrát bolo začítavanie sa aj po roku úplná lahoda. Celý dej sa sústredil prevažne na (šokujúco XD) Katju a Argosa. A ja som si to nesmierne užívala. Hej, hej, Natali ich dostala do situácií, kedy som si myslela, že bude zabíjať medzi hlavnými postavami hlava-nehlava. Napínavé súboje, ľahkovážne rozhodnutia, či novonadobudnuté schopnosti, to všetko tu bolo. Ale mňa najviac tešili všetky TIE momenty… TIE, pri ktorých sa (nielen) Katji a Argosovi rozbúchalo srdce, TIE, pri ktorých som si hovorila- ale, ale, aleee. Nebola by som povedala, že práve Fox, ktorá v predošlej časti(prepáč, pani autorka) tak trochu odflákla Svarogovu náruživosť :[. Tentokrát vybičuje zvedavosť čitateliek. V takúto “slow-burn” romantiku, precítenú, uveriteľnú, s lietajúcimi iskrami som veru nedúfala, o to väčšia bola moja spokojnosť :) .Prekvapivo, táto linka bola moja najobľúbenejšia z celej knihy, i keď nebola hlavná. Samozrejme, Katja naďalej čelí Arii, Liana bola obrovským prekvapením- v závere som dostala ďalšiu facku - , Horana som mala väčšinu času chuť uškrtiť a Gadanov príchod do príbehu bol zaujímavým spestrením. Malého Dajkina mi bolo ľúto a na jeho brata(a zvyšok rodiny) som nadávala súbežne s ním, som zvedavá, aké dobrodružstvo autorka chystá pre túto utáranú, šťúplu postavu. Dej nie je extra nabitý akciou, aj keď nechýba, a je pretkaná jemnejšími pasážami. Mám pocit, že najväčšie rošambo nás ešte len čaká. V príbehu sa dá nájsť veľa hlbokých myšlienok a hneď v úvode okrem iného i citát našej múdrej pani prezidentky: „Nie je sila bez slabosti.“
Riján	Sci-fi nie je u mňa až tak bežne čítaný žáner, raz za čas však padne dobre. Osviviaceži od prebytku vrážd či romantiky. Avšak, v tejto YA knihe nájdete aj spomínanú vraždu( i krv a iné humusy) a aj romantiku… ale nie takú tú prvoplánovú. Pernišová to niekde zaobalila do gest či slovného ping-pongu, ale Vanille, tá nám je v tomto jasná od začiatku. Úplný mushrum- význam zistíte počas čítania. Keďže e-booky čítam najmä v tmavej izbe zakrútená do paplóna v čítačke, prečítanie Rijánu mi trvalo dosť dlho, aj keď nie až tak, ako napísanie autorke (prepáč, Ivka :D). Spomínam to najmä preto, že som sa sebavedomo pustila do Rijánu s tým, že to vôoooobec nebude problém, veď si z Anarchorance pamätám isto dosť (muhahaha, milá Valéria, treba ti ginko-alebo niečo silnejšie). Pernišová ma vyviedla z omylu, ale chytala som sa. Aspoň som si to myslela až do momentu, keď som si v polke knihy s otvorenými ústami uvedomila, že Shadee a Sheredai NIE JE TÁ ISTÁ OSOBA -_-(a keby len jedna). Áno, bola som miestami zmätená, ale akosi mi to dávalo zmysel(asi mám na to talent), najmä od polky všetko do seba krásne zapadlo. Nepovedala by som, že prvá polovica knihy bola pomalšia, pretože sa vždy niečo zásadné dialo. Iveta má dar “vyprdnúť” sa na nepodstatné, ide na akciu, zvraty, zápletky a k nim sa dopracuváva systematicky, vtipnými, dramatickými, napínavými i šokujúcimi momentmi, to všetko je odľahčené jednoduchým a zrozumiteľným štýlom autorky s použitím dialogóv, ktoré idú “od huby”. Musím vyzdvihnúť fantáziu Pernišovej, pretože napráskať do príbehu nový svet spoločenstva planét ďaleko od Zeme, dôvod, prečo si na tieto planéty unášajú pozemšťanov, názvy tvorov, technológií, mien, hodností… ja sa často pozastavujem myšlienkami aj pri obyčajnej romantickej knihe ako toto autor môže vymyslieť. Predstavte si moje myšlienky pri tejto dômyselnej sci-fi napratanej postavami, v ktorých som sa poväčšinou nestrácala(ach, Shadee a Sheredai). V Anarchorance bola budúca kráľovná Vanille taká “puťka” a autorka sľubovala jej prerod. Stal sa! Neuveriteľné, ale okrem Veirena, “steroidového” macka, bola mojou obľúbenou postavou práve Vanilka. Jej vývoj bol perfektný, záujem a túžby porozumieť problematike spoločenstva ju dostal do rôznych situácii. Zakaždým som jej fandila aj v láskovej rovine. Bolo mi smutno aj za ňu kvôli mužovi jej srdca. Od polovice ma šlo roztrhnúť a často som ponocovala. Iveta sa rada hrá s čitateľom. V tom najnapínavejšom momente len tak ukončí kapitolu a vrhne sa na dobrodružstvo inej postavy a to nevravím o nepredvídateľnom deji, ktorý prefacká vždy nečakane. Neznášam a zároveň to milujem. Odporúčam aj bonusové kapitoly, ktoré nájdete na webe autorky. Chcem ich viac a chcem pokračovanie príbehu, ale uvedomujem si, že tým pravdepodobne bude dobrodružstvo Lyry, Vanille, Sheredaia, Vairena a ostatných na konci. Nechcem aby sa niekedy táto séria skončila.
Strach	Dovolím si tvrdiť, že nová slovenská autorka Olívia Sweet ešte poriadne namúti vviacody v knižnom svete. V žánri romantiky a jej podskupín (ako dark romance a pod.) je Olívia mojím objavom tohto roka, aj keď je len apríl. Začnem asi tým, že prednedávnom som sa s niekým rozprávala o tom, že táto kniha je sklamanie. Keďže má Strach na obálke uvedené, že ide o Dark Romance, údajne je to darkromance bez romance. Z môjho pohľadu však toto tvrdenie naozaj nie je pravdivé. To, že kniha neobsahuje sexuálne scény je fakt. Aj keď… To však neznamená, že romantika chýba. Práve v tomto tkvie jedinečnosť a originalita tejto autorky. Napísala tak hlboký, citlivý príbeh bez použitia sexuálnych scén, ktoré naozaj z môjho pohľadu absolútne neabsentovali. Práveže by pôsobili absurdne. Sweet vytvorila skutočné, dychberúce emócie, ktoré som dokázala prežívať nielen s Annie, ale aj vedľajšími postavami. Niektoré som mala chuť zahrdúsiť a nie pri každej postave som si istá, či je naozaj kladná, napriek zdaniu pomoci alebo má nejaké vedľajšie úmysly. Keďže tu máme viacerých rozprávačov a máme možnosť vidieť situácie z rôznych uhlov pohľadu, čo je na knihách naozaj zbožňujem, okrem Annie a jej démonov vidíme aj obavy a šok v častiach Jaslyn, Neilove prapodivné, humorné vnútorne pochody v nevhodných situáciách, ale aj spomienky a podstatu Harryho skutočnej povahy. A ak mi niekto povie, že postava Romana by nemala skončiť v kazajke, sám by nad nejakou tou liečbou mal pouvažovať-až sa čudujem, kam až to nechala jedna matka zájsť :/ V knihe nechýba akcia, napätie, dráma, brutalita, násilie (psychické i fyzické) a postupné zbližovanie v situácii, ktoré by nikto nebol predpokladal. Verím, že Strach 1 je akousi vstupenkou do druhej časti, ktorá isto bude ešte viac vygradovaná aj ja sa na ňu nesmierne teším.
Iveta	Vraj Iveta je seriál v TV a dosť obľúbený. Nech. Ja vždy radšej uprednostním kniviachu. A nie, netušila som o čom Iveta je. Už na prvých stránkach som zistila, že je o humore. Spontánnom, jednoduchom, aj trochu primitívnom, či silenom. Ale v konečnom dôsledku som sa smiala aj pri dramatických momentoch. Lebo… musela som. Ako sama Iveta neraz v závere poznamenala, že jej príbeh je ako telenovela, úplne s ňou súhlasím. Páčilo sa mi, že v knihe bolo hneď niekoľko uhlov pohľadu, a teda aj rozprávačov. Okrem Ivety, sa mi veľmi páčil Števo. Bol to taký ňuňu, aj keď vyrastal bez mamy a v bordeli. Zamestnankyne boli tiež skvelé, najmä v závere, keď Števovi dokazovali svoju lojalitu. Nedalo sa neobľúbiť otca Graňáka s jeho “božskou”trpezlivosťou s Dianou. To bola rúra ako vyšitá. Zvláštna povaha a bolo mi jej veľmi ľúto. Ako sa “zakuklila” do seba v dôsledku čudných presvedčení vlastnej matky. Prekvapením príbehu bola pre mňa mrcha modelka Linda, ale aj spolubývajúca, tá však práve z opačného dôvodu. A nesmiem zabudnúť na Adrián. Bolo mi jasné, čo je vo veci s jeho záhadným správaním, ale interakcie s Ivetou vždy končili mojím úškrnom. Jeho “odpaly” sú na nezaplatenie. Zhrniem to asi takto. Telenovela krížená so “sitkomom” ako vyšitá. Na oddych super. Hlavná hrdinka má viac šťastia ako rozumu a k charizme jej rozhodne pridáva syndróm predbiehajúcej papule. Števo, Adrián a otec Graňák sú najlepšie postavy. V knihe Iveta nájdete z každého rožku trošku- dráma, láska, tajomstvá, odhalenia, a to v opakujúcej sa slučke, akurát sa prestriedajú postavy. Autorkin ľahký, humorný, dynamický štýl celému príbehu dosť pomohol. A ďakujem za preklad trebišovčiny- síce nemusel byť, kupodivu som rozumela, no vždy lepšie s prekladom priamo v texte, ako googliť(to sa mi deje pri použití angličtiny, španielčiny… no proste mám rada čítanie bez google).
Bez lásky	Mám pocit, že Alice Oseman s jej sériou Motýliky/Srdcerváči rozprúdila u nás akýviacsi opätovný záujem o komixy. Aspoň z môjho pohľadu to tak je, pretože pred Motýlikmi som nejak neregistrovala tento literárny druh. I keď doma mám Solitaire, jej (predpokladám) prvotinu, nečítala som ju, ale komixy áno. Aj preto som bola zvedavá na štýl a tému v knihe Bez lásky. Násť som mala pradávno, no i tak si rada prečítam ‘young adult’ príbehy. Jednak, aby som bola ako tak v kurze a vedela, o čom je dnešná mládežnícka literatúra a aj preto, aby som mala nejaké tipy na knižky pre moju už čoskoro -násť ročnú dcéru. Čo sa týka konkrétne tejto “Osemanky”, ja ako rodič, ju rozhodne odporúčam dospievajúcim deťom rovnako, ako rodičom, ktorí chcú byť pripravení- najmä v prípade, že svoje dieťa milujú a aj keď mu nie vždy rozumejú, chcú mu byť na blízku a oporou v každej situácii. Bez lásky je príbehom hľadajúcej sa Georgie. Nechápe, prečo sa jej v živote nedeje to, čo v životoch rovesníkov. Nerandí, nebozkáva sa, nemá túžbu vpadnút do tínedžerského vzťahu plnom poznávania nepoznaného, a to ani v dobe, kedy sa lúči so strednou školou a byť pannou je divné, nie to ešte byť TOU, ktorá nikdy nikoho nepobozkala. Georgia sa preto cíti zvláštne. Nechce to, netúži po tom, ale je presvedčená, že by už všetko objavovanie mala mať za sebou, veď všetci to tak robia. Do vysokoškolského života vpláva tak, ako opúšťala strednú, bez skúseností, ale s najlepšími priateľmi Pip a Jasonom po boku. Zaujímavou postavičkou, navonok suverénkou, je internátna spolubývajúca Rooney. Počas svojho hľadania sa, dostáva Rooney nápady ako Georgii s jej problémom pomôcť a aj vďaka tomu introvertná Georgia veľa vecí robí zle, z nesprávnych dôvodov. Vzniká viacero zápletiek, nejaké roztržky medzi partiou priateľov. Na pozadí príbehu je len šmuha štúdia, viac sa autorka zamerala na dianie v internátnej izbe, na párty a v študentských spolkoch. V jednom takom sa Georgia spoznala so Sunilom. Je to veľmi príjemná, rozvážna a múdra postava. Ak ste čítali komix alebo videli seriál Motýliky (originál Heartstopper) isto viete, že byť heterosexuálom u Oseman nie je dosť “cool”, preto sú postavy hlásiace sa k lgbtq+ preferovanejšie. Čo je ale skvelé, pretože v Bez lásky som sa naozaj dozvedela výrazy a orientácie, ak to tak môžem nazvať, o ktorých som ani nepočula. Vzdelávanie takouto formou je aj pre mladých ľudí určite prijateľnejšie, ako nasávanie názorov, poväčšinou subjektívnych a zastaralých, vyučujúcich v škole. A aj to len v prípade, ak sa k témam sexuality a sexuálnej výchovy v niektorých školách deti dostanú. Nejde ani tak o hľadanie vlastnej orientácie, i keď v prípade potreby áno, ide aj o pochopenie “inakosti” vo svojom okolí, všímanie si signálov, že priateľ potrebuje oporu a najmä, že všetci sme cítiace ľudské bytosti. Táto knižka bola miestami rozvláčna, hlavná hrdinka mala nespočet vnútorných monológov a dilem, ale neberiem to ako výrazné mínus. Skrátka nechápala, čo sa s jej životom deje. V krátkej epizódke si Georgia vypočula nepríjemný rozhovor, ktorý ju zasiahol. Prečo niektorí rodičia nerešpektujú rozhodnutia a potreby svojich detí? A nedeje sa to len v puberte. Áno, ako rodič mám potrebu svoje dieťa vychovávať, ale prečo mu nanucovať niečo, na čo nie je pripravené alebo to jednoducho nechce! Aj toto Georgii pomohlo zistiť prečo a čím je iná. V knihe nám autorka tiež ukáže, že nielen hetero, ale aj medzi homosexuálmi sú takí, ktorí iných queer ľudí odsudzujú a majú voči nim predsudky. „Som rád, že si bola zvedavá. Zvedavosť je vždy dobrá.“
Ano, pane Božský	Ano, pane Božský je už druhým počinom autorky Lucie Srňánkovej. Čítala som aj jeviacj debut a čo sa týka zápletky, v tejto knihe bola taká prirodzenejšia. Ale pekne po poriadku. Srňánková je macher na posteľové scény. Bez debát, snáď najlepšia a najoriginálnejšia autorka na SK/CZ scéne v písaní erotických scén. Neštíti sa “použiť” rôzne polohy, techniky, hračky… dá sa povedať, že to je aj edukatívne čítanie :D. Z môjho pohľadu je práve toto Luciino obrovské plus. Ďalšie pozitívum “Božského” je netypicky zvolená postava. Už v úvode je príbeh srdcervúci, hlavná hrdinka Eva čerstvo ovdovela. Všetky jej pocity zachytila autorka presvedčivo. Avšak smrťou sa s manželom celkom nelúčime, myslím, že nejednu čitateľku práve toto v deji zaskočí, nie však negatívne. Robert, najlepší priateľ Evy je úžasný, je jej obrovskou oporou, len ma mrzí, že Evinmu úsudku nedôveroval až natoľko, že sa nechal zaslepiť vlastnou pravdou. Nie dlho po smrti manžela Eva spoznáva Sama. On má za sebou pestrú minulosť rozmazávanú bulvárom. Autorka je líška prefíkaná, pretože som netušila, čo od Sama čakať. Celý čas bol pozorný, aj z jeho uhla pohľadu(pár kapitol bolo venovaných jeho rozprávaniu) bolo jasné, že Evu miluje, ale stále mi na ňom niečo nesedelo. Čakala som prehnanú drámu, ktorá síce prišla, ale prekvapivo z úplne inej strany. To rúško tajomna vznášajúce sa nad Samom sa rozplynulo až poslednými stranami, kde to zúfalstvom a napätím sršalo. Mám však dve (absolútne ide o vec osobného vkusu)poznámky k príbehu, ktoré mi v tomto ‘ANO’ nešmakovali. Podľa mňa nie je vôbec sexy ak muž (parafrázujem, nie som si istá zvoleným slovom autorky) “zhoupne” obočím- pre mňa to je totálne antisexy, alebo som ešte nevidela nikoho to urobiť príťažlivo. Ďalšia vec, ktorá mi nie celkom sadla(aj keď chápem dôvody Lucie), sú predramatizované niektoré roztržky- najmä teda s Evinou mamou. Akoby boli občas umelo nafúknuté, ale v konečnom dôsledku, Evino rozhodnutie v súvislosti s matkou absolútne schvaľujem a nič lepšie nemohla urobiť.
Pretože si výnimočná	…náučné, citlivé, láskyplné… PRETOŽE SI VÝNIMOČNÁ sa asi nebude páčiť každému. viacNapriek nášmu hodnoteniu, máme pár výhrad. Táto útla publikácia má krásne ilustrácie, ktorých hlavnou hrdinkou je rozkošné dievčatko Mária. Knižka je určená pre deti od 5 rokov. My sme si ju s Pauli čítali a ako vždy, keď má Pauli(alebo ja) potrebu hovoriť o tom, čo čítame, tak sa rozprávame. A pri tejto sme sa rozprávali. Často. Knižka nie je písaná detským jazykom. Preto si nie som istá, či zaujme tak malé deti. Avšak každý rodič svoje dieťa pozná najlepšie, či sa popri čítaní rozprávajú, vysvetľujú… Pauli s textom problém nemala, veď je už veľká školáčka. Napriek tomu sme sa rozprávali o Máriinej mame. Či si každá mama o svojich deťoch myslí, že sú výnimočné, či každá mama varí kakao a rozpráva sa s dieťaťom, keď ho niečo trápi…. Žiaľ, každá nie. Čo je holý fakt. No tie mamy, ktoré milujú svoje deti bezhraničnou láskou, myslím, že tie to robia. A možno aj viac, len sa o tom nepíšu knihy. Knižočka je rozdelená na dve časti. Prvá časť je určená pre deti (a ich rodičov). Na Máriinom trápení nám jej mamička ukáže, ako najideálnejšie vyriešiť trampoty s kolektívom v škole. Nie, ísť do školy narobiť cirkus nie je riešenie. Druhá časť je venovaná výlučne rodičom, kde sú uvedené body a konkrétne tipy, ako komunikovať s dieťaťom, aby sa nám otvorilo. Toto by som si však tiež nevedela predstaviť aplikovať plošne. Dieťa vycíti, keď rodič nie je sám sebou(keď vyjde zo vzorca svojho zaužívaného správania, a teda si myslím, že takáto zmena bude pre dieťa podozrivá). Alebo iný prípad, keď je dieťa iné a “fungujú” naň iné triky…(To sú len moje postrehy, nijako nazavážia nad hodnotením Pauli) V každom prípade, knižka rozoberá,okrem iného, stále aktuálnu tému- začlenenie sa do nového kolektívu, obsahuje veľa krásnych myšlienok no a ilustrácie perfektne podtrhujú celkové čaro príbehu. Myslím, že by sme po knižke nesiahli, ale keď už nám ju Ježiško u krstnej mamy priniesol, škoda ju neprečítať.
Manželství pro jednoho	Manželství pro jednoho má celkom nenápadnú obálku, ktorá ale napovedá, že pôjde viaco dohodnuté manželstvo. Na zadnej strane knihy nájdete vetu: “Provokativní erotický román, ktorý…” a ja s touto vetou nemôžem súhlasiť. Niežeby vášnivé scénky absentovali, to nie, ale nie sú ťahúňom príbehu. Takéto marketingové “značky” sú skôr na škodu. Môj prvý stret s už celkom známou autorkou ženských románov, Ellou Maise, dopadol nad očakávania. Spisovateľka má lahodný štýl písania, slovká sa prevaľujú na jazyku jedna radosť, dej je svižný napriek skromnejším dialógom a hojnejším vnútorným monológom. Verte mi, je to perfektná voľba. Téma dohodnutého manželstva nie je nič originálne, avšak spracovanie tohto príbehu je skvelé. Hlavní hrdinovia, Jack a Rose (áno, áno, ako tí z Titanicu ;D ), ani nemôžu byť väčšie protiklady. On, bohatý právnik, vážny(doslova, Rose mu počíta úsmevy a dlllho je to skóre na nule), nevrlý, ponúkol Rose v ťažkej situácii pomoc- manželstvo, aby neprišla o vysnívanú vlastnú kaviareň. Prečo jej pomohol? Všetko je to len hra? Postupne sa otvorená,úprimná,priateľská Rose zamiluje.Celkom oprávnene.Naozaj sa jej nedivím,aj keď ja by som toľko trpezlivosti s rozporuplnými signálmi a správaním Jacka nemala.Postupne sa dozvieme pozadie Jackovej ponuky,čo ho k tomu viedlo a verím,že tak ako Rose,bude každá čitateľka mať právo hnevať sa,ale zároveň sa jej bude roztápať srdce.Ella do príbehu vsunula zápletiek hneď niekoľko.Nenásilne a plynulo vyriešila konflikty,zdravotné komplikácie popísala uveriteľne,prípravu na otvorenie kaviarne a jej prevádzku,a to všetko z oboch pohľadov našich hrdinov.Keď už sa Jack čitateľovi poodhalil,fandila som im obom o to viac.Chápala som Rose a tu musím vyzdvihnúť um Maise.Žiadne prvoplánové doprosovačky či odpustenia lusknutím prsta.Záverečné rozuzlenie bolo krásne,jedinečné a verím,že pri nejednej situácii budú mať romantičky na mále,aby nevyronili slzu.Síce príbeh nie je určený vyslovene na dovolenky k vode,ja som si nemohla vybrať lepšie čítanie.Knihu odporúčam všetkými 10.A ak by ste si mysleli na základe citovanej vety z obálky,že postavy vhupnú do prejavov telesnej lásky,tak vás vyvediem z omylu.Takmer do ¾knihy sa nič zásadne pikantné nedialo-o to uveriteľnejší príbeh Maise bol.
Anarchorance	Najviac neznášam, keď sa kapitola sekne v tom najlepšom a ďalšia je uuuuplne o nviaciečom\niekom inom. Ale! Máte záruku, že knihu len tak neodložíte. Rozprávačmi príbehu sú Lyra,unesená pozemšťanka, Vanille, mimozemská princezná a Shadee,syn vplyvného "niečo ako starostu menšej planéty"... znie to zaujímavo, však? Aj je! Od prvých riadkov vás Anarchorance vtiahne do deja. Nielen samotným príbehom-lebo verte,potrebujete vedieť PREČO(a tých 'prečo' otázok budete mať veľa -_-),ale aj štýlom písania autorky. Opäť sa mi potvrdilo, že máme talentovaných autorov s perfektnou slovnou zásobou a fantáziou. Svet je vymyslený do detailov a podľa mňa vidieť, že si autorka dala tú námahu a nemálo si toho naštudovala.Nespoliehala sa len na svoju fantáziu. Taktiež má skúsenosti s bojom a badať to v príbehu, čo je super, uveriteľné a zrozumiteľne napísané (žiadny Bruce Lee)a v spojení s parcour-ovými prvkami brilantné, napínavé scény. Mimozemský svet je plný technológie,no majú aj 'naše' bežné veci ako panvice :D aj keď vylepšené. Veľmi sa mi páčili práve takéto detaily. Lyra je miláčik, aspoň pre mňa. A princezná je také ustráchané,nesebavedomé tupelko,no verím, že v pokračovaní sa jej schopnosti preukážu v plnej sile. Shadeeho časti boli zväčša napínavé,no mňa aj tak zaujímal Sheredai a Veiren. Naozaj vrelo odporúčam! Len tak mimochodom...20 rokov si neobhrýzam nechty,ale pri tejto knihe som sa k "zabudnutému"zlozvyku asi vrátila (a to nevravím o závere X( !)
Príliš neskoro	Začnem asi od začiatku. Kameňom úrazu bol pre mňa štýl písania. Strohé, krátke vviacety(už som sa s podobným štýlom písania stretla u zahraničného autora,ale u toho ani príbeh nezachránil celkové hodnotenie).Občas jedno až dvojslovné,no nejaké rozvité súvetia skutočne nečakajte. Kniha má krátke aj kapitoly, čo vás rýchlo posúva v čítaní. Postavy a charakteristika postáv bola vykreslená tak akurát. Opis aj správanie vám navodil jasnú predstavu o tom,kto je dobrý a kto zlý (alebo aj nie). Čo sa mi veľmi páčilo,boli autorove vsuvky. Či už z histórie, ekonómie, ekológie,geografie... vidieť, že je sčítaný a pravdepodobne aj scestovaný, pretože niektoré opisy proste ani google maps nevystihnú ako Juraj v knihe. Čo ma tiež fascinovalo,boli použité prvky bojového umenia, ktorému sa sám autor už niekoľko rokov venuje. Príbeh je nabitý napätím, taktikou, zvratmi, psychologickými hrami, drámou... No a záver? Šokujúci! Pre mňa teda určite... Vôbec som neodhadla niektoré postavy a to, čo sa v skutočnosti dialo! Mali sme v príbehu aj romantickú linku(ak sa to tak dá nazvať)... na tú som čakala dosť dlho, keďže pekný chlap+ pekná žena= niečo... Ale tu by som na autorovom mieste trošku zaparacovala. Keď už pre nič iné, aspoň pre ženskú časť čitateľskej základne...
Algoritmus lásky	Keď som si vybrala Algoritmus lásky, netušila som o čom príbeh je. Predpokladalaviac som, že o láske a možno trooošku o matematike(v ktorej nebudem tápať). Spoľahla som sa na “volanie” obálky a moju intuíciu. Občas sklame jedno aj druhé, ale v tomto prípade som už po dvoch kapitolách vedela, že mám novú srdcovku. Keď som bola takmer v polovici, už som ju ľuďom odporúčala a budem tak robiť aj naďalej s čistým svedomím, pretože toto je kniha, ktorá vám zlomí srdce, potom ho po kúskoch skladá ako puzzle, aby sa mohlo znova rozbiť a či na konci dostanete hrubú rolku obväzu na aké-také opätovné stmelenie, si nechám pre seba a budem veľmi rada, ak knihe dáte šancu. Príbeh Anky je neskutočne srdcervúci a nie až tak nepravdepodobný. Má smutné, boľavé, detstvo a dospievanie, kedy ju život naučil byť radšej neviditeľnou. Bieda, drogy, alkohol a milenci matky- takto rozhodne nemá vyzerať domácnosť s dieťaťom, ale úrady sa bytu s Ankou vyhli. Pretože to ona sama nedovolila. Naučila sa robiť všetko preto, aby bola pri mame a “doma”. Veď v ústavoch to môže byť aj horšie. Rozprávanie Anky sa strieda s Filipovým. On je pravý opak tichého, chudobného dievčaťa. Pochádza z bohatej rodiny, ale nie je všetko zlato, čo sa blyští. Na svojich pleciach nesie ťarchu, s ktorou sa ani sám nevie poriadne vysporiadať, napriek tomu sa snaží žiť život obyčajného mladého študenta. Áno, svety Anky a Filipa sa pretnú a nebude z toho hneď láska ako hrom. Anka je opatrná a Filip si zaumienil, že pokiaľ mu Anka dá aspoň kúsok dôvery a priateľstvo, postačí mu to. Postupne zisťujeme celé pozadie Ankinej traumy a je to… hrozné je slabé slovo. Napriek tomu je neobyčajná, nezlomná, odhodlaná a vďaka Filipovi zažije kúsok svojho šťastia. Problémy, ktorým obaja čelia, lámu srdce a tisnú slzy do očí, pretože láska ako hrom nie vždy stačí a neprekoná všetky prekážky. V príbehu sa objavuje viacero postáv. Väčšina do Ankinho života zapadne, akoby tam patrila odjakživa. Či už priateľov, ktorých získala, pani Violu alebo (moju srdcovku)Mareka. Síce sa mu neušlo veľa priestoru, ale pre jeho čestnosť a veľké srdce je rozhodne nezabudnuteľnou postavou. Dej sa odohráva na Slovensku, trochu v Čechách, hrdinovia si odskočia aj za “veľkú vodu” a verte či nie, nebudete túžiť po inom závere. Kyselicová zvolila vo finále prekvapivých rozprávačov, no neostanú vám žiadne nezodpovedané otázky, a to na knihách milujem. Jediné, čo mi prekáža asi v každom príbehu sa objavilo aj tu a to, keď sa rozprávač prihovára čitateľovi. Okrem toho nemám čo “vytknúť”.
Nevlastná sestra	Ak by som musela niečo knihe vytknúť, bol by to jedine olupujúci sa zlatý názov viacNevlastná sestra. Nič iné. Nepreháňam. Začala by som vekovým odporúčaním. Vo vydavateľstve sa rozhodli, že Nevlastná sestra je vhodná pre deti od 13 rokov. S tým sa mi nedá nesúhlasiť, kniha neobsahuje vulgarizmy či nevhodné scénky. Avšak, som presvedčená, že príbeh má čo ponúknuť aj dospelému čitateľovi a podľa mňa by hlavnej myšlienke lepšie porozumel, viac by si z knihy odniesol. Príbeh o Popoluške pozná každý. Jej ťažký život s nevlastnými sestrami a macochou. Nevlastná sestra sa začína v momente, keď si Octavia ošetrovala krvavú pätu a naša hlavná hrdinka Isabelle zohrievala čepeľ noža, aby obetovala svoje prsty na nohe kvôli manželstvu s princom. Vieme, že podfuk sa nevydaril. Od tohto momentu žili všetky tri ako vyvrheľky. Jennifer Donnelly šla na príbeh rozprávkovo. Sudičky, ktoré dopriali Popoluške lepší život, Isabelle ten jej dlhý nedopriali. V opak verí Markíz de la Chance- Šanca a pokúsi sa zmeniť osud zlej škaredej sestry. Kráľovná víl jej splní želanie, keď nájde tri kúsky svojho zlomeného srdca. Všetky tri bytosti menia kroky Isabelle jej “mapou života”. Čo je ale úžasné, je samotná myšlienka príbehu. Zlými ľuďmi sa nerodíme, stávame sa nimi pre to, čo zažívame. Presne takto to bolo s Isabelle. Podnadpis knihy je presne taký, o čom kniha je. Krása nie je vždy pekná. Nejde o zovňajšok, ale o to, akým človek je. Predsudky, klebety, nesympatie, to všetko môže zničiť našu krásu. Rovnako, ako od detstva počúvať “dobre mienené rady”- buď šikovná a poslušná ako tvoja sestra, nie si taká krásna ako tvoja sestra, BUĎ ako tvoja sestra! Aký môže byť následok takéhoto porovnávania? Strata sebavedomia, zatrpknutosť, žiaľ, nenávisť, zloba… Donnelly prerod zápornej postavy a jej uvedomenia si svojich chýb napísala perfektne. Deň za dňom sledujeme, aké nesebecké rozhodnutia Isabelle postupne urobí, čo všetko je ochotná obetovať a čoho sa vzdať. Hlavná hrdinka v sebe objaví nezlomného, bojového ducha i láskavé srdce. Krátke kapitoly zaručia, že nielen dieťa sa od knihy nebude chcieť odtrhnúť. Príbeh je písaný v tretej osobe, takže ho vidíme z pohľadu viacerých postáv. Dej je vcelku akčný, objaví sa šikana, dráma, útek, záchranná misia, bitka vojsk a to je len zlomok toho, čo vás v knihe čaká. Musím spomenúť aj Tavi a jej vedeckú dušu. Dokonca aj jej príbeh by som si s chuťou prečítala. Páčil sa mi odkaz po túžbe rovnosti pohlaví. Nevlastná sestra je rozprávkovo krásny, poučný príbeh, kde nakoniec zvíťazí dobro nad zlom, ale je to cesta plná tŕnia a bodliakov.
Stratená v nenávisti	Na knihu Stratená v nenávisti som registrovala poväčšinou veľmi kladné, pozitívnviace reakcie. Ja som ju čítala 10 dní. Akosi som sa netešila na každú voľnú chvíľku ukradnutú pre seba s knihou, môžu za to sčasti aj choroby. Najhoršie pre mňa bolo, keď som si o knihe písala s kamarátkou, bola som asi v polovici a napísala jej všetky svoje dohady. No verili by ste, že som všetko predpovedala? A to som dúfala, že až toľko zvratov ma ešte nečaká. Ale poďme na pozitíva príbehu. „Ani som si nevšimla, že sme trpeli všetci spolu, no každý sám.” Autorka má príjemný štýl. Vytvorila prostredie, v ktorom úradujú päste, aj mimo ringu. Kupodivu, toto boli scénky, ktoré sa mi z celej knihy páčili najviac. Veľmi oceňujem nádherný vizuál knihy, ktorý vo mne evokuje vášeň. V príbehu teda prevládala skôr vášeň k boxu, než medzi hlavnými hrdinami. Čo sa týka vnútra knihy, predsádky nezaostávali za zovňajškom a veľmi sa mi páčili obohacujúce citáty na začiatku každej kapitoly. Torkan tiež využila silu slova v podobe mnohých krásnych myšlienok. No a teraz si trošku zhrnieme mínusy a začnem citátom z knihy: „ Všetko sa komplikovalo. Keď som si už myslela, že medzi nami nie sú ďalšie tajnosti, prišlo niečo ďalšie.”(str. 322) Moje vlastné myšlienky sa preháňali hlavou hrdinke Hatseps. Že by náhoda?!? Naozaj, chúdence postavy nemali jednu kapitolu kľud. Dej bol “preakčnený” a najviac ma mrzí, že k Hate som si ani na konci nedokázala nájsť cestu, čo však neznamená, že by bola zlou postavou. Bola taká, aby sa na základe jej správania diali zvraty,aj keď boli občas divné. Všetci mali tajomstvá a aj keď pred ňou niečo naznačili, mykla plecom a nechala to na neskôr. Pritom nešlo o banality a z hlúpostí robila armagedon. Bola naivná vo vzťahu k bratom(alebo ako to nazvať). Mať také súrodenecké puto a mesiac im nestojím ani za telefonát?! Najviac sa mi páčila postava Olivera, Vincenta a Riley- boli to presne také postavy počas celej knihy, aké charaktery im Claudia zvolila. No a chudák Rob bol ako ten pánko, čo nosí slipy na legínach, akurát, že sa nechal často “zmaľovať”. Celkovo pobyt v NY nebola moja šálka kávy(najmä kvôli intenzite zvratov). Čo sa týka vzťahu Roba a Hate, bolo to dosť turbulentné, avšak, až toľko príbehov sa mi pod ruky nedostalo s vzťahovou linkou, kde sa postavy poznajú od detstva, rozdelia ich, ale vzájomná láska, aj keď zranená a zatrpknutá, v ich srdciach stále je. Veľmi dlho som premýšľala aké hodnotenie zvoliť, prikláňam sa však k veľmi slabým, no predsa 4*, pretože Stratená v nenávisti nie je priemerným príbehom.
Nelám mi krídla	…klamstvá, strach, osamelosť… To je len zlomok toho, čo prežíva Dafné. Krásne dviacievča s havraními vlasmi a nebesky modrými očami púta pohľady okolia. Jej život je však doslova boj o prežitie. Bez rodičovskej lásky, bez priateliek, bez pochopenia a podpory. Jediný, kto pri nej stojí, je Adrián. Až kým… …sa do susedstva neprisťahuje sexi čudák Dominik. Nemotorne vpadne Dafné do života a ona zisťuje, že nie každý jej chce zle. Čistá duša Dominika ju láka ako svetlo nočného motýľa. On pochádza z usporiadanej rodiny, jediný, kto tam robí “vietor”, je jeho dedko. Spočiatku sa zdá byť senilnejúcim mrzútom, ale život sa s ním nemaznal a zbožňuje kapelu Queen, tak mi bol razom sympatickejší, napriek jeho “besným chvíľkam”. Páčilo sa mi, aký bol voči Dafné empatický. Keď autorka avizovala, že chystá príbeh s názvom Kráľovná čiernych tenisiek, absolútne mi nenapadlo, že ho vlastne čítam. Aj keď majú tenisky svoj význam pre dej, Nelám mi krídla je poetickejší názov. K príbehu sa, podľa mňa,hodí viac. Čo však musím spomenúť je, že Ježovičová opäť majstrovsky vykreslila mládež. Akí vedia byť k sebe lojálni alebo nevraživí, láskaví i krutí. Žiadna zo situácií mi nepripadala silená, autorka píše realisticky a s ľahkosťou aj scénky, ktoré ľahkými rozhodne nie sú. Priznám sa, že v závere som bola rozčarovaná takmer z každej postavy. Najviac ma sklamali Dominikovi rodičia. Odhliadnuc od faktu, že mám asi 200 nezodpovedaných otázok k príbehu, nechcem na ne odpovede hneď. Budem veriť, že autorka na nič nezabudne pri písaní pokračovania osudov postáv. A či pokračovanie bude? Musí! Iná možnosť sa nepripúšťa :D
Ten ľavý	Baja Dolce je ten typ autorky, ktorá napíše čokoľvek a vy jej budete zobať z rukviacy (alebo aj nie, no mali by ste). Jej štýl je chytľavý, ba priam návykový, ako autorka románov je tvárna, skúša rôzne “podžánre” romantických príbehov- viacgeneračné, temné, dramatické a po novom aj humorné. Ja si jej flexibilitu pochvaľujem, pretože aj keď si myslím, že viem, čo od Dolce čakať, opak je pravdou. Vždy prekvapí- mňa len pozitívne. V tomto nádherne spracovanom dielku bolo kopec srandy. Skutočne, často som sa chichotala, občas aj schuti zasmiala. Hlášky, bizarné situácie a fantastická svojhlavá hrdinka Valentína, boli tak parádne naordinované, že som nemohla inak, len si príbeh zamilovať. Nemôžem povedať, že dej nebol predvídateľný (pretože pre mňa bol) rovnako, ako nemôžem tvrdiť, že to nezaváňalo občasným klišé(áno, bolo ho cítiť)… Vadilo mi to? Pche! Ani náhodou! Neviem si predstaviť, že by autorka niečo z príbehu napísala inak! Okrem postáv, ktoré boli charakterovo rôznorodé, no všetky do jedného perfektné, sa mi veľmi páčilo ako v bytovom komplexe žili. Symbióza, družnosť, prajnosť, podpora a ochota pomôcť mi pripadá ako z inej galaxie, no presne toto na knihách milujem. Ako je každá postava iná, svojská, napriek tomu si rozumejú a podajú pomocnú ruku navzájom. Vzišli z toho krásne, dokonca i dojemné situácie. Ďakujem autorke, že myslela na neamericky hovoriacich ľudí a frázy, či texty piesní použitých v príbehu boli preložené. Síce pre niekoho zbytočnosť, pre mňa neoceniteľná pomoc. Priateľské prostredie, skvelé hlavné aj vedľajšie postavy, vtipné hlášky, nádherné kulisy interiérov aj exteriérov, ne-čakané zvraty, láska, vášeň a bonusové epilógy… to je len malý náhľad toho, čo na vás čaká v tejto, už na prvý kuk, nádhernej fialovej knihe. Neváhajte, Valentína s Dáriusom a ich priateľmi vám vyrozprávajú svoj príbeh lásky, kde nechýba humor či pekné myšlienky. Isto nikoho neprekvapím, ale ja knihu Ten ľavý vrelo odporúčam.
Den nula	Den nula je perfektný sci-fi príbeh rozprávaný z pohľadu robotickej plyšovej pesviactúnky menom Dráp. Dizajn tigra isto zavážil pri výbere pomenovania nenahraditeľnej súčasti životov ľudí v nultej časti série Moře rzi. Ako dobre, že som sa ku knihe, ktorá ma na poličke už nejaký ten týždeň čaká, zatiaľ nedostala. Audioknihe nemám čo vytknúť. Predvianočné upratovanie som vykonávala so zatajeným dychom, pretože strhujúci prednes Filipa Jančíka v kombinácii s napínavým, akčným dejom mali na svedomí, že som audiovku dopočúvala behom štyroch dní. Je to na pováženie, keďže audiokniha je u mňa niekoľkotýždňovou záležitosťou. Cargill je majster rozprávač. Vojna robotov a snaha o vyhladenie ľudstva predchádzala dlhým rokom, kedy umelá inteligencia slúžila ľuďom. Zaujímavé však je, že AI cítila, myslela, svojvoľne sa dokázala rozhodovať. Áno, roboty mali pravidlá a obmedzenia, no schyľovalo sa k vzbure, niektoré “hračky” chceli rozhodovať za seba a podľa seba. V Den nula autor načrtne témy, kvôli ktorým je spoločnosť v situácii, v akej sa nachádza, v popredí je však zverenec našej tigrej pestúnky, chlapec Ezra a Dráp v hlavnej úlohe, bojujúci o jeho život. Prekvapivo (a možno ani nie) z čírej, úprimnej lásky k dieťaťu. Počas záchrannej misie kadečo zažijú, postretajú ľudí i robotov a Dráp si musí riadne premyslieť, komu bude dôverovať. Ide predsa o život. Jeho i chlapca. V rozvrátenom svete je príbeh Ezru a jeho pestúnky nezvyčajným príbehom silného puta lásky a priateľstva. I keď sci-fi nie je práve váš obľúbený žáner, po tejto audio-knihe by ste siahnuť mohli. Spokojnosť zaručená.
Zámok	Dnes mám pre vás tip na psycho hororovú ducharinu. Takýchto kníh až tak veľa nečviacítam. Niežeby som sa im vyhýbala, to len iné žánre si ku mne nájdu cestu ľahšie. Hlohovec mám od môjho bydliska, čo by kameňom dohodil, no viem, že ak by sa pokúšal autor prilákať do svojho rodného mesta na pamiatky návštevníkov, so mnou by isto nemal počítať. To by musel písať iný žáner… takto sa budem Hlohovcu oblúkom vyhýbať. Len tak, pre každý prípad. Jakub má skvelý štýl písania, na ktorý som sa “namotala” už v jeho predchádzajúcej tvorbe. Píše sviežo, bez zbytočných opisov, zato si hovie v popisoch nechutností a ja si to maximálne užívam. Mišči prostredie, o ktorom píše, pozná dokonale. Možno preto je zámok a jeho okolie opisované realisticky aj s legendami, “povedačkami”, ale aj historickými faktami. Igorovi po návrate do Hlohovca vstúpia do života dve ženy. Ja, ako zarytá romantička(čo by som ešte pár rokov dozadu len ťažko priznala), som čakala na vývin týchto vzťahov. Jakub, ako inak, mi vytrel zrak tým najzvláštnejším, no jemu vlastným spôsobom. Keď sa tak zamyslím, normálny vzťah v jeho príbehoch by ma šokoval. Hlavný hrdina v príbehu zažíva niečo neuveriteľné. Vlasy sa mi stavali dupkom už v začiatku, z takýchto príbehov sa bojím aj schádzať z postele. Čo mi nesedelo, bolo rýpanie sa v multiverze- toto nebude mojou šálkou kávy asi v žiadnom žánri, no musím povedať, že vzhľadom na dychberúci a mnou absolútne nečakaný záver, aj to multiblabla odpúštam… Celkovo je to perfektne premyslené, nadprirodzenými javmi popretkávané zvláštne dielo, ktorého obrovským plus je, že absolútne netušíte, čo vás čaká na ďalšej strane. Mišči písať vie! To bez pochýb…mohol by písať viac, v tom sa isto viacerí zhodneme a ja pridávam len svoje očakávanie… chcem normálnu romantiku. Nie krvavú, ani šmrncnutú kanibalizmom… takú úplne jednoduchú, klišé, tuctovú…držím si palce, snáď sa dočkám :D
Tanec za odpuštění	…spracovanie, grafika, zápletky… To sú veci, ktoré vo mne zarezonovali… Hneď nviaca úvod sa priznávam, že kniha neprekonala prvú časť série. Nie je to mojimi očakávaniami, pretože Hardy píše rovnako skvele aj tentoraz. Ide skôr o chýbajúcu chémiu, ktorú som od Jacka a Rilay nepociťovala. Sympatie, náklonnosť, to áno, ale vášeň, či erotično vôbec. To však nevidím ako prekážku v mojom hodnotení knihy, prekvapivo, dávam jej 5*. Myslím, že autorka si nastavila svoju spisovateľskú latku Hakou riadne vysoko. Má však moju plnú dôveru v tom, že ju, aj sama seba, prekoná. Veľkým plusom Hardy je voľba kratších kapitol i striedanie rozprávača. Vieme, ako sa obe hlavné postavy cítia a čo prežívajú aj vnútorne, nie len to, čo je vyslovené nahlas a v tomto príbehu je to vyslovene nutnosť. Taktiež, ako pri Hake, sa mi veľmi páčia obrázky pri každej kapitole. Ak by som si na obálke v ohni všimla ženu, asi by sa mi nezdali tie “gule” také záhadné :D. Žiaľ, všimla som si ich až pri písaní týchto riadkov, rovnako, ako ikonické auto na zadnej strane knihy XD. Musím vyzdvihnúť autorkin um. Nestavila na to,čo možno všetci očakávali. Jack a jeho exmanželka boli minulosťou. Šancu dostala Riley a jej zoznámenie s Jackom bolo perfektné. Okrem zvratov, do ktorých nebudem zachádzať, pretože lepšie si ich prečítať priamo na stránkach knihy, ma hrialo pri srdci, že Lily a Alek mali svoj priestor “po boku” Jacka. Autorka ich začlenila do príbehu ako rodinu a presne tak to malo byť. Záver bol vskutku emotívny, pretože poväčšinu času som sa rozčuľovala nad neprávosťami voči Jackovi, potom som bola fakt naštvaná nielen na Riley, ale najmä na jej brata, avšak v závere, keď bol Jack postavený k rozhodnutiu svojho života, keď prehodnotil to, čo naozaj stojí za jeho vrásky, to bola rana pod pás(od autorky). Vážne ste ma rozplakali, milá M.K.Hardy! Trošku klišé v závere mi nevadilo, pretože iné by som postavám ani nedopriala(teda ešte Lily a Alekovi ;) k spokojnosti). A verte, či nie, aj ja STOJÍM ZA SVÝM KAPITÁNEM
Kamzík	Na novú Kozmonovku som sa veľmi tešila. Autor vie napísať záver, po ktorom budetviace hľadieť na poslednú stranu so smútkom v očiach(alebo nefalšovaným šokom). Pri knihe Srnka to u mňa bolo hlavne kvôli Wolfovi. Zavŕtal sa do šlamastiky, z ktorej by sa dalo len ťažko vyviaznuť bez ujmy. Našťastie, autor pokračoval tam, kde prestal, aspoň čo sa týka osobného života hlavného hrdinu, Mareka Wolfa. Nový prípad zavraždenej mladej ženy v klenotníctve sa javí na prvý pohľad ako jasná vec. Prepad. Práve preto vyšetrovanie prenechajú na najmladšieho člena oddelenia, pre mňa extrémne nesympatického, premotivovaného Líšku. Ako inak, nevie si rady a vyhľadá Wolfa. Ten však rieši vlastné problémy. A dosť nešťastnými spôsobmi. Myslím, že svojím správaním sklamal nejedného fanúšika. Mňa ani tak nie. Napriek svojmu detstvu a dospievaniu, tomu, čo prežil a s čím momentálne zápasí, má stále morálny kompas nastavený na stranu dobra. Aj keď urobí chybu, uvedomuje si ju, snaží sa o nápravu a bojuje za to, čo je správne. V rámci svojich možností robí maximum. Aspoň ja to tak vidím. Na rozdiel od Michaely, ktorá ma vážne v dôležitej chvíli sklamala. Marek sa aspoň stará o dobro celej rodiny, ona sa ukázala v nelichotivom svetle sebca. Vyšetrovanie aj vďaka Marekovým utajovaným dôkazom napredovalo. Skvele sa vynašiel v každej situácii. Aby vlk zostal sýty(neprezradený), aj koza celá(páchateľ dolapený). Postavy sú presne také, ako ich František napíše. Buď sú vám sympatické, alebo ani nie. Sú realistické, aj so svojím vyjadrovaním, povahami a osudmi. Zasiahol ma vývoj Patrika. Povestné “na posratého aj hajzel spadne” uňho platí do bodky. Kozmon píše perfektne. Počas série som si všimla, že má geniálne premyslených niekoľko(desiatok) “ťahov” vopred. Zdanlivá drobnosť je pre príbeh dôvodom na zaujímavú odbočku- ako tomu bolo napr. tentoraz, kedy bola situácia z knihy Srnka použitá v Kamzíkovi z iného uhla pohľadu a niektoré skutočnosti do seba Wolfovi zapadli. Vyšetrovanie bolo skvelé, systematické, a to na vlastnú päsť aj dosť nebezpečné. Síce sa prípad zavraždenej Alexandry vyriešil, príbeh nie je uzavretý, preto očakávam ďalšie maléry, z ktorých sa Wolf bude dostávať ešte ťažšie ako doteraz. Famózny autor skvelej napínavej krimi série. Nedá sa mi inak, ako vrelo odporúčať.
Konfigurácia nás dvoch	Autorka zvolila netypické IT prostredie. Ja som na technológie úplne ľavá, ale vviacôbec to nebol hendikep pri čítaní. Okrem originálneho prostredia IT, Levinski zvolila aj nie veľmi často volený vzťah dvoch hlavných hrdinov- žena pred tridsiatkou a študent-maturant. To by ste sa mohli začať chytať za hlavu čo to bude za hlúposť, ale vôbec nie. Šimon bol úžasná postava, bol vyspelejší ako ktorýkoľvek tridsiatnik, ktorého poznáte. Bol rozumný, zodpovedný, mal svoje sny a ciele a snažil sa ich naplniť napriek tomu, že tí, ktorí by mali stáť po jeho boku a podporovať ho, mu nanucovali svoje predstavy o jeho štúdiu, či kariére. Vodné pólo, ktoré Šimon hrával(okrem počítačových hier) a diagnóza, s ktorou Ester zvádzala neľútostný boj, boli čerešničkou na torte originality tejto košickej autorky. Ester bola nedokonalou hrdinkou, napriek tomu v mojich očiach prekonala aj Wonder Woman najmä preto, akým zmenám čelila vo svojom živote stále so zdvihnutou hlavou a pomáhala aj ľuďom, ktorí o to nestáli alebo si to nezaslúžili. Veľmi sa mi páčili zvraty, zápletky, ale aj obyčajné situácie. Akoby (a možno naozaj) Levinski čerpala inšpiráciu zo skutočného života. Celý príbeh napísala skvele, dej mal príjemnú dynamiku bez hluchých miest a mne nezostáva nič iné, len knihu vrelo odporúčať.
Od nuly	…láska, strata, vône, jedlo, rodina… Ak som si spočiatku myslela, že pôjde o epviacický príbeh lásky s “žili šťastne až kým nepomreli”, nemohla som byť ďalej od pravdy. I keď… Áno, Tembi Locke nám vyrozprávala svoj príbeh lásky. Tak, ako sa stal, ako si ho pamätá, s tým krásnym i bolestným. A vonkoncom sa jej pri prvom stretnutí s osudovou láskou nepodlamovali kolená a v bruchu nevyrojili motýle. Uvedomenie si, že láska môže vzísť z maličkostí a prerásť do tých najhlbších citov, Tembi ovalilo. Scénka, kde ju poznanie pravej lásky zasiahlo, je mojou najobľúbenejšou. V daždi. Saro čakajúc na chvíľu, ktorú bude môcť stráviť so ženou, ktorá ho očarila. Čitatelia, ktorí uprednostňujú akciu a drámu, budú mať z Od nuly nenaplnené očakávania. Avšak krásne myšlienky o živote, vôňou a chuťami Sicílie presiaknuté stránky, ale aj život černošky s mužom, pochádzajúcim z tradičnej Talianskej rodiny s dodržiavaním tradícií a rozdiely, ktorým ako dvojica museli čeliť, môže zaujať kohokoľvek, len treba vedieť, čo od knihy očakávať. Tembi svoj príbeh rozpráva v súčasnosti aj retrospektíve. Vidíme rôzne udalosti jej života. Málo konverzácií, veľa, veľa myšlienok. A to je na tejto knihe krásne, dalo by sa povedať, miestami až poetické. Vďaka šikovnosti autorky dokážete prežiť to, čo ona. Radosti, krásy aj smútok, žiaľ, stratu, snahu, ktorá vyšla navnivoč, lebo smrť si nevyberá. Vcítite sa do hlavnej hrdinky a toho, s akým údelom kráča po svete. S tým, aké náročné bolo prežívať v Amerike, ale nemenej ľahké ísť na Sicíliu a pobudnúť v rodnom dome Sara. Utužiť a zachovať rodinné vzťahy. Okrem toho, že kniha je krásna po grafickej stránke aj zvnútra (ilustrácie zdobia nejednu stránku), obsahuje pravé talianske recepty spomenuté v príbehu až na 40.stranách, vám knihu odporúčam pre to, čím v podstate je. Je otvorenou spoveďou milujúcej ženy, ktorej osud zasadí poriadny úder. A ona sa so svojou bolesťou podelí, lebo vie, že v tom nemusí byť sama.
Svědek v pokušení	Kto by nemal rád Armentroutovú? Heeej, jasné, nájdu sa aj takí čudáci( XD nič prviacoti vkusu). Okrem fantasy(ktorých som veľká fanúšička) som jej romance nečítala, preto som sa poddala svojej zvedavosti a najnovšiu sériu, s názvom Bratři Gambleovi, ochutnala. Hlavnými hrdinami sú Maddison a Chase. Poznajú sa od detstva, vedia o sebe takmer všetko. Chase je najlepší kamoš brata Maddie a ona je už od puberty do Chase-a paf. Pred pár rokmi sa niečo medzi nimi stalo. Epizódka, ktorá do ich “rodinného” vzťahu priviala napätie. V príbehu sa, samozrejme, dozvieme, k akému stretu medzi Mad a Chaseom došlo, aj to, ako sa obaja zachovali. Táto knižočka je naozaj útla, samotný príbeh nie je napísaný ani na 200 stranách. Je to taká novelka- jednohubka. Keďže sa všetko dôležité odohráva počas pár dní pred(počas/po) svadobnou udalosťou v krásnom prostredí romantických viníc, dej je napísaný v rozpätí +\- jedného týždňa. A to, ako sa týmto dvom postavám zmení vďaka svadbe život, je úplne očakávané. Chase navonok pôsobí ako “zberateľ trofejí” a svojho imidžu sa drží zubami-nechtami. V skutočnosti je to starostlivý a dobrosrdečný muž, len má strach. Strach z lásky, v ktorú ani neverí. Maddie je benjamínek rodiny a všetkým ide o jej dobro. Je očividné, čo k Chaseovi cíti. Vedia to všetci. Okrem divných rodičov Maddison, bolo v knižke pár vtipných momentov, nejaký ten zvrat- tu musím povedať, že tie zvraty ani neboli zvratmi, len prchké rozhodnutia, ktoré vyústili do nedorozumení a bez zbytočných debát potvrdzujem, lebo to z predošlých Jenniných kníh vieme, že Armentroutovej písanie (nielen) chémiou nadupaných a vášnivých scén ide perfektne. Séria začala fajn. Nebolo to to najlepšie, čo som od autorky čítala, ale rozhodne sa za svoju tvorbu nemusí hanbiť a ja už som teraz zvedavá na lásky Chada a Chandlera v ich vlastných príbehoch.
Boss a ja	Autorkin štýl je sofistikovaný, popretkávaný jej inteligenciou. Už pri predošlýcviach dielach som si vravela, že svoju nastavenú autorskú latku len tak neprekoná. Omyl. Sara Mia Velinská je presne ten typ autorky, ktorá je každou knihou o kus lepšia. Pri predošlých knihách som prežívala všetko s postavami, no Marcel a Izabela sú pre mňa samostatná kategória. S nimi bolo všetko oveľa intenzívnejšie. Autorkin talent spočíva okrem iného, aj v umení opísať pocity postáv tak, že sa vám zahryznú až do mozgu a zimomriavky vás budú boľavo omínať rovnako pri pasážach plných vášne, ako pri tých, kde panuje strach, hrôza a beznádej. Sara nikdy nevytvorí plytký príbeh. Jej knihy sú poskladané z uveriteľných postáv, ktoré by mohli žiť vo vašom susedstve. Majú svoju prácu, život, minulosť a to, že sa dva svety stretnú, aj keď v knihe, neznamená, že do deja vstúpia jednorožce. U Velinskej ich rozhodne nečakajte. Postavy zápasia s predsudkami, očakávaniami spoločnosti, vlastnou rozpoltenosťou a morálnymi zásadami, čelia okoliu i minulosti. Všetko je ale uveriteľné, bez prvkov absurdity. Autorka nás okrem zakázanej lásky, ktorá je síce dôležitou, ale nie jedinou témou príbehu, zavedie do vôd špinavostí súdneho systému, nelegálnych činností kartelov, v mnohých pasážach budete uznanlivo prikyvovať znalostiam a rozhľadenosti autorky. Povodí nás po trópoch, jej očami ukáže horské zimné krásy krajiny. Vzájomná príťažlivosť Marcela a Izabely nie je ako vzbĺknutie suchého raždia. Ich vzťah je morálne neprístojný, obaja si to uvedomujú, no z príťažlivosti vzíde láska. Pravá, obetavá, odpúšťajúca, zraniteľná, vášnivá… Izabelu vnímam ako zranenú, no silnú ženskú hrdinku, ktorá si musí vybrať kariéru alebo lásku… Marcel má však vo svojom výbere jasno. Miluje svojho syna, ktorý v príbehu nie je len do počtu, ale je súčasťou situácií a rozhodnutí nielen jeho otca. Pre Marcela je však extrémne náročné zbaviť sa svojej nálepky a odstrihnúť od minulosti, ktorá ho ničí a sťahuje na cestu, z ktorej chce uniknúť. Velinská sa neštíti vášnivých scén, ani brutality, či preukázania ľudskej slabosti. Boss a ja v sebe skĺbil prvky dark-romance, spoločenského románu, trileru, drámy a romantiky, so štipkou erotiky. Dokonale vyvážené dielo, ktoré si vďaka šikovnosti autorky musíte zamilovať.
Impulz	Impulz mi sadol. A ešte ako! Takmer 500 strán padlo na moje pomery rýchlo. Ba prviaciam priskoro. Naozaj sa mi nechcelo lúčiť s postavami, ktoré som si obľúbila od prvých riadkov. Kto pozná tvorbu Zamari, vie, že sa s vervou pustí do písania. Má rada opisy ciest po svete, ktoré zakomponuje do deja absolútne nenásilne, vyžíva sa v dvojzmysloch, doťahovačkách a humore jej vlastnom, čo nemusí byť po chuti každému. Ja si však tento Michaelin špecifický štýl užívam a veľmi ma baví. Kivi a Divožienka rozdúchavali iskry, ktoré medzi nimi lietali a myslím, že im nikto nedržal palce viac ako ja. Fandila som im, pri ich morálnych dilemách som bola tým pomyselným diablikom na pleci a našepkávala- ‘veď to chceš, čo môžeš stratiť? Vrhni sa do toho, čo ti radí srdce…’ ani Riley, ani Connor ma ale dosť dlho nepočúvali, no tú chémiu som si užívala a autorka ju perfektne vygradovala. Kto sa s Miškinou tvorbou už stretol, intímne scénky ho isto nezaskočia. Pre tentokrát sa ale Zamari rozhodla staviť na dosť netradičný sled udalostí. Hmmm bolo to… odvážne- za mňa v tom najlepšom slova zmysle. Autorka opísala stret postáv jedinečne, vďaka vôni/impulzu. Postupne si k sebe hľadali cestičky, spoznávali sa, ale aby to nemali jednoduché, sledovalo ich niekoľko párov očí, preto bola opatrnosť na mieste a po prečítaní usudzujem, že robili dobre. Riley zbožňovala otca, no myslím, že mu tolerovala až príliš. A nielen ona. Postava Stephena mi proste nebola sympatická ani na konci a to sa zo začiatku javil ako dokonalý ocko. Layton bol… hmmm najprv by som ho uškrtila, potom som ho “pozorovala” prižmúreným skúmavým pohľadom a nakoniec som uverila, že je takým, aký bol na pláži, keď utekal za… no, dúfam, že budeme mať možnosť nahliadnuť aj do jeho života, isto by to bolo zaujímavé čítanie už podľa toho, čo autorka o postave načrtla.
Jedine môj	…tanec, hudba, láska, bolesť… Snáď tieto slová najviac definujú príbeh Jedine mviacôj. Tanec a hudba sú vášňou a dennou súčasťou oboch hlavných hrdinov. Láska ich prepadne nečakane, no zápasia aj s bolesťou. Nielen fyzickou, i keď, naše postavy sa nevyhnú ani tej. Už tretie pokračovanie “voľnej” série z prostredia najznámejšej chlapčenskej speváckej skupiny minulej dekády a osudy mladých mužov nám v podobe fikcie priniesla nadaná Barbora Astor. Prečítané mám všetky tri knihy a musím povedať, že každá kniha je iná, osobitá, autorka rozdáva hrdinom jej príbehov životné situácie, ktoré sú uveriteľné, s iným rodinným zázemím a minulosťou, ktorá postavy vyformovala. Je cítiť, že Astor bola/je fanúšičkou spevákov a vysnívala si pre nich životné lásky, doteraz iba spomedzi obyčajných dievčat. Ktovie, možno v ďalších knihách narazíme aj na celebritný pár (áno, toto by som si prosila). Spomínam to často- som pomalý čitateľ. Napriek môjmu “tempu” som knihu prečítala už za dva dni. Bola skvelá, perfektná, dokonalá. Nemám ani najmenšiu bodku, ktorú by som mohla vytknúť. Ellie a Logan sa spoznávajú postupne. Pracovné stretnutia sa menia na priateľstvo, náhodné strety ich posúvajú ešte ďalej… náznaky, prečo Ellie drží pri živote tanec s neterkou a z očí jej sála smútok s odhodlaním, nám autorka po kvapkách dávkuje. No rozprávanie Ellie Loganovi po tom, čo v jeho živote nastal zlomový moment, bolo niečo srdcervúce. Dve doráňané duše sa pokúšali vyliečiť navzájom. Snaha sa cení a láska aj hory prenáša- bude to v šťastí našich hrdinov stačiť? Síce je príbeh písaný z pohľadu oboch hlavných postáv, na Loganovu chvíľku som čakala 100 strán a aj potom prevládali časti z pohľadu Ellie. Napriek tomu nemám pocit, že by ma autorka ochudobnila o niektoré pocity, myšlienky či konania Logana. Všetko bolo tak akurát povedané/napísané alebo ututlané pre ten správny moment. Čo sa týka vedľajších postáv- Maddie bola slniečko, jej ocko mi nesedel od prvej zmienky a priatelia Ellie boli perfektní. Naozaj, ako rodina. Páčilo sa mi, že pomalým finišom Astor neuberala príbehu na reálnosti. Žiadne zmeny v postoji a názoroch lusknutím prsta, aj keby sme práve také počínanie ubúdaním stránok knihy očakávali. Postavy sú zásadové, niekedy to hraničí až s tvrdohlavosťou, no kto z nás odpúšťa ľahko? Ako som už spomínala, každá časť série Môj je iná. Táto je veľmi emocionálna, najmä čo sa týka potláčaných boliestok na duši, ťažké vyrovnávanie sa s údermi reality a hľadanie kúska šťastia. Aj keď ho Ellie a Logan nájdu jeden v druhom, predsa si odopierajú, čo by mohli mať. Ako prevenciu pred ďalším sklamaním, čo je pochopiteľné. Sériu nie je nutné čítať postupne, ja to však odporúčam. Užijete si momenty, malé aj veľké, ktoré sa vzájomne prepletajú jednotlivými príbehmi. Ak na takúto pasáž narazíte, s úsmevom si pripomeniete- AHA, TAK TAKTO TO TEDA BOLO U NICH :) Síce séria Môj ešte nie je na konci, ale ja som už teraz veľmi zvedavá s čím ďalším Barbora Astor príde. Píše vždy lepšie, čo badať každou knihou, zvraty nie sú prehnane dramatické, pocity postáv opisuje s nehou a intímne chvíle s riadnou dávkou vášne, no vkusne. Mne nedá inak, ako vám knihy len a len odporučiť.
Kráľovská hra	…spaľujúca vášeň, iskrenie a chémia… To mi, žiaľ, v príbehu princeznej a bodyguviacarda chýbalo. Napriek tomu, sa mi však pomaly zrejúca láska v knihe KRÁĽOVSKÁ HRA páčila. Dôvod je jednoduchý. Vyvážili to iné emócie. Môže sa zdať, že v príbehu lásky by chýbajúca vášeň mohla byť kameňom úrazu. Nie u mňa. Páčilo sa mi, že autorka vo mne dokázala vyvolať niekoľko druhov emócií. Síce som vzájomnú náklonnosť hlavných hrdinov verila, niečo osobné, intímne, mi tam chýbalo, ale po dlhých úvahách som prišla na to, že som to takto pravdepodobne vnímala najmä kvôli častému skákaniu v čase. Mala som dojem, že autorka mi niektoré pohľady, či dotyky zamlčala XD Nevadí, emócií som si užila dosť. Smútok z náhlych zmien, frustrácia z obmedzení, oddanosť a láska k priateľkám, rozhorčenie voči rodine, odpor k niektorým postavám, dojatie, hnev i šok pri určitých odhaleniach a kopec iných. Bridget som si obľúbila už v predošlej knihe Bezpodmienečná láska. Jej cesta z princeznej, ktorá si žije privilegovaný život so snahou o normálnosť, po záver knihy, kedy sa chopila toho, čo jej osud(spolu s bratom)nadelil, bola úžasná. Dospela, bila sa za to, čo jej patrí, za seba aj svoju krajinu. Bola silná, láskavá, chápavá… Naopak Rhys bol zvláštny. To jeho smrteľne vážne vystupovanie! Ako toto mohlo Bridget imponovať? Asi videla pod masku od začiatku. Inak si to neviem vysvetliť. Ale jeho gestá, maličkosti, ktoré pre svoju zamestnávateľku robil, boli veľmi úsmevné. Zápletku týkajúcu sa bodyguarda som tipovala dávno predtým, ako sa stala- a správne. Nevedela by som si predstaviť inú. Vedľajšie postavy sa párkrát zapojili do deja, ale o zťahu Alexa a Avy som sa nič nové nedozvedela. Čo je aj škoda, ale zas som dostala jasnú indíciu, kam povedú kroky Josha a celkom sa tomu teším. To bude ‘hate-to-love’ ako vyšité. Čo ma ale dostalo do kolien… situácia takmer v závere knihy, návrat do domu ďaleko od ľudí… odohrala sa tam taká epická scénka, až sa mi reálne vykotúľali slzy z očí! A to nie je bežné, stalo sa mi niečo takéto pri konkrétnej činnosti postáv úplne po prvý krát. Nerozumiem tomu, no nezabudnuteľná chvíľa ako táto ma rozcítila natoľko, že som potrebovala vreckovku. Vyše 400 strán príbehu som si užila, pretože Huang píše parádne a radím ju k mojim obľúbeným zahraničným autorkám.
Mafiánska poprava?	… vražda, výpalníctvo, vyšetrovanie… MAFIÁNSKA POPRAVA? presne toto, plus niečoviac navyše, ponúka. Od Petra som už čítala druhú knihu s názvom Polícia v rukách mafie, preto som bola zvedavá aj na jeho prvotinu. Pred časom sa ma svokra pýtala, či nemám dobrú krimi a ja som jej s radosťou požičala celú sériu štyroch kníh, ktoré doma mám. Neuveríte, o dva dni mi ich vrátila, že toto čítať nebude. O mafiánoch. Nechápem… vlastne aj trochu hej, keďže ide o príbehy (ne)nápadne odzrkadľujúce náš štát, našich politikov, sudcov, policajtov i grázlov. No a naša babka chce isto žiť v presvedčení, že taká strana “Čistota” je čistá ako ľalia :/ Aj tak si už dlho myslím, že ľudia, ktorí potrebujú “otvoriť oči” buď nečítajú vôbec, alebo čítajú nesprávne knihy :D Kniha ako celok sa mi veľmi páčila. Ja absolútne nemám čo vytknúť. Šloser píše perfektne! Jeho humor, prirovnania a rôzne hlášky sú hodné zapamätania, aj nových vrások smiechu. Rovnako tak hojný počet postáv a ich trefno-vtipných mien. Najviac ma bavilo keď kapitán(?v tých hodnostiach mám “španielsku” dedinu)Kotáň začal pri predstavovaní koktať XD Lepšie meno by mu ani nemohlo prischnúť. Rovnako ako pani poštárka Lacsná- tá teda bola lačná po vyšetrovateľoch rovnako, ako po informáciách :D Použitý “policajný jazyk” do príbehu zapasoval,chválim aj, že krimi sa dá napísať bez vulgarizmov(mafiánom sem-tam ušlo, ale to si priam žiadalo). Postupy vyšetrovania i zisťovanie pochybení bolo skvelé, no mne osobne sa veľmi páčilo, že príbeh bol písaný v tretej osobe a viacerými postavami, čiže som mala možnosť byť chvíľu policajtom, bezdomovcom či mafiánom. Striedanie rozprávačov bolo plynulé, bez zmätkov,čo je pri toľkom počte postáv naozaj vzácne. Aj keď moja svokra by vám šloserovky neodporučila( našťastie nehodnotí knihy ona, ale ja XD ),zato ja všetkými desiatimi
Ťažký život psa Lokiho	… poloboh, oriešok, štramák… Áno, dobre tipujete… toto je Loki. Meno má po poloviacbohovi, pochádza z odpadkov z osady a síce svoju mamičku nepoznal, pri pohľade do zrkadla si je istý, že to bola kočka. Sám seba opíše úplne presne, bez zveličovania. K Lokimu sa ešte vrátim, chcela by som predstaviť rodinku kreatívnych duší, ktorí majú na svedomí toto dielko. ŤAŽKÝ ŽIVOT PSA LOKIHO je kolektívny produkt. Rodina Strečkovcov sa spojila a vytvorila niečo jedinečné. Mama Anka napísala, syn Adamko, ktorý kreslil a vymýšľal príbehy,dcérka Linduška, spoluilustrátorka a otec rodiny, ktorý prispel nápadmi a pomohol aj s finálnym textom. Za toto, máte moje veľké uznanie, milá rodinka. Knižka má netradičný formát v mäkkej väzbe. Vzhľadom k rozmerom knižky je tento druh väzby skvelé riešenie. Deťom sa ľahšie s knižkou manipuluje. Publikácia obsahuje 8 samostatných príbehov inšpirovaných skutočnými udalosťami, poďakovanie i priestor pre vlastnú kreativitu. Musím povedať, že keď nám knižka prišla, ja som bola nadšená, Pauli až tak nie. Keď som jej ale vysvetlila, že obrázky kreslili deti(pretože to nie sú typické ilustrácie z detských kníh) a príbeh napísal psík, čo mi neuverila :D lebo má už svoj vek, vzbudila som v nej zvedavosť a záujem. Sama som netušila, aké vtipné čítanie nás čaká. Najviac nás pobavila 7. kapitola, nadväzujúca na 6-tu, ktorá nás obe zmiatla. Potom sme sa smiali, akí sú tí fešáci, Loki aj Dante prešibaní. Veľmi som sa potešila, keď sa ma po dočítaní Pauli spýtala, či si môže napísať a nakresliť ďalší Lokiho zážitok. Keďže vie, že do kníh sa nekreslí, ani nepíše, myslím, že toto ocení nejedno kreatívne dieťa. Dopísať knižný príbeh podľa seba
Tajná záhrada	…krásne ilustrovaná klasika… Kto by nepoznal smutný a bolestivý príbeh o Mary, viacsirote, ktorá z Indie po smrti rodičov musela žiť v Anglicku na strýkovom panstve. Rozmaznaná slečinka sa cítila osamelo, náhodou spoznala bratranca na pokraji smrti a našla tajnú záhradu…. Tento príbeh som ako dieťa milovala. Vždy som bola za “drsniačku”, ale film z roku 1993 ma zakaždým dokázal rozcítiť a dojať. A ako príbeh vnímala moja Pauli? Nádherné ilustrácie Margarity Kukhtiny podnietili detskú zvedavosť a rozhodne zaujali Pauli natoľko, že sme si knihu TAJNÁ ZÁHRADA prečítali za dva večery. Príbeh sa jej, našťastie, páčil, aj keď to na začiatku vyzeralo kadejak. Pauli je citlivá najmä čo sa týka úmrtí a hlavne rodičov, tak som ju chlácholila, že to je len začiatok a istotne sa všetko na dobré obráti. Síce to je rozprávka, ale Mary sa rodičia nevrátia, takže v tomto som tak trochu zavádzala, avšak smrť Lennoxovcov nebola v deji to hlavné. Celkovo sme s príbehom spokojné, no niečo nám predsa len nesadlo. Miestni obyvatelia, záhradník, slúžka Marta, či jej brat Dickon, používali nárečie a to bolo v knihe otrasné. Pauli mu ani nerozumela- spočiatku sa ma pýtala prečo tak divne rozprávam a požiadala ma, aby som čítala NORMÁLNE. Priznám sa, dosť to rušilo aj mňa. Príbeh o Tajnej záhrade vznikol už v roku 1911 a radí sa ku klasickým dielam anglickej a svetovej literatúry. Túto detskú verziu prerozprávala Geraldine McCaughrean veľmi dobre(až na ten slang) a verím, že zaujme mnohé deti, nielen pútavou obálkou so zlatými prvkami a bohatými ilustráciami, ale hlavne samotným príbehom dvoch utrápených detí, ktoré zmenia svoj osud.
Milenkine prsia	…súčasné, historické, mládežnícke aj erotické… Takýto koktejl namiešala Ježovičviacová v príbehu, kde sú ústrednou témou prsia. Nie je to však len také povrchné čítanie… Kristínin štýl som rozpoznala už od prvých riadkov. V úvode spoznávame puberťáka Viktora, ktorý je zahľadený do spolužiačky a dúfa, že náklonnosť je obojstranná. Ďalšou postavou je Stela, Viktorova rovesníčka, suseda a nie je tomu tak dávno, čo sa nazývali priateľmi. Táto súčasná linka bola typicky Ježovičovská, prirodzená, aktuálna, s charaktermi postáv mladých ľudí, ktoré môžeme vidieť vo svojom okolí. Keď však autorka “prepla” na minulosť, bolo to niečo nové, mnou nepoznané. Túto Kristíninu stránku som spoznávala postupne. Písanie bolo podľa mňa zvládnuté dobre, dobovo, avšak príbeh Emilly mi akosi nesadol. Jej pohnutý osud sa ma nedotkol, nesúcitila som s ňou. Všetko to boli jej rozhodnutia a ja som sa s nimi, napriek tomu, že som chápala, aké mali ženy postavenie v spoločnosti,nedokázala stotožniť. Príbeh Emilly má pokračovanie v knihe s názvom Porcelánová láska a ja som naň zvedavá, aj keď ma príliš nenadchol. Musím však uznať, že autorka sa pustila veľmi otvorene do dobových zábaviek, nerestí, intríg aj spoločenských vzťahov. Túto časť uzatvára vtedajšia medicína a je to riadne surové čítanie. Zaskočilo ma, že knižka nemá kapitoly a tiež fakt, že Stele a vlastne aj Viktorovi sa venovalo príliš málo priestoru. YA súčasná linka ma bavila viac, aj preto som jej v príbehu chcela viac. Snáď v pokračovaní si prídem na svoje. V hodnotení sa prikláňam k lepším 3 a slabším 4*.
Drzý bastard	Autorské duo sa s ničím nekafre. Už úvod bol, pre mňa, šokujúci. Pán ‘drzý bastaviacrd’ sa nie prívetivo v obchode prihovorí neznámej Aubrey. Spadla mi sánka. Som si pomyslela, ok dievča, ignor, hlavný hrdina nebude taký debil a čoskoro nastúpi na scénu, len žiadne obavy, žiadny strach. A viete čo? Prd makový!!! Tento debil bol hlavným hrdinom. Jedno sa mu však nedá uprieť. Jeho nechutná úprimnosť, rozumej- nevymáchaná huba, bola aj vražedne vtipná. Doťahovačky medzi hrdinami, po tom, ako sa tento exot predviedol v obchode a následne sa nanominoval Aubrey do auta, lebo jemu sa pokazila motorka a bezodkladne sa musel dostaviť do svojho cieľa, boli skvelé, plné smiechu s pridanou hodnotou menom Esmeralda snehová vločka XD vďaka tejto postave(?) zažili dosť bizarné situácie. Toto sa dialo v prvej časti knihy, s koncom, ktorý rozjarené romantické dušičky prefackal. V druhej časti sa nám už striedali pohľady hlavných hrdinov. Táto časť bola vážna, priniesla plno šokujúcich odhalení nielen o Chanceovi(perfektné meno pre postavu Drzého Bastarda), ale aj o jeho sestre, živote Aubrey po tom, čo začala nový život. Už to ale stopnem, viac neprezradím, príbeh pána Bastarda(áno, hlavný hrdina sa dal uviesť do kancelárie Aubrey ako mistr Bastardo XD a nikomu to neprišlo zvláštne… ach, tá Amerika) a jeho vyvolenej si prečítajte, lebo Vi a Penelope proste majú čo ponúknuť ;)
Ocelová princezna	… pokračovanie série plné sexu a tajomstiev… Zvrhlý král bol skvelý. Aké bolo pviacokračovanie série s názvom KRÁLOVSKÁ ELITA? Nuž, RINA KENT svojej povesti “zvrhlej autorky” nezostala nič dlžná. V knihe OCELOVÁ PRINCEZNA nadviazala pri bombe, ktorú odpálila na konci predošlej knihy. Príbeh tentoraz otvára Aiden s jeho zlou predtuchou. Kapitoly z jeho pohľadu, ktorých však bolo stále menej oproti šľahnutej Else, boli skvelé a prijala by som ich viac. Naproti tomu by Elsa sama seba nemusela už druhú časť presviedčať ako Aidena nenávidí a trávi s ním čas s donútenia. Okej, takže… Elsa odhaľuje postupne záhady svojho života spred 10 rokov, na ktoré si vôbec nespomína. Musím povedať, že niektoré momenty boli predvídateľné, ale väčšina bola prekvapivá a pár dokonca šokujúcich. Toto sa deje počas celého príbehu, v zásade je to ale pomalšia kniha. Aiden vytvára zázemie pre svojho “loptoša” a manipuláciou, ktorej sa Elsa chabo snaží ubrániť, si často “zašantí”. Autorke sa podarilo napísať knihu plnú sexu, s celkom širokou škálou polôh, čo môže znieť ako nuda, avšak jej štýl je natoľko fajnový, že aj keď by ste radi nejakú tú “skopičinu” preskočili, tak to neurobíte… čo ak by vám ušiel nejaký detail, zásadný pri odhaľovaní tajomstiev :D Vcelku bola pre mňa kniha o kúštik slabšia ako Zvrhlý král. Zarezonoval vo mne hlavne sex- naozaj ho tam z môjho pohľadu bolo priveľa XD, pritom autorka neopomínala ani zvraty, ktorých bolo tiež neúrekom. Kent si poistila čitateľky, ako inak, odpálením nálože zvratov na posledných stranách. Časť som tušila, časť čakala a som veľmi zvedá na pokračovanie… Rina teda písať vie bohovsky ;)
Pomsta beštie	…magické, clivé, napínavé… Také je čítanie knihy Beštia a Bethany: POMSTA BEŠTIviacE. Veľmi sa mi páčilo, že v tejto časti sa autor venoval akoby samotnému začiatku príbehu Beštie. Síce to bolo pre moju Pauli mätúce, nechápala prečo je Ebenezer raz dospelý, 500-ročný chlapík a raz dieťa, no pre mňa to bolo fakt super. Pauli som vysvetľovala, kedy sa vraciame do Ebenezerovho detstva a rovnako ako ja, bola zhrozená, aké dokážu byť deti zlé a práve zraniteľní jedinci túžiaci po priateľstve, či akejkoľvek chvíľke pozornosti, zakotvia v toxických vzťahoch (áno, prosím pekne, v tejto knihe boli názorné ukážky toxicity a nie v romanciach, ktoré čítam). Lenže ako sa hovorí “z kaluže do blata” a Ebenezera zachránila v detstve Beštia, ktorej pomohol, aby sa necítil taký sám. Nebola to nezištná pomoc z jej strany. Veď aj za dlhovekosť vďačil Beštii. Náležite jej každý rok života splácal. Až Bethany vniesla do života Ebenezera nový vietor. Vytvorilo sa medzi nimi krásne priateľstvo a obaja si uvedomili, že chcú byť lepšími. Aj toto autor poňal s humorom a stále prítomný pomyselný čertík na pleci zasahoval do dobrých úmyslov postáv. Či ich priateľstvo ustojí skúšky, ktoré im nachystá papagájica Claudette, sa dočítate v tomto pokračovaní príbehu. A čo Beštia? V závere bude mať veľkolepé entré… priamo na divadelných doskách. Vskutku napínavý záver vám nechá otvorené dvere na domnienky, ktoré verím, budú vyvrátené alebo potvrdené v tretej časti tejto originálnej série pre deti od 8 rokov. JACK MEGGITT-PHILLIPS vsadil na silu priateľstva a dôvery, predsudky a zlú minulosť, či manipuláciu. V tom, aby napísal perfektný text, mu dopomohli vedľajšie postavy a nemálo ilustrácie, ktoré navodili tú správnu atmosféru príbehu.
Španielsky ľúbostný podvod	…temperamentná, utrápená, single… To je v skratke Lina, hlavná postava knihy ŠPviacANIELSKY ĽÚBOSTNÝ PODVOD. Milujem ELENU ARMAS. Už s prvými riadkami som si obľúbila jej štýl a mala som ho čím ďalej radšej. Dosť to zhrniem. Za polovicou sa takmer nič (rozumej nič zásadné pre knihy tohto žánru) nedialo, napriek tomu som bola ako na ihlách. Doslova nervydrásajúce, ´žhavé´… proste wau! Nebola by som si pomyslela, že slow-burn romance môže byť takáto. Chápete? Bez dotyku či bozku postáv som mala pocit, že mi erotickým výbojom začne kniha tlieť pod rukami.. Netuším ako to Elena urobila, no pre mňa je bohyňou pomalej romantiky. Námet nie je nič extra, poviete si. Ale Armas chytila nápad za pačesy a vytrieskala z toho maximum. Pri 530 stranách som príbeh doslova zhltla za menej ako 48hodín(svoj zombie stav nebudem komentovať). Okrem klišé “fejkového” priateľa, celé to okolo, prečo Lina toho priateľa potrebovala, prečo sa Aaron nechal nahovoriť(toto nie je celkom pravda, ale prečítajte si a pochopíte), prečo Lina rada necestovala domov napriek láske k rodine aj pozadie pracovného prostredia či spoločnej minulosti postáv, to všetko Elena vyšperkovala a dávkovala postupne, po kvapkách, ako životodarný kokteil v podobe infúzie, do žily. Vzájomné doťahovačky mi spôsobovali kŕče v tvárových svaloch, toľko som sa uškŕňala. Pri odhaľovaní Lininej minulosti mi pukalo srdce. Počas celého podvodu mi srdce búšilo ako Line, pretože Aaron bol dokonalejší ako dokonalý priateľ, aj keď len ‘akože’. Najviac som sa roztápala pri scénke, kde vysvetľoval Lininej rodine, ako sa zoznámili. Ale aby to nebolo len o oooch a aaaach, tak musím podotknúť, že jedna postava bola doslova na facku. Z tých šovinistických rečí mi bolo zle! Rosie je úžasná kamarátka, Daniel je kretén a napriek romantickej linke, slza mi vyšla až v závere. Bolo to kvôli rodinnej situácii a naozaj ma to nejak moc rozľútostilo. Keby ma na poličkách nečakajú nové príbehy, rozčítala by som si túto knihu znova..
Žena, ktorá podľahla	…príjemné, oddychové, neodolateľné… Žena, ktorá podľahla je knihou z edície Eviviactovky. Priznávam, knihy tohto typu sú podľa mňa pre staršie generácie. Také o živote, nič prevratné- akoby sme sa pozerali susedom “do hrnca” alebo v príbehoch vidíme sami seba. Ja som asi dušou tínedžer, pretože Evitovky mi nesedia, napriek tomu som chcela ochutnať z tvorby Ivany Popluhárovej. Je mladá a na sociálnych sieťach sa jej knihy objavujú pomerne často. Svoju zvedavosť, čo sa týka kníh, neviem a vlastne ani nechcem krotiť… a tak som čítala, po fakt dlhom čase, Evitovku. Hlavnou hrdinkou je Adela a hneď v úvode sa neukáže v lichotivom svetle. Kapitoly sú krátke, preskakujeme v časovom období dvoch rokov, počas ktorých sa Adele zmení život o stoosemdesiat stupňov. A my, čitatelia, to sledujeme ako film v kine, z prvej rady. Nechýbajú ani pukance, no občas sa ich lahodná maslová chuť zmení na horkú, pripálenú a nestačíte sa diviť kde sa to tam vzalo. To vôbec nemyslím v zlom. Adela má úspešnú kariéru, práca ju baví, ale nie je úplne spokojná. K šťastiu jej chýba láska. Zamiluje sa, bezhlavo, celou dušou, no myslím, že väčšina žien s ňou pochopenie nemá. Ja teda rozhodne nie. To však neznamená, že ju ako postavu/ženu súdim. Je veľmi autentická, skutočná, pretože hej, keď miluje žena, väčšinou je to tak, že kvôli láske ide všetko bokom. Adela svoje neustále čakania na ukradnutú chvíľku pozornosti kráti pohárikom, občas fľašou, či dokonca niekoľkými. Je slabá? Možno. Je však zúfalá a zúfalí ľudia robia hlúpe rozhodnutia. Adela je žena, ktorá podľahla. Názov vystihuje do bodky celý dej. Dokonca dvojnásobne. Podľahla kúzlu charizmatického, ale narcistického a sebeckého muža, klamára a egoistu. Podľahla aj svojmu zúfalstvu a riešila ho alkoholom. Vedela, do čoho ide, vedela, ako to dopadne, pretože poznala samú seba, napriek tomu neodolala. Mňa osobne najviac zamrzelo, ako sa Adela správala v nemocnici, keď ju kamarátka najviac potrebovala. Nedostalo sa jej opory, len pocitu zahanbenia. A Adela sa ešte cítila ukrivdene. Počas dvoch rokov sme videli, ako sa jedno klamstvo obaľuje ďalším, ako sa za jedno zlé rozhodnutie, podľahnutie dokáže človek opustiť, zničiť si život, prácu, priateľstvá… Ivana píše jednoducho, s citom, dáva dôraz na to podstatné v príbehu, žiadne omáčky a vaty. Knižka je útla, číta sa rýchlo a napriek tomu nie celkom ľahko. A ja… ja sa bez obáv pustím do ďalších Popluhárovej príbehov.
Tři hříšná tajemství	…vášnivé, nespútané, dramatické… Hneď na úvod oznamujem, že po tejto knihe je NviacIKKI SLOANE mojou obľúbenou autorkou romanticko-erotických románov. Jej štýl je perfektný, ľahko čitateľný, avšak knihy Nikki nebudú pre každého, presnejšie, pre každú čitateľku. Sloane si nedáva servítku, vulgarizmy lietajú zľava- sprava, a teda- k môjmu výroku spred vyše roka, že je citeľné, keď (erotickú) knihu prekladá chlap, beriem späť. Michaela Doubravová požila surový slovník a v tejto knihe mi to sadlo ako riť na šerbeľ. Autorka nezaobchádza s postavami v rukavičkách. Píše živočíšne, s vášňou, ale s nehou, keď to situácia vyžaduje. Scénky sú vyvážené, plynulé,… S prídavným menom NESPÚTANÉ, v úvode, to môže vyznieť zavádzajúco, keďže v exkluzívnom, luxusnom klube zaviazaných očí sa ženy “na predaj” zväzujú, no hlavná hrdinka na predaj nie je napriek tomu, že v klube pracuje, ale na inej pozícii. Ja som mala na mysli ‘nespútané’ v zmysle autorkinej fantázie :) Táto kniha je pre zlé dievčatá, ktoré sa neštítia (prečítať si) rôznych praktík (ktoré nebudem prezrádzať). Určite Nikkinu odvahu napísať niečo takéto ocenia. Ide o štvrté, voľné pokračovanie série, nie je nutné čítať všetky časti po poradí, vyskytujú sa tu postavy z predošlých kníh, ale ich vzťahy sú zahalené rúškom tajomstva(nejaké tie spoileríky sa objavia, ale nič, čo by vás odradilo od čítania prvých troch častí). Nebola by to skvelá kniha, keby sa niečo kolosáne nepokašle a dramatický záver sa mi fakt páčil. Elektrizujúci, rýchly vzťah Regan a Silasa, bol pre mňa v tomto príbehu skvelý, vôbec nie hrrr, ale tak akurátne vášnivý a zbytočné oddiaľovanie nevyhnutného by ubralo na atraktivite. Nemám absolútne čo vytknúť a už teraz sa teším na ďalšie sloanovky.
Zostanem s tebou	…frustrácia, láska, bezmocnosť… Tieto pocity na mňa pri čítaní doliehali najviaviacc. Ani pri vplyve bookstagramu na výber mojich prečítaných kníh som sa k tvorbe MIROSLAVY VARÁČKOVEJ nedostala. Až doteraz. Do knihy ZOSTANEM S TEBOU som šla naslepo, bez akýchkoľvek očakávaní od príbehu, autorky, či postáv. Miroslava je skvelá rozprávačka, píše veľmi realisticky, s ľahkosťou, no zároveň sa zaoberá pálčivými problémami, s ktorými nejeden mladý čovek zápasí. Hlavná hrdinka Tereza pendluje v striedavej starostlivosti, po rozvode rodičov, medzi dvoma domácnosťami. Mne osobne, sa táto linka páčila najviac. Páčila… to nie je správne slovo. Skôr ma zasiahla! Napriek tomu, že ja som z úplnej rodiny, správanie Terezy som absolútne chápala vo všetkých ohľadoch. Otca milovala, no mala mu za zlé, že zničil rodinu. Bolo to tak? Naozaj je na vine len jeden člen? Či ide o kolektívne zavinenie? Varáčková jasne definovala začiatok nového otcovho vzťahu, tým u mňa padol do nemilosti, nech urobil čokoľvek. Moje sympatie si trooolinku získal až v závere, no napriek tomu som naňho a jeho priateľku mala ťažké srdce. Mama bola zlomenou ženou, na ktorú sa valil život silou uragánu a nemala síl čeliť mu… rozvod, šibnutá matka, brat v prde…zahraničí, doťahovačky s exmanželom kvôli metódam výchovy, osamelosť… No a Tereza, zmietaná vo víre svojich pocitov- k otcovi, mame, Soni(otcova priateľka), novému chalanovi Olimu,- ktorá mala oporu v rebelskej spolužiačke a kamarátovi Ďurovi. O tejto knihe by som vedela písať veľa. Či už o láske medzi Olim a Ter, osudu, ktorý ich zviedol dokopy a zvrat, ktorý nikto z nich nečakal. Bláznivé dni v škole, adrenalín v kombinácii s resetom Terezy v spoločnosti Ďura a ich umeleckej vášni, no vždy, vždy mi myšlienky utekajú k rodinnej situácii Terezy. Niekto by mohol vnímať Terezu ako nevďačnú rozmaznanú hlupaňu(zahliadla som niekde taký názor), ja však vidím smutné neisté dievča, túžiace po rodinnom šťastí spred pár rokov. Nie dva domovy. Nie smutnú, strhanú mamu a jej nálady. Nie otca, ktorý si vraj želá, aby boli všetci šťastní, pritom mu ide najmä o vlastné pohodlie a záujmy.
Temné osudy	…pokračovanie erotickej fantasy série… Je také? Áno aj nie. Takto… Viac ako erviacotických scén je v príbehu erotický náboj, vibrácie, ktoré sú naozaj uveriteľné medzi hlavnými postavami Benom, Michelle a Samom. Už v predchádzajúcej časti tento vzťahový trojuholník jestvoval a hlavná hrdinka z toho vyšla ako prelietavá ťapša. Omyl! Jej nerozhodnosť vo vzťahu bola objasnená a v podstate vás núti súcitiť nielen s Michelle, ale aj Benom a Samom. Všetci traja milujú, a predsa má každý z nich boľavé srdce. Čo sa týka fantasy, tak tu autorka uletela poriadne. Nemyslím to samozrejme vôbec v zlom. To, čo dokázala skĺbiť a aké situácie a zápletky z toho vytrieskala… proste padla mi sánka. Postáv bolo v príbehu neúrekom a keďže moja hlava nemá kapacitu na mená, často som sa strácala, najmä v prípade, kedy postava zmizla z deja a po polke príbehu, či na konci,sa vrátila. Síce som e-knihu čítala dlho a s prestávkami, naozaj som si ju užila. MIZENÍ-TEMNÉ OSUDY bola spracovaná lepšie, než autorkina prvotina, to bolo poznať už po pár stranách a M.V. JÍROVÁ sa poriadne odviazala v napínavých, akčných i bojových scénkach. Tie s erotickým nádychom jej idú vážne skvele a úprimne tvrdím, že samotný sex v knihe ani nechýbal. Autorka to vykompenzovala časťami kedy boli postavy neustále v pohybe, v boji, na úteku, s tými miernejšími, kedy si dopriali oddych a trochu zábavy. Viete čo je vážne masaker? Keď si čítate a ste našponovaní ako gumka v gatiach ako sa to celé skončí. No a potom to príde. Záver. A vy pozeráte ako mucha puk a premýšľate, prečo vám nikto nepovedal, že Mizení nie je duológia o_o. otvorený koniec a môj malý infarkt ako bonus XD.
Môžu za to svrčky	…dobrodružstvo, život, láska… Debut Barbory de Alava nepochybne zaujme originálviacnou obálkou, no anotácia nebude zaostávať (prečítate si v komentári). Hlavný hrdina Ben, chlapčisko zo Slovenska, si toho preskáče naozaj veľa. Jeho život nie je prechádzka ružovou záhradou a to už od detstva. Svoje nepekné zážitky detstva čitateľovi poodhaľuje postupne v spomienkach, ale súčasnosť mu rovnako predkladá skúšku za skúškou a Benjamín sa snaží, hľadá, bojuje o svoje miesto pod slnkom. Horšie časy striedajú lepšie. Po celý čas som mala pocit, akoby sa Ben vybral na “road trip”. Možno, sčasti…jeho výlet totiž nebol len o zábave a užívaní si. Neraz zápolil s existenčnými problémami. Život v Amerike bol presne taký, aký si predstavujem. Cukrová vata, jednorožce a ružové okuliare- zidealizovný americký sen sa nekonal. Realita so všetkým zlým aj dobrým sprevádzala hlavného hrdinu jeho cestou naprieč krajinou. Barbora opisovala “obyčaje” regiónov, jedlá, mentalitu ľudí i prostredie, akoby (toto slovo je isto zbytočné) ich zažila na vlastnej koži. Uveriteľne, s ľahkosťou, bez príkras. Celkovo na mňa príbeh pôsobil veľmi príjemne. Zo začiatku sa mi zdalo, ako keby Benove zbrklé rozhodnutia urýchľovali dej. Postupne som sa naladila na to správne tempo a užila si menšie i väčšie dobrodružstvá s postavami. Čo by som príbehu mohla vytknúť, a toto je naozaj iba môj pocit, či preferencia pri čítaní-príbeh rozprávaný v prvej osobe, ale písaný odťažito/neosobne (?)… Bilo mi to do očí najmä vo vzťahoch Bena, či už pri láske k Vicky, kamarátovi z detstva Jakubovi, bratovi i mame… aj keď, hneď sa mi natíska otázka- nebol to zámer autorky? Netuším. Barbora to so slovami rozhodne vie, vyhrá sa s nimi, avšak sem-tam mi dialógy pokrivkávali. Prirovnania a humor De Alavy je presne moja šálka, veď pozrite: “ Z každého rohu nás ovalí iný pach. Kari, močovka, vanilka, prdy, voňavky, tráva, zvratky, kebab.” -kto by sa nezamiloval do New Yorku na prvý čuch?! XD V Môžu za to svrčky však nájdete aj krásne myšlienky zo života: “Musíš vyskúšať veľa správnych a nesprávnych ciest, aby si prišiel na to, že nič také ako správna alebo nesprávna cesta neexistuje.” Skvelý debut, klobúk dolu
Vražedná pomsta	…akčné, napínavé, vášnivé… Sandru Brown sa nedá nemilovať… jej dar slova je v mviacojich očiach excelentný a myslím, že sa to nikdy nezmení. Nečítala som všetky jej diela, mám čo doháňať, ale jej štýl je prudko návykový, ľahko čitateľný, v krimi príbehoch premyslený natoľko, že ma presvedčí o páchateľoch a nakoniec je všetko úplne inak. Napriek tomu, že som si s čítaním poslednej ‘brownovky’ dávala načas, prečítala som ju rýchlo, ako ostatne všetky knihy Sandry. Hlavnými hrdinami sú texaský ranger, Crawford Hunt, pri ktorom som bola spočiatku na pochybách, ktoré meno je krstné a ktoré priezvisko a pred očami sa mi stále natískala podoba Chucka Norrisa(lebo Walker, texaský ranger)a krásna, zásadová sudkyňa Holly. Silné postavy, ktoré zvedie dokopy pojednávanie o zverenie dieťaťa do starostlivosti. V súdnej sieni sa však hneď v úvode strhne streľba. Huntovi sa prevráti život hore nohami. Jeho srdce opantá sudkyňa, hlavný vyšetrovateľ incidentu si rieši na Crawfordovi osobné nesympatie a celé vyšetrovanie vedie úplne opačným smerom, aby toho nebolo málo, svokor mu hádže polená pod nohy a uštedruje pomyselnú ranu za ranou. Bolo by toho veľa aj na koňa. Hunt je ale chlap z ocele, riadi sa heslom IDEM, RIEŠIM. U Brown som zvyknutá na šokujúce zvraty, ktoré samozrejme ani vo Vražednej pomste nechýbali. Myslím, že aj názov knihy vás navedie zdanlivo na nesprávnu stopu a budete si vravieť, aký je len páchateľ jednoznačný a dej predvídateľný. Vôbec nie! Sandra je majsterka nečakaných situácií, a síce páchateľa odhalí už takmer v ¾ príbehu, ale záverečné rozuzlenie, motívy a všetka akcia je úžasne prepracovaná. Holly je v knihe trocha v úzadí, nemá temnú minulosť, je vzornou občiankou, sudkyňou dodržujúcou všetky možné pravidlá. Prím tu hrá Crawford, svojhlavý policajt, ktorý je pravý opak Holly a fakt si ho zamilujete. Je to hrdina od kosti. Ak hľadáte skvelé čítanie, kde sa snúbia skvelé charaktery (záporné, aj tie kladné), neočakávané zvraty, riadna dávka napätia a iskrivá láska medzi hlavnými hrdinami, berte do ruky knihy Sandry Brown! Môžete začať touto ;)
Záchrana opustenej mačičky	Tak ako obálka knihy, je nádherne bohato ilustrované aj vnútro. Ako je už v tejtviaco knižnej sérii zvykom, na začiatku sa nám predstavia hlavní hrdinovia, a to diviačik, lišiačik, medvedík čistotný a laňka. K nim sa počas príbehu pridajú deti z lesnej škôlky, pani učiteľka Valentína, aj lesník Emil. Z predošlých dielov poznáme hanblivého Jakubka a všetečnú Lucku. Novým dievčatkom v škôlke je Katka. Je iná ako ostatné deti. Ja osobne mám príbehy Andrey Schütze veľmi rada práve preto, že poukazuje na inakosť detí, či už ide o povahové črty alebo vzhľad. Práve nová postava série má downov syndróm a autorka úplne nenásilne Katku pomocou Valentíny predstaví. Na otázku Lucky, či je Katka z Japonska, pretože má “úzke oči”, Valentína odpovie veľmi múdro. Vysvetlí škôlkarom, že ľudské telo sa skladá z buniek- dielikov a čo sú to chromozómy, vďaka ktorým každý človek vyzerá inak. Táto časť zaujala aj dcérku (okrem samotnej záchrany mačičky, samozrejme) a mala kopec otázok. Moju malú milovníčku mačiek (a koní) od začiatku príbehu mátalo, kedy príde na scénu mačka a čo také sa jej stalo, že bude potrebovať záchranu. Našťastie, všetko, ako inak, dopadlo na výbornú. Veľkú zásluhu na tom všetkom mala hlavne Katka. V závere je opäť chutný recept, v ktorom nesmie chýbať najobľúbenejšia prísada Medovníkového lesa, med. Za asistencie dospelého ho zvládne pripraviť aj dieťa vo veku od 6 rokov, pre ktoré je táto knižka určená. A aby vás zvieratká nalákali na ďalší príbeh, nezabudnú pripomenúť, na čo sa môžete tešiť vo štvrtej knižke Kamaráti z lesa…
Ano, pane řediteli	… pikantné, romantické, dramatické… Niekde som zahliadla, že táto kniha je pornviaco. Nie, nie je. Je to romantický príbeh (aj keď ho tak možno samotná autorka ani nazývať nechce) s riadnou dávkou erotických scén. Nič pre hanblivky.. Podobných, kancelárskych príbehov už bolo napísaných neúrekom, ja som ich až toľko neprečítala a ani nemám rada porovnávanie, tak sa zaobídem bez toho. Lucie Srňánková ide s kožou na trh! Pikantné scény píše veľmi dobre, žiadne mušličky či nektarinky tu nenájdete a musím povedať, že aj kreativita v tejto oblasti Lucii rozhodne nechýba. Srňánkovej štýl písania je príjemný, stránky sa otáčali samy, dokonca aj zvraty a sex sa striedali priamo úmerne bežnému životu postáv. Autorka použila moje obľúbené striedanie kapitol z pohľadu ženskej aj mužskej postavy, čo naozaj oceňujem. Vidieť do hláv oboch hlavných hrdinov je pridaná hodnota príbehu. Obe postavy boli skvelé. Asi tak do polovice. Potom to u mňa trošku sem-tam zaškrípalo a pretočila som očami, ale chápem… kvôli veľkej zápletke (žiadny wau efekt sa u mňa nedostavil, asi si užíval miešaný drink na Bali), ktorá bola presne podľa mojich predpokladov(čo nie je plusový bod), postavy sa správali divne, mimo svojich povahových čŕt, ktoré som mala možnosť obkukať od prvých strán. Veľmi sa mi však páčila romantická linka aj vyvíjajúci sa vzťah Míši a Adama. Dokonca aj úplne prvý fyzický kontakt bol super, napriek tomu, že by sa mohol považovať za “cez čiaru”. Toto bolo za mňa úplne v poriadku. Vášnivé, dravé, živočíšne… temperamentné, ako obe zúčastnené strany. “Jsi moje droga a já bez tebe nepřežiju. Každej den potřebuju svoji dávku.“
inak normálni	Hlavnou hrdinkou príbehu je Maddie, ktorej celý život sa točí okolo starostlivosviacti o sestru. Síce sa v starostlivosti striedajú s mamou, ale ona sa tejto úlohy statočne zhostila už ako 8-ročná a podriaďuje tomu celý svoj život. Uvedomuje si, že jej sestra je na pomoc odkázaná, na druhej strane v hĺbke duše túži po živote, aký vedú jej rovesníci. Bez zodpovednosti, bez akéhokoľvek ohľadu na potreby iného človeka. V príbehu máme aj rozprávača Alberta, ktorého kapitoly sa striedajú s Maddie. Zo začiatku mi tento mladík pripadal ako taký čudák, no bol to mladý muž s veľkým srdcom, starostlivý, ohľaduplný, láskavý a bolo mi veľmi ľúto, v akej rodine musel vyrastať, čím všetkým si musel prejsť a vlastne žiť každý deň s kopou hlúpych poznámok na svoju adresu. Lámalo mi to srdce. Vďaka Bee, autistke, sa Maddie a Albert spoznajú. Sledovala som vývin vzťahu, ktorý nebol jednoduchý, ale rodil sa z priateľstva, nezáväzne, no o to hlbším sa stal po čase. Albert si bol vedomý toho, že Bee je neoddeliteľnou súčasťou života Maddie a tak ju aj bral. Nie ako príťaž, nie ako kaziča rande a schôdzok. Bral ju takú, aká bola a vďaka tomu sa doňho Maddie znova a znova zamilovávala. Autorka má veľmi príjemný štýl. Napriek ťažkým témam to podáva s ľahkosťou. Všetky trápenia postáv opisuje vhodne pre mládež, takže knižku by som odporučila od takých 14 rokov. Myslela som si, že pri veľkom zvrate takmer v 3/4 knihy sa už nič nemôže pokaziť a naozaj som držala palce ako Albertovi, tak Maddie. No autorka mala s mojimi slzami svoje zámery a pred koncom na mňa hodila emočnú bombu. Najprv som neverila, čo som si prečítala, môj mozog to nechcel akceptovať. V záverečných kapitolách som si poplakala s každou postavou, s mamou aj Maddie, rozčuľovala som sa nad otcom- ako toto mohol spraviť, ako môže byť taký chrapúň… V konečnom dôsledku som zostala síce so slzami v očiach, ale s pokojom na duši. Môže nás cudzí človek milovať a poznať viac ako vlastná rodina? Áno, môže! Žiaľ…
Veľká panda a malý drak	…hĺbavé, depresívne, motivačné… Podobný typ literatúry nevyhľadávam, nie je to viacnič pre mňa. Po novom roku sa však začali častejšie objavovať príspevky na instagrame práve s touto knihou a vo mne klíčila zvedavosť. Aj keď kniha nie je najtenšia, to minimum textu, ktorú obsahuje, som zlupla ešte skôr ako sa v nedeľu dovaril obed. Ilustrácie má nádherné, navodzujú presne tie nálady, ktoré VEĽKÁ PANDA A MALÝ DRAK pred a najmä počas svojej púte prežívajú. Ich CESTA je kadejaká, presne taká ako sám život. A o tom kniha je. O životnej púti, rázcestiach, dobrých i zlých rozhodnutiach, no najmä o tom, aké pocity pri tom prežívame a ako sa s nimi vyrovnávame. Ja som však ten uhundraný typ človeka, ktorý nemá rád nevyžiadané rady. Ja byť na Dráčikovom mieste, neraz by si Panda “zlízla odšteknutie”, že takéto drísty nikoho nezaujímajú :D. Avšak byť v Pandinom kožuchu, Dráčika by som určite každú chvíľu okrikovala, aby sa vzchopil, prestal ľutovať a nevymýšľal hlúposti. Toľko k motivačnej literatúre pre Val XD ! V tomto prípade(motivačnej literatúry)sa snažím vidieť to, že kniha, veľa múdrych rád a hlbokých myšlienok môžu pomôcť ľuďom pri ich zlých náladách, melanchólii, či počiatku depresie. Pretože Panda naozaj Draka podrží, nech sa rozhodne akokoľvek. Ak my vo svojom okolí nemáme oporu akou je Drakovi Panda,nič to. Z tejto publikácie sa môže stať verný priateľ kohokoľvek a ukázať, že aj po najväčšom daždi vyjde opäť žiarivé slnko. Cesta moje plné hodnotenie nedostane, a to z jednoduchého dôvodu. JAMES NORBURY zvolil katastrofálny záver. Vysvetľuje čitateľovi, čo a ako má chápať -_- . Predsa nech si každý čitateľ sám uvedomí, čo číta a rozhodne sa sám, ako bude text a ilustrácie vnímať. Snáď netreba vysvetľovať ako čo autor myslel :/ . Za mňa toto do žiadnej knihy rozhodne nepatrí!
Analýza lásky	…nedorozumenie, humor, láska… Myslím, že tieto tri slová najvýstižnejšie opisujviacú knihu Analýza lásky. Aj keď mám doma predchádzajúcu knihu, ktorá bola preložená do slovenského jazyka od Ali Hazelwood, s názvom Hypotéza lásky, zatiaľ som ju nečítala, možno aj preto som nadmieru spokojná s tým, aký príbeh som dostala. Prečo možno? Viaceré recenzie spomínajú veľkú podobnosť autorkiných kníh. Za seba však môžem hovoriť, že Analýza lásky je určite kniha, s ktorou bude každá romantička spokojná. Hlavná hrdinka Bee srší humorom a zbožňuje vedkyňu Mariu Curie- Skłodowsku. Okrem iného sa o tejto historickej osobnosti z vedeckého prostredia dozvieme veľa pikošiek, zaujímavostí a myslím, že autorka v nejednej z nás prebudila sympatie k madam Sklodowskej. Áno, Mária si zažila veľa neprávostí… no dá sa povedať, že dnešný svet je voči šikovným, múdrym vedkyniam spravodlivý? Ani omylom! Bee si založila ešte počas štúdia účet na sociálnej sieti s názvom @ CoByUrobilaMaria a musím povedať, že aj táto platforma zohrala celkom dôležitú úlohu v deji. V mene Márie rozoberala nielen ona, ale aj vedkyne z celého sveta svoje zážitky a krivdy, ktoré sa im stali na akademickej pôde. Účet bol v obľube a TEN zvrat sa mi veľmi páčil, pretože nepoukazuje iba na bezmocnosť pri obvineniach šíriacich sa sociálnymi sieťami, ale aj to, ako sa dotknutá osoba naozaj cíti- zúfalstvo, bezradnosť a paniku opísala Hazelwood uveriteľne. Čo by to bolo za romantiku, keby sme tu nemali uhundraného vedca, s ktorým musí naša Bee spolupracovať. Je tichý, no rázny, autoritatívny, rešpektovaný… Vzťah hlavných hrdinov bol naštrbený už od štúdia na univerzite, kde sa spoznali a naozaj som sa často pristihla, že sa usmievam, pretože takéto nedorozumenia sú naozaj bežné. V tejto knihe vidno, ako môže dopadnúť, keď niečo predpokladáme a neoveríme si, aká je skutočnosť. Ali Hazelwood zvolila nevšednú cestu a svoje romantické príbehy vsadila do netypického prostredia. Aj preto sú jej príbehy zárukou originality. Teším sa že nezaháľa, píše a ešte viac, že ‘naši’ prekladajú.
Nevesta na skúšku	… chudoba, dohoda, autizmus… Príbeh bol oveľa krajší, ako som si myslela, že buviacde. Veď kniha vo výpredaji a človek nemá veľké očakávania. Opäť raz sa mi potvrdilo, že aj vo výpredaji sa dajú nájsť knihy, ktoré chytia za srdce a ešte dlho ich neviete vyhnať z hlavy. Nevesta na skúšku je presne takým príbehom. Esme, je chudobná ako kostolná myš. Vo Vietname ju náhodou na toaletách nájde elegantná pani, dá jej návrh na sobáš s jej synom a spokojný život v Amerike. Syn Khai je fešák, “nevesta” pre dobro svojej rodiny súhlasí. Toto je len úvod príbehu. Chudoba, ktorá kvári Esme, nie je jej jediným problémom. Autorka postavu hlavnej hrdinky vykreslila ako silnú, odhodlanú, húževnatú, inteligentnú a krásnu mladú ženu. Miestami by sa mohlo zdať, že Esme sa Khaiovi až nanucuje, ja som to tak ale nebrala. Esme postupne vypozorovala Khaiove odlišnosti, brala ho ale takého, aký bol. Okrem skúšky, či bude vhodnou manželkou, mala táto postava v Amerike aj inú misiu. Akú a ako dopadla, si prečítajte. Khai je autista. Jeho zmýšľanie, vnímanie okolia a nutnosť rutiny Helen napísala (pre mňa) uveriteľne. Vpád “spolubývajúcej” jeho život narušil, no nebol nepríjemný. Práve naopak. Esme mu priniesla do života zmeny, o ktorých ani netušil, že by mu chýbali. Musím spomenúť aj sexuálne scénky. Dôvod Khaiovho správania v súvislosti so sexom som tušila, no napriek tomu som sa musela aj smiať. Smiešne to však nebolo. Bojoval sám so sebou a nechápal, v čom je problém. Našťastie má úžasného brata, ktorý mu pomohol, poradil, bol veľkým bratom ako sa patrí. Aj Quana som si preto veľmi obľúbila a prečítať si jeho príbeh by vôbec nemuselo byť nudné čítanie. Helen Hoang do príbehu vsunula aj kopec krásnych myšlienok a po prečítaní ‘poznámky autorky’ som na knihu ako celok, pozerala o kus “iným okom”. Záverečné rozuzlenie zápletky bolo trochu urýchlené. Každý problém, či tajomstvo sa vyriešilo postupne v jednej situácii, čo však nepovažujem za mínus. Naopak, pri čítaní ma dosť rušili chyby a myslím, že miestami čudný preklad (veď kto už len používa napr. slovo DOHROMA= synonymum slova doparoma). Napriek tomu ma príbeh autistu a chudobného, ale hrdého dievčaťa s túžbou žiť dôstojný život nadchol natoľko, že mu dávam plný počet, 5*.
Kosti v srdci	…Colleen, ach, Colleen… Aké tri najvhodnejšie slová vybrať k tvorbe tejto autorviacky? Colleen je spisovateľka,ktorá sa pohrá s vašimi citmi, pri jej knihách, aspoň ja určite, zažívam celú škálu emócií- hnevám sa, smejem sa, som smutná, bezradná, frustrovaná, šťastná, zamilovaná, úzkostlivá, sklamaná, plná očakávaní a v závere si v podstate uvedomím, že naozaj mám zlomené ‘kosti v srdci’. Od Hoover je toto moja tretia prečítaná kniha, ak si dobre pamätám, no napriek tomu si dovolím tvrdiť, že táto autorka je famózna. Ja som sa jej tvorbe strašne dlho vyhýbala, sama netuším prečo. Možno práve kvôli tým všetkým pozitívnym recenziám, pretože až tak má nelákajú také tie typické “ošiaľové knihy”, teraz však ošiaľu CoHo rozumiem. Milujem, ako autorka dokáže vo svojich príbehoch vytvoriť zlomené existencie, ktoré bojujú za svoj lepší život. Samozrejme, mám na mysli najmä hlavné postavy, pretože hlavná hrdinka tejto knihy Beyah mala otrasný život na to, že bola len tínedžerka. Žila s mamou v karavane, ale žena, od ktorej mala dostávať lásku, pohladenie, pekné slovo, zázemie a podporu, nedostala nič- doslova a do písmena. Jej matka sa nesnažila žiť lepší život, nesnažila sa o nič a je to veľmi smutné. Opakom trpkého života Beyah bol Samson, ktorý mal dokonalý život. Ale bolo to naozaj tak? Je vždy všetko tak, ako to vyzerá navonok? Kto čítal túto knihu vie, v čom vidím istú podobnosť s knihou Končí sa to nami. To mi však absolútne neprekážalo, pretože som si obe hlavné postavy zamilovala aj s ich chybami, náladami či reakciami, ktoré neboli vždy primerané. Samson bol síce odmeraný a tajnostkársky, ale inak mal úžasnú povahu- bol skromný, pozorný, ochranársky, srdečný a priateľský. Ako to už Hoover vie, počas krásneho príbehu lásky sa vyskytli nejaké tie zádrhele, ale to, čo sa dialo po trištvrťke knihy, určite nikto z čitateľov nečakal. Samozrejme, tento zvrat nám, romantičkám, akoby vrazil do zubov a z toho, čo nasledovalo, mi spadla sánka. Začal sa kolotoč tvrdohlavosti a zamilovanosti Beyah, opäť si pripadala, že je sama proti celému svetu. Musím priznať, že som si aj poplakala. Nebolo to kvôli šokujúcemu zvratu. Veľmi ma dojala pasáž rozhovoru Beyah s otcom na balkóne. Zlomilo mi srdce, koľko nedorozumení a nevypovedaných vecí medzi sebou mali, a pritom obaja mohli mať úplne iný vzťah, úplne iný život. Síce sa všetko dobre skončilo, no ako sa hovorí, netreba plakať nad rozliatym mliekom, napriek týmto starým múdrostiam som presvedčená, že rany na duši človeku zostanú. Na záver vyzdvihnem obálku. Veterník má s príbehom krásnu spojitosť a jeho význam vás zahreje pri srdci. Presne to mám na knižných obálkach najradšej. Keď súvisia s dejom, krátkym momentom či významnou pasážou a vtedy si poviete… tá obálka je dokonalé súznenie obalu a obsahu.
Vojvodova pomsta	… historické, dramatické, vtipné… Moja druhá prečítaná kniha od autorky GEORGETviacTE HEYER, ktorá začala písať v 20. rokoch 20. storočia. Na konte má mnoho románov, vo vydavateľstve Ikar s krásnymi obálkami vyšli minimálne štyri a verím, že to nebude konečné číslo. Autorka má dobový, historický štýl písania, odvážne používa sarkazmus a iróniu, jej hlavné hrdinky sú svojské, miestami ľahkovážne, drzé, inteligentné, bojujúce za svoju pravdu, ale v spoločnosti, napriek svojej povahe, veľmi obľúbené. Hneď na úvod vám poviem, nečítajte anotáciu. Ja som ju nečítala a príbehom som bola unesená. Na škodu, myslím, anotácia prezrádza až príliš. Pokazí vám odhalenia a zvraty, ktoré som si ja náramne užila. Začiatok príbehu VOJVODOVA POMSTA bol pomalší, spoznávala som hlavné postavy a dôvod zášti vojvodu z Avonu. Vstupom chudobného chlapca Léona na scénu sa už začali diať veci a bola som nesmierne zvedavá, ako bude príbeh pokračovať (ak si prečítate anotáciu, je dosť možné, že vás príbeh bude nudiť!) Dej sa odohráva v Anglicku a Francúzsku a myslím, že autorka to nechutné obdobie napudrovaných vlasov a parochní zvládla perfektne. Smotánka, plesy, návšteva kráľovského dvora, spletité vzťahy postáv… Množstvo vedľajších postáv dotvára kulisy bohatého spoločenského života. Celkovo bol príbeh dynamický, miestami dramatický, ale poväčšinu sa autorka držala humoru a úsmevných situácií. Musím sa však priznať, že toto dielko odo mňa nedostane plný počet pri hodnotení. Okrem pomalšieho rozbehu, mi vadili francúzske frázy. Jediné, ktoré som poznala, bolo slovko imbècile. Inak to je so mnou a jazykmi bieda. Naozaj by som prijala preklad alebo aspoň slovníček v závere knihy. Pre mňa by bol neoceniteľný.
Nikdy nebudem tvoja	… divadlo, láska, rodina… Autorská dvojica EMILY WIBBERLEY a AUSTIN SIEGEMUND-BviacROKA píše príbehy pre mladých dospelých. V tomto príbehu otvárajú viacero tém, ktoré sú/mohli by byť dnešným tínedžerom blízke. Hlavnou postavou príbehu NIKDY NEBUDEM TVOJA je 17-ročná Megan. Je presvedčená, že každý vzťah jej vydrží len pár týždňov a následne si jej ex-priateľ nájde lásku svojho života. Megan sa tvári, že ju to nezraňuje a v úvode knihy sa javí ako ľahkovážna, prelietavá i povrchná. Opak je pravdou, no má imidž tej, ktorá je vždy nad vecou. Doma to tiež nemá ružové. Mama sa po rozvode odsťahovala a Megan žije s otcom, malou nevlastnou sestrou a tehotnou manželkou svojho otca. Má pocit, že jej rodina sa rozpadla, každý má svoj život a ona nikam nepatrí. Aby toho nebolo málo, jej vášňou je režírovanie a organizácia školských divadelných hier, no kvôli prijímačkám na vysnenú vysokú školu je povinná v nejakej hre okúsiť aj hereckú stránku umenia. Hlási sa na malú rolu, dostane však hlavnú rolu Júlie a Rómeom nie je nikto iný ako jej ex-priateľ. Ja do cieľovej kategórie tejto knihy už dávno nepatrím, napriek tomu po mládežníckej literatúre siaham veľmi rada. Konkrétne v tejto knihe ma zaujalo hneď niekoľko vecí. Megan prešla počas príbehu premenou. Vďaka novému priateľstvu si dovolila byť otvorenejšia a pripustiť si, že každý ukončený vzťah ju zamrzel, zranil, napriek tomu ako pôsobila navonok. Romantické linky boli presne také, ako som u 17-ročných očakávala. Áno, bolo ich viacero. Okrem Megan som sledovala aj idylický vzťah jej najlepšej kamarátky a rodiaci sa nádejný gej vzťah kamaráta Anthonyho. Keďže v príbehu dominuje téma divadla, autori veľmi zaujímavo poňali úvod každej kapitoly. Krátke citácie z Rómea a Júlie osviežili nielen začiatok kapitol, ale boli použité aj časti replík tejto Shakespearovskej hry. Mňa, ako rodiča, však najviac zaujala rodinná linka príbehu. Privítala by som dokonca, aby sa Megan zdržiavala doma častejšie, keďže drvivá väčšina príbehu sa odohrávala na skúškach, či v bistre a škole. Už pri prvej zmienke o tom, ako si Megan nažíva v súkromí, mi nebolo všetko jedno. Smútok, nedostatok pozornosti, akoby bola doplnkovým členom cudzej rodiny a nie súčasťou tej svojej. Tieto situácie mi lámali srdce. Otec sa staral o manželku a malé dieťa, Megan s Rose nemala žiadny vzťah, aj keď obývali ten istý dom. Hlavná hrdinka síce tu-tam spomenula pozitívny vzťah so sestrou, okrem jednej konkrétnej situácie, žiadny vzťah akoby nebol. Práve preto by som si želala viac riadkov venovaných rodine. Samozrejme, postupne sa rodinná situácia vykryštalizovala k mojej spokojnosti, no napriek tomu by som si o rodine Megan chcela prečítať viac. Začiatok bol taký nemastný-neslaný, ale postupne som sa do deja dostala a nemusím si pripomínať, prečo po YA príbehoch siaham. Vždy si oddýchnem, nazriem do hláv mládeže a podumám nad ich radosťami i strasťami. “Ak budeš prosiť o každé ospravedlnenie, ktoré ti dlžia, stratíš hlas. Nemôžeš stratiť hlavu pri každom probléme, bolesti alebo krivde, ktorej sa ti dostalo. Zlé veci sa stávajú. Upriamiš pozornosť na budúcnosť a neobzeráš sa.”
Na kolenách	… svižné, akčné, prepracované… Na kolenách je presne také čítanie. Ak teda holdviacujete žánru triller, autora Juraja Gerbela si rozhodne nenchajte ujsť. Pred časom som mala možnosť prečítať si autorovu knihu Príliš neskoro. Síce som vtedy mala pár poznámok, tentoraz nemám proti ani “mäkké F”. Autor kapitoly pomenoval TU, TAM a časom sa pridalo aj MEDZI. Je to originálne, viete kde sa daná kapitola odohráva, ale neviete kto v nej, alebo v určitej časti, bude dominovať. Juraj totižto vytvoril celú plejádu postáv. Dobrých, zlých, v Rusku, Nemecku aj vo vzduchu. Čo je ale zvláštne, v najlepšom slova zmysle, že sa mi ten zástup postáv vôbec neplietol! Vždy som vedela kto je kto a dovolím si tvrdiť, to je u mňa rarita! Preto snímam klobúk pred talentom Gerbela nielen v písaní akčných, napínavých scén, dychberúcich a neočakávaných zápletiek, či dokonca do detailov premyslenom, prepracovanom deji. U mňa Juraj vyfasuje špeciálne miesto vo vytváraní a opise postáv, ktoré sú špecifické, svojské, či sa jedná o vagabundov, “obete” alebo o vykreslenie samotného hlavného hrdinu Andreja Bojara. Toho žeriem a vizualizujem si ho tak trochu ako Keanu Reevesa(aj keď to nie je celkom moja šálka kávy). Podľa opisu, mrštnosti, pohotových reakcií… ale tá Andrejova hlava… tú by som teda chcela! Veľmi sa mi páči, ako autor vyskladá dej. V úvode vás vhodí do situácií, ktoré spolu na prvý, ani druhý, dokonca ani na tretí pohľad nijako nesúvisia. Gerbel pomaly nitky svojho príbehu odmotáva a vy budete žasnúť, akým smerom sa dej bude uberať, so zatajeným dychom budete čakať, ako sú prepletené osudy postáv, čo je jadrom celého tohto príbehu, ale najmä, a to vám garantujem, budete čítať ako na ihlách, pretože budete nutne potrebovať vedieť kto sa skrýva za tajomnou postavou ON. Zaručene pri odhalení zalapáte po dychu! A tie špecialitky, ktoré má ON za ušami (v jednom momente sa mi tak skrúcal žalúdok, akoby sa na ňom robil námornícky uzol) x_x myslím, že sa na svet budete pozerať úplne inak! Ďakujem, Juraj Gerbel, za možnú paranoju, ktorá po tomto príbehu hádam vzklíči v nejednom čitateľovi.
Zlodej tulipánu	…akčné, drsné, romantické… Ak ste si postavy v prvej časti série Dedička neobľúviacbili, týmto dielom sa to, podľa mňa, nenapraví. Kdesi som čítala, že táto kniha/séria je mišmašom sci-fi, drámy, fantasy, romantiky, erotiky, akčných scén… Áno, je! Aj preto to milujem! Autorka píše ako bohyňa, nikdy neviem, čo na mňa vybalí na ďalšej strane, čítam ako na tŕní, občas s hnevom, frustráciou, striedajúc prihlúply úsmev a rozďavenú papuľku-čaro Danihelovej tvorby. O Violet som napísala, že je zasraný nindža, ako ju častovali v Dedičke ruže viaceré postavy. Musím ale povedať, že v Zlodejovi tulipánu tento nindža odhalil svoje slabiny a jej schopnosť ala Wonderwoman dostala trhliny. Prejavila sa u nej ľudskosť, najmä v častiach s Brooksom. Neraz sa mi lámalo srdce nad konaním Violet, ale kto som ja, aby som ju súdila?! Dokázala som ju pochopiť. Srdce jej kázalo jedno, myseľ(a teta Ida)druhé. Keďže Zlodejom tulipánu naskočíte do rozbehnutého vlaku, odporúčam osviežiť si pamäť aspoň niekoľkými záverečnými stranami Dedičky ruže. Okrem starých známych postáv, nám prikvitli aj nové. Jedna zaujímavejšia a záhadnejšia ako druhá. Violet opäť zápolí s minulosťou, tentokrát ju však do nepríjemností zatiahne znova Joy. A v tejto časti nastupuje sci-fi linka. Vôbec ju nepokladám za prehnanú. Ide o vývoj technológií a nie nejaká blbosť, ako výlet na Mars. Špeciálnou postavou bol sympoš ‘Zafírko’ a myslím, že nejedna čitateľka špekuluje, kto to je. Aj keď sa Violet odhalil, mala som teóriu, ktorú mi dievčatá v skupine spoločného čítania vyvrátili…Spomeniem aj starého Zivaka, ktorý ma náramne zmiatol a vyvolal ďalšie otázky(akoby som ich mala popri čítaní málo). Taktiež postava Logana sa mi dostala viac pod kožu. Nie je len arogantný, namyslený somár… je v ňom viac. A… je mi ho ľúto. Kvitujem Majke, že celý dej má perfektne premyslený. V príbehu sa nestretnete so situáciou, ktorá by sa stala sčista-jasna. Všetko so všetkým súvisí. Ak ste mali po dočítaní prvej časti série otázky, po Zlodejovi ich budete mať viac :D Danihelová to proste vie! Ponapína vás ako gumku v gaťkách, nakoniec vám len pleskne o holú kožu a vy sa budete čudovať, kde sú ďalšie strany… nuž, na tie si budeme musieť počkať a snáď nezostane ani jedna otázka nezodpovedaná. A ja tajne dúfam, že Brooks dostane to, po čom najviac túži
Sex s ex	… slovenský Sex v meste… Neviem, tú knihu som nečítala, seriál nevidela ani jedviacnu časť, ale ak to je naozaj takéto, neľutujem. Hneď na začiatku vyzdvihnem štýl Michala Slaničku. Píše skvele, jeho opisy sú trefné, povymýšľal aj veľa zábavných či trápnych situácií, nad ktorými som sa mohla zasmiať. Mohla. No nezasmiala som sa. Naozaj, štýl autora super, to, o čom píše, už až tak nie. Takže ho nezatracujem, som zvedavá na iné jeho diela, napr. Prešporské srdce, či Pliaga. Rozhodne však nič so slovom sex v názve. Radšej. Hlavnou hrdinkou príbehu Sex s ex alebo milujte ma ešte raz je Viki, letuška, slobodná žena s dospievajúcim synom, žijúca s mamou podobné osudy. Tiež, ako jej syn, vyrastala bez otca, ani nevedela kto ním je. Proste sa o tom doma nerozprávalo. V knihe figurovali aj priatelia Viki, a to Simona, akože nymfomanka o_o povrchná panovačná trúba a Luky, šokujúco, gej. Veď to by ani nebola zaujímavá hlavná hrdinka, keby za kamoša nemá geja. Nič proti, náhodou, Lukáš mi bol sympatickejší ako Viki a Sima dokopy. No ale prečo ten názov knihy? Keďže je Viki už dlllho bez sexu a počas letu je jedným z pasažierov jej ex, ktorý ju pozval na víkend do Londýna, jej úžasná kamoška sa rozhodne pre projekt sex s ex. S každým ex, s ktorým sa Viki spojí. A že ich bolo… no a tu už prichádza na rad Slanička s jeho humorom a absurdnými situáciami a vymýšľaním rôznych typov mužov a ich správania. Niektorých sme mali možnosť si aj “vychutnať” nielen zo spomienok letušky, ale aj (nanešťastie) pri stretnutí v súčasnosti. Knižka ma nebavila. Správanie a nekonečné úvahy a monológy Viki ma otravovali- nie sme jedna krvná skupina a tým pádom príbeh (asi) nezafungoval ako mal. Najviac som si obľúbila Tobiáša, syna Viktórie. Bol proste rozumný, šikovný, inteligentný chalan a to v knihe ani nemal veľa priestoru. Záver bol síce fajn, ale nijak ma neprekvapil, aj keď sa o to autor neraz pokúsil-neúspešne. Môj prvý stret s autorom nedopadol bohvieako, ale dám mu ešte šancu na reparát :D
Srnka	zamotané, dynamické, fascinujúce… Už siedme pokračovanie krimi série z pera FRAviacNTIŠKA KOZMONA, na ktoré sme si museli chvíľu počkať, dopadlo u mňa na výbornú. Ukončenie predošlej časti autor poňal “na šľaktrafenie” pre čitateľa, avšak bravúrnym ťahom si zaistil netrpezlivé vyčkávanie fanúšikov, ako to vlastne v horiacej budove dopadlo. S kým sme sa to lúčili? Je to pravda? (Tieto otázky sú nejasné pre ľudí, ktorí nemali možnosť prečítať si Volavku, ale práve im nebudem kaziť moment prekvapenia. Bola by to veľká škoda!) V knihe SRNKA sa do popredia dostáva neskúsený vyšetrovateľ Líška a bývalá kolegyňa, kriminalistická psychologička, Petra Siváková. Do príbehu vstupujú staré známe postavy z oddelenia vyšetrovania kriminálnych trestných činov, ale aj nové- či už z radov kolegov alebo páchateľov a podozrivých. U Kozmona sa to postavami len tak hemží a občas sa stane, že sa chvíľu zamyslím, kto daná postava je, no vcelku s tým, práve u tohto autora, až taký problém nie je. Ak som si aj nespomenula hneď, v pár nasledujúcich vetách mi to bolo jasné. František je unikát. V jeho knihách som sa stretla s tak rafinovanými postupmi vrážd, ako asi nikde. Je fascinujúce, ako jednotlivé detaily týrania, mrzačenia obetí opíše. V tomto prípade nie z pohľadu páchateľa, ale vyšetrovateľov, svedkov alebo súdneho lekára. Dej je vskutku dynamický, a to aj vďaka početným dialógom, ktoré sú písané “od huby”. Prirodzené, so žargónom kriminalistov alebo s použitím slovníka bývalých trestancov. Proste, uveriteľné pri výsluchoch,aj bežnej komunikácii priateľov. Niektoré pasáže sú odľahčené humorom vlastným určitým postavám. Vyšetrovanie pribúdajúcich vrážd bolo pre políciu naozaj náročné. Často si spájali súvislosti, ktoré by mi ani náhodou nenapadli. Preverili každú, aj zdanlivo nepodstatnú informáciu. Všetky skutočnosti a odhalenia postupne do seba zapadali. V príbehu sa vyskytli pasáže z pohľadu páchateľa, podozrivého, či minulosti, preto sa počas čítania moje tipy na vraha menili takmer každou stranou. V závere, keď bolo nad slnko jasnejšie, kto za vraždami stojí, sa môj mozog vzpieral. Nechcel pripustiť, aby to tak bolo. Síce bola táto postava zvláštna, no jeho spojitosť s dejom mi absolútne nevnukla ani len pomyslenie, že by bol schopný spáchať podobné zverstvá. Čo sa týka bomby, ktorú na nás autor hodil na konci Volavky, priznávam, padol mi kameň, čo kameň!, hotový balvan zo srdca. Avšak… som rada, že to autor nepoňal rozprávkovo s happy end-om. Práve naopak. František nechal “ranu po bombe” z Volavky otvorenú, prisypával soľ, nech to je autentické. A veru bolo! Šťastie v nešťastí?!? Výčitky kvôli strate, pud sebazáchovy, ktorý nedovolí bezvládnosť, ale nie je to ľahké. Dopomôcť si chvíľkovým uvoľnením a uľavením od bolesti nedopadne dobre. Táto postava si to aj uvedomuje, ale pravedpodobne je neskoro na nápravu… uvidíme, čo nám ešte autor prinesie. Rada by som ešte podotkla, že Kozmon je autor, ktorý vníma aktuálne dianie virtuálneho sveta. Znova vložil do príbehu múdrosť, že nič nie je také, ako sa zdá. Hlavne v prípade sociálnych sietí.
Zmiznutie sestier Hollowových	…záhadné, nechutné, originálne… ZMIZNUTIE SESTIER HOLLOWOVÝCH by som zaradila kviac mysterióznemu hororu s prvkami fantasy pre mladých dospelých. Ide o vskutku originálny námet, ktorý autorka spracovala veľmi zaujímavo. Jej štýl písania je skvelý, opisy sú podané presne tak, ako na vás majú pôsobiť… Postáv v príbehu nie je veľa, dokázala by som ich spočítať na prstoch rúk. Vďaka tomu sa autorke podarilo v príbehu vytvoriť komornejšiu atmosféru. Teda v prípade, ak nerátame mŕtvoly, tých bolo požehnane. Všetko sa točilo okolo rodiny Hollowových a ich rodinného tajomstva. Po znovunavrátení zmiznutých detí si predsa mali žiť všetci šťastne, až kým nepomreli. Prečo to bolo inak? Touto záhadou sa prelúskavame až do záveru knihy. KRYSTAL SUTHERLAND do pochmúrneho Londýna zasadila príbeh, ktorý dýcha… hnilobou a dymom. Mŕtvoly, smrad a kadečo iné, nechutné, autorka opíše surovo, s ničím sa nebabre. Kto nechutnosti nemá rád, mal by si dvakrát premyslieť kúpu knihy. Puto sestier Hollowových je naozaj silné. Najmladšia Iris, rozprávačka príbehu, je tichá, chce napriek tomu, čo zažila v detstve, zapadnúť a žiť normálnym životom. Vivi, prostredná sestra je rebelka každou bunkou a Grey, nadpozemsky krásna, najstaršia zo sestier, módna návrhárka a modelka, je pre svoje sestry ochotná urobiť čokoľvek. Každá je iná, ale len Iris je pre mamu všetkým. Záhady sa v deji postupne vysvetľujú, okrem iného, aj samotné zmiznutie troch sestier na prelome starého a nového roka. V rozprávaní sa autorka vracia do minulosti a čriepky postupne zapadajú na svoje miesto. Z drvivej väčšiny sa bude príbeh uberať, pre vás, neznámym smerom, čo je pre nečakané zvraty to pravé orechové. Iris takmer ničomu nerozumie, ale cíti, že všetko, čo sa im deje v súčasnosti, súvisí s minulosťou a ich zmiznutím. Pomerne útla kniha s pozoruhodnou obálkou v sebe ukrýva miznutie detí, mágiu, vraždy, fyzické ataky, nadprirodzeno, ale aj budovanie vzájomných vzťahov, či snahu o porozumenie. Po polovici knihy som si častejšie všímala opakovanie, či pripomínanie opisov, pasáží a fráz, ktoré mi udreli do oka a pôsobili na mňa dosť rušivo. Okrem toho naozaj niet čo z môjho pohľadu vytknúť. Príbeh sa uzavrel aj keď epilóg necháva autorke dvere otvorené na pokračovanie, podľa mňa nutné nie je. Uspokojila by som sa so samostatnou knihou.
Král	Človek(ja), by si pomyslel, že pokiaľ ide o romancu z prostredia motorkárskeho gviacangu, aj keď bývalého, že celý ten dej bude nejak temnejší, hlavný hrdina drsnejší, zápletky akčnejšie… Ale trt! V detektívnej linke, ktorá sa objaví v začiatkoch, bolo hneď pri prvých indíciách jasné, aké má spojitosti s postavami ako obeť, tak jej dcéra. Autorka veľmi zahmlievať nevie. Našťastie, nenapísala krimi ani triler, ale ero-romantiku so štipkou mixu týchto žánrov. Ale uprieť sa jej nedá, že písať vie. A ešte ako dobre! Príbeh som prečítala za deň, či dva, číta sa naozaj skvele. Vášeň medzi postavami funguje, či už pri prekáračkách alebo v posteli. Drzá a tvrdohlavá novinárka Bryce sa dostane “drsnému” Dashovi pod kožu až tak, že prehodnotí celý svoj doterajší život. Svojhlavý chlapík dokáže odpúšťať aj prehrešky, za ktoré vlastnému otcovi vrazil do zubov… Bryce, Bryce :) páči sa mi, keď ženy “zdomestikujú” veľké zvieratá XD z Kinga sa stal ratlík v tele leva. Čo ma mrzí je, že krimi linka bola predvídateľná a HLAVNE, že stále neviem kto je vrah a aký mal motív… takže Rytíř, drž mi palce, aby som sa k tebe dostala ešte v tomto živote
Osudné svedectvo	Osudné svedectvo ROBERT BRYNDZA Po dlhšom čase som sa s chuťou zahryzla do krimviaci príbehu. Výber padol na knihu Roberta Bryndzu. Konkrétne ide o 7. pokračovanie série s hlavnou hrdinkou Erikou Fosterovou. Hneď na úvod každému potencionálnemu čitateľovi dávam na známosť, že od Roberta je toto moja druhá prečítaná kniha a práve s Erikou Fosterovou som nečítala ani jednu. Vôbec to však nevadilo. Kniha obsahuje samostatný príbeh, vyšetrovanie vraždy, no Bryndza nám priblíži aj osobný život Fosterovej- udalosti, ktoré ju doviedli do nového domu, čo tomu predchádzalo a míľniky z jej života, vôbec nebudete stratení, séria sa dá čítať aj samostatne. “Byrokrati obyčajne kašlú na podstatu toho, čo robia. Iba ich vzrušuje, keď ti môžu odmietnuť podať informácie.”(str.245) Kniha sa mi páčila, a to veľmi. Začnem však obálkou… Zbožňujem, ak obálka korešponduje s príbehom a je na nej vystihnutý nejaký moment, prípadne detail z príbehu a Osobné svedectvo toto spĺňa do bodky. Pri čítaní niektorých častí sa vám chĺpky na tele postavia do pozoru, a to aj vďaka obálke. V prológu sa odohráva vražda. Nie je v príbehu jediná, ale perfektne navodí tú správnu “krvavú atmosféru”. Útok je z pohľadu obete, Bryndza vymyslel perfektný, neokukaný postup trýznenia, ktorý popísal bravúrne. Strach, bezmocnosť, bolesť, dokonca aj posledné výdychy obete boli tak uveriteľné, akoby som v miestnosti stála s vrahom. Spustí sa vyšetrovanie trestného činu. Hľadajú sa podozriví. Ja, ako zarytá fanúšička záhad, som samozrejme upodozrievala každého muža, ktorý sa v knihe ocitol. Novými a novými zisteniami Eriky, som ich postupne vylučovala, no Bryndza má talent ťahať ma za nos a vylúčení podozriví sa opäť dostali do hry. No na koho padol “Čierny Peter” som si musela počakť až do nervy drásajúceho záveru. Väčšinou mám problém pamätať si mená, prípadne rolu postavy v príbehoch,v ktorých sa to ľuďmi len tak hemží. V knihe Osudné svedectvo tomu tak nebolo. Postavy sú opísané tak, že si ich jednoducho dokážete vizualizovať a ak nepomôže toto, charakterové črty vám budú v orientácii “kto je kto” veľmi nápomocné. Nie každý autor to s postavami takto vie. Čo sa týka samotnej postavy Fosterovej, bola presne taká, ako by som si predstavovala, že bude.Je húževnatá, inteligentná, rázna, tvdohlavá, nebojácna… ale… Akoby fungovala len zo zotrvačnosti, čomu sa však netreba diviť. Posledných päť rokov života jej toho naložil na bedrá poriadne veľa a jediné, čo jej pumpuje krv do žíl, je práca, ktorou žije. V novom dome sa preto ani nedokáže zabývať, občas som mala dojem, že ani nechce. Pre koho vlastne?! Vďaka vyššej moci za Argos(obchodná sieť, ktorá ponúka hádam všetok sortiment aj s donáškou). Za túto vsuvku som autorovi naozaj vďačná. Erika si zaslúži trochu svetla do svojho života v pološere. Snáď Bryndza príde s ďalšou knihou, prípadom pre Fosterovú a bude jej/nám dopriate pokračovanie z jej súkromia. Parťáci Mossová a Peterson boli skvelý tím nielen v práci, ale aj v súkromí. Dbali o seba navzájom a neváhali podať pomocnú ruku. Nie ako kolegovia, ale priatelia. Pátranie po možnom motíve a spojitosti medzi postavami ma neprestane nikdy udivovať. Najmä ako v tomto prípade, kde bolo informácií spočiatku žalostne málo, inšpektori dokázali vydolovať priam neexistujúce súvislosti. Kniha nemá ani 400 strán, ale dokázala som ju prečítať za necelé dva dni. Našepkám, že to je práve kvôli štýlu Roberta, krátkym kapitolám, ktoré udržujú živú dynamiku deja a hlavne preto, že som Osudné svedectvo nedokázala pustiť z rúk. Ani stranu som sa nenudila. Bryndza ma svojím príbehom doslova prišpendlil ku kreslu a pustil až po dočítaní poďakovania (mimochodom, Felton? TEN FELTON sa podieľa na jazykovej korektúre v angličtine?!? paráda!) Môj obľúbený autor M.W. Craven o knihe Osudné svedectvo povedal: ”Kľukaté, temné a oživené protagonistkou, ktorá si vás získa od prvej strany.” Nedá sa nesúhlasiť :)
Jenom ne Rich	…vtipné, romantické, oddychové… Také je nové dielko známej autorky humorných štviaceklivých romantických príbehov Penelope Bloom, s názvom Jenom ne Rich. Autorka má skvelý štýl písania. Príbeh odsýpa doslova sám, striedajú sa kapitoly hlavných hrdinov, čo ocení každá čitateľka, často sa budete smiať a ešte častejšie sa vám bude držať úškrn na tvári, pretože tých hlášok tam je požehnane. Keby len hlášok, ale aj situácii. Či už bizarných, trápnych alebo proste “Cadovských”. Kto prečítal, pochopí. Hlavné postavy boli fajn, aj keď podľa opisu som si Kiru nevedela predstaviť ako sexi knihovníčku. Rich pochádza z troch súrodencov, ktorí sú perfektní, Cade o kus viac ako Nick, ale rodičov by som s radosťou nakopala do ich akožearistokratických frňákov. Otrasné existencie. To už aj otec Richovej snúbenice Stelly bol príjemný. Síce ako šaratica, ale dalo sa to zniesť. Ale Cade! Baby moje! To je jeden šialený magor XD milujem ho! Neviem sa dočkať príbehu, v ktorej bude hlavným hrdinom. No a hlavne, ktorú kamošku bude obháňať, pretože počas celej knihy som si nedokázala zapamätať, ktorá je ktorá. Či je policajtka Iris alebo Miranda :/ každom prípade verím, že sa nasmejem ešte viac. Knihu odporúčam napriek muškám, ktoré mi v príbehu vadili. Jednou z nich bolo odhalenie týkajúce sa Kiry. Celé to na mňa zapôsobilo ako ľadová sprcha a po tomto “odhalení” som už akosi chémiu medzi postavami necítila. Ďalšou mini zlodejkou hviezdičky v hodnotení je u mňa pričasté vtipy a prirovnania súvisiace s vaječníkmi. Autorka má tie svoje evidentne v obľube, ale aj 5x opakovaný vtip už nie je smiešny o_o no a do tretice mi vadilo, že v poznámke autorky sa knihy(aj zo zvyšku série) volali Jen ne Rich (…Cade,… Nick) a mňa až obliala horúčava, že ani neviem AKO sa volá kniha, ktorú som dočítala!!!No môžu mi robiť takéto šoky!? XD Samozrejme, táto posledná prkotina moje hodnotenie nijak neovplyvnila, ale do kelu! Toto sa nerobí :) Kniha sa volá JENOM NE RICH… asi chybka v preklade.
Jabloňové lásky	… šesť generácií žien, šesť historických období, šesť starých odrôd jabloní… Týviacmto sa definuje knižka Jabloňové lásky a je to úplne presné zhrnutie v skratke toho, čo v knižke nájdete. Zuzana široká napísala úžasný román. Síce sa začínal… akoby som to povedala… proste nezaujal ma od prvých riadkov. Kniha štartuje príbehom Simony v súčasnosti, má svoj život, partnera, prácu, no všetko sa jej razom vymyká spod kontroly, všetko sa jej rozpadá pred očami, celá ilúzia šťastia sa rozplynie a zostane je len holá a krutá pravda. Preto sa rozhodne utiecť k babke na dedinu. Stará mama vlastní penzión a Simona vhupne do diania bez akejkoľvek prípravy. A presne v tomto momente to začne byť zaujímavé. Simona nájde v podkroví staré denníky a zápisky žien. Žien z jej rodiny. Simona tak spoznáva históriu svojho rodu a musím povedať, že pre mňa tieto historické zápisky a “rozprávanie” tých, už mŕtvych, žien bolo fascinujúce. Autorka perfektne opísala vtedajší život, s čím sa tí ľudia denne lopotili, aké to mali ženy(samozrejme aj muži) ťažké a aké (mizerné) postavenie mali v spoločnosti. Historické zápisky sa začínajú Terezou v roku 1872. Síce stále píšem, že ide o zápisky, ale príbeh sa odohráva z pohľadu danej postavy. Čiže Simona našla zápisník, ale skočíme si do minulosti, kde sa nám hlavné postavy predstavujú, rozprávajú nám o svojom živote a práve príbeh Terezy sa začína pôrodom jej dcéry Kláry, ktorú jej vezmú. Už len pritom, ako toto píšem, mám opäť zimomriavky, a to som knihu čítala takmer pred dvomi mesiacmi. Je to neuveriteľne silná knižka, celkom útla, na to, aké silné ženské hrdinky a ich osudy v sebe ukrýva. Ak si poviete, aké náročné to mala Tereza, tak si počkajte na Klárin život. Ani jedna zo žien v Simoninej rodine to naozaj nemala ľahké.Marína, Angelika, ba ani Daniela… Veľmi chválim autorkin štýl a to, ako každej postave naložila na plecia bremeno, ktoré sa reálne mohlo stať nejednej žene v dobe, v ktorej sa príbeh odohrával. Aj keď sa mi Simonin príbeh zdal až rozprávkový, oproti jej ženským predkom, tiež sa potýkala s polenami, ktoré jej život hádzal pod nohy. Celý tento nádherný príbeh statočných žien, je prevoňaný jabloňovým sadom a rôznymi odrodami jabĺk. Ako krásne a symbolicky ku každej postave(ktorú mala práve charakteristika jablone definovať),autorka priradila vhodne zvolenú jabloň, len nechápem prečo sa v závere rozhodli Eliške venovať jabloň iní ľudia…. Keďže podľa tradície to malo byť inak. Síce ide o knihu z roku 2017, čiže nepatrí medzi najaktuálnejšie novinky, rozhodne by som vám odporúčala poobzerať sa po nej.
Veci, ktoré v nás ostanú navždy	Ak hľadáte príbeh, ktorý je ťažké zvládnuť na jedno posedenie, ale napriek počtuviac strán vás ani riadok nebude nudiť, rozhodne siahnite po tejto knihe. Veci, ktoré v nás ostanú navždy som dočítala ešte cez víkend a stále mi hlavné postavy rezonujú v mysli. Neviem sa ich zbaviť. Dobiedzajú a vyžadujú si moju pozornosť. Ak by na mňa z poličky nevykrikovali knižky, ktoré čakajú na prečítanie a moja súkromná Narnia(skriňa plná kníh)na mňa nehúkala ako amplióny pri skúške sirén,určite by som si dala re-reading hneď po dočítaní poslednej stránky. Žiaľ, myslím že na pár mesiacov knižku odložím na poličku k prečítaným knihám, ale určite, určite sa k nej vrátim. Hlavné postavy sú úúúžasné! Uhundraný Knox s obrovským srdcom a Naomi, večne zachraňujúca svoje nepodarené identnické dvojča. Príbeh srší humorom, iskrením medzi hlavnými postavami, no to nie je všetko… ja milujem príbehy z prostredia malých miest v Amerike. Obyvatelia sú tak neskutočne priateľskí, súdržní a aj prišelcov medzi seba príjmu bez predsudkov. Podajú pomocnú ruku, vypočujú si, poradia… hej, hej, sú to len fiktívne príbehy, ale presne takúto atmosféru spolupatričnosti v knihách zbožňujem. Celé je to dotvorené postavami a rôznymi situáciami- humornými aj vážnejšími. Veľmi sa mi páčilo, že postava malej Waylay nebola iba doplnková, ale plnohodnotne sa podieľala na deji. A to pozdravenie HEJ,WAY :D skvelé! Keďže Tina je problémová žena,bolo od začiatku jasné, že zanechanie svojho dieťaťa sestre nie je to jediné, čo Naomi skomplikuje život. Táto dramatická zápletka síce bola trochu predvídateľná, ale nemyslím si,že by to nejako uškodilo. Veľmi sa mi páčil náčelník polície a dúfala som nejakú zápletku aj s touto postavou. Nestalo sa, ale aj tak je to presne taký príbeh aký chcete čítať. Čakala som tiež,že Naomino tajomstvo bude niečo oveľa závažnejšie. Zažiť to ale určite nechce žiadna žena. Nakoľko ide o sériu dúfam, že všetky knihy budú rovnako hrubé a rovnako dobré, ak nie lepšie.
A čo ak áno?	To, že Michaela dokáže za rok vyprodukovať viac ako jednu knihu, je úžasné. No zviaca 5 rokov mať na konte už 12(ak som dobre narátala) kníh je fakt na zamyslenie. Zamari je inšpiráciou pre nejedného autora, pretože popri práci, domácnosti, čítaní, recenzovaní a cestovaní, dáva život postavám zo svojej fantázie na papier pre nás, čitateľov, neskutočným tempom. Najnovšia kniha je iná, ako tvrdí sama autorka, od predošlej tvorby a je to cítiť od prvých riadkov. Dávnejšie som čítala knihu Posledný džentlmen, ktorá bola inšpirovaná životom autorky. Teraz, o pár rokov neskôr od džentlmena, prichádza Michaela so “spoveďou”, aj keď možno nie všetko sa stalo tak, ako v knihe. Ja som mala po celý čas pocit,rovnaký, ak nie silnejší, ako pri čítaní Posledného džentlmena-akoby sa mi Michaela otvorila, ako priateľka pri teplej káve, či pohári dobrého vína. Jej, vlastne pardón, Majine zážitky z roku 2013(kedy sa príbeh odohráva), sa pretkávali s minulosťou tak, aby čitateľ chápal… všetko. A čo ak áno nie je príbeh nadupaný akciou, či dych berúcimi zvratmi. Je to oddychový príbeh. Smutný? Veselý? To sa dozviem až v ďalšej časti, ale dosť sa obávam toho, čo bude nasledovať, ale predbieham. Vrátim sa späť k tejto knihe. Maja je extrovert, miluje ľudí, cestovanie, v náture ma zvedavosť a chuť spoznávať všetko, čo život ponúkne. Je vo vzťahu s mužom, ktorý na sebe pracuje, vie, čo od života chce a ide si za tým s Majou po boku. Niečo tu však nesedí… Na výlete po Írsku sa Maja stretne s dávnym kamarátom, obnovia svoje priateľstvo a konečne začína vidieť to, čo prehliadala… V knihe nájdete lásku k životu, to, že spriaznená duša je spriaznená aj po rokoch odlúčenia, že pravá láska nespútava a neobmedzuje, že skutočné priateľstvo pretrvá. Cestovanie sa strieda s rozprávaním o živote s partnerom, spomienkami na prvé stretnutie s Denim, obnovenie starého priateľstva, no čo príbehu dodalo na dynamike, boli textové správy. Boli to realisticky písané správy. Doťahovačky medzi postavami sa striedali s bežnými problémami, s ktorými sa navzájom zverovali. Napísali si ich nespočetné množstvo, ale najkrajšie bolo, že sa dokázali rozprávať aj zoči-voči. Otvorene a úprimne. Aj keď zábrany padali v textovej forme. Rozmýšľala som nad hodnotením knihy. Prekážalo mi až nič… aj keď z príbehu nespadnete na zadok, nenudí, pobaví, prinúti vás zamyslieť sa ‘čo by bolo keby’ aj vo vašom živote, posmutniete, srdce sa vám rozbúcha. Prežijete nejeden pocit s Majou a to je aj pri oddychovej knihe veľké plus.
Školský (ne)poriadok	Popri povinnostiach si prajem len, aby mal deň viac hodín a ja o niečo viac enerviacgie. Aj preto vám o tejto skvelej, dajme tomu, že na prvý pohľad nenápadnej knižke, píšem až teraz. Kto Marekovu tvorbu okoštoval vie, že sa zaručene pobaví. Jeho dávka humoru vsadená do školského prostredia pôsobí prirodzene, dialógy vám nanútia priblblý úsmev, ktorý nie a nie zísť z tváre. Aj Pauli ma na to so zdvihnutým obočím neraz upozornila XD. Postavy máme staré známe (z predošlej časti s názvom Zvonením sa všetko začína), ktoré mi veľmi chýbali, no ani som si to pred čítaním neuvedomila. Som rada, že Zákopčan z príbehu nespravil samostatnú knihu, ale rozhodol sa nám ukázať, aký je(mohol by byť) život študentov gymnázia a jeho profesorov. Pribudnú nové postavy do učiteľského zboru, aj noví študenti. Za trest je hlavný hrdina triednym učiteľom, no trest sa minie účinku, aj keď sa pani riaditeľka(semetrika) všemožne snaží poukazovať na pochybenia Daniela. Riečan má ale čisté svedomie. Je zásadový, no neuveriteľne vnímavý. Pri čítaní som si neraz povzdychla s ľútosťou, že ja som také šťastie na učiteľov nemala, no zároveň s nádejou, že snáď moje deti to šťastie mať budú. Lívia a Daniel dokazovali, že učiteľstvo je poslanie a nie len zamestnanie. A to nie iba v budove školy, ale aj pri lyžiarskom výcviku či KABU. Aj keď sa kniha zameriava na školu a jej “príbeh”, Marek dal priestor aj osobnému životu postavám, ktoré si zvolil za hlavné. Študenti Adriana, Kristián, Andy a Denis vytvorili nesúrodú štvoricu priateľov. Každý z nich mal svoje problémy, ktorým musel čeliť a myslím, že okrem spisovateľského talentu ma Zákopčan v tejto sérii utvrdil, že nie je len učiteľom, ale aj mimoriadne vnímavým a empatickým človekom. Strasti mládeže a ich povahy sú uveriteľné, smutné, plné nepochopenia a každý zo štvorice sa s tým pasuje po svojom. Nebol by Riečan Riečanom, keby nezasiahne pri náznakoch zmeny správania u svojich študentov, za to je pre mňa tento čudácky samotár srdcovkou. Ak nemáte stále poňatia čím obdarovať blízkeho, toto je kniha, ktorá zahreje pri srdci každého!
Prokletý	…magické, akčné, napínavé… Druhý diel série Alex Verus, s názvom PROKLETÝ, spĺňviaca trojslovné prívlastky, ktorými som knihu charakterizovala, do bodky. Žáner urban fantasy často nečítam, ale musím priznať sama sebe, že táto séria sa mi dostáva riadne pod kožu. Prokletý je o kus lepší príbeh, ako jeho starší brat (PŘEDURČENÝ). Lepší v prepracovanosti deja, ktorý sa síce rozbieha pomalšie, no postupne pekne graduje, nechýbajú bojové scénky plné ohňa, ľadu, mágie, ale aj úplne bežných granátov a typických strelných zbraní. Akciu striedajú kľudnejšie pasáže, v ktorých Alex musí vyriešiť hneď niekoľko problémov a prekážok a ako by to bolo, keby mu pri tom nejde “o kejhák”. V príbehu vystupujú nám už známe postavy, ale aj úplne nové. Tu sa natíska podotknúť, že tých postáv bolo v knihe naozaj dosť a jediní, koho som si nemýlila, boli Alex, Luna, Arachné, Sonder a Deleo. Takže dosť prúser :) Ďalším mini mínusom boli pre mňa dosť dlhé kapitoly. Aj to, rovnako ako moja pamäť rybičky Dory je subjektívne, vám sa mená môžu pamätať dobre, rovnako tak môžete mať v obľube dlhé kapitoly. Okrem týchto drobností nemám krivého slova, ktoré by som autorovej knihe adresovala. Do života Alexa aj Luny vstúpia iní ľudia, z čoho som mala od začiatku nepríjemný pocit. Už v prvej časti som dúfala v romantickú linku, dúfam však naďalej. Vzťah týchto dvoch postáv je komplikovaný, ale napriek tomu cítim chémiu. Či ju tam autor napísal, alebo je to len moje zbožné prianie, netuším. Zatiaľ. Verím, že ďalšími časťami sa to bude vyvíjať v môj prospech :D Veľkým plusom je pre mňa sympatický hlavný hrdina, humor, situácie používania mágie, dynamika príbehu, zvraty, skvelý výber charakterov vedľajších postáv a v neposlednom rade, opäť ukončený príbeh. Ak vás BENEDICT JACKA zaujal, verím, že siahnete po ďalšom pokračovaní. „Někdy se stanou věci, se kterými jste nemohli počítat, a prostě se s nimi musíte nějak vypořádat.“
Búrka	…neskutočne úžasné, silné, emotívne… To boli prvé tri slová, ktoré vo mne príbeviach po dočítaní zanechal. Skutočne, zostala som paf… Autorka Iveta Klemanová vlani svetu predstavila e-knihu Nesúď, kým nevieš. Už pri jej čítaní som zaňuchala talent, ale kvapka “čohosi” mi tam chýbala. V Búrke som to dostala nie s kvapkou “čohosi”, ale s pretekajúcim pohárom. Búrka bola dokonalá. Možno k tomu prispel tím vydavateľstva, možno “autorkina Miška” a možno za to môže len a len Iveta. Faktom však zostáva, že po tejto Búrke nevyjde slnko. Jej dozvuky v sebe si ponesiete ešte dlho. Dúfam v to, pretože vo mne rezonujú ešte stále(knihu sim dočítala pred týždňom). Hlavnými hrdinami sú Elliot a Louisa. Pred začítaním sa, som si neuvedomila, že Elliot má po štyridsiatke a dospelú dcéru. Prekvapilo ma to, nepopieram. Čím si prešiel v detstve a neskôr, keď sa mal tešiť z každého okamihu života, mi lámalo srdce. Neskutočne ťažko sa mi čítali jeho spomienky. Zármutok v duši Elliota pretrvával naozaj dlho a svoje srdce uzamkol len pre jednu ženu. Takáto láska sa zdá byť rozprávkovo nereálna. Ja v ňu však verím. Elliot sa upol na dcéru a prácu, kým mu do života nezakričala(doslova) Louisa. Túto ženskú hrdinku som si obľúbila od začiatku. Bola svojská a úprimná, na nič sa nehrala. Kvitujem autorke, ako zapracovala na profesiách postáv. Klobúk dolu. Či o jednotlivých úkonoch letušiek alebo dosť podrobné povinnosti ohľadne vedenia futbalového klubu, štadióna a dokonca sme nahliadli aj do zákulisia Super Bowl-u. Nepotrebujem si googliť, či je to tak, ako napísala autorka. Verila som jej to a to mi stačí. Náhody neexistujú a vďaka knihe Búrka tomu naozaj budete veriť. Osud vám do cesty posunie ľudí vždy v pravý čas a ak majú v našom živote zostať, osud ich priveje opäť a zas, až kým sa nepoddáme. Nádherným príbehom v príbehu bola legenda o Nahej pravde. Nikdy som o nej nepočula, ale musí existovať… aj o nej je táto kniha. O sile lži, o zbytočnosti vysvetľovania a vyvracania fám. Vďaka Klemanovej Búrke si až do konca života budem pripomínať- “Čokoľvek sa o tebe hovorí a nie je to pravda, nerýp sa v tom. Nevysvetľuj, nekomentuj, nechaj ich v tom a ono to prejde samo ako búrka. Len čo začneš veci vysvetľovať a vyvracať,bude sa to vliecť ako pomalý špinavý dážď.” Pred koncom bol príbeh srdcervúci a ja som nevedela na koho sa hnevať viac. Autorka mi však epilógom vyrazila dych. Bez patetického hádzania okolo krku s miliónom ruží a žiadosťou o ruku, napísala famózne vyznanie lásky… lásky ku všetkým, ktorých kedy Elliot miloval! Nečakala som takýto príbeh, dostala som ho a nemenila by som ani písmenko(no dobre, možno by som zmenila knihu, o ktorej sa hlavní hrdinovia rozprávali v lietadle na takú, ktorú som už čítala
Kriedou alebo mečom	…škola, šikana, nový pedagóg… Kedysi dávno (no dobre, nie až tak dávno), keď boviacla táto kniha čerstvou novinkou, mi niekto knihu odporučil, že je zo školského prostredia ako knihy Mareka Zákopčana. Ja, ako Marekov fanúšik (zároveň odporca porovnávania kníh, či autorov) som sa do tejto knižnej štafety prihlásila, netušiac, čo ma na stránkach knihy čaká. Nie som natoľko naivná, aby som si myslela, že pôjde o romantiku, vzhľadom k voľbe obálky. No to, čo som dostala naservírované, by som ani náhodou k Zákopčanovej (zatiaľ) dilógii neprirovnala ani omylom. Už prvá strana bola drastická, a tak som si hovorila, že nič horšie ma už nečaká. Omyl! Nemyslím to v zmysle, že by bol príbeh zlý. Skôr sú tam hororové prvky, ktoré slabým povahám určite neprídu vhod. Mne osobne meč, dýka, pohár ani žhavič problém nerobili. V príbehu som sa začala zadrhávať, keď sme sa ocitli v metasfére, vlnovíroch, Bezčasovi, atd. Sci-fi žáner, aj keď ho nečítam často, mi nerobí problém. V KRIEDOU ALEBO MEČOM mala sci-fi linka veľké opodstatnenie, napriek tomu som s ňou bojovala. Oveľa viac ma bavil reálny svet, na ktorom JANKO GÁLIK začal stavať základy svojho príbehu. Veľmi ma bavila škola, do ktorej sa Michael, ako nový učiteľ, dostal. Riaditeľ, Patrik aj učiteľka Oľhavá, pri ktorých som si nebola na istom, ako sa s novými školskými zákonmi vysporiadajú a ako s nimi budú koexistovať. Ďalej tu bola banda malých tyranov, na ktorých nič neplatilo a šikanovali tých pár šikovných žiakov bažiacich po vedomostiach. Rovnako tak sa mi páčili časti z Michaelovho štúdia, tu už ale bola vložená veľká časť metasféry a jej fungovania…takže najmä vo večerných hodinách to na mňa pôsobilo ako medovkový čaj… Autorovi sa však nedá uprieť fantázia, premyslený dej, gradácia napätia, zabŕdol aj do bojových scén, pohrával sa so psychikou postáv…. Príbeh je bez pochýb originálny, so vždy aktuálnejšou témou šikany, v tomto prípade aj snahou o jej elimináciu, pretože prerástla cez hlavu celej spoločnosti. Jedni ju vítali, druhí, pokoškodení, sa búrili… Či sa šikany podarilo v knihe zbaviť, si už ale musíte prečítať sami. “Rozbehnutý vlak sa nedá zastaviť tým, že mu postavíte do cesty domček z kariet.”
Haka za lilii	Tak si čítam, čítam, ani neviem ako a som pred koncom. TAKTO SA PÍŠE SLOW BURN DviacO PSEJ MATERE! A stojím si za tým. Dávno som nečítala “čtivý”, príťažlivosťou nabitý príbeh bez temnej minulosti aspoň jednej z postáv, prípadne oboch, s hrdinami tak reálnymi… Ach, Haka, zakvačila si sa mi do mysle a srdca. Nie si príbehom, na ktorý sa po dočítaní zabúda. Prebývaš vo mne už nejaký ten deň, dokonca týždeň a ja nechcem, aby som na teba niekedy zabudla…. Chcem viac takýchto príbehov. Hlavná hrdinka Lily je šťastne zadaná. Teda, aspoň si to myslí. Benovo správanie bolo naozaj na päsť, škoda, že sa mu neušla. Dopriala by som mu a nie jednu. Ja, naivka, som si myslela, že ju Ben podvádza, ale zdalo sa mi, že by práve podvádzanie bolo menším zlom v tomto prípade. Neraz ma pichlo pri srdci ako tieto záležitosti Lily znášala s hrdosťou, napriek tomu, že ju to zakaždým zasiahlo ako nečakaná rana na solar. Napriek tomu, že bola občas odkázaná na pomoc iných, snažila sa byť maximálne sebestačnou, nefňukala, málokto tušil dôvod, prečo občasnú pomoc potrebuje, prípadne si ľudia nevšimli, že niečo nie je v poriadku. Jej šikovné ruky fyzioterapeutky, techniky a podrobnú náplň práce autorka písala tak úžasne, že ma pri čítaní občas niekde zabolelo a túžila som po masáži od Lily(pritom neznášam masáže a cudzí dotyk!) Našťastie sme mali pohľad aj hlavného hrdinu Alexandera, profesionálneho hráča rugby. S Lily ich zviedla dohromady náhoda a veľmi sa mi páčilo pomalé spoznávanie sa, nič hrr hrr, všetko plynulo akosi samo… proste krása! Ak máte chuť na kus romantiky so skvelými postavami, zaujímavými a nečakanými zápletkami z prostredia športu, dajte šancu autorke M.K.Hardy! Dám ruku do ohňa za to, že vás svojím príbehom nesklame.
Zrodení z mágie	…magické, dobrodružné, napínavé… Už Katja- Prebudená mágia, ako autorkin debut,viac bola skvelá. Katjina mladšia sestra s názvom ZRODENÍ Z MÁGIE bola ešte lepšia. Síce som bola takmer 50 strán zmätená, stratená, priam dezorienovaná- nevedela som kde som, kto je kto, čia postava rozpráva danú časť…chytalo ma zúfalstvo, pretože som si ťažko vybavovala podľa mien, ktoré si ja nepamätám, kto je daná postava. Je to však moja chyba, nie chyba autorky. Mohla som si prečítať aspoň kus z konca predošlej časti. Našťastie som sa začala orientovať a už to odsýpalo. NATALI FOX šetrí náš čas aj peniaze. Nevracia sa k tomu, čo bolo v prvej časti. Keď, tak len okrajovo a stručne, nevenuje zbytočnému opakovaniu pozornosť. Preto je fajn vrhnúť sa na pokračovanie ihneď, prípadne si dať re-reading prvej časti. Budete sa lepšie orientovať v deji aj postavách. Našťastie, ja som si počas čítania na dosť podstatných vecí spomenula. Musím vyzdvihnúť opäť nádherné ilustrácie, mapy, rovnako tak detailne premyslený dej, nové postavy a magické bytosti, zvraty, dynamiku deja, nečakané a šokujúce zistenia a čo by to bolo za YA fantasy, keby sa nám tu nevykryštalizujú nejaké tie vzťahy láskové. Drvivú väčšinu príbehu je rozprávačkou Katja, s ňou zažívame riadne dramatické chvíle, neraz ide o život nielen jej, ale aj jej súputníkom. Dlhá a namáhavá cesta do Bieleho mesta však prinesie svoju odmenu v podobe mnohých odpovedí- ale mnohé nám, čitateľom, zostane naďalej záhadou. Asi 100 strán pred koncom je len Argosových a jeho ceste (za šťastím?). Som rada, že Natali nám dovolila nahliadnuť aj do jeho púte, bola rovnako, ako Katjina, nebezpečná, namáhavá s viacerými odhaleniami. Záverečná kapitola je venovaná Liane(nech mi všetci odpustia, ja netuším, či sa už predtým v príbehu vyskytla, jej meno ani postava mi nič nehovoria). Aj tu nám Natali kadečo odhalí, ale epilóg… Páni moji! To je niečo… mám hlavu v smútku, ale v duši nádej, že snáď o rok si prečítam pokračovanie. Veľa som vám toho neprezradila, ale sľúbiť vám môžem 500 strán kvalitného čítania, tak smelo do toho :)
Na vlásku	…bezradnosť, nádej, láska… …to pociťuje hlavná hrdinka Ally. Má toho dosť. Skĺbviaciť štyri práce dá zabrať a k tomu ešte svojpomocne opravovať dom. Kedysi mala dobrý život, prácu, ktorá ju bavila, ale o to všetko prišla a bola odhodlaná napraviť, čo sa pokazilo. Prečo a pre koho to urobila, sa pomaličky v príbehu dozvieme. Všetko sa ale začne originálnym stretnutím Ally s hlavným hrdinom Dominicom. To teda bola “podívaná”. Nahlas som sa smiala, a to sa mi až tak často pri knihách nestáva. Dominic bol typický dudroš- navonok. V skutočnosti bol starostlivý, láskavý a robil dobré skutky kde sa dalo, hlavne nenápadne. Musím povedať, že autorkin štýl mi lahodí. Mala som možnosť prečítať si jej knihu Veci, ktoré v nás ostanú navždy a čítanie som si užila rovnako aj tentoraz. LUCY SCORE dáva prednosť starším postavám (v tomto prípade 39 a 44), no poväčšine sa mi zdalo, že čítam o dekádu mladších ľuďoch. Neviem prečo. Netvrdím, že starší nemajú nárok na šťastie, lásku, či problémy tohto typu, ale celkovo správanie postáv mi korešpondovalo skôr s mladšími ročníkmi. Okrem veku mi nič do oka neudrelo. Príbeh som si maximálne užila a prežívala s postavami všetky radosti aj trápenia- a že ich teda bolo požehnane. Humor pretkaný vážnymi témami a vášnivými scénkami, priateľstvami a rodinou, to celé vsadené do prostredia luxusu a módnych značiek. Úprimne, toho prostredia som sa obávala, ale autorka z príbehu nespravila polovičný teleshopping, takže mi spadol kameň zo srdca. Príbehov na tému “od nenávisti k láske” je neúrekom, no myslím, že ak ste ich milovníkom, NA VLÁSKU vám nesmie ujsť.
Fantóm z internetu	…realistický, nemilosrdný, šokujúci… Presne taký je FANTÓM Z INTERNETU. SIMONviacA KUTIŠOVÁ má ľahký štýl písania s neľahkými témami. Jej príbehy sa radia k žánru pre mladých dospelých, avšak Fantóm je, ako sa zhodnú viacerí čitatelia a ja sa jednoducho musím prikloniť k tomuto názoru,vhodné, ba priam nutné, čítanie aj pre dospelých. Či už rodičov, pedagógov, strýkov, tety, milé susedy… Otvára im(dospelým) oči, prinúti všímať si detaily zmeny v správaní mládeže, uvedomiť si, že “v pohode” a “všetko je v poriadku” môžu byť len prázdne frázy pre upokojenie dospelého, pretože deti nechcú pridávať starosti, hanbia sa otvorene hovoriť o tom, čo ich trápi. Kutišová nám touto knihou vyslala signál, že pozornosť sa deťom musí venovať v akomkoľvek veku, pri akýchkoľvek dospeláckych starostiach… Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Toto známe porekadlo by sa v Simoninom príbehu dalo aplikovať na viacero postáv. Blanka, hlavná postava, má v hlave spolužiaka Tibora. Doma sa jej rúca zázemie a síce má kamarátky a Lukáša, predsa im nehovorí všetko. Ako názov knihy avizuje, hlavnou zápletkou príbehu bude internet, sociálne siete a ich používanie. Kutišová zvolila zaujímavé charaktery postáv a šla na ne psychológiou. Zraniteľnosť, vek, neskúsenosť, dôverčivosť a kam toto môže viesť, ak sa(v tomto prípade)Blanka cíti osamelo, deprimovane, nepochopene… Všetky situácie, postavy, či dialógy boli tak skutočné! Úzkosť Blanky prýštila zo strán, jej zúfalstvo, obavy a beznádej odkvapkávali z knihy každým riadkom takmer od polovice príbehu. Ja sama by som nevedela ako sa zachovať. Blanka chcela chrániť najmä mamu, dopustila sa chýb, za ktoré kruto platila, napriek vedomiu, že jej skutky nie sú správne. Kutišová nenapísala príručku ako sa správať na sociálnych sieťach. Napísala príbeh Blanky, ktorý by mohol byť príbehom kohokoľvek z nás. O to je silnejší, uveriteľnejší, mrazivejší, šokujúcejší, smutnejší… nie každé dieťa má šťastie(v nešťastí) ako Blanka a aj na to Simona vo svojom príbehu upozorňuje. Prečítanie tejto knihy bude vstupenkou mojej dcéry na sociálne siete(to je moja podmienka). Je mi ľúto, že školstvo podobným témam nevenuje dostatok priestoru. Vrelo odporúčam každému čitateľovi bez ohľadu na vek, pohlavie, farbu pleti, vierovyznanie… TOTO JE KNIHA PRE VŠETKÝCH!
A čo ak áno? 2	…odvážne, úprimné, aj smutné… Už prvá časť A čo ak áno? bola príjemným čítanímviac. Dalo by sa povedať, že to je niečo ako beletrizovaný denník. Jednotlivé zážitky a situácie autorka napísala tak, ako sa stali z jej pohľadu a pripúšťa, že niektoré konverzácie doplnila podľa toho, ako si ich pamätá. Aj tak si myslím, že veľký rozdiel oproti skutočnosti nebude, pretože Zamari išla s kožou na trh a napísala Majin príbeh veľmi otvorene. To, že ide o príbeh inšpirovaný skutočnosťou, si všimne každý čitateľ, ktorý autorku sleduje na sociálnych sieťach, pretože v knihe pospomínala ľudí, ktorí nám nie sú takí neznámi. Dokonca som natrafila na podobnosť s niektorými pasážami z knihy Posledný džentlmen, ktorú som čítala asi pred tromi rokmi a úplne mi utkvela v pamäti časť z pracovného teambuildingu. Veľmi sa mi páčili všetky sms konverzácie. Boli plné doťahovačiek, povedala by som, že až intímnych pocitov a bezhraničnej úprimnosti- teda aspoň zo strany Maji určite. Z Denyho som mala občas taký zmiešaný pocit. Veľmi obdivujem ako Maja dokázala prežiť každý okamih naplno, využiť každú príležitosť, ktorá sa jej naskytla a takisto mi veľmi imponuje to, aký postoj mala k vzťahom, ktoré nikam nevedú a dopriať obom z páru toho pravého. Čitatelia Mišky vedia, aký štýl má. Ale očakávať román ako napr. Krízový plán, je chyba. Myslím, že budete sklamaní(už som takú reakciu na príbeh zažila). Je to pohodový príbeh jednej Maji s láskou k cestovaniu a písmenkám, hľadaním svojho šťastia v živote a hŕbou krásnych myšlienok. Čo ale bolo pre mňa vážne nečakané, bol záver, oslavy Dňa svätého Patricka. To bol hotový šok! A totálne zmätenie, keď som si prečítala epilóg. Absolútne teda netuším ako a s kým skončila Maja XD Ja nemám absolútne žiadne pripomienky k príbehu, maximálne som si knihu/dilógiu užila a kým sa autorka dostane do svojho obvyklého spisovateľského švungu, mohla by som si prečítať niečo zo staršej tvorby. Snáď sa mi to časovo podarí.
Kým vychladne káva	…Japonsko, kaviareň, cestovanie v čase… Túto útlu krásavicu som si mohla prečítviacať vďaka Katke (IG @k8_stef), ktorá mi knižku požičala. Knižná komunita vie byť aj krásna :* Na menej ako 200 stranách sa odohrávajú štyri samostatné príbehy, poviedky, ktoré majú niečo spoločné. Kaviareň, personál a ženu v bielych šatách. Len o jednej kaviarni v Tokiu kolujú chýry už niekoľko desiatok rokov, že jedno konkrétne miesto v nej vám zaručí vrátiť sa do minulosti. Nápad perfektný. Prevedenie, z môjho pohľadu pokrivkávajúce, no verím, že to je sčasti aj rozdielnosťou kultúr a vyjadrovaním. Prekladateľ bol a stále je v mojich očiach macher level milión! Dej na mňa pôsobil často chaoticky. Opis kaviarne, zákazník, ktorý má dôvod sedieť a objednávať si kávu za kávou(či iné dobroty), preskok do minulosti postavy, šup, sme späť v kaviarni, nejaký ten dialóg, veľa monológov, presun do minulosti-cestovanie v čase, epizódka, ktorá sa už stala, ale tentokrát trochu inak, späť do prítomnosti… takto opísané to znie ako vcelku chronologický príbeh. Nebol taký ani jeden. Aj keď musím priznať, že poviedky nie sú mojou šálkou kávy(aké príhodné), vedela by som si predstaviť tieto poviedky napísané ako román a určite by sa mi páčili. Žiaľ, neviem oceniť formát poviedky. Stále mi niečo v danom príbehu chýba… Rozpísaný začiatok, prepracovanejší stred, či úplný záver… poviedku vnímam ako časť z románu. Malý kúsok. No a aby som príbeh náležite ocenila, chýba mi tam zvyšok príbehu, ktorý si autor nechal pre seba. Ak ale vám poviedky vyhovujú, určite siahnite po tejto knihe a môžete si domov z kníhkupectva vziať aj pokračovanie/-nia.
Rozcestí osudu	…smutné, romantické, prepletené… Debut autorky EMILLY ROSS vôbec nebol zlý. Nieviacžeby som očakávala knižnú katastrofu, skôr som do príbehu šla s malou obavou (či nebudem sklamaná po dočítaní ja alebo autorka po prečítaní príspevku). Z mojej strany je to spokojnosť. Príbeh je plynulý, osudy postáv prepletené a názov ROZCESTÍ OSUDU je zvolený perfektne. Čítačka mi ukazuje niečo málo cez 200 strán, ktoré utiekli, ani neviem ako. Za 3 dni na dovolenke som prečítala nie veľmi dovolenkovo ladený príbeh, no nesťažujem sa. Hlavná postava Sára prišla o milovanú mamu pred pár rokmi, odvtedy sa až nezdravo upína na mužov a v každom hľadá životného partnera. Práve Ondřej je jej vyvoleným, ktorý si ju má odviesť k oltáru. Viem si predstaviť, ako mnohé čitateľky označia tento vzťah za toxický. Je takým? Záleží od uhla pohľadu. Ondra je salámista a Sáru berie ako… ťažko to opísať, ale aj samozrejmosť je v tomto prípade slabé slovo. Nevidí to Sára? Isto áno, ale túži po láske, po rodine, ktorú nikdy nemala a má neskutočne veľké srdce. Rozdala by sa a som rada, že ju autorka pred osudom po boku takéhoto muža ochránila. Nie, toto nie je spoiler. Príbeh sa skutočne rozbieha až v tomto momente. Prepojenie postáv je až na zamyslenie, no nie tak dávno som čítala knihu slovenskej autorky, kde sa takmer každý s každým poznal. Vadilo mi to? Nie! Pretože svet je malý, ako sa hovorí a je to tak. Preto aj v Rozcestí osudu som sa iba pousmiala, že náhody neexistujú a niekto “tam hore” nám posiela do cesty ľudí vtedy, keď to naozaj potrebujeme. Autorka do knihy vsadila niekoľko zlomových zvratov, no nič prehnane dramatické tu nenájdete. Prežívame so Sárou bežné, ľahšie i ťažšie dni, no v tých najťažších je tu Klára. Takú priateľku by si priala isto každá žena. V závere sa odhalia najväčšie tajomstvá hlavných hrdinov a je to vskutku dojemné. Aj vzájomné nedorozumenie, pri ktorom som si vravela- je možné, aby takto Sára reagovala? A viete čo? Je. Zamýšľala som sa nad tým neraz a vlastne autorka len potvrdila jej povahu. Vinu brala na seba, odpúšťala, bola láskavá a milujúca. Nič zásadné ma v príbehu nerušilo, len som sa pozastavila nad vášnivou bozkávačkou s upchatým nosom a hnusnou angínou… ale tak, proti gustu…
Bezpodmienečná láska	Príbeh Avy a Alexa sa odohráva na 320 stranách a už v prvej kapitole medzi postaviacvami funguje chémia, aj keď si toho veľa nepovedia. Niežeby Ava nechcela. Ona je totiž v spoločnosti rada. Zbožňuje ľudí, fotografovanie, svoje priateľky, brata a žltú farbu. Je ako slniečko a je ťažké nemať ju rád. Kdežto Alex… ach, Alex. Navonok je ako starý dudroš. Skúpy na slovo, odmeraný, arogantný a čertovsky inteligentný, čo mu je aj na škodu, keďže si pamätá každú chvíľu svojho života. Je to dar, či prekliatie? V každom prípade, aj jeho chytrá hlavička mu zabezpečila život, v ktorom slovo nedostatok neexistuje. Alex je sirota, jediným príbuzným mu je strýko, otcov brat. Dôvod, prečo je Alex voči ľuďom chladný, je jeho srdce. Bude stačiť žiara Avinho srdca, aby sa to jeho ľadové rozmrazilo? V knihe je hneď niekoľko zlomových momentov. Ava a jej minulosť, Alex a jeho minulosť, Ava a jej expriateľ, Alex a jeho kamarátka s výhodami, strýko, Avin otec… či už každý sám za seba alebo spolu, museli čeliť kadejakým prekážkam a osobným výzvam. Autorka servíruje všetko pekne postupne, či už vzťah medzi postavami, zápletky a zvraty… nič nie je unáhlené, všetko sa deje akosi plynulo z daných situácií. Musím priznať, že niektoré dramatické momenty boli a la nadvihnuté obočie, niektoré zvraty predvídateľné, no vôbec mi to neprekážalo, pretože autorka ma vcucla do deja a nepustila. Napäto som listovala(mojím slimačím tempom) až k záveru… lebo… chcete vedieť, či je koniec taký aký chcete, alebo sa autorka rozhodne vytrieť vám kocúra…
Transcendence	…nadprirodzené, originálne, romantické… Táto autorka mi bola absolútne neznáma viaca podľa obálky by som tipovala, že pôjde o klasický romantický príbeh. Kamarátka ma však začiatkom roka upozornila, že na nete objavila knihu s anotáciou, ktorá znie naozaj dobre. Áno, hovorím o Transcendence… Ústrednou témou knihy je odveká otázka, či existuje život po živote. Autorka sa s touto témou popasovala naozaj skvele. Nepoňala to štýlom “od buka do buka”, ale hlavnej hrdinke Swayze od detstva pripisovala určitú dávku výnimočnosti. Ako je možné, že si Swayze spomína na udalosti z čias, keď ešte nebola na svete? Prečo má spomienky na ľudí o dosť starších od nej, ktorí si ju pritom vôbec nepamätajú? Úplne seriózne vám hovorím, zimomriavky ma pri týchto častiach knihy omínali pričasto. V príbehu vystupujú 4 hlavné postavy a to Swayze, ktorú som už spomenula, jej priateľ Griffin, vdovec Nathaniel a jeho mesačná dcérka. Áno, bábätko toho veľa v príbehu nepovie, ale vďaka nemu sa udejú skvelé, aj vtipné, situácie a čo je hlavné, cesty Sway a Nathaniela sa skrížia. Swayze Natovi rozpráva postupne viac a viac zo svojich spomienok o ňom a on je čím ďalej tým viac presvedčený, že Swayze je jeho priateľka z detstva. Okrem zamotaného vzťahu s vdovcom a nevysvetliteľných citov, má Swayze šťastný a pohodový život s priateľom Griffinom. Sú mladí, zamilovaní, tvoria harmonický, dokonalý pár. Práca pestúnky sa však podpíše na tejto idylke. Jewel má príjemný štýl písania, príbeh plynie hladko, retrospektívy i kapitoly máme z pohľadu Natea aj Sway, čo je u čitateľov dosť obľúbené. Aj keď je mladý pár vášnivý, netreba sa báť prehnane odvážnych erotických scén. Autorka síce zabŕdne aj do sexu, veď patrí k životu, ale všetky scénky sú vkusné a nespadajú pod ľahké porno. Čo sa týka postáv, niektoré dievčatá, ktoré spolu so mnou mali možnosť čítať knihu pred vydaním, mali problém s povahami. Napríklad, že Swayze je príliš nezrelá a Griffin až prehnane dokonalý. Ja som postavy, aj tie vedľajšie, vnímala presne tak, aby bolo jednoduchšie pochopiť správanie každého z nich. Nathaniel je síce vdovec, ale ku Swayze je priateľsky otvorený ako k starej známej(ktorú v nej vidí), Griffin JE prehnane dokonalý, od vzhľadu až po správanie. Ale aj to má v príbehu svoje opodstatnenie. Swayze ho miluje. Nerozumie svojim pocitom voči Nateovi, nechápe, čo ju k nemu púta, veď má priateľa, s ktorým je šťastná a v mysli si predstavuje budúcnosť po jeho boku- do chvíle, kým sa tam nezačne obšmietať Nate. Swayze je zmätená, rozpoltená a tým, že má len 21 rokov, má tak trochu strach z budúcnosti, zo všetkých spomienok a toho, čo sa jej v živote deje… Transcendence je prvou časťou zo série a musím povedať, že pokiaľ čitateľ venuje plnú pozornosť príbehu, záver ho neprekvapí, ba čo viac, bude si presne tento zvrat priať. Presne do takej miery, aby netrpezlivo čakal na pokračovanie, pretože bude prahnúť po ďalšom vývine udalostí…
Netušila som, že ma ľúbi	…jemné, romantické, srdcebôľne… Tak táto kniha rozhodne nespĺňa ani jedno z troviacch prívlastkov, ktoré som spomenula, dali by sa však veľmi ľahko vďaka obálke knihe prideliť. NETUŠILA SOM, ŽE MA ĽÚBI ja na niektorých e-shopoch zaradená v kategórii Detektívky, trilery a horory a Spoločenská beletria. Možno som opäť raz zbytočne kritická a mnohým čitateľom HANA ŠRÁMKOVÁ svojím dielom ulahodila. Mňa akurát tak rozčuľovala(toto určite nebola emócia, ktorú mal príbeh vyvolať). Pritom hlavná hrdinka Diana, podľa môjho skromného názoru, mala ako súdna patologička oplývať inteligenciou, dôvtipom a triezvym uvažovaním. Ničomu z mnou spomenutých vlastností sa ani zďaleka nepriblížila. Bola prchká, náladová, vzťahovačná, zaslepená, hysterická a v neposlednom rade povrchná, čo mi s jej teatrálnosťou najviac pilo krv. Je to len môj čitateľský pohľad. Síce nepochopím, ako môže sama autorka veriť, že vytvorila silnú ženskú hrdinku(ak teda nebolo úmyslom autorky práve vykreslenie nemožnej dospelej ženy), pretože podľa deja by sa mohlo zazdať, že som v nej tú silu mala vidieť(neviedela). Dianine správanie k dospelej dcére nebudem ani komentovať. Avšak Kristína jej nezostala nič dlžná (nepoznám dieťa, ktoré sa teší, že si rodič niekoho NARAZÍ a chce vedieť posteľové detaily!). Potešujúce je, že na svojom vzťahu zapracovali. Hlavná postava sa už v prvých stranách prejavila naozaj povrchne. Komentovala telo na pitevnom stole, mladé telo svojej dcéry, s ktorým sa porovnávala, neskôr komentovala vzhľad príslušníka polície… dúfam, že autorka neopisovala svoje videnie ľudí. Čo sa týka hystérie, tak tu by si Diana zaslúžila nomináciu na Zlatú malinu. Naozaj sa mi to píše ťažko. Ale… dej bol plný hlúpych, protirečiacich a nelogických “vecí”. Myslím, že autorka sa snažila napísať mysteriózny, psychologický triler. Na mňa to pôsobilo… nijako. Takmer po celý čas som mala pocit, že Diana sa naháňa ako pes za chvostom. Z ničoho nič si zmyslela, že je zatiahnutá do zločinu. Nechápem doteraz prečo, aj keď to tak bolo. Robila neuvážené kroky, vyjadrovala sa, akoby jej ústa nespolupracovali s mozgom, zraňovala ľudí, ktorí ju mali (na moje počudovanie) radi. Dej sa odohráva v meste, v ktorom žijem a musím povedať, že som si opisy vizualizovala. Niektoré miesta mi však s realitou nesedeli, tak neviem, či autorka len tipovala, alebo si realitu prispôsobila… Ďalší mínusový bod pripisujem páchateľovi, ktorý bol jasný od prvej zmienky. Hana sa snažila chabo čitateľa zmiasť, no neverím, že sa jej to podarilo ani pri nečitateľovi tohto žánru. Čo sa týka štýlu písania Šrámkovej, vedela by som si predstaviť čítať jej dielo, ale nemyslím, že ešte siahnem po trileri z jej pera. Štýl písania nie je vôbec zlý. Hane by som odporučila vytrhnúť si z klávesnice otáznik, ktorý používala namiesto bodky ako v priamej reči, tak pri vnútorných monológoch. Niektoré prirovnania boli tiež viac ako zvláštne, ale na tom sa dá popracovať jednoduchšie, ako na zápletke celej knihy. Aby som nebola len extrémne kritická(uvedomujem si to, ale nebudem tvrdiť, že sa mi kniha páčila, keď to tak nebolo), musím autorke uznať, že v závere bol príbeh skutočne napínavý a trýznivé chvíle hlavnej postavy napísala na výbornú. Kiežby som počas čítania celej knihy pociťovala rovnaké súznenie s Dianou, ako tomu bolo pri konci. Finále nebolo zlé, vlastne, celkom som s ním spokojná. Moje odporúčanie? Uf! Ak máte radšej jednoduché knihy, nevadia vám zvláštne charaktery postáv, tak si skúste spraviť názor na knihu sami, to je aj tak vždy najlepšie riešenie.
Předurčený	Alex žije v Londýne. Má obchod s magickými predmetmi. Je niečo ako vyvrhel mágovviac. Veľmi sa mi páčilo, že aj jeho schopnosti boli vyťahované na čitateľa postupne, pri jednotlivých situáciách. Žiadne také, že ja som Alex a viem urobiť TOTO XD Nie, nie. Príbeh písaný z pohľadu Verusa sa mi zapáčil ihneď, pretože autor vytvoril skvelú hlavnú postavu a vtedy je čítanie ako jedna báseň. Teda bola by… Moja báseň sa zmenila na tragédiu. Alex, so svojimi schopnosťami, mi zničil čítačku. Tie boje mágie dali môjmu chabému prístroju riadne zabrať. Takže, milý Alex, je tvoja vina, že som sliepňala nad mobilom dva mesiace, kým som sa prelúskala všetkými stránkami. Je síce len môj problém, že moje oči sú natoľko rozmaznané aby nedokázali prečítať viac ako pár strán bez problémov. To však nemení nič na fakte, že tento zádrhel značne ubral príbehu na dynamike(samozrejme, že problémy s čítačkou spôsobil pravdepodobne jeden z najmladších členov našej rodiny a nie mágia Alexa Verusa, o svoje prístroje sa báť nemusíte, pokiaľ budú mimo dosahu detí, nič im pri čítaní PŘEDURČENÝ nehrozí). Alexa som si zamilovala. Bol inteligentný, analyzoval každý krok, zvažoval,ktoré rozhodnutie bude lepšie nie len preňho, ale aj pre Lunu. Moja romantická duša sa ozývala a tíško skandovala pri nejednej scénke, no obišla som bez povšimnutia. Jacka asi veľký romantik nebude XD. Najzaujímavejšou postavou bola rozhodne Arachné. Desivá, priateľská, múdra… Hvězdná bríza sa zas podieľala na viacerých zlomových momentoch ako pomoc/dar z nebies Alexovi. Pre mňa bolo fascinujúce čítať o mocnej relikvii, ako po jej moci bažili silní mágovia a neštítili sa použiť nekalé praktiky a donucovacie prostriedky, aby im Verus pomohol na ceste za ich cieľmi. Odmenou mu mal byť vlastný život. Milé, no nie? V poslednej štvrtine príbehu( aj keď som aj tú čítala dlho)som bola v jednom údive, ktorý striedala nervozita ako to celé dopadne. Krásny klišé happy end? Nemyslím, no veľké plus je, že autor knihu ukončil. Ďalšia je dobrovoľná :D
Leť & zapomeň	Česko-slovenské čitateľky môžu len ďakovať, že NAŠE NAKLADATELSTVÍ v edícii Red viacsiaha stále častejšie po nemeckých autorkách. Sú to fakt šikovné a talentované baby a nachádzam medzi nimi svoje srdcovky. Hneď na úvod poviem, že aj keď knihe nedám plný počet bodov, určite stojí za prečítanie. Ja som si príbeh Liv a Noaha užila. Dočítala som včera po pár hodinách(samozrejme, nečítala som v kuse, to sa pri deťoch ani nedá). Tramountani sa číta ľahko, jej zápletky síce neohúria, ale s témou, ktorú si pre svoj pilotný príbeh série zvolila, si poradila dobre. Liv a Noah sa po dlhoročnom priateľstve odlúčia na tri roky. Noah sa uzavrie pred svetom, žije život fuckboy-a, je na svoje okolie fakt nepríjemný. Liv si dvojnásobnú stratu( najlepšieho priateľa a brata) lieči pri dobrákovi Joshovi. Podľa mňa až taký dobrák nebol, ale ok. Príbeh sa začína v momente, kedy sa Josh z Liv rozíde, požiada ju, aby sa z jeho bytu vysťahovala a aby toho nebolo málo, v školských novinách dostane padáka. Je to to najhoršie alebo najlepšie, čo sa jej mohlo stať? To si prečítajte v tejto knihe. Okrem svojho obnoveného vzťahu Liv a Noaha sa toho v knihe nič zásadné nedeje. Zaujímavý je projekt na záchranu Livinej práce v novinách, aj keď dopredu vieme ako to dopadne(aj filmov je nespočet na tému zmena fuckboy-a na poslušného chlapíka vo vzťahu). Tiež smrť Riley-ho… presne to som si myslela. Čiže opäť nič šokujúce. Mihajú sa tu postavy spolubývajúcich Matyldy a Briony. Aj tieto postavy si užijú svoju slávu v ďalších pokračovaniach série a myslím, že ich životy, osudy a lásky budú o kus lepšie ako príbeh Liv. Nieže by bol zlý, ale Matyldu aj Bri som si obľúbila od prvého momentu, kdežto k Olívii som si cestičku k sympatiám musela hľadať. Ak vás až tak nenadchlo, ako kniha bavila mňa (ako oddychovka fakt skvelá), tak minimálne kvôli obálke by ste si knihu mohli kúpiť XD
Temné a kruté lži	…tajomné, mrazivé, nadprirodzené… TEMNÉ A KRUTÉ LŽI vychádzajú už 19.1. a hneď viacna úvod knihu odporúčam všetkým, ktorí sa ľúbia báť, majú radi tajomstvá a ich odhaľovanie a obľubujú zaujímavé postavy. Tento hororový psychologický triler pre mladých dospelých má tú správnu atmosféru. Sparné horúce leto, silné letné búrky, močiare, aligátory, malé mestečko odrezané od sveta, zmiznutie 16-ročného dievčaťa, tajomstvá a tragédie tohto miesta v minulosti, obyvatelia so zaujímavými nadprirodzenými schopnosťami… Dej je založený prevažne na vnútorných monológoch a opisoch, dialógov je pomenej. Ale presne takto je to skvelé. Autorka vás naladí presne na tú vlnu, na ktorej je postavená celá kniha. Stránky odsýpajú aj vďaka víziám/vidinám hlavnej hrdinky pred každou kapitolou. Spolu so snahou zistiť, kde je Elora a čo sa jej stalo, v kombinácii s upodozrievaním takmer každého priateľa, že so zmiznutím dievčaťa majú niečo spoločné, vás toto súkolesie postáv a ich činov rozloží na zmätené klbko nervov. Garantujem, že budete otáčať stránku za stránkou a s vypätím očakávať na vodítka a nápovedy. Tie vám autorka rafinovane podsunie a vzápätí vyvráti vaše dohady. Brilantné! Hlavnou postavou je Grey. Narodila sa na ostrove v La Cachette, kde sa rada vracia k babičke a cíti sa tam doma viac ako vo veľkomeste pri otcovi. Zmiznutá Elora je jej spriaznenou dušou a stoj čo stoj chce zistiť, kto jej ublížil a prečo. Veď ju všetci mali radi. Alebo nie? Grey však namiesto Elory nájde plno tajomstiev, ktoré driemu v močiaroch a postupne sa derú na povrch. Z väčšiny budete v šoku, niektoré vám vezmú dych, iné vženú slzy do očí. Záver je nervydrásajúci a ja som si ho nesmierne užila. Vlastne celý príbeh. Do posledných strán sa s vami autorka bude zahrávať ako mačka s myšou. Ide jej to perfektne. Dúfam, že podobných počinov spácha GINNY MYERSOVÁ SAINOVÁ ešte veľa. Ďakujem Humbook za spoluprácu- #humbookblogeri
Utajené noci	…romantické, pomalé, rozkošné… Presne také je toto oddychové čítanie. Autorku LviacIV MORRIS som spoznala vďaka knihe na fotke. Ide o druhú časť série NOCI S LÁSKOU. Prvý diel som nečítala, ale vôbec to nevadilo. Každá kniha zo série je o iných postavách. Príbeh ma hladký a pomalý rozbeh. Je to naozaj nenáročná, oddychová romantika. Zaujímavosťou knihy sú kapitoly z pohľadu Lucasa, ktorých je oveľa viac ako kapitoly Maggie. Zväčša to býva naopak. Spočiatku sa mi zdalo, že mám nesprávnu knihu. Anotácia ma nalákala na príbeh otca s dieťaťom, ale do stvrťky knihy nebola o bábätku žiadna zmienka. Bola som značne zmätená. Potom sa už ale začali diať veci, ktoré sľubovala anotácia a teda… Dieťa prišlo na scénu naozaj nečakane. Síce to bol asi jediný skutočný zvrat, ale ako som písala vyššie, ide o jednoduchý romantický príbeh. Žiadne šokujúce momenty a dramatické situácie sa nekonali. Autorka nás toho našťastie ušetrila. Magnolia, alias Maggie, alias Peaches bola živelnou, odvážnou bordelárkou s južanským prízvukom, ktorý sa v New Yorku “nenosí”, a preto má problém nájsť si prácu. Jej znalosti psychológie boli voči Lucasovi, alias Herbovi, neoceniteľné. Dokázala čítať z jeho gest a mimiky, prekukla ho hneď na začiatku. Tento príbeh lásky na prvý pohľad je pomalý. Síce medzi postavami chémia, vzájomná náklonnosť a doberanie nechýba, na vášnivú scénku si milovníčky šteklivých príbehov počkajú. Značná časť príbehu je však postavená, okrem odolávaniu pokušení hlavných postáv, na najmenšom členovi zostavy. Esmé je rozkošné malé nemluvňa, ktoré väčšinu príbehu prespí, napriek tomu autorka dieťa neutláčala do pozadia ako kulisu. Vďaka prítomnosti tejto postavy v príbehu sa odohralo viacero úsmevných, či dojímavých situácií. Nebol by to príbeh lásky, ak by milionár netrpel kvôli tajomstvu z minulosti a zo záhadných príčin trestal sám seba tým, že si odopieral lásku. Vzťahy nie, ale len tie fyzického charakteru. Citovo zatvrdol a či jeho vystavané múry začali praskať kvôli (alebo vďaka?) Maggie alebo Esmé… Možno to šlo ruka v ruke. Musím spomenúť ako originálne autorka do príbehu vtiahla pár hitov z 80. rokov minulého storočia, ako aj niektoré staršie filmy. Magnolia pri lúčení, keď sa náhodne s Lucasom zoznámila, nechcela povedať zbohom, preto použila slovo SERENDIPITY z filmu. Milé, nie? Chválim tiež záver. Nič presladené, žiadne v romantike zaužívané klišé. Príjemný začiatok, stred aj záver. Ja sa určite pozriem na zúbok aj zvyšným knihám zo série a vám UTAJENÉ NOCI odporúčam. “Mluv málo, hodně naslouchej.” Ďakujem za každé prečítanie. Majte sa krásne. http://bit.ly/kpk_utajene-noci
Candy	Na pokračovanie série Habibi si čitatelia museli nejaký ten mesiac/rok počkať. Oviacplatilo sa čakanie? Áno,áno,áno!!! Baja si zachováva svoj štýl, píše fakt dobre, dej vygraduje, postavy si musíte obľúbiť-teda väčšinu, neštíti sa zabŕdnuť do aktuálnych pálčivých či tabuizovaných tém. Na stránkach jej kníh je mix vášne, hriechu, tajomna, lásky, priateľstva, ale aj zášti, neduhov, násilia a rôznych ľudských osudov… Síce som to opísala možno ako taký miš-maš, no ako celok je Candy, dovolím si tvrdiť, dokonalý. Navonok hral Dorian( milujem to meno!) tvrdého chlapca, lebo si na to zvykol. Lebo ho tak vychovali. Vlastniť klub si drsnosť vyžaduje, ale jeho správanie k X-dievčatám ho prezradilo. Vo vnútri to bol len uhundraný dobrák zbitý životom. Akýsi pokazený. Rovnako, ako Gia, bývalá spoločníčka. Ako som vyššie spomenula, v tejto knihe sa dá nájsť celá škála emócií… elektrizujúca vášeň hlavných postáv;hriešne tanečné kreácie s možnosťou nahliadnuť do vzrušujúceho zákulisia show; tajomné Dorianove úmysly s klubom, Harrym a Giou; lásky v mnohých podobách; priateľstvá staré, aj tie novovzniknuté; spolu so mnou určite dokážete precítiť situácie krivdy, závisti, neprávostí;odpor k drogám,zbraniam a alkohole tečúcom potokom, ale najmä bolesť v srdci z násilia páchaného na mužoch, ženách, deťoch X( Medzi mnohými postavami, ktoré Baja vytvorila pre tento príbeh, nechýbalo ani zastúpenie LGBT+ komunity a Dorian so svojím postojom feministu si dostál v mojich očiach svojho mena CANDY. Páčilo sa mi, že Harry a Cassie zohrali v tejto knihe dôležité postavy, hlavne v závere, kde sa, pááánečku, diali veci. Nečakané dramatické zvraty, ktoré viedli k perfektnému epilógu. Áno, Dolce vo vás nechá kopec otáznikov, ale na druhú stranu, podá dosť informácií o jednotlivcoch,a tým vám poskytne náplasť na rozhádzaný biorytmus(vedľajšie účinky DOLCEoviek). Verím, že #HBBfans s odhodlaním a vyzbrojení trpezlivosťou budú vyčkávať na HOT NEWS, pretože Monroe… toho chceme čítať!
Nero	Veľkým kameňom úrazu bol štýl písania autorky. Tretia osoba v príbehoch mi nevadviací, nebola to prvá taká kniha, ktorú som čítala. Skôr šlo o autorkin “rukopis”. Takmer tretinu knihy som si zvykala na štýl Sarah.Tiež mi moc nešmakovala hlavná hrdinka a jej nestále správanie. Toto je však autorkina prvotina a ja dokážem privrieť jedno oko. Veľkým pozitívom bola posledná tretina knihy. Už som bola naladená na čudný štýl autorky, Elle sa nejak citovo ustálila a aj zápletky sa mi páčili…. Ešte som nespomenula postavu, po ktorej je kniha pomenovaná. Sám Nero by bol skvelou postavou, keby… keby sa pokrytecky neoháňal tým, ako mu každý zaplatí za šikanovanie Elle. Celkovo, nebolo to zlé, ale zatiaľ najslabšie, čo som mala možnosť z tohto vydavateľstva čítať. Za to prižmúrené oko dávam lepšie 3 a slabšie 4*
Kornélie	…krásne, poetické, nostalgické… Tri slová, ktoré síce dostatočne nevystihujú obviacsah, ale sú prvé, ktoré mi napadli. KORNÉLIE je prvá dočítaná kniha tohto roku, aj keď som ju začala čítať v novembri. Nedá sa ju zlupnúť na posedenie,napriek útlejšiemu rozsahu. Túto knihu odporúčam dávkovať po dúškoch, pretože si to zaslúži. Venujte jej svoj čas. Veľa času… Autorka BEATA BALOGOVÁ svojím knižným debutom prerozprávala príbeh jednej rodiny. Rodiny, v ktorej sa meno Kornélia dedí z generácie na generáciu. Je neobyčajné,no nositeľky tohto mena majú v jednej rodine z Jablonej Panice na juhu Slovenska predurčený ťažký život. Musia to byť silné ženy, aby zvládli všetko, čo pre ne osud nachystal. Balogová si vybrala Almu ako rozprávačku príbehu. Príbehu, rozprávajúcom o živote jej mamy, starej a prastarej mamy, ostatných ženách v rodine, kde chýbajú muži. O živote na dedine a jej zaujímavých postavičkách, o láske, strate, detstve, kliatbach, či vyveštených osudoch. To všetko bez drámy, bez akcie, no písané srdcom, s nehou aj bolesťou. KORNÉLIE je kniha plná metafor a prirovnaní, autorka sa hrá so slovíčkami, prevaľujete ich na jazyku,pri jej opisoch cítite letné sparno a počujete pučať jablone. Nežartujem, neraz som mala pri čítaní zimomriavky. Dokonca som celé pasáže,či stránky čítala opakovane. Často som zatvárala knihu a spomínala na vlastné detstvo a to, ako mi chýba tá moja “mamaka”. Opäť mám slzy v očiach a za to ďakujem autorke. Takto, pre mňa, emotívne čítanie, ktoré ma unieslo v myšlienkach do krásnych chvíľ bezstarostného detstva, som hádam ešte nezažila. Knihou som vyšla zo svojej komfortnej čitateľskej zóny a určite tak urobte aj vy. Záver bol o zážitkoch Almy. Tieto stránky sa mi až tak do srdca nevryli, ale knihe to na kvalite rozhodne neuberá. “Možno aj preto čítame príbehy, aby sme zaznamenali všetky spôsoby, ako sa lámu srdcia.”
Tisíce ryžových klasov	Občas vystúpim z komfortnej zóny a začítam sa do za žánru, ktorému bežne neholduviacjem. Po knihách o cestovaní siahnem však rada, pretože ja osobne cestovanie neobľubujem. Aspoň touto formou sa dozviem niečo nové, zaujímavé o cudzích krajinách, do ktorých pravdepodobne v živote nevkročím. Pred dvoma rokmi som neregistrovala príliš veľa kníh tohto žánru, dá sa povedať takmer žiadnu. Potom sa však objavili tituly Dominiky Sakmárovej a Milana bez mapy. V lete sa mi dostala do rúk kniha Pavla Dvořáka, no a najnovšou knihou je práve táto, s podnadpisom Putovanie učiteľa svetom. Povedala som si, prečo nie?! Opäť nový pohľad na ďaleký východ,nejaké nové informácie… Čítala som pár recenzií a musím povedať, že boli napísané tak, akoby som čítala vlastné myšlienky, ktoré som ešte nenapísala. Ja som si knihu a jednotlivé zážitky( toto slovo nebude dosť výstižné)musela dávkovať. Hovorí to samo o sebe, keď som prečítala približne 30 strán za týždeň. Dnes som dočítala a žiaľ, názor zostal rovnaký…. Pán učiteľ otvoril rozprávanie svojho príbehu v Dubaji, kde končil svoje pôsobenie. Úprimne, už úvod ma nijak extra nenavnadil na ďalšie stránky. Jedna z mála vecí, ktoré pre mňa boli naozaj poučné, bolo fungovanie škôl v Číne, spôsob štúdia, tiež vysvetlil systém “jedného dieťaťa”,že študentom končí škola s doučovaním až vo večerných hodinách a nesmierna, až nezdravá súťaživosť medzi študentmi. Škoda, že pre mňa rozprávanie Brodnianskeho nebolo strhujúce. Nebolo ani vtipné, ani šokujúce, ani pútavé. Zakaždým som prečítala pár strán s tým, že som o kus bližšie v cieli. V žiadnom prípade netvrdím, že túlavé topánky Richarda stoja za starú bačkoru. To vôbec nie. Skôr mám pocit, že ma len rozmaznali v úvode spomenuté knihy, v ktorých som mala možnosť nahliadnuť do východných kultúr iným štýlom, ktorý mne osobne sedí viac. V žiadnom prípade sa nedajte ovplyvniť mojimi pocitmi, pretože najlepší názor si utvoríte vy sami. Ak vás baví spoznávať krajiny s pomocou dobrodruhov od nás, smelo do toho. +Kniha je obohatená o farebné fotografie z osobného archívu Richarda takmer na 40-tich stranách!
Môj príbeh	Audiokniha:Taaak, dámy a páni, toto bola parádka. Môj príbeh je životným príbehoviacm Michelle. Ako sa z malého bezstarostného dievčatka stala snaživá študentka, neraz podceňovaná kvôli farbe pokožky. Ambiciózna mladá žena v práci tiež musela dokazovať svoje kvality, tam sa zoznámila s nedochvíľnym stážistom Barackom, ktorého mala na starosti. Bol inteligentný, skromný, no vedomý si vlastnej hodnoty, priateľský a na prvý pohľad Michelle neohúril.Rozprávanie Gabiky Dzuríkovej, s typicky černošským hlasom ( z dabingu ju isto rozpoznáte), život prvej dámy USA bol naozaj krásne interpretovaný. Keď som sa tak započúvala, naozaj som mala pocit, akoby bola Michelle moja priateľka a rozprávala mi svoju cestu, svoje spomienky, svoje skúsenosti, svoje vízie aj obavy. Podelila sa aj o partnerské problémy, ktorým rodina Obamovcov čelila, tiež o období kandidatúry jej manžela, o sťahovaní sa do bieleho domu s pozície jeho prvých obyvateľov tmavej pleti. Aj dcéry prominentného páru sú spomínané z pohľadu ich matky, ako znášali zmeny prostredia, ochranku, rodičovské stretnutia v škole. Skutočne splnený aj taký neobyčajný americký sen. Prezident a prvá dáma tmavej pleti. Jedno ale musím skutočne vytknúť, a to si možno ani sama pani Obamová neuvedomuje. Nie len černošské deti sa musia snažiť, aby v živote niečo dosiahli. Rovnako to je aj u bielych, hispáncov, aziatov… tak isto aj niektorí černošskí, šťastne narodení, môžu využívať vplyv a privilégiá, ktoré nadobudli samotným narodením. Viackrát autorka spomenula, ako musela tvrdo drieť už v školských laviciach, viac ako iní. Nemyslím si však, že neprávosti sa dejú len “menšinám”.
Iba sekunda	Veľmi rada by som vám odporučila novú slovenskú autorku a jej debut. Síce toto nviacebude neodporúčanie, ale ani odporúčanie v štýle ODPORÚČAM VŠETKÝMI DESIATIMI. A prečo? Od autorky som už niečo čítala. Aj keď ten príbeh zatiaľ nie je v tlačenej verzii,práve ten by som vám odporučila, preto dúfam, že časom dôjde rad aj na moju srdcovku od Levinski. Iba sekunda ma až tak nenadchla, nedá sa však označiť za zlý príbeh. To, že mi žiadna postava(teda až na Dana, ktorý má v knihe dosť málo priestoru)nesedela, hodnotiť ani nemôžem. Ako by z toho mohol vzniknúť tento príbeh?! S inými postavami, ktoré by sa správali “podľa mojich predstáv” by to bol príbeh úplne iný. Autorka napísala tento tak, ako chcela, cítila. Začnem tým menej príjemným.Na mená postáv Sirius a Wafley som si musela zvykať dlhšie. Rovnako tak na prezývku bábika :/ Netuším čím, no pôsobilo to na mňa rušivo a tie mená mi v mysli zneli ako gong. To, že sa nesprávali na svoj vek, beriem. Ale unavovalo ma čítať podobný vzorec každú chvíľu. Čo iné však čakať od páru výbušného mladíka a precitlivelej slečny. Najmä pre toto sa mi text zdal jednoliaty(alebo ako to nazvať), pretože keď prišiel nejaký zvrat, tušila som ďalší vývin udalostí. A to sa dialo opakovane. Buď Sirius odišiel alebo kričal a Wafley tiekli slzy prúdom a sople nesmeli chýbať. Do očí mi udrelo pár slov. Súc a hoc, sú podľa mňa vhodnejšie do poézie, poslúchal a ide mi do revu, či opakujúce sa ‘a teda’na mňa pôsobí v texte rušivo.A slovo kontemplujem som si musela dokonca googliť.Ale, stále sú to len chybičky krásy. Autorka má príjemný štýl písania. Používa striedanie pohľadov hlavných hrdinov, čo myslím, máme viacerí radi. Vždy sa nájde niečo, čo hrdinovia príbehu riešia(okrem svojho turbulentného vzťahu).Levinski vymyslela perfektne prepletenie všetkých postáv v príbehu a ich charaktery. Dramatický záver vo mne zanechal niekoľko otázok a viem si predstaviť hneď viacero možných scenárov pokračovania. Vcelku, príjemná oddychovka, len nebuďte citliví na správanie postáv.
Oceán na konci ulice	Neil a jeho tvorba sú mi nie celkom neznáme. Mojou prvou prečítanou knihou od neviacho bola Severská mytológia a možno to bola chyba :D Začala som z nesprávneho konca. Mytológia sa mi páčila, dostala som presne to, čo som si pod názvom a obálkou predstavovala. Ďalej som na instagrame zahliadla Koralínu, a tak som si ju požičala z knižnice. Veď vyskúšam. Bola som na vážkach, ako tú knihu (o)hodnotiť. Zvláštna, je asi to správne pomenovanie. Trochu reality, trochu snenia a šmrncnuté hororom. Ale Oceán na konci ulice mi sadol ešte menej. Je celkom možné, že som ešte nedorástla do Gaimanovho druhu fantázie. Skĺby toho viac a u mňa to nefunguje. Miestami by som povedala, že je príbeh určený deťom(našťastie som to nečítala s Pauli), pretože situácie, opisy a celkové myšlienkové pochody hlavného hrdinu boli naozaj jednoduché. Z ničoho nič sa to zvrhlo na hororové fantasy, kedy aj mne behal mráz po chrbte(nepreháňam). A to nevravím o tom, ako 7 ročný chlapec opisuje sex svojho otca a pestúnky 0_0 Táto scéna tam pôsobila vulgárne a nevhodne. Avšak. Ak opomeniem pár vecí, nebolo to zlé čítanie. Na menej ako 200 stranách Neil opísal, ako vnímajú svet deti, ako sa ich dotýkajú neprávosti a krivdy, a to fantastično, to už nechám na posúdenie vám. Či sa vám autorove diela dostanú pod kožu, alebo vám jednoducho takéto “extrém”fantasy neulahodí. U mňa je to len slabší priemer(predošlé mnou čítané Gaimanovky boli určite lepšie)
Možno je to v nás	Kniha ma upútala obálkou. Veľa toho síce o príbehu neprezradí, ale zaujala ma a viacneľutujem, že som sa nechala zlákať povrchnou krásou. Začítala som sa ihneď, ako ostatne vždy pri knihách pre mládež. Zvláštne bolo, že autor, muž, rozpráva príbeh z pohľadu 16 ročnej Tegan s hendikepom. Myslí si o sebe, že je škaredá. Teda… myslí si to o sebe, lebo si myslí, že si to myslia všetci v jej okolí(spolužiaci, náhodní ľudia, ktorých stretáva). Val si toho naložil na plecia dosť. Rozoberá hneď niekoľko tém. Alkoholizmus, úmrtie rodiča, nový partner rodiča, obľúbenosť v kolektíve, hendikep,kyberšikana… a ako si s tým poradil? Podľa mňa viac než dobre. Celý príbeh sa odohráva počas jednej noci a jedného dňa s preskokmi do minulosti. V noci, po hádke s mamou sa Tegan utiahne do múzea T.Edisona, kde brigáduje. Objaví sa tam aj obľúbenec školy Mac. Rozprávajú sa a majú toho spoločného viac ako sa nazdávali. Mac sa Tegan zdôverí, no Tegan si necháva niečo dôležité pre seba takmer do konca… napriek tomu, že autor píše dobre, v romantickej linke akoby nevedel písať s emóciou. Kĺzal sa po povrchu a nevedela som sa dostať na vlnu mladých. Fandila som im a tiež som verila, že TOTO je TÁ noc, ktorá obom zmení život. Tegan sa nebude cítiť menejcenná a Mac, aj keď obklopený ľuďmi, pociťuje samotu. Rôzne situácie ich zbližovali a my sme sa dozvedali akí sú naozaj. Bez príkras. Aké majú vzťahy s rodičmi, ako sa cítia v škole…
Snívať znova	Záverečná kniha 5 dielnej série je podľa mnohých čitateliek najlepšia. Podľa mňaviac nie, ale rozhodne je lepšia ako príbeh Everly a Nolana v knihe Dúfať znova. V Snívať sú hlavnými postavami basketbalista Blake, ktorý sa mihol už v predchádzajúcich častiach, najmä v predošlej knihe. Tam som sa dozvedela, že má zlomené srdce. Kniha je rozprávaná len z pohľadu Jude. Presne tej Jude, ktorá Blakeovi zlomila srdce. Jej začínajúca herecká kariéra v LA bola pošramotená, zľakla sa a utiekla do malého mestečka k bratovi Ezrovi- Blakeov najlepší priateľ a spoluhráč. Tak, ako predošlé knihy, aj táto je typická Moniným perfektným štýlom písania. Jej príbehy sa čítajú samé, stránky odsýpajú, aj keď sa nič zásadné či dramatické nedeje, stále som mala nutkanie otočiť ďalšiu stranu, a to aj v prípade, že som tušila čo bude nasledovať. Nie každá situácia bola predvídateľná, ale bolo ich viac ako by som si ja,nabudená čitateľka mohla priať. Občas bol príbeh naťahovaný, občas sa postavy správali detinsky, robili si prieky, občas sa ale kupodivu zachovali rozumne, dospelo, dokázali si povedať to svoje, čo ich zožieralo, ťažilo. Keďže sa Blake a Jude poznali, autorka z retrospektívy opísala ako sa spoznali, ako spolu vyrastali, ako si uvedomili, že to, čo medzi sebou majú už nie je kamarátstvo, ale láska. Tiež dôvody, prečo sa rozišli a aj keď som naozaj, naozaj, naozaj dlho čakala odpoveď na otázku ČO SA STALO V LA?,obdobu toho som tipovala už na začiatku, takže žiadne wau! Ale! Kniha sa mi čítala ľahko, prahla som po každej novej strane a Jude som priala pevné nervy(niežeby bola bez chyby\viny) a šťastný koniec v každom ohľade. Ten šťastný koniec v knihe bol. Síce trošku divný, ale… no dobre, odpustené. Jediné, čo by som si priala navyše, je samostatný príbeh Ezru. Možno si na to autorka netrúfla, no brala by som aj krátku novelku.
Zvrhlý král	Príbeh sa začal šikanou a nebolo to veru žiadne príjemné čítanie. A vlastne, šikviacana sa niesla okrajovo po celý čas, čo sa mi ale fakt páčilo, bola erotika. Elektrické výboje, erotické napätie a vášeň v tejto knihe hrala prím. Kniha nesie názov Zvrhlý král ale autorka je je jedna(pozor! toto nie je urážka) zvrhlá mrcha! S perfektným štýlom, postavami, ktoré sú svojské, ale dokážete si ich obľúbiť, zápletky nie sú nejaké dychberúce, niektoré však dokážu prekvapiť.Aj keď nerada porovnávam knihy, tentoraz spravím výnimku. Kto čítal Amo Jones a jej Elitní klub králů, druhá polovica knihy Zvrhlý král vám ju isto bude pripomínať. Aspoň ja som mala občas dèja vu pri niektorých scénkach, malo to “elitný vibe”, ale! Rina mi sadla oveľa,oveľa viac. Hlavná postava Elsa(áno, presne tá s kamošom snehuliakom Olafom- sama si z toho robí srandu)bola tvrdohlavý spratek, inteligentná a navonok nebojácna. To sa jej pri šikane zišlo. Sirota, ktorú vychovávali teta so strýkom, bojovala so svojimi démonmi a to nie len na školských chodbách. Hrdinom príbehu bol Aiden. Ako inak sexy, potetovaný futbalista, školský idol všetkých dievčat spolu so svojimi štyrmi kamarátmi.Nie je na ňom ani fň dobrého. Sám sa neraz angažoval v šikanovaní. Vraj kvôli Else a príťažlivosti, ktorej odolával. Z ničoho nič sa to zlomilo?! Toto mi po celý čas vŕtalo v hlave.Ak áno, prečo tak zrazu?!? Neraz sa správal ako magor, no nikdy nie ako romantik, skôr nadržaný majetnícky degeš. Ale presne toto u mňa fungovalo. Spolu títo dvaja tvorili vášnivo- bojovú dvojicu, o ktorej sa čítalo jedna báseň. Viacero tajomstiev hlavných hrdinov sa postupne odhaľovalo, niektoré si autorka nechala na ďalšie diely, tak som zvedavá, nakoľko budú originálne. Záver vás však dostatočne navnadí na pokračovanie. Čo sa týka obálky,áno,sľubuje horúce scény, ale postavy na obálke rozhodne nemajú 17-18 rokov a to mi na obálkach prekáža. Nie však natoľko, aby to zmenilo moje hodnotenie ;D
Shape of you	Shape Of You je príbeh pomenovaný po rovnomennej piesni a je spätý s hlavnými poviacstavami. Kniha sa mi čítala veľmi dobre, autorka má príjemný, jednoduchý štýl písania a jediné,čo ma zdržiavalo, bolo poznámkovanie. Začítala som sa okamžite a bola som zvedavá na smerovanie príbehu. Bella, vôbec nie chudobné dievča, má predsavzatie nezačať si s pracháčom. Čo čert nechcel, jeden jej začne dvoriť. Aj keď odoláva,takému šarmu sa večne brániť nedá. Zo začiatku ma kniha bavila a tešila som sa, že toto bude skvele hodnotený príbeh. Postupom deja som si ale začala všímať viac chýb(gramatických aj pár logických). Najväčším kameňom úrazu u mňa bola chýbajúca chémia medzi postavami. V závere, keď som im to začala veriť, sa všetko pokazilo. Na Benovi mi v kuse niečo nesedelo a Bella bola dosť nestála(v názoroch a chovaní).Ďalšia podpásovka pre mňa, v podobe predvídateľných zvratov, sa diala hádam od polky príbehu. Kto ma pozná v hodnoteniach, klišé mi vôbec nevadí… no tu autorka stavila na(pre mňa) nešťastnú kombináciu situácii,aj celých viet použitých v romantických príbehoch nespočetne veľa krát. A aj keď sa zdá, že na príbehu nie je podľa mňa nič pekné, nie je to tak. Veľmi sa mi páčilo ako sa postavy dostali na Moravské slávnosti a ako si ich užívali. Toto bolo krásne a originálne. A viete čo na tejto knihe milujem? Naozaj krátke kapitoly. Stránky mi mizli pod rukami a ja som si pripadala ako rýchlo čítajúca žena :D (konečne)
Eugénia Levanduľová zasahuje	Útly paperback, u nás preložený v roku 2009 o_o, napísaný ryšavou členkou najpopviaculárnejšej dievčenskej popovej skupiny ´90. rokov, sme si s Pauli prečítali pred pár mesiacmi. Ako sa jej\nám páčil? Knižka obsahuje tri príbehy/kapitoly o hlavnej hrdinke Eugénii. V prvom príbehu sa zoznamujeme. Eugénia s rodičmi žila v Afrike a sťahovaním do Anglicka sa jej život komplikuje. Nový domov, žiadny priatelia, škola, kde je divnou cudzinkou… Druhý príbeh sa venuje zázračnej chorobe, ktorú prvýkrát zažíva každý na začiatku puberty. Ešte to mláďatká človeka netušia, ale táto choroba sa prejaví až niekoľko krát za život :) V závere knižky zažijeme dobrodružstvo s Eugéniou a jej strýkom. Ide o celkom napínavý zážitok. Stránky sú obohatené o čiernobiele ilustrácie Riana Hughesa. Po každom príbehu je pár strán, niečo ako Eugéniin zápisník, či denník a ´Skvelý tip´ k príbehu. Na konci knižočky nájdete malý kvíz, ktorý sa zameriava na pozornosť čitateľa. Čo je veľké plus, na zadnej strane obálky sú obrázky tvárí postáv s ich menami. Keďže postavy nám boli na začiatku neznáme, mohli sme im priradiť tváre už pri prvej zmienke o nich… skvelá pomôcka. Najmä mená dievčat a chlapcov zo školy sa nám neplietli. Geri používa jednoduchý jazyk starších detí, sú použité väčšie písmenká a aj v príbehoch by sa nejedno dievča, aspoň sčasti, mohlo nájsť. Na knižke Mladé letá neuvádzajú vekové odporúčanie, ja by som však knižku nechala na malé žabky, aby si ju prečítali samy, čiže okolo 7 rokov a viac…11 ročné slečny už ale čítajú, myslím, iný typ knižiek :D
Ariadna	Obálka upúta pohľad zlatými prvkami. Je nádherná a po prečítaní si len povzdychnviacete, ako dokonale ladí s príbehom- loď, had,vínna réva a Ariadna. Mám pocit, že len v posledných rokoch na mňa akosi začala téma gréckych mýtov vyskakovať. Odolávala som, až doteraz, mám ju prečítanú a chcem viac takýchto príbehov. Kniha je rozdelené na 4 časti, každá je zameraná na určitý mýľnik Ariadninho života.Spoznávame Ariadninu rodinu, spomenú sa viaceré božstvá a autorka do príbehu zakomponovala aj iné postavy z gréckych bájí ako vedľajšie postavy. Kupodivu, na to, koľko postáv sa v knihe vyskytuje, sa mi vôbec neplietli, čo je obrovským plusom. V knihách s tým mávam veľké problémy-veľa postáv u mňa zaručuje chaos. Tu sa chaos nedostavil. Pripisujem to zrozumiteľnému, ľahko podanému štýlu autorky, ktorý ma pri čítaní natoľko pohltil, že som si ani neuvedomovala, ako sa stránky rýchlo obracajú. Ja, mýtickými legendami nepobozkaná, som Saintovej žrala celý príbeh o hrdinskom Theseovi. No bol ním v skutočnosti? Neviem. Podľa Jennifer to bol manipulátor, klamár, sukničkár, chválenkár, prospechár… Aj tým, že zabil krvilačného Minotaura, Ariadninho brata, sa zapísal do dejín. Akosi pozabudol, komu za to vďačí. Sám by nedokázal nič. Odmenou za pomoc považoval vyrabovanie paláca,zneuctenie Ariadny, ktorú opustil na neobývanom ostrove a oklamanie jej sestry, ponechanej napospas osudu v paláci s rozbesnemým Minosom. Ariadna na ostrove prežije v celku pekný život. Jej sestra Faidra prerozpráva aj kúsok svojho života. Ako sa od Ariadny odtrhla, tak ich osud zavedie opäť k sebe. Príbeh však nemá šťastný koniec. Ženy sú tu vykreslené ako tie, ktoré sa vo väčšej miere pričinia za “nesmrteľnosť” svojich mužov zapísaním do dejín, ale sú nedocené, priam zabudnuté. Autorka spomenie intigy bohov, postavy Herakla, Daidala, Hippolyty, Háda či Dionýza. Posledný menovaný ma sklamal najviac. Ariadnu vám vrelo odporúčam.
Ak budeš môj	Prvá zo série MÔJ bola veľmi dobrá. Popravde, trochu som sa obávala, či voľné poviackračovanie bude aspoň tak dobré. Povedzme si úprimne, niektoré série sú časť od časti slabšie. Neľakajte sa, táto “astorka” ma dostala! S hrdosťou vám predstavujem najlepšiu knihu mesiaca November! Áno, ja viem, že ešte máme pár novembrových dní pred sebou, ale pochybujem,že by som zmenila svoj názor(maximálne sa s nejakou inou knihou o prvenstvo podelia). Prečo z Ak budeš môj idem do kolien? Začnem od začiatku. Po začítaní som len gúľala očami. Naozaj! Vravela som si nieee, Astorka, toto neroooob! A urobila presne to, čo som si nechcela prečítať 0_0 som však sklamaná? Nie! A tu je dôvod, prečo. Síce autorka hneď na úvod strelila tak zaužívanú schému “odhalenia”, ale kvitujem správanie hlavnej hrdinky.Barbora z nej nespravila hysterku. Šokovaná Jess si zachovala dôstojnosť napriek svojmu vnútornému rozpoloženiu, pocitu zrady a neznesiteľnej bolesti, vypakovala zo svojho bytu a života svojho nastávajúceho. A viete čo? Trpela som s Jess. Nie len v úvodných stranách. Počas celej knihy, keď si pripomenula osudný deň, sa mi zježili chlpy na tele, stiahol žalúdok, v krku navrela hrča a oči sa mi zahmlili. Tú bolesť som dokázala s Jess vďaka šikovnosti Astor prežívať opakovane, rovnako bodavo ako prvý krát. Celkovo sa mi páčil progres… buď autorkinho písania emocionálnych pasáží, alebo mojej vnímavosti, pretože prvú časť som čítala pred rokom a vtedy som emócie síce pociťovala, ale od nesprávnych postáv.Všetko sa pre niečo deje a Jess mala v pravú chvíľu príležitosť, ktorá sa neodmieta, na dosah. A tu musím spomenúť, že ma veľmi príjemne prekvapili situácie(najmä tá s balónmi), ktoré sa udiali v predchádzajúcej knihe, tentoraz z pohľadu tretej osoby,Jess. Vtedy to nebolo nedotiahnuté, no teraz tá situácia(nielen táto jedna)dávala väčší, dôležitejší význam. Postupné spoznávanie Jess a Neala je krásne. Prirodzené, nenásilné, autorka vytvorila perfektné dynamické prostredie koncertnej šnúry. Mohlo by sa zdať, že dni budú nudné a podobné ako vajce vajcu, no opak je pravdou. Bežné situácie autorka vynechala a predkladala len tie, kde sa niečo dialo. Tiež sa mi páčila súdržnosť celého Nealovho tímu, boli ako rodina a Jess k sebe prijali ihneď.Takmer v každom príbehu tohto žánru sa objaví nejaká dráma. Čakala som na tú, ktorú si prichystala Barbora. A bola som šokovaná. Naozaj som spriadala rôzne teórie,čo by sa mohlo udiať. Netrafila som sa ani omylom. Barbora ukončila Nealov a Jessin príbeh emotívne, vášnivo a so slzami. Presne tak, ako im to každý fanúšik jednoducho musel priať, lebo už v Tak trochu môj bol Neal láska a Jess patrila do jeho náručia.
Nájomná vrahyňa na materskej	Do tejto ružovej krásky som sa začítala od prvých riadkov. Fin, hlavná hrdinka, viacbola naozaj v zúfalej situácii a hneď som pocítila voči nej súcit pre to, v akej životnej etape sa ocitla pre ľahkovážneho záletníckeho manžela… a to jeho správanie… vykrútiť krkom by mu bolo málo. Na to, že Fin nemala vo svojom okolí priateľov, pár si ich počas zvláštnej zhody okolností našla. Áno, ako už názov našepkáva, Fin sa nedopatrením stáva nájomnou vrahyňou. Celé je to okorenené správnou dávkou humoru a príbeh sa číta doslova sám aj vďaka krátkym kapitolám. V knihe sú napínavé momenty, do ktorých Cosimano vložila konskú dávku vtipu, takže som sa aj pri čítaní samotnej vraždy bavila rovnako, ako pri nečakanom načapaní Fin priamo nad mŕtvym telom… Nie je to len prízemná vtipná krimi… Nájomná vrahyňa na materskej je aj o tom, čo všetko je zúfalá matka ochotná urobiť pre prežitie seba a svojich detí, o prešibanej žene, autorke, ktorá na vlastnej koži zažíva svoj bestsellerový román, možno aj nejaký ten románik jej Elle dopraje… Postáv je v tejto knihe tak akurát, ani veľa, ani málo. Najviac sa mi páčila pestúnka Vero a policajt Anthony. Fin už až tak nie… počiatočný súcit sa nejak vytratil a rozhodne to nezapríčinila vražda. Ak máte chuť na niečo ľahké, vtipné a tak trochu zamotané, siahnite po tejto knihe ;) A na záver dodám len… hahaha Steven.. kto chce kam, pomôžme mu tam… verím, že vydavateľstvo Motýľ preloží aj pokračovanie (bez obáv, príbeh sa pekne uzavrel… teda, až na ďalšiu objednávku)
Spomienky na neho	Moja druhá prečítaná Hoover a ja som opäť zažila emocionálnu bombu. Prečo? Načrtviacnem vám o čom príbeh je. Hlavná hrdinka Kenna sa prisťahuje do mesta, kde nikoho nepozná. Nie naozaj, no žije tu jej dcéra a dúfa, že sa s ňou bude môcť stretnúť. Hlavný hrdina(áno, je to pre vás, ktorí zbožňujete dva pohľady v príbehu) Ledger je majiteľom baru, a je dôležitou súčasťou života dcéry svojho najlepšieho priateľa a aj jeho rodičov. Všetci sú zatrpknutí a nenávistní voči žene, ktorá im obrátila život naruby… Kenna a Ledger sa stretnú v jeho bare netušiac, že majú niečo spoločné. Jeho záujem o ňu prinesie vášnivú chvíľku a Kenna medzitým zistí, kto je chlap, ktorý ju bozkáva. Na druhý deň sa začne boj. Vnútorný boj oboch hrdinov, pretože Ledger je plný predsudkov a Kenna chce len jedno, vidieť dcéru. Nesebecky, len vidieť… ako vyzerá, či je šťastná, na koho sa podobá… Kenna trpí chybami minulosti každý deň a Ledger postupne búra steny, ktoré si voči Kenne vystaval v čase, keď ju nepoznal. Spoznával ju a mal výčitky pre zradu, ktorej sa dopúšťal. Bol ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Chápal Kenninu túžbu po dcére, na druhej strane bol lojálny voči rodičom priateľa.Listy písané Kennou boli na jednu stranu spestrením deja, no na druhú, sme sa dozvedeli nielen o tragédii, ale aj o jej detstve. Po celý čas som tŕpla aký záver si prečítam. Naozaj som sa bála. Ako matka som celú knihu preciťovala oveľa intenzívnejšie… Napäté situácie striedali odľahčené, kedy som sa s ľahkosťou pousmiala, ale potom opäť prišiel moment kedy som mala “knedlík” v krku a po úsmevoch nebolo ani pamiatky…Netuším a nechápem ako to Hoover robí, ale to, ako kolíšu moje emócie počas čítania,robí majstrovsky. Práve preto budú jej príbehy pre mňa nezabudnuteľné. Colleen píše jednoducho a zároveň krásne surovo o živote,ktorý nie je prechádzka ružovou záhradou, skôr nebezpečný beh strmými zrázmi a je len na nás ako sa s touto trasou vysporiadame…
Atlasova šestka	Dávno som s jednou knihou nestrávila toľko času ako práve s touto.Niežeby bola zviaclá,to vôbec!Začítala som sa od prvej stránky,a to bez problémov.Autorka ma nenechala tápať v cudzom prostredí s cudzími postavami.Venovala sa ich spoznávaniu.Mala som možnosť zoznámiť sa so šesticou najtalentovanejších ľudí sveta oplývajúcich magickými schopnosťami. Veľmi ma to bavilo.Okrem mien a charakterov mi autorka ukázala v akom prostredí hlavné postavy žili.Atlas však stále zostával záhadou.Po tom,ako sa všetci stretli v centrále Alexandrijského spoločenstva,sa začali diať veci.Ak očakávate akciou prepchatý príbeh,rozhodne sa kroťte.Táto fantasy sa radí skôr k filozofickej.A vlastne s tým som mala najväčší problém.Ani nie tak s teóriami,ktoré postavy pretvárali do praxe,to bolo priam fascinujúce.Mne dosť prekážali vsuvky vnútorných monológov,rôznych teórií,či skoky v čase(vracanie sa k udalostiam,ktoré sa stali dávnejšie)v priamej reči.Niekoľkokrát sa mi stalo,že som popri dumkách postáv zabudla,o čom sa zhovárali,takže som si musela opätovne vyhľadať priamu reč,preskočiť niečie myšlienky a”napojiť”sa na pokračujúcu debatu.Okrem tejto maličkosti mi prekážalo,že autorka,čo sa týka vzťahov medzi postavami,len rozbabre a nechá tak.Ja som skôr čitateľ,ktorý potrebuje všetko čierne na bielom,nerada si domýšľam.Mali sme tu dokonca niekoľko vzťahových liniek,no všetky boli účelové(rozumej, intrigy v plnom prúde,prečo nevyužiť aj sex na dosiahnutie svojich cieľov)… Ale teraz k pozitívam.Postavy sú charakterovo tak rozdielne,že striedanie pohľadov v kapitolách vás bude náramne baviť.Každého magická schopnosť je jedinečná,každý ju využíva inak a autorka s nimi vie pracovať rafinovane.Blake vytvorila originálny svet,majstrovské taktizovanie a intrigovanie,zaujímavé vzťahy medzi postavami,famózne”triky” a ilúzie,veľa tém a tajomstiev ale zostalo otvorených….V závere však nastali také zvraty, že až! Aj keď mám výhrady, boom okolo tejto knihy je vskutku oprávnený. Je brutálne premakaná a verím, že viacerým štýl autorky ulahodí viac ako mne.
Vše, co k tobě cítím	Nemka Linda je psychiatrička. Čo ju spája so španielskym zariekavačom koní Damiáviacnom? Jedna hrozná tragédia. Linda pricestuje do Španielska, kde ju okrem Damiána prijmú s otvorenou náručou. Aj keď je cudzinka a nikto netuší prečo prišla, na ranči je dosť miesta a obyvatelia tohto konského raja sú veľmi pohostinní. Príbeh je rozprávaný z oboch pohľadov hlavných hrdinov,čo je veľmi dobre, pretože vidíme myšlienkové pochody najmä Damiána, ktorý je odťažitý, ufrflaný, utrápený a pred Lindou sa snaží vytvoriť ochranný múr. Linda mu pripadá krásna, ale keďže ju viní z osobnej tragédie, nechce s ňou mať nič spoločné. Aspoň si to nahovára a snaží sa držať ďalej. Veľmi mu to nevychádza. Všetci na haciende to vidia. Linde sa naopak Damián páči, aj si to pripúšťa a veľmi ju mrzí, že jej pripisuje vinu za niečo, za čo naozaj nemôže. Obe hlavné postavy majú svoje trápenia. Damián sa cíti menejcenný preto,ako ho vychovával otec. Linda si v srdci nesie výčitky kvôli sestre,preto žije svoj život podľa vzoru matky a nie taký, aký by ho chcela mať ona sama. Matka ju viní aj z toho, že do Španielska odišla. Nezáleží jej na tom aké je to pre Lindu dôležité. Postupne ale Damiánove hradby začnú pukať v základoch a dovolí sám sebe preniknúť do Lindinho života. Je veľmi dobre, že autorka popisuje emócie aj (no pre mňa najmä) u Damiána, lebo z jeho strany som absolútne necítila žiadnu chémiu, žiadne reálne city,celé jeho chovanie by mi prišlo absolútne neopodstatnené. Napríklad, v bare by som z jeho správania a postoja očakávala vyvolanie nejakého konfliktu. On, so svojou zádumčivou povahou sa však rozhodne ísť tancovať!!!A pri zmyselnom tanci objíma Lindu! Toto a podobné vzorce správania by mi prišli veľmi divné, keby ich autorka nepíše jeho vnútornými monológmi a pocitmi, no na druhú stranu aj chápem prečo to Welling takto napísala. Nora potrebovala vzbudiť u Lindy pocity nestálosti alebo nepripútať sa k Damiánovi práve preto, že nevedela, čo od neho má/môže očakávať, či sú jeho cityskutočné, čo už v postupujúcom deji bude dávať zmysel. Pokiaľ som toto nevedela, absolútne mi to do knihy nepasovalo.Absencia emócií u mňa v príbehu veľmi chýbala. Dosť bolo ale mojich pripomienok o citoch. V knihe bolo veľa zaujímavých faktov o koňoch, starostlivosti o ne a výcviku. Nora mi priblížila španielsku kultúru,prírodu aj kuchyňu. Hlavní hrdinovia sa ocitli na krstinách, takže aj nejaké tie dedinské zvyklosti pri narodení dieťaťa. Tu sa musím pozastaviť, pretože autorka tak s citom opísala situáciu narodenia a úmrtia,že som si musela aj poznačiť nasledujúci citát: “…děti jsou dar. Bez dětí by se svět přestal točit. Někdy nevidíme hned, co nám dávají,ale všechny k nám přicházejí, aby nás něco naučili.” V príbehu bolo hneď niekoľko veľkých zvratov. Priznám sa, boli naozaj originálne, takmer žiadny som neodhalila vopred. Teda až na jeden, a to, o kom bude druhá časť zo série. Okrem sympatických hlavných postáv, ktoré neboli žiadni tínedžeri, ale tridsiatnici s úspešne rozbehnutými kariérami(no, Linda dala na klinike výpoveď),tu boli aj aktéri z vedľajšej koľaje. Najobľúbenejšou vedľajšou postavou bola micka, ktorá sa zjavila “bohvieodkiaľ”, Nuria(,ktorej meno som v knihe pravidelne videla ako Nutria) a jej mama, milá gazdiná, s vždy dobrou radou a mamovskou náručou čakajúcou na pevné objatie. Najnesympatickejšou postavou bola Damiánova švagriná. Táto kreatúra, mám pocit,prehovorila len raz, no v druhej časti bude mať viac priestoru(a aj ja na prejavy svojich antipatií voči nej-už sa na to těsím). Ak máte radi príjemnú romantiku v krásnom prostredí horúceho Španielska, túto knihu si nenechajte ujsť. Knihu mám z MEGAKNIHY
Dievča, ktoré chcelo zachrániť knihy	Pred krutým osudom zničenia sa snaží 10 ročná Anna zachrániť desiatky kníh z kniviacžnice. Pracuje tam totiž pán Berg a jeho náplňou je ničiť knihy, ktoré si nikto nepožičiava. Je to smutné, nemyslíte? Anna si teda požičia z knižnice 50 kníh, číta jednu za druhou a aj keď je vášnivou čitateľkou, presýti sa príbehmi a potrebuje od kníh pauzu. Ale len do momentu, kým jej pani knihovníčka Monsenová nepožičia zvláštnu knihu. O chlapcovi Waldemarovi a lese, v ktorého blízkosti žil.Autor je neznámy a Anna sa ho snaží stoj čo stoj vypátrať. Taktiež knihu odporúča kde sa dá a dúfa, že sa dozvie koniec príbehu…. Táto publikácia ma na prvý pohľad uchvátila ilustráciami. Potom som sa zhrozila. Totižto, ja a verše…to naozaj nejde dokopy. Našťastie, knižka je preložená vo veršoch, ale tak, že akonáhle sa začítate, verše nebudete vnímať (ani sa nerýmujú). Je to naozaj krásny príbeh a záver vám zaručene vyčaruje úsmev na tvári. “Ak sa zničia knihy, ktoré nikto nečíta, zmiznú aj ľudia v nich. Ako listy na jeseň. Uschnú. Potom sa rozpadnú na prach. A rozfúka nich vietor. Navždy. Bolo strašné na to čo i len pomyslieť.”
Napospas	Tento rok to u mňa s trilermi nie je žiadna sláva, ale tento?! Wau! Myslím, že aviacj keby som mala prečítanú každú druhú knihu tohto/podobného žánru, kniha Napospas by bola aj tak mojim trilerom roka! Sociálny experiment, ktorý sa rozhodli vysielať v Británii, s 8. cudzími ľuďmi na opustenom ostrove Škótska, mal trvať rok. Necelý. Náhodne rozmiestnené kamery po ostrove, tiež pripnuté na hrudi účastníkov, mali zabezpečiť autentické nahrávky toho, čo sa počas roka udialo. Nemajú k dispozícii nič. Náhodne umiestnené boxy s potravinami, či potrebným náradím na vybudovanie obydlia boli svetlou výnimkou iba na začiatku experimentu. Takto opísané to možno znie aj nudne. Čo sa v knihe dialo, že som z nej tak paf? Autorka nám prostredníctvom hlavnej hrdinky Maddy priblíži jej život pred experimentom. Žila s rodičmi, bola vymodlené dieťa, preto ju až nezdravo ochraňovali. Učila sa doma, nemala kontakt s rovesníkmi,priateľov a po smrti rodičov potrebovala zmenu. Priebeh výberového konania do experimentu, bol po častiach vsadený do častí, kedy už bol pobyt na ostrove v plnom prúde. Počas pohovoru sme mali možnosť nahliadnuť do duše Maddy, jej vnútorných monológov a klamlivých odpovedí, ktoré si myslela, že chce druhá strana počuť. Už pár dní po príchode na ostrov sa začali tvoriť skupinky. Práce bolo veľa, účastníci si zvykali na nepohodlie. Dosť skoro sa začali ľudské charaktery prejavovať a ja som žasla. Autorke som žrala každé jedno písmeno. Naväzovanie priateľstva bolo v prípade Maddy k ničomu, začala sa očividná neprávosť. Najprv po skupinkách, neskôr, keď sa Maddy ozývala čoraz častejšie pri konfrontáciách, nikto sa jej nezastal, nikto sa nepriklonil k jej názoru, aj keď ho zdieľali viacerí. Vyústilo to do šikany, ktorá sa stupňovala. Ľudský hyenizmus sa prejavil v plnej sile a doslova šlo o boj o holý život.Pre mňa to bolo perfektné, šokujúce, dychberúce, temné, uveriteľné…záver bol šmrncnutý nadprirodzenom, ale podľa mňa to príbehu dodalo na uveriteľnosti. Veď prečítajte a uvidíte. Mrzel ma pravý dôvod, prečo práve Maddy do experimentu vybrali. Všetko sa pekne ukončilo, dozvedeli sme sa aj, čo sa stalo s účastníkmi po experimente. Takýto záver sa mi páčil. Čo mi trochu prekážalo, bolo, keď autorka na konci kapitoly naznačovala ďalší vývoj udalostí. Bez toho by som sa od knihy isto neodtrhla. Takto som ju síce odložila, no nikdy nie na dlho
Tajomstvo jablkového koláča	V úvodnej časti série spoznávame Petronelu, malú čarodejnicu, žijúcu v jablku naviac strome pri starom mlyne. Predstavia sa nám tiež Pečkovci, rodina, ktorá bola nútená okolnosťami, nasťahovať sa do starého mlyna. Deti s čarodejnicou sa spriatelia a prerozprávajú nám svoje dobrodružstvá. Napríklad sme zistili, ako chcela Petronela Pečkovcov z mlyna vyhnať, aby mala kľud. Tiež sme sa dozvedeli, ako Pečkovci prišli k sliepkam menom Snehulienka,Ruženka, Anakonda, Tarantula a Nefertiti. Hlavným ťahúňom príbehu je ale jablkový koláč. Nie hocijaký. Čarovný od Petronely a s ním príde mnoho zápletiek. A ak uvažujete nad týmto zábavným a zároveň detsky napínavým príbehom, hodí sa do tohto obdobia… Záver sa odohráva počas Halloweenu.
Mizení	Spočiatku som mala dojem,že hlavná hrdinka príbehu len sníva…absolútne som necháviacpala,prečo sa z hrozných snov nezobudí a hotovo…až po pár desiatkach strán som prišla na to,že Mizení nie je o vytratení sa do ríše snov,ale o miznutí,premiestňovaní sa v čase aj priestore.Už toto je perfektná myšlienka knihy,doposiaľ som nič podobné nečítala.Po veľmi krátkom úvode prišli tak horúce scény,že som sa istotne červenala…v knihe je aj neskôr bozkávačka či sexuálna scénka,ale tej úvodnej sa už nič nevyrovnalo.Čo musím povedať je,že mi chýbala emócia zo strany hlavnej hrdinky.Odhliadnuc od toho,že na môj vkus bola prelietavá,ja ju však nesúdim,len konštatujem,mi z jej strany chýbalo akékoľvek vyjadrenie pocitov.Počas príbehu som sledovala jej myšlienkové pochody,to ako sa rozhoduje medzi Benom a Samom,mali spolu sex(nie,v trojici ani raz),no stále mi tam okrem plaču a strachu chýbal ten obyčajný pocit…bez mihnutia oka za sabou zanechala muža,s ktorým má dieťa.Tiež k dieťaťu,resp.k deťom mali ako Michelle,tak Mary vlažný vzťah.Okrem spomínaných chýbajucich emócií Michelle,mi udreli do očí chyby.Sú to síce len technické veci,ktoré však náročnejšiemu čitateľovi môžu prekážať,a tým by si príbeh zlizol možno aj zbytočnú kritiku…Ale vráťme sa k obsahu-Veľmi sa mi páčilo Miznutie ako také…aj dary,ktoré postavy mali,taktiež sa mi páčilo,akí boli chlapi nežní,milujúci,pozorní a obetaví.Z nich som emócie a lásku cítila…Dokonca bolo dojemné,s akou pozornosťou sa Sam staral o dcérku Michelle…Chválim veľa zvratov,zápletiek,postupné odhaľovanie nových skutočností a originálnych postáv ako upíri,Osud a pod.Síce nie som veľký fanúšik zbytočných opisov,pri tomto príbehu som si občas želala,aby bolo opisov trošku viac…Vcelku musím povedať, že na prvotinu to bolo viac než dobré a premyslené,ale veľa vecí zostalo otvorených,ktoré verím,že sa vysvetlia v pokračovaní…a snáď aj to,ako Mizení vlastne detailnejšie funguje
Sexeso	Ďalšia kniha od autora mi len potvrdila moje predchádzajúce domnienky. A to,že sviacpisovateľ je to perfektný. Prológ ma zaviedol pri les k telu ženy, ktorú rozožrali mravce, pretože bola potretá medom a priviazaná k stromu. Horňák sa nebabre a nechutne opisuje ako červené mravce doštípali obeť a odkiaľ zo všadiaľ jej mravce vyliezali. Ale… dumem,dumem, nespomínam si, či sme s Romanom(vyšetrovateľom) a Viki zistili, kto bola obeť. Pretože… … ešte v prológu sa opísala ďalšia vražda. Obeť bola hneď identifikovaná a pátralo sa po páchateľovi. Mňa však zaujala vražda “šantiacej”dvojice. Prečo boli zavraždení takým prešpekulovaným spôsobom, kto to urobil? Autor píše naozaj dobre. Ide priamo na vec, neplytvá slovami na zbytočnosti. Jeho humor, ktorý používa najmä v dialógoch Romana s kolegami aj pri vyšetrovaní, je natoľko odľahčujúci, že vám nebude vadiť ani podrobný opis odseknutého penisu nájdeného vo vagíne mŕtvej ženy… dá sa to, ak nad tým premýšľate. Stačí si prečítať Sexeso ;) Postupy vyšetrovania, hľadanie svedkov a pojítok v prípade, Romanova nebojácnosť a arogancia voči vplyvným ľuďom, pribúdajúce obete… toto ma baví. V príbehu sú priam neskutočné zvraty, ktoré nebudete čakať a aj keď odhadnete páchateľa, nič to, autor vám aj tak vyrazí dych… všetkým tým okolo toho. Ja vám Romana Horňáka môžem len odporučiť. Už lámem manžela,ktorý je zarytý nečitateľ. Zatiaľ odoláva, ale verím, že Horňák je presne ten typ autora, ktorý sadne väčšine, lebo v jeho knihách sa vždy niečo deje. Od začiatku až do konca. PS: aj žena z mraveniska nakoniec mala svoju identitu odhalenú… moja nepozornosť, ospravedlňujem sa PPS: aj toto bolo riadne premyslené do detailov… proste wau!
Kde sa les dotýka hviezd	Príbeh ornitologičky, predajcu vajec a mimozemšťanky je písaný veľmi jednoduchýmviac štýlom. Hlavné postavy, ako som vám ich opísala v prvej vete, znejú divne. Nemusíte sa však báť. Postavy sú skvelé, každá z nich si prežila svoje trápenia a myslím, že aj tým ich osud zviedol dokopy. Záhadné dievča s bosými nohami v pyžame sa objaví pri Joinom prenajatom dome v blízkosti lesa. Tvrdí, že je mimozemšťanka, ktorá si telo dievčaťa iba požičala na skúšku, ktorá pozostáva z piatich zázrakov. Potom sa môže vrátiť na svoju domovskú planétu. Je naozaj mimozemšťanka alebo nie? Odkiaľ sa to dieťa vzalo a ako je možné, že nikomu nechýba? Jo si robí doktorát po prerušení štúdia kvôli mastektómii v tejto pokojnej vidieckej lokalite. Vďaka mimozemšťanke Urse sa zoznámi s predajcom vajec Gabrielom. Začnú sa priateliť a akosi starať o neznáme dievča. Mala som pocit, že všetko je správne. Gabe trpí depresiami, ale vďaka novým kamarátkam opäť pocíti trochu života. Býva na farme so svojou mamou, ktorá je odkázaná na pomoc. Tento príbeh je skutočne emotívny. Je jednoduchý svojím plynutím, no po celý čas si lámete hlavu ako sa skončí. Zaľúbia sa Jo a Gabe do seba? Čo sa stane po piatich zázrakoch s Ursou? Je možné aby tvorili rodinu? Pretože z ich spoločne prežitých chvíľ to vyzerá priam idylicky. Príbeh sa odohráva v súčasnosti, takže polícii a sociálke sa hrdinovia nevyhnú. Musím povedať, že v závere sú nervy drásajúce udalosti a šokujúce odhalenia. Jo je neuveriteľne silná ženská hrdinka, tým, čím si musela prejsť a postojom k životu. Gabe mal desivé tajomstvo, ktoré odhalil Jo a zhodou okolností sa aj vďaka nej posunul vo svojom živote a nevidel ho až tak tragicky. No a Ursa? Toto inteligentné, vtipné, priateľské, milé dievča si zamilujete a o to viac vám jej osud nebude ľahostajný. Či sa dočkáte Happy Endu, sa dozviete po dočítaní posledných strán, ale že to bude bez sĺz, to vám nezaručujem.
Kurátor	Tretie pokračovanie nadupanej krimi série mám za sebou a ja sa teda vôbec, ale vviacôbec nemám dôvod sťažovať. Opäť ma Poe nesklamal a aj keď Tilly podľa mňa mala menej priestoru ako v predošlých častiach, hviezdila. Jej “taktné” otázky Flynnovej, či jej tečú bradavky, ma opakovane rozosmievali. Tilly je stále čudák a na jej adresu sa sypú neúctivé a štipľavé komentáre. Poe je jej rytier v lesklej zbroji, stále nad ňou drží ochrannú ruku a zastáva sa jej. Je to vážne správny chlapík, no napriek tomu, že nevie ovládať Blackberry, nemusí sa za svoj intelekt hanbiť. Jeho oko detektíva a “bliknutie” súvislostí je priam dychberúce. Čo ma ale fascinuje a zároveň neuveriteľne rozčuľuje, je autorova taktika ukončit kapitolu v momente, kedy sa Poe dozvie niečo dôležité, ale Craven sa neobťažuje s týmto faktom oboznámiť čitateľa. Aby sa čitateľ nasr… nahneval poriadne,tak ani v úvodných riadkoch ďalšej kapitoly sa dôležitý zvrat nedozvie. Preto číta ako najatý…lebo inak to nejde…ja sama som včera(vlastne dnes) knihu o 2.45 dočítala. Párkrát som zadriemala, ale premáhala som sa XD toto je presne ten typ autora, ktorého musíte jednoducho milovať. Craven má rád aj opisy a ja ich u neho zbožňujem tiež. Vidieť,že Cumbria je autorovou srdcovkou. Dokáže vám opísať počasie a prostredie tak, že sa klepete od zimy spolu s Poom, ale aspoň s nádhernými kulisami. Ako inak, pokiaľ ide o krimi, páchateľa tipujem od prvých strán. Uhádla som? Ani zďaleka. Tu sa kamoši so svojimi tipmi môžete skryť do kúta a hanbiť sa ;D Nemáte šancu…
Líška jedna hrdzavá	Keďže vydavateľstvo Venupress sa zameriava na knihy so silnými ženskými hrdinkamviaci, bola som veľmi prekvapená, že niečo podobné napísal autor. Ešte viac prekvapená som bola, keď som zistila, že hlavnou hrdinkou príbehu o líške je vlastne chlap.A aj keď mi hlavný hrdina Michal prišiel miestami až bolestivo naivný, stále to bol veľký sympaťák a pohoďák.Dosť som si ho obľúbila a to,čím si prechádzal druhú polovicu knihy bolo priveľa aj na koňa.Naozaj som mu držala palce, fandila som mu, nech sa mu konečne život ustáli, či už v pracovnej alebo láskovej rovine. Na rozdiel od Michala mi Erik nevoňal už od začiatku a tak isto Natália. Keďže nejakej Natálii autor venoval knihu, dúfam, že sa s podobnou existenciou nestretol na vlastnej koži aj v realite. Žiaľ, podobné povahy sa nájdu či už medzi mužmi alebo ženami, je to však o to smutnejšie, keď sa nalepia na dobráka akým Michal rozhodne bol. Čo musím povedať je, že postava Vanessy sa mi sprvu zdala dosť podobná Natálii. Možno predsudky, netuším, ale to ako sa z nej vykľula správna baba bolo skvelé, rovnako ako Vanesina babka… až mi je ľúto,že nedostala viac priestoru. Okrem Michala som si veľmi obľúbila Ester. Jej povaha sa tiež dosť zmenila, možno to robí ten prvý dojem, ktorý je občas klamlivý, ale na konci už bola mojou veľkou srdcovkou a dúfam, že autor príde s ďalšími príbehmi, ktoré nám predstavia bližšie vedľajšie postavy z tejto knihy. Esterina minulosť ma veľmi zaujíma. Autor píše jednoducho, ´čtivo´,vtipne, neštíti sa vulgarizmov, ktoré mne napríklad vôbec nevadia, pretože mužskému pokoleniu do úst idú skôr, ale musím povedať, že niektoré tie dialógy mi prišli také, akoby chceli byť nasilu vtipné alebo opakovne použité frázy s menšou obmenou( najmä v súvislosti s rannou kávou)…niekedy je menej viac…
Nelám mi srdce	Chválim krásnu obálku,k príbehu a žánru sa hodí ako pokrievka na hrniec.Vychváliviacť však musím aj predsádky,ktoré vo vydavateľstve nikdy nie sú obyčajné.V Nelám mi srdce nám práve na predsádkach autorka predstaví hlavných hrdinov príbehu v instaštýle.5hrdinov-Andrea,Boris,Sofia,Nora a Maroš…sú tak rozdielni,a predsa majú čo-to spoločné. Pri čítaní máte pocit,akoby šlo o decká z vedľajšieho vchodu.Máte pocit,že ich môžete stretnúť,spoznať,porozprávať sa,dohovoriť im,utešiť ich,dodať odvahu,porozumieť… Sú akoby reálnymi bytosťami a ich problémy a trápenia autorka vykreslila ako ‘z prvej ruky’. Ježovičová rozumie mládeži,dokáže ich pochopiť,to je zjavné už z príbehu a ja ako nepochopené dieťa svojich rodičov si prajem,aby malo každé dieťa aspoň jedného rodiča,akým je Kristína.Vnímavá,citlivá,chápajúca.Sama seba použila v príbehu pri veľmi emocionálnej scéne a vtedy sa mi moje dojmy o jej povahe ako človeku,ako matke,len potvrdili. Najviac som si obľúbila Andrejku,poslušnú dcéru,veriacu knihomoľku,ktorá chce robiť všetko správne.Tak trochu som sa v nej videla,preto sa mi všetky neprávosti,ktoré jej autorka nadelila,zahrýzali pod kožu.Nielen od jej brata Adama(to bol malý netvor!aspoň väčšinu času),ale aj od Sofie,najlepšej kamarátky.Táto insta diva,neraz Adi zavarila,ale páčilo sa mi,že napriek Sofiinmu vplyvu,bola stále dobrým dievčaťom. Sofia bola obeťou ambícií svojej matky a nepoznala svoju pravú hodnotu.Boris,rodičmi nepochopení,Maroš,trpiaci správaním otca a deda. No a Nora,ktorá milovala život a hudbu,ale v jej rodine bolo všetko dôležitejšie ako ona.To bolí a vyrovnať sa s tým nie je ľahké. Autorke v r.2015 vyšla kniha Soňa a je dosť možné,že práve táto postava si v Nelám mi srdce zahrala vedľajšiu,no dôležitú rolu,rovnako ako Fredy z knihy Nevyslovené. Čo vám poviem,záver mi nebol po chuti,ale taký je život.Postavy majú tínedžerský vek, život pred sebou,snáď nám autorka ešte o nich niečo napíše,lebo tieto decká len tak z hlavy nedostanem.
Strážkyňa šťastných koncov	Toto bola jedna zo zvláštnych kníh, ktoré som čítala…. V dobrom, ba priam najlepviacšom zmysle slova. Príbeh, v ktorom sa mágia všívala do ručne šitých svadobných šiat vyvolených neviest, pre šťastné a naplnené manželstvo. Príbeh, v ktorom úraduje vojna. Príbeh, v ktorom sa prelieva smútok zo strany na stranu ako láva. Príbeh, pri ktorom budete dúfať v šťastný koniec. Davis je u nás už známa autorka vďaka knihe Posledná žena z rodu Moonovcov, Strážkyňou som si jej tvorbu preklepla ja a nemám námietky… Vrelo odporúčam ďalej. Štýl autorky je príjemný, zvolila prítomnosť, rok 1985 v Bostone a minulosť v časoch 2.sv. vojny v Paríži. Hlavnými hrdinkami dvoch dejových línií sú Soline, ktorej mama bola krajčírka alebo čarodejnica s ihlou,ako ju prezývali spokojné nevesty. Mágiu dedili všetky ženy v rode spolu s prekliatím zlomeného srdca. Z Paríža nás autorka prenesie na striedačku do Bostonu, kde žije zlomená Aurora/Rory. Jej milovaný snúbenec je nezvestný po tom, ako šiel na misiu do vojnovej oblasti ako lekár. Ako sa presnú životy týchto dvoch žien? To si musíte prečítať, ale varujem vás, bez vreckoviek čítajte len na vlastnú zodpovednosť. Príbeh nie je nepredvídateľný, ale myslím si, že to ani nebolo zámerom Barbary. Sama nám dáva vodítka, aby sme predvídali, čo sa udeje. V tejto knihe však nejde o cieľ, ale samotnú cestu, akou sa k cieľu dopracujú hrdinky príbehu. Tá cesta je riadne kľukatá, život sa najmä so Soline nemaznal. Spôsobil jej hlboké jazvy nielen na duši, ale aj na tele, a tým ju pripravil o to, čo milovala, čo jej ako jediná útecha v živote zostala-práca. Mala som pocit, že Soline v súčasnosti nežije, iba hybernuje a čaká na smrť. V živote sa zasekla aj Aurora do momentu, kedy si zaumienila, že sen svojho snúbenca pre ňu, v podobe vlastnej galérie, uskutoční. A tak sa pustila do práce, aby sa neutápala v žiali. Kniha má krásnu obálku, veľa nádherných myšlienok, mágiu decentne vtkanú medzi riadky a srdcobôľny príbeh o sile puta a lásky. Proste skvelé!
Moje vina	Autorka v poďakovaní píše, že ďakuje vydavateľstvu, pretože z Moje vina spraviliviac niečo veľkolepého. Mercedes asi skromná nebude, ale toto vyhlásenie je z môjho pohľadu úplne pravdivé. Na tému láska nevlastných súrodencov je mnoho príbehov. Veľa z nich je krásnych, ale tento je jedinečný, originálny, úchvatný. Talent Ron je nepopierateľný, pretože na 440 stranách dostanete nádherný príbeh bez zbytočnej vaty. Striedajúce sa kapitoly sú oknom do hlavy oboch hlavných postáv. Vidíme zrod krásnej lásky a na tomto príbehu sa mi páčilo najmä to, ako postavy teatrálne neprežívali “súrodenecký”vzťah. Aj keď mali obavy, ako okolie prijme ich vzájomnú náklonnosť, netočil sa okolo toho celý príbeh. Ak očakávate klišé zápletky so žiarlivými ex-priateľkami, nedočkáte sa. Tu je všetko iné, lepšie. Hulvátske správanie Nicka a Noah s vystrkucúcimi pazúrikmi, ktorá sa len tak nenechá rozhodiť, privodí viacero adrenalínom nasiaknutých situácií. Adrenalín s prímesou vášne navodí dokonalú atmosféru a pocity postáv budete prežívať spolu s hrdinami. Na veľký zvrat som čakala dlho,takmer až do konca. Síce som vedela čo konkrétne bude tým veľkým zvratom, bola som nesmierne zvedavá, ako si autorka poradí s touto nervydrásajúcou drámou. Musím však sňať z hlavy klobúk, pretože tak ako si s celou knihou poradila bravúrne, záver vôbec nie je sklamaním. Držala si svoj štýl,zvraty a zápletky servírovala postupne a bolo to celkovo veľmi, veľmi dobré čítanie. Keď vás náhodou nezaujala nenápadná obálka, verte, že o to viac vás uchváti obsah. Nie nadarmo knihu 5 rokov starú sa rozhodli v Naše nakldatelství preložiť
Hádanky z abecedy	Pri tejto knižočke je už na prvý pohľad jasné, že je nádherne ilustrovaná. Kresbviacy “poznačené” svojím štýlom Adrián Macho vložil aj do tohto dielka autorky Ivony Ďuričovej(rovnako ako do predošlých dvoch knižiek “z abecedy”). Obrázky perfektne vystihujú samotné hádanky, ktorých správne odpovede Ďuričová vymyslela na písmenká abecedy. Každé písmenko, hádanka, má vlastnú dvojstranu. Veľmi sa mi páči, že deti vďaka týmto hádankám namáhajú hlavičku, musia porozumieť textu, hádať podľa indícií o čo ide, čo je niekedy, priznám sa, náročné aj pre dospelého :) Táto krásnotka je určená detičkám od 4 rokov a vďaka Machovi a vlastnej detskej fantázii si k obrázkom môžu vytvoriť vlastné, krátke príbehy aj mladšie deti…. Určite knižku odporúčame najmä na toto sychravé počasie, kedy je pre rodičov neraz obtiažne zabaviť deti vo vnútri.
Moja čínska dekáda	Musím začať šatom. Táto kniha je tak netypicky odetá, no o to krajšia. Jednoduchviaco zvolená farba s ilustráciou na “kartónových”doskách ako z leporela. Originálne! Avšak nielen zvonka. Zvnútra je rovnako krásna. Zážitky Pavla dopĺňa množstvo nádherných fotografií zachytávajúcich rozmanitosti krajiny a tamojšieho obyvateľstva. Už v Predslove som mala zimomriavky. Písala ho mama autora. V skratke, ale s emóciou napísala, čo pociťovala, keď sa jej syn rozhodol odísť z domu. Najprv študovať, potom študovať, pracovať a následne sa “zabudol”domov vrátiť. Dokonca bol niekoľko dní nezvestný…Ja ako matka si to nedokážem ani len predstaviť, ale vidieť, že plne dôverovala svojmu dieťaťu a dovolila, aby si našlo miesto v živote ako dospelý, inteligentný muž, ktorý toho dosiahne veľa. Lebo stačí CHCIEŤ! Bolo fascinujúce čítať, ako sa chlapec rozhodne sám učiť po čínsky. A ten dôvod… Neuveriteľné! Jackie Chan prispel k popularizácii bojového umenia u nás, ale myslím, že k učeniu čínštiny až tak nie. S výnimkou Pavla. Najviac ma zaujali zážitky z čínskeho “paintballu”v prírodnej rezervácii, keď pri zákaze fajčenia zamestnanec odhodil ešte horiacu cigaretu do kríkov, pritom skupine hráčov zakázal fajčiť;z čínskych diskoték,kde majú viacero zamestnancov na toaletách-umývač wc po každom použití, podávač papierových utierok, otvárač odpadového koša, otvárač dverí,v niektorých mali dokonca k dispozícii pri pisoároch maséra krku, či asistenta pri vracaní(hihi kultúrne rozdiely); trefný názov alkoholu, ktorý sa dá preložiť ako “dvoma panvicami po hlave”(vraj pocit po požití je rovnaký);dokonca som sa dozvedela o Slovákovi, známom architektovi v Číne (hanbím sa, o pánovi Hudecovi a jeho úspechoch som absolútne netušila);Pavel otvorene píše o tom, ako sa do Európy dajú dostať výrobky z materiálov, ktoré sú u nás pre škodlivosť zakázané…. Pobavil ma postreh Pavlovej manželky “Mne sa tu u vás páči, že stále používate aj historické veci(vlaky).” Pavel píše naozaj pútavo, svoje príhody podá bez príkras, také, aké sa stali. Popri rozprávaní nás zasvätí do histórie alebo vysvetlí ako čo funguje. Na všetko priestor ani v knihe nie je, a tu musím vyzdvihnúť autorov um. Na okrajoch strán sú umiestnené QR kódy, ktoré po naskenovaní načítajú autorov YouTube kanál s videom na danú tému. Skvelé,nie? Nečakala som, že táto nenápadná knižka bude tak fascinujúcim čítaním inšpiratívneho muža.
Nové sny	Tretia časť voľnej série je o sympatickej Elare z Phoenixu, ktorá po hádke s mamviacou odišla k babičke do Green Valley, malebného mestečka učupeného medzi horami. Kurióznou haváriou sa stretáva s Noahom, mladým synom miestneho farára. Kvôli alebo vďaka nehode je Elara nútená v mestečku pobudnúť dlhšie ako pôvodne zamýšľala, nakoľko bez auta sa domov vrátiť nemôže a na opravu peniaze nemá… Jej matka je v tomto príbehu dosť nepríjemná a rázna. Trestá Elaru za to, že netúži naplniť jej sny, ale chce sa vydať vlastnou cestou. Babička je naopak, zlatíčko, svoju vnučku podporuje a zbožňuje. A ja zbožňujem Green Valley. Malé mestečko, kde sú všetci ľudia ako jedna rodina. Poznajú sa, navštevujú, pomáhajú si… Rodina farára, vrátane Noaha sa angažujú nielen v cirkvi, ale aj v aktivitách pre miestne deti, bez ohľadu na finančnú situáciu rodín… Na tak malé mestečko sa tam vždy niečo dialo a obdivovala som ten”ústny telegraf” -niečo sa stalo a behom pár minút sa informácia šírila ako morské vlny v prílive. Veľmi sa mi páčil Noah. Bol zodpovedný, cieľavedomý, citlivý a múdry ako encyklopédia (vážne!)…Aj keď podľa popisu jeho expriateľky by som neočakávala jej správanie, ktoré viedlo k ich rozchodu a to je asi jediné, čo mi v príbehu nesedelo. Inak boli situácie pekne vygradované, konverzácie sa niesli poväčšine v humorom duchu… Obľúbila som si aj sestry Noaha, Rebeccu a Ruthie s jej najobľúbenejšou rozprávkou na dobrú noc. Krásnym pozadím príbehu bola Noahova obsesia vesmírom, vznikla z toho nejadna pekná či úsmevná situácia. No a na záver ešte spomeniem záverečnú scénu z nemocnice! Podľa mňa bola v tejto situácii Elara odvážna a aj odhodlaná. Objavilo sa v knihe klišé? Aj áno. Škodili to príbehu? Vôbec! Lucas má veľmi čtivý štýl písania a dokazuje to u mňa nie často vídaný jav-kniha prečítaná za jeden deň! Vrelé odporúčanie
Já, Poutník	Mám takú úchylku… Meno Martin Stránský na audioknihe a ja nerozmýšľam, nepotrebuviacjem vedieť o čom príbeh je, pretože viem, že od Martina by som počúvala aj recepty z kuchárskych kníh. Jeho podmanivý hlas ma vytrhne z reality a tak, ako som sa niekoľko mesiacov vnárala do dračieho sveta (séria o Eragonovi), počúvala o 100ročnom starčekovi či analfabetke, tak som sa započúvala do dychberúceho úvodu… Vražda neznámej ženy na Manhattane ma natoľko zaujala, že v momente, keď mi Martin začal čítať o niečom úplne inom, bola som v pomykove… Niekoľko krát som si myslela, že som omylom preskočila nejaké kapitoly alebo čo….Veru nepreskočila som nič…Hayes píše na prvý pohľad/posluch chaoticky, no v momente, keď mi do seba začali zapadať kúsky mozaiky(rôzne, akoby samostatné príbehy-a že ich teda bolo dosť, o tom nepochybujte)mi začala klesať sánka. Pri celkovom rozuzlení som mala pocit, že mi sánka padla na podlahu s riadnym treskotom. Nič som od tejto audioknihy nečakala, len príjemný čas strávený “v spoločnosti” Stránského…dostala MEGA premyslený, prepracovaný krimi román, ktorého každá minúta stála za to(dĺžka takmer troch bežných audiokníh
S láskou Eloise	Keď som sa tak začítala, čo pri mne Quinnovej knihy nemajú problém, mala som pocviacit, akoby táto kniha bola oproti starším sestrám slabšia. Všetko sa dialo nejak unáhlene, chýbali mi články lady Whistledownovej(čo je dosť logické :) )v podstate sme sa už čo to dozvedeli v predchádzajúcej časti…no v momente, kedy sa hlavní hrdinovia začali spoznávať, sa mi už slabšia kniha nezdala. Julia má môj obdiv, pretože dokázala napísať (ja zatiaľ prečítať) 5 kníh, z toho 5 úplne odlišných príbehov lásky a spoznávania. Síce Daphne, Anthony a aj Eloise boli vlastne k sobášu donútení okolnosťami (predsa česť bola kedysi to najdôležitejšie v spoločnosti-teda okrem majetkov), všetko bolo presne tak, ako malo byť. Eloise sme mali možnosť poznať ako vedľajšiu postavu z predchádzajúcich kníh, ale musím uznať, že vo svojom príbehu mi bola oveľa sympatickejšia. Bola si vedomá svojich slabostí, aj silných stránok a vedela s nimi dobre nakladať.Prerod Phillipa bol krásny. Najmä čo sa týka vzťahu k deťom.Je smutné, že ich označovali ako malých diablov, pritom stačilo tak málo. Pozornosť, lásku a usmernenie. Tieto malé “beštie” sa mi páčili. Boli ako “postrach Denis” a Eloise si s nimi vedela dať rady. A nielen s nimi. Poradila si aj s ich otcom. Príbeh sa zbytočne nenaťahuje, vášeň sa dostaví spolu s citmi a zápletky sú naozaj originálne! Či už “nehoda”Eloise alebo príchod bratov Bridgertonových na scénu XD za to tlieskam…pre mňa neočakávané, prekvapivé a koniec koncov aj vtipné….do srdca sa mi zapísala napríklad scénka pri nákupoch… Takže nie, rozhodne toto v mojom prípade nebola slabšia časť a namiesto denníka lady Whistledownovej sa v každej kapitole objaví úryvok z listov, ktoré posielala Eloise pri svojej pisateľskej vášni. Júlia si drží svoj štýl, svoju úroveň, svoj humor a noblesu…aj preto Bridgertonovcov milujem. A viete čo je najbombovejšie? Kúsok návnady, ktorý som našla v závere. To som predpokladala, že Francescin príbeh bude nezaujímavý, keďže o nej vieme najmenej zo súrodencov….ale….toto vyzerá byť na riadnu peckuuuuu
Zajačiky v núdzi	Krásny príbeh s ešte krajšími ilustráciami. Deti sa tak môžu veľa naučiť a počasviac dňa je knižka skvelým pomocníkom. Zabaví malých neposedov trénovaním vnímavosti, pretože kresby majú plno detailov… Staršie detičky si knižku môžu čítať sami. Ak sa ale rozhodnete čítať Zajačiky v núdzi pred spaním,padne vám vhod, že je príbeh rozdelený na kapitoly
Kráľovstvo tela a ohňa	Viete čo je na tejto knihe najhoršie? Nie? Tak čítajte… Hmmm…predsa čakanie na pviacokračovanie X( žiaľ, sklamem asi nejedného náročného čitateľa, ale okrem toho, že to autorka opäť usekla v tom najlepšom, v ‘Kráľovstve’ nevidím (pravdepodobnejšie je, že nechcem vidieť) žiadne nedostatky. ZKaP sa končí veľkolepým vyhlásením o svadbe. Na tú si budeme musieť pár stoviek strán počkať XD mimochodom, autorka vymyslela krásny obrad s tradíciami, o akých som doposiaľ nečítala. Klobúk dolu. Ale pomyselný klobúk snímam aj pred erotickými výbojmi. Obávala som sa, či mi pri tých horúcich scénach nevzbĺkne kniha v rukách. Ale nie, nebolo to len o sexe(aj keď ;)). Veľmi veľa sme sa dozvedeli o Hawke-ovi. O jeho minulosti, ex-priateľke, bratovi, aj o zverstvách, čo sa na ňom páchali počas zajatia, tiež o jeho krajine a ľuďoch v nej, o jeho rodičoch, aj jeho úmysloch s Poppy. No a Poppy je Poppy. Občas nebojácna, občas ustráchaná. Občas dôverčivá, občas rázna. Presne taká, aké by malo byť dievča, ktoré samo nevie čo od dobroty, keď zrazu za ňu nikto nerozhoduje. Učí sa za pochodu kým je a kým nechce byť. A to mi je veľmi sympatické. Čo sa týka postáv, stretávame sa so známymi, ale aj kopou nových. Strašne ma mätie Alastir. Na jednej strane mi hrozne pripomína otcovského Viktera, no na druhej strane mám pocit, akoby sa snažil manipulovať Poppy, akoby jej chcel zle… Bojové scény, ktorých je požehnane,zase raz Jenny napísala parádne. Počas čítania som si neraz povedala, že ma už autorka isto ničím nemôže prekvapiť. Ale môže a aj prekvapí. A to každú chvíľu. Čo teda nájdete v knihe? Zaujímavé postavy, šokujúce odhalenia, krvavé bitky, nečakané zvraty, vtipné dialógy, nejedno vyjednávanie, ale aj veľa veľa vášne. Záver bol veľkolepý, no bez hanby priznávam, že si nie som istá, či som sa naladia na myšlienkové pochody autorky a stalo sa to, čo sa stalo. Či chápem udalosti správne alebo nie, sa definitívne dozviem v tretej časti a bola by som povďačná, keby to je čím skôr. Trpezlivosťou neoplývam.
Skandar a zlodej jednorožcov	Príbeh je skvele spracovaný, premyslený do detailov, plný zvratov a veľmi sa mi viacpáči, že jednorožce, ako ich poznáme my, autorka “prerobila”. Nie sú to žiadne roztomilé koníky kakajúce dúhu, ale krvilačné potvory ovládajúce elementy- vodu, zem, vietor a oheň. Čo sa týka kakania…no, nečakajte dúhy, ale autorka vás pobaví horiacimi prdmi, ktorými sa jednorožce radi bavia. Skandar, hlavný hrdina, sa dostal na ostrov, kde výcvik jazdcov prebieha, bez skúšky.Vôbec tam nemal byť. Celá táto záhada je perfektná. Kto ho na ostrov dostal, z akých dôvodov, prečo musel takmer rok klamať? Všetky tieto otázky sú postupne zodpovedané, no Steadman si vymyslela toľko zvratov, že od knihy som sa nevedela odtrhnúť (sranda,nie? Keďže je to kniha pre deti XD). Aby som vás nalákala na Skandara, nemusíte mať 10, 13, 22 ani 35 rokov… Ak ste fanúšikmi ľahkej fantasy, túto sériu si zamilujete. Príbeh je prešpikovaný tajomstvami, klamstvami, zlobou, zradou, láskou, strachom, oddanosťou, dobrodružstvom, akčnými scénkami, ale aj plnými humoru. Nájdete tu všetko, čo sa od fantasy očakáva. Skvelé postavy, vysvetlenie ako funguje svet jednorožcov s jazdcami, silné puto priateľstva a najmä šokujúce odhalenie v závere…Ja mať 10 rokov, milujem prdiace jednorožce kŕmiace sa divými králikmi viac ako tie plyšové s dúhovou hrivou.
Temný vojvoda	Štvrté pokračovanie voľnej série s názvom Moonlight Square mám prečítané. Síce pviacredošlé nie, ale už ich mám na zozname kníh, ktoré si chcem prečítať. Prečo? Je to jednoduché…. Foley píše skvele. Síce sa občas opakovala, tie isté frázy, obmenené slová vo vetách toho istého významu… Ale! Gaelen od začiatku písala príbeh, ktorý ma natoľko zaujal, že som musela čítať. Aj keď čitateľa veľmi nenecháva na pochybách, aké sú jej zámery, kroky postáv sú záhadou. A presne pre toto bolo čítanie úžasné. Nemám v obľube hrubé knihy, no Temný vojvoda s takmer 550 stranami som si užila od začiatku do konca. Dohodnuté manželstvo z rozumu sa zmenilo na dobrodružnú jazdu, pri ktorej sa po prvom “náhodnom”stretnutí dvaja ľudia rozhodnú spoznať svojho budúceho partnera. Okrem opisov prostredia, ktoré autorka používa len na dotvorenie kulís (žiadne blabla omáčky),sa Gaelen venuje často aj vnútorným monológom a myšlienkovým pochodom postáv(tu nastávalo niekedy až zbytočne opakovanie, ale autorka má odpustené). Je to dokonalé, pretože môžme nahliadnuť do hláv a zistiť, čo ich vedie k aj zvláštnym činom. Najviac sa mi, ako inak, páčila postava Silversmokea(svojského banditi) a Lucasa(rodeného herca). V sympatiách rozhodne nezaostávala ani lady Portia. Jej odvaha bola viac ako obdivuhodná. Odhodlanie a zápal, s akým sa túžila dozvedieť, čo sa stalo s Joelom, jej zmiznutým nápadníkom, bolo niečo, čo sa len tak nevidí. Postavy boli rozmanité, kladné, záporné, priateľské aj intrigánske. Páčili sa mi všetky, spolu dotvorili zmes charakterov, na základe ktorých autorka vyšpekulovala originálne zápletky. Počas celej knihy sa niečo dialo, samozrejme, nie vždy to bola akcia, ale striedanie romantických, vášnivých či dobrodružných častí bolo akurátne vyvážené. Musím povedať, že záverečné gesto Luca v kostole bolo taaaak romantické, že by roztopilo srdce aj ľadovej kráľovnej.Proste nádherné! Napriek výhrade mi nedá inak ako hodnotiť tak krásny príbeh plným počtom.
Zázrak	Dnes nebudem veľmi pozitívna a dosť ma to mrzí, ale nebudem tvrdiť, že som bola viacz knihy paf, keď to tak nebolo. Knižka je naozaj útlučká,nemá ani 200 strán. A toto je podľa mňa veľký problém. Ja osobne som teda veľkým fanúšikom tenších kníh, nakoľko som pomalý čitateľ, ale knihe Zázrak týchto pár popísaných strán naozaj uškodilo. Príbeh rozpráva štyridsiatnička Bea. Je so svojim životom spokojná, aj keď zo zdravotných dôvodov nemôže mať deti. Neraz spomína ako je s tým vyrovnaná, avšak opak je pravdou. Miluje svoju priateľku a jej rodinu a nazýva ich vlastnou rodinou, pričom nie je sirota a nejako vôbec nebolo vysvetlené, čo sa medzi ňou a rodičmi stalo, prečo sa nenavštevovali, až v závere knihy sa rodičia ukázali a vlastne ich vzťah bol ako zázrakom v poriadku. Tiež mi nejde veľmi do hlavy ako sa niekto môže len tak zobrať a odsťahovať do cudziny. Dobre, v práci to mala vybavené,ale bývanie? Pretrhať všetky vzťahy? A podotýkam, že po odchode sa jej nikto z jej všetkých “detí” ani raz neozval. Bea mala dosť finančných prostriedkov aby lusknutím prsta dokázala kúpiť dom v Taliansku pri mori- šťastná to osoba. Tiež som zostala v pomykove, keď na strane 21 bolo spomenuté, že Mia(dcéra kamarátky Alex)mala polovičku Michaela. Po incidente,asi na strane 50(?) Bei volala Alex, že:neuveríš do koho je Mia zaľúbená… Áno, do toho Michaela, ktorý je jej polovičkou! Divné, nemyslíte? Možno keby sa to stane o 150 strán skôr, tak si to človek ani tak neuvedomí, ale 30 strán na takýto zvláštny zvrat je naozaj málo a musí si to všimnúť každý čitateľ. Veľkým sklamaním pre mňa bol rozvíjajúci sa vzťah, v ktorom nestihla byť ani štipka iskry, tak to bolo rýchle. Rovnako tak tajný majiteľ hotela, šéfkuchár, plavec a personalistika Katka. Šokom mi bola Alex a jej angažovanie vo vybavovaní vyšetrení v Nemecku! Keď má človek diagnózu 20 rokov, nemyslím, že by práve takto ich rozhovor prebiehal…Všetko to bolo predvídateľné a prvoplánové. Plus, neuveriteľne rýchle! Akoby ste si zaplatili vyhliadkovú jazdu na golfovom vozíku, ale omylom vás posadia do Ferrari a šliapnú pedálom až na doraz… Príbeh bol len rozmazanými útržkami a to mi nestačilo. Pritom to mohol byť krásny a dojemný príbeh….naozaj, krásny príbeh lásky a zázrakov, avšak by mu prospelo ďalších 300 strán. Vtedy by to bola TÁ PRAVÁ pomyselná vyhliadková trasa, užila by som si všetky emócie, ktoré mi v tomto hop-šup príbehu neskutočne chýbali :/ veľká škoda…
Stalo sa v lete	Príbeh o Piper, rozmaznanej instagramovej a párty kráľovnej, ktorej najdlhší vzťviacah trval 3 týždne a Brendanovi, kapitánovi na lodi loviacej kraby, ktorý má rád svoj stereotypný malomestský život. Piper mu doň vtrhne ako zmoknuté kura, ale s gráciou a aurou, ktorá strháva všetku pozornosť len na seba. Kapitán si ju zaškatulkuje a dá jej to aj patrične najavo. Jeho potláčané sympatie sa rozplynú ako ranná hmla v prístave, už pri druhom stretnutí. Tu sa musím pozastaviť a vrátiť sa o pár strán späť.Piper bola naozaj ako otlak na nohe od prvých strán. Síce krásna, ale ľahkovážna a pri svojich 28 rokoch sa správala skôr na polovičný vek. Avšak pri príchode do Westportu, kam ju nevlastný otec za trest premiestni ako do vyhnanstva (lebo tie sparťanské podmienky som nečakala ani ja, nie to ešte slečinka, ktorá v živote nenakupovala ani potraviny, nie to s obmedzeným rozpočtom existovala v zdevastovaných priestoroch s nezvanými návštevníkmi!), sa nám predstaví úplne iná osoba. Táto Piper je tvrdohlavá, odhodlaná, vtipná, uvoľnená… Nič z týchto vlastností by ste u L.A. Piper nenašli. Ja som sa autorky zastala, pretože medzi “ortieľom”Daniela(nevlastného otca) a novým životom bolo rozmedzie pár týždňov, ktoré autorka preskočila. Tak dúfam, že sa práve počas posledných dní v Los Angeles Piper nad sebou zamyslela. Inak by to bolo presne to, čo v príbehoch nemám rada( autori si menia povahu postavy tak, ako im to vyhovuje). Čo ale autorka zvládla skvele bolo, že Piper sa celkom od sociálnych sietí neodtrhla. Občas sa pristihla pri tom, ako jej to chýba napriek tomu, čo novým životom v prímorskom mestečku získala. Brendan sa naopak, držal svojho správania a presvedčenia. Chybu si dokázal priznať, bojoval o náklonnosť nedosiahnuteľnej akožecelebrity a snažil sa jej dopriať to, čo mala doma, len aby bola šťastná. Šťastie nikdy netkvie v materiálnych veciach. Vzťah postáv bol turbulentný, ale vôbec to nevadilo. Obaja mali obmedzený čas na konečný verdikt, či sa Piper vráti a bude pokračovať tam, kde ju adoptívny otec stopol. Celá kniha srší vtipom a humorom, popretkávaná vážnymi témami a vnútorným strachom/napätím postáv. Príbeh gradoval, zápletky som nepredvídala, intímne scény boli fajn a aby som to zaklincovala, boli aj slzy. V závere mi stiahlo hrdlo, nad ľútosťou a (zdanlivou)zbytočnosťou existencie Piper a po pár stranách sa zo mňa vyplavili emócie úplne. Niekedy je to proste tak- pokiaľ vám niekto nepovie, čo preňho znamenáte, máte dojem, že v jeho blízkosti len existujete. Nemusí to tak byť…
Sladké sny	Sci-fi nie je veľmi vyhľadávaný žáner v Instagramovej komunite. Aspoň ja to tak viacvnímam. Je to však škoda, pretože medzi knihami tohto žánru som našla už pár skvostov,a to až tak často po sci-fi nesiaham. Jednou z perfektných kníh Science Fiction je práve táto od českej autorky. Na debut je to perfektne prepracovaný svet, skvelé postavy, prostredie toreádorov, absencia spánku a krimi zápletka. To v skratke, ale poďme sa tomu pozrieť na zúbok bližšie. Hlavným hrdinom je Jacob. S jeho priateľom Noahom sú toreádormi, v aréne musia bojovať proti robobýkom. Tým si zarábajú na živobytie. V Novom svete majú všetci na zápästí čipy. Do nich sa im nahrávajú kredity(platobná mena) a všetky osobné údaje- ľudia žijú v kvadrantoch, rozdelení do spoločenských vrstiev. Jednotka sú boháči, majú všetkého dostatok a vedia si zabezpečiť aj občasný spánok. Vo štvorke žijú najchudobnejší obyvatelia. Namiesto jedla majú výživové koncentráty, ktoré ich držia pri živote, nemajú žiadnu chuť a o spánku môžu len snívať (haha to sa mi podarilo). Preto si niektorí, ako Jacob, privyrábajú nelegálnym obchodovaním so Sladkým snom. Tabletka, ktorá navodí 8 hodinový spánok. Sladký sen je nelegálny, pretože ľudia môžu (v 3. a 4.kvadrante musia) pracovať aj 20 hodín denne,a predsa ledva vyžijú. Jacob sa zoznámi s Dashiellom a jeho neterou Maud. Vtedy sa začnú diať veci! Neskutočné, ako autorka do detailov zapracovala na novovzniknutom svete a čitateľovi vysvetlila, čo tomu predchádzalo. Bez zbytočných opisov vás Kateřina dokáže vtiahnuť do deja, nebudete sa strácať čo sa prečo deje, všetko sa vyvíja plynule- náhodne nenáhodné stretnutia, intrigy, účinky “drogy”, pravidlá v aréne, svalové kŕče po fyzickej námahe spôsobené nespavosťou, čipy, kvadranty, kredity, boje ľudí, ale aj s “plechovými” býkmi, zmiznutie priateľa… Vskutku originálne, prepracované dielo, navyše písané ľahkým, čtivým štýlom. Čo viac si priať? Snáď len pokračovanie, pretože autorka mi dala málo odpovedí a zanechala príliš veľa otázok. Budem sa snažiť byť trpezlivá… Sladké sny si zaslúžia čakať na pokračovanie…
Áno, pán architekt!	Popri čítaní som prskala ako naježená mačka. Nemôžem povedať, že Mia mi bola symviacpatická, ale dokázala som ju vystáť. Na rozdiel od Zeusa(!nie, to ja takto neskloňujem, to autorka) hlavného hrdinu, ktorý bol… No poviem vám to takto. Použila som naňho asi všetky možné “tituly”, ktoré zahŕňa môj slovník (občas by sa aj dlaždič červenal). Prekážalo mi na ňom všetko a postupom čítania sa to len zhoršovalo. Dokonca mi vadila aj jeho mužná vôňa XD predstavovala som si obdobu niekdajšej obľúbenej (jedinej dostupnej) značky na trhu -Pitralon( tak ti treba Dano, nemal si sa správať ako debo). Škoda. Lebo pred vydaním knihy som ju videla všade, ako knihu 365 dní a tak to aj dopadlo. Autorka asi pod nátlakom vytvorila príbeh, ktorý bol predvídateľný a nie veľmi premyslený. Pri niektorých scénach som mala dojem, že sa situácie a zvraty píšu za pochodu, štýlom čo ma napadne, to napíšem. Niekedy táto metóda funguje, žiaľ, u Dušekovej absolútne nie. Okrem logických chýb, tu boli aj také banality ako spolubývajúca,o ktorej padla zmienka na začiatku…a na konci, lebo sa to hodilo…no autorka na ňu zabudla v okamihu, keď mama hlavnej hrdinka zrušila nájom :/ ,lebo sa to hodilo… Takýchto absurdných scénok bolo samozrejme viac a nechápem, že pri kontrole textu si to sama autorka nevšimla (alebo niekto,kto za úpravy textu zodpovedá). Je to smutné,lebo aj napriek mojej averzii voči Danovi, to mohol byť lepší príbeh ako prvá časť. Diana má totiž skvelý štýl písania a jej humor mi je srdcu blízky. Nakoľko všetky zvraty boli predvídateľné pár strán vopred a komickou krimi zápletkou s akčnými prvkami, hodnotím túto knihu o jednu * menej ako predošlú časť. Dúfam však, že autorka bude písať naďalej, len by som si priala aby skúsila zainvestovať do korektorky, ktorá sa svojej práci rozumie.
Končí sa to nami	Môj “Hoover debut” dopadol….ako to povedať…nevedela som, čo od knihy očakávať, aviacle dostala som všetko. Dokonca oveľa viac ako som si predstavovala! Colleen má ľahký, zároveň pútavý štýl písania. Zoznámenie sa s hlavnou hrdinkou na streche budovy bolo tak interesantné, až som pociťovala mravčenie v prstoch. Nezvyčajný vpád Rylea na strechu, aj do života Lily spôsobil, že som potrebovala v čítaní pokračovať, aj keď som knihu rozčítala v noci o druhej. Hoover ich vzťah opísala veľmi realisticky. Lily mala svoje zásady, Ryle sa svojho presvedčenia držal za každú cenu tiež. Lenže…presne ako to chodí v bežnom živote, náhoda (či osud?)ich cesty opäť zviedol dokopy. Spočiatku som nechápala, prečo autorka zvolila vsuvky listov pre Ellen, ale počas čítania som si povedala, že to nemohla vymyslieť lepšie. Utrpenie jej mamy bolo vykreslené len okrajovo, ale len do určitého momentu, kedy Lily v listoch opísala, ako zasiahla. A názor na otca Lily som si prepožičala od hlavnej hrdinky. Keby aspoň bolo vysvetlené, čo jeho ataky vyvolalo, bolo by to (možno) aspoň trošičku ospravedlniteľné. Celá táto linka minulosti bola naväzujúca na súčasnosť. Neuveriteľne uveriteľný, silný, emocionálny, zdrvujúci príbeh lásky aj strachu,svojou tvorbou Hoover poslala do sveta, ale Atlas, zlomený a zachránený chlapec bez domova bol v knihe najprv tieňom, neskôr záchranným kolesom. Táto, aj keď vedľajšia postava s malým priestorom, ktorý mu bol venovaný, strhla na seba moju pozornosť. Kniha je čarovná… pretože s Rylom milujete, s Lilinou mamou súcitíte, s Allysou súhlasíte, s Atlasom bojujete a s Lily? S ňou cítite všetko. Zmätok, lásku, strach, nádej, radosť, odpor, vieru,rozpoľtenosť... Od polovice knihy som mala v jednom kuse zimomriavky, zovreté hrdlo, balvan v žalúdku…. Máloktorý autor vo mne dokáže vyvolať takúto emóciu opakovane a nieto ešte trvajúcu počas polky knihy. Vzdávam sa a priznávam, z Hoover som padla na zadok. A viete čo? Pri scéne v nemocnici som s Rylom plakala aj ja. Úplne, nahlas a bez zábran som sa podala všetkým emóciám, ktoré do mňa pri čítaní štuchali a ja som ich odtláčala bokom. Vyšli zo mňa naraz a nečakane. Názov Nami sa to končí je perfektne vsadený do deja. Je o silných ženách a rozhodnutiach, ktoré lámu srdce. A čo hovorím na epilóg? Colleen príbeh uzavrela Happy endom. A možno aj nie… nechajte/nechajme sa prekvapiť
Šibalská Sophy	Poslednú dobu som si zamilovala okrem romancí aj ich historické príbuzné a nakoľviacko som od Heyer nečítala nič, dokonca som o nej ako autorke ani nepočula (červenám sa), tak som sa s nevídanou chuťou pustila do príbehu. Sophy bola skvelá postava. Na tú dobu(rozumej dobu, kedy sa príbeh odohrával) bola nekonvenčná, uštipačná, tvrdohlavá ale aj srdečná a starostlivá. Jej správanie občas hraničilo s bezočivosťou a musím povedať, že bola perfektná manipulátorka. Ku cti jej slúži, že jej zámery neboli (takmer) nikdy sebecké a len posúvaním svojich názorov dokázala ľudí doslova zblbnúť. Až na jednu manipulátorku, ktorá však bola pravým opakom Sophy. Som rada, že jej hlavná hrdinka neraz povedala od srdca( pekne zaobalene, ako sa to kedysi slušilo)a dala jej príučku ako sa patrí. Autorka píše/písala skvelé. Zápletky a situácie, ktoré sa v knihe odohrali boli pre mňa to pravé orechové. Na to, že Sophy nebola podľa opisu krásavica ako jej sesternica Cecy(lebo Cecilia je strašne dlhé meno XD), dokázala si svojou živelnou a nespútanou povahou získať každého. No podarí sa to aj v prípade “suchára” a mrzúta, najstaršieho bratranca? Prečítajte si príbeh jednej šibaly a dozviete sa ;)
Odhalenie	Viete čo? Počas čítania som mala taký zvláštny pocit… taký,akoby sa mi pred očamviaci odohrával film z '90. rokov, niečo na štýl Stevena Seagala. Niežeby ten dej bol podobný alebo čo…. fakt netuším, prečo sa ma držal tento pocit,ale ubezpečujem vás, že to nie je myslené v zlom. Ja Seagalove filmy môžem :D Menší formát knihy, väčšie písmená, krátke kapitoly. Číta sa to samo. A keď vás to chytí ako mňa,za 2 dni budete dumať, čo ďalej so životom, pretože o pokračovaní zatiaľ nie sú žiadne informácie. Žiaľ. Treba čakať a to ja veľmi nerada. Hlavnými hrdinami sú Alex a Hal. Ona je milá, zlatá, až príliš slušná. To ako seba keby som videla. Ani za toho pána si nevie povedať od srdca keď ju niekto štve, vydiera, núti do niečoho,na čo nemá vôbec náladu. Za to Hal je jej pravý opak a nie len v tom, že je opačného pohlavia. Alex sa začnú diať zvláštne veci a ako na zavolanie sa do domu oproti nasťahujú 3 chlapíci(vrátane Hala). Aj keď som mala tušáka odkiaľ vietor fúka, čo sa bude diať a kto sú záhadné postavy zač,neodhadla som všetky zápletky, takže čítanie nebolo až také predvídateľné. Páčilo sa mi prostredie ranča,aj drogového podsvetia. Autorka to zaujímavo skĺbila, vytvorila čtivý a napínavý príbeh. Musím však "reklamovať" intímne scény. Mala som dojem,akoby som sa mala hanbiť za to, že to čítam. Prišlo mi to také neosobné. Pričom chvíle, keď boli Hal a Alex sami,boli úplne v pohode a iskry lietali. No keď došlo na vec, akosi sa chémia vyparila. A ďalšia vec, ktorá mi moc nesadla bol názov. ODHALENIE. Jediné odhalenie som postrehla až na samom konci…to sa tam,pánečku,diali veci! Ale počas celej knihy autorka hádzala návnady a indície, niektoré ma doviedli na správnu stopu,ale iné si Monika nechala na ďalšiu knihu, čo na jednu stranu nie je zlé,ale kopec nezodpovedaných otázok je pre čitateľa dooooooosť frustrujúce.
Znamenitá mrtvola	Uf! Tak toto bolo…Wau! Predpokladám, že autorka, vegetariánka, navštívila niektoviacrú firmu na spracovanie mäsa (samozrejme aj usmrcovanie zvierat),a to jej vnuklo myšlienku napísať tento príbeh. No ale prečo si myslím čím sa autorka inšpirovala? Sama som praxovala na jatočnej porážke zvierat a oddeleniach na spracovanie mäsa. Agustina to popísala tak reálne! S malým rozdielom. Nepísala o prasatách alebo kravách. Jej "mäsom"v knihe boli ľudia. Na to, že autorkou je žena, dokázala napísať nechutné, brutálne scénky. Neberte to, prosím, ako škatuľkovanie, že v tomto hrajú prím muži…pri čítaní pochopíte ako som to myslela. Kniha je útla, má 250 strán a krátke kapitoly, takže prečítanú ju môžete mať na jedno dlhšie posedenie. Znamenitá mrtvola je rozdelená na dve časti. Prvá sa venuje primárne vysvetleniu, ako funguje nový svet, prečo sa nejedia zvieratá,ale ľudia(a prečo sa vôbec mäso musí jesť), čo tomu predchádzalo, ako funguje chov a proces až do okamihu, kedy sa z mäsa varia pochúťky. Druhá časť sa zameriava na život hlavného hrdinu. Ako žije po tom, čo mu umrelo dieťa, manželka sa odsťahovala k svojej matke a žije len pre prácu, ktorú nenávidí. V tejto časti knihy je veľa úvah, ale aj spomienok Marcosa na dobu 'pred tým'. Musím povedať, že veľa momentov v knihe bolo prekvapivých, neraz mi skrútilo vnútornosti (toto čítanie nebude vhodné pre slabé žalúdky), príbeh sa doslova čítal sám,aj keď nie vždy ľahko. Mám však aj malé negatíva. Musela som si zvykať na štýl autorky. Bol strohý, chladný,bez emócií. Taktiež som dúfala, že bude vysvetlené, akým spôsobom sa na začiatku kanibalistickej éry vyberali\triedili ľudia na jediaceho a jedlého. Toto mi tu dosť chýbalo. Inak autorka vychytala dosť veľa detailov,tento jeden mne osobne chýbal. Nakoľko si Marcos pamätal ešte prácu v mraziarňach so zvieratami,mohlo to byť spomenuté…. PS: tá (česká) obálka je dokonalá
Placebo On	V roku 2020 som čítala samostatné e-knihy trojdielnej série. Tentoraz som si ju viacmala možnosť prečítať v jednom, kompletnom vydaní... Stále mám z Placebo rovnaké pocity. Aj keď táto nádherná tučko-verzia prešla úpravami, to hlavné zostalo nezmenené! Štýl písania, silné postavy, dramatické aj šteklivé momenty, nečakané zvraty…to všetko po starom,ale v novej verzii máte Epilógy a prídavky\poviedky, ktoré sú 'sladkou čerešničkou na torte'. Ako celok je to naozaj nervy drásajúci príbeh a ako som spomenula v pôvodnom príspevku na jednu z častí,aj tentoraz,pri re-readingu, to bolo s emóciami ako na horskej dráhe. Romány Baji Dolce si zamilujete. Všetky
Případ mrtvého redaktora	Prvá časť série Holmes & Moriarity bola perfektná a ja dúfam, že vydavateľstvo Cviaconqueer preloží aj zvyšok série. Prečo? Hlavný hrdina Christopher ‘Kit’ Holmes, autor detektívnej série o starej panej s mačkami, ktorá rieši vraždy, sa pod nátlakom svojej literárnej agentky zúčastní spisovateľskej konferencie,so zmeneným imidžom a vidinou možnej záchrany svojej upadajúcej kariéry. Pred cieľom sa mu pokazí auto, pokračuje v ceste pešo a narazí na mŕtvolu. Horko-ťažko sa do hotela doplahočí v zúriacej búrke, kvôli ktorej sú odrezaní od zvyšku civilizácie. Jedným z účastníkov konferencie je aj mladší, bývalý policajt, úspešný autor JX Moriarity, s ktorým Kit prežil vášnivý víkend pred 10. rokmi . Znie to zaujímavo a netvrďte mi, že nie. Mňa si Lanyon získala už od prvej strany. Jej štýl písania mi ulahodil a oceňujem aj voľbu väčšieho písma. Vďaka tomu, gradujúcemu deju a skvelej hlavnej postave, ktorá vás neraz rozosmeje, sa stránky otáčali naozaj rýchlo. Na to, že Kit vo svojich knihách prostredníctvom svojej vymyslenej postavy, pani B., riešil vraždy,bol dosť veľký sraľo. Ale musím uznať, že mu to celkom ‘pálilo’.S JXom, ktorý sa na vlastnú päsť rozhodol vyšetrovať, vypočúvať a zbierať dôkazy, trávil veľa času ( počas 3-dňovej konferencie). Musím Josh struhnúť poklonu, lebo za páchateľa budete považovať raz toho, raz tamtoho. Rozhovory medzi postavami (aj vedľajšími a je ich dosť) vám predostierajú rôzne motívy k vraždám, takže vrahom môže byť ktokoľvek. A aj ďalšou obeťou… Mrazivé, upršané počasie s hmlou, vraždy a tajomno by vo vás mohli evokovať strach, no Kit tieto pocity rozdupe svojimi vtipnými monológmi. Romantická/milostná linka bola pre mňa príjemným prekvapením. Milostný akt,aj to, čo mu predchádzalo, vyplynulo z okolností úplne prirodzene, nenútene, a to sa mi veľmi páčilo. Nenápadná (?) červená obálka v sebe ukrýva perfektný príbeh a do tohoto formátu (flappy paperback) sa zamilujete tiež.
Vieš, že ťa milujem?	Eden žije s mamou. Otec si založil novú rodinu v L.A. a tak má Eden 3 bratov. Saviacmozrejme, nie sú pokrvní príbuzní. S “bratom” Taylerom sa do seba zapozerajú. Je mi divné, že im až tak záleží na tom, čo si o ich možnom vzťahu pomyslí okolie. Aj v mojom okolí bol takýto pár… Síce im to vydržalo len 4 roky,ale nemyslím, že by to vyvolalo nejakú senzáciu. To, že ich rodičia sú partnermi, prípade manželmi, ešte neznamená incest ak sú si takýto dvaja ľudia blízki. Samozrejme chápem prečo to autorka tak dramatizovala. Nebola by z toho trojdielna, prípadne štvordielna séria. Čo sa mi však páčilo bolo, ako jednoducho dokážu úplne rozdielne povahy v knihách nadviazať priateľské vzťahy. Aj keď niektoré dievčatá Eden tolerovali hlavne kvôli Tylerovi. Nemala som pocit ,že tie priateľstvá s Eden boli skutočné. Dala by som ruku do ohňa za to, že boli iba povrchné letné známosti. Záver mi ukázal, že buď autorka zmenila názor :D alebo ja som si všetky situácie vysvetlila zle. Veľmi ma iritovalo, ako sa Eden správala voči otcovi počas celej knihy. Ale len do určitého momentu, takmer v závere. Dovtedy síce o tom nepadla ani zmienka, ani som žiadne negatívne emócie z otca necítila, ale jeho slová na mňa dopadli ako balvan a vtedy som si povedala, ok dievča, beriem späť. Všetky tvoje výstupy si po týchto slovách zaslúžil! Čo sa však autorke nedá uprieť, je jej talent na písanie vášnivých scén! Chémiu medzi Taylerom a Eden som cítila z každej strany. Ale! Povedzte mi,do psej matere, čo bol ten epilóg za kravinu! Veď to musela autorka vytiahnuť ako kúzelník z klobúka (aj keď ma ako prvé napadlo úplne iné, nevhodné prirovnanie)len aby si niekto kúpil druhú časť!
Neonoví bohové	Olymp ako ho nepoznáme. Zeus, malicherný, zákerný “Boh”-pretože v tomto príbehu viacsú obyvatelia Olympu smrteľníci. Svoje úlohy bohov si dedia. Alebo sa do úlohy dostanú ako Déméter. V tomto Olympe sú mobily, internet, večierky usporadúvané Diom pre 13tku( označenie pre bohov) a ich najbližších, samozrejme v paľbe bleskov bulváru. Déméter svoju dcéru Persefonu sľúbi Diovi ako tretiu Héru( predošlé manželky vraj zabil).Na luxusnej párty to Zeus oznámi pred tlačou a celou smotánkou, ona z poslušnosti žiadosť o ruku prijme. Má strach. Nechce skončiť ako predošlé Héry. Hnevá sa na matku. Chce si prevetrať hlavu, ale dvaja neznámy muži ju prenasledujú a nasmerujú k rieke Styx. Zo strachu Persefona prejde na druhú stranu, vpadne do náruče Hádovi. Od tohto momentu je to “žhavé” čítanie. Chémia medzi postavami vzniká postupne a čo si myslía, vieme vďaka striedajúcim sa kapitolám. Vrelo odporúčam nečítať osobám mladším ako 18 rokov! Dokonca aj dospelé ženy sa môžu červenať….Miestami sa to zvrhne na porno, exhibicionistické a veľmi, veľmi detailné :D príbeh však nie je len o sexe. Práve toto netradičné a novátorské poňatie legendy bolo skvelé. Taktiež druhá strana rieky Styx…vraj podsvetie, pritom Hádes v tomto príbehu stvárňoval stelesnenie empatie, dobra, veľkodušnosti, starostlivosti…presne tak vyzeral aj jeho “breh rieky”. Prosperujúce mesto so spokojnými obyvateľmi a uctievaným Hádom.Postavy sú skvelé, dej dynamický, bez zbytočných omáčok, väčšina knihy je zameraná na vzťah Persefony a Háda, ako ich činy môžu ovplyvniť obyvateľov Olympu a možnú hrozbu zo strany Dia. Hlavnú zápletku som čakala skôr a aj rozuzlenie bolo narýchlo, ale aspoň to autorka umelo nepredlžovala. Katee nám predstavila úplne nový Olymp a ja verím, že sa vám zapáči rovnako ako mne.
Pan Romantik	Začiatok sa mi páčil. Eden bola novinárkou, ktorá sa túžila presadiť dychberúcimviac článkom. Aktuálna pracovná pozícia ju nespĺňala. Večery trávila v neďalekom bare, odkiaľ si nosila na noc obete :D Bola presne tým, ako väčšinou autorky vykresľujú chlapov, ktorí si robia pomyselné zárezy. Náhodou sa dopočuje o luxusnom (iba) spoločníkovi. Necháva si kráľovsky platiť za čas strávený s paničkami z vyšších vrstiev. Presne naňho sa Eden zamerá a je odhodlaná ísť si za svojim. Odhaliť jeho činnosť, meno a aj klientelu. To by bol trhák! A tie titulky v novinách s jej menom! Ale… všetci vieme ako to skončí. Musím povedať, že nápad s článkom a týmto živobytím je vcelku originálny. No u mňa toto spojenie nefungovalo. Eden sa prezentuje ako bezcitná, sexu si užívajúca párty žena, ale na prvý pohľad sa zamiluje do chlapa, ktorý jej pomôže postaviť sa na nohy vo fitku :/ …a čo sa týka Pána Romantika…no, tak tento chlapík by bol dokonalý muž… Keby nebol schyzofrenik XD Toľko postáv do ktorých sa vžil ako lusknutím prsta…Prezliekal sa, nahodil prízvuk, raz bol motorkár, potom spevák vychýrenej kapely, zazobaný biznismen…No… Ja byť Eden, upaľujem od neho, akoby mi pod zadkom horelo. Eden ale zostala. A nie len to.Nemala problém, keď Pán Romantik dobíjal (nielen) jej srdce a popritom naďalej robil svoju prácu. Samozrejme, že ju to zožieralo ako kyselina,ale hrala formu. Pre lásku. Okrem toho chudáka kolegu využila toľkokrát a ten truľo jej vždy pribehol k nohe ako ratlík…ono by to akože malo byť priateľstvo, ale podľa mňa TAKTO rozhodne priateľstvo nevyzerá. Zhrňme si to: · jeden kus sebeckej novinárky · jeden kus schyzofrenického akožeherca · super sestra · perfektná babka · kačka(domáci miláčik babky) Síce chémia u postáv fungovala, ale celý ten vzťah bol veľmi divný. Čítanie zachránil humor autorky a babka s kačkou.
Zloděj duší	Na prvý pohľad musíte uznať, že obálka je krásna. Čo sa týka príbehu, začal sa viacako zaujímavá kriminálka z Prahy. Rozsápané ľudské telá, spiaca majiteľka vily, kde sa masaker udial a nezvestná osoba, manžel dotyčnej”šípkovej Ruženky”. Vyšetrovatelia nevedia čo si s prípadom počať, tak si prizvú bývalého kolegu, teraz súkromné očko, Mareka na výpomoc. On má však asistentku, ktorá sa vyzná v kadečom. Napríklad aj v pentagramoch, ochranných kúzlach, démonických znameniach, či elixíroch. Je obyčajným dievčaťom? Ani zďaleka.Veronika Marekovi prezradí, že podľa miesta činu vyvolali démona a toto sú následky. A bude horšie. Démon potrebuje duše/telá na to, aby v našom svete prežil. Takto sa začína fantasy príbeh zasadený do hlavného mesta Čiech. Veronika je odhodlaná situáciu vyriešiť, pretože je čarodejnicou z rodu Bachovcov z Hekabry. A vraj mocnou. Neverili by ste, ale autorka prešibane vymyslela ako je možné, že čarodejnice žijú v Prahe a prečo. Žili na hrane chudoby, preto sa mi zdalo divné, prečo si nevyčarujú peniaze, prípadne nový nábytok, podlahy, oblečenie…namiesto toho mala Veronika 2 zamestnania a na starosti mladšiu sestru Elišku, vďaka ktorej pričinením sa príbeh zamotá ešte viac. Veronika bojuje nielen proti démonovi, ale aj proti spoločenstvu čarodejníc. V príbehu nájdete veľa dialógov, vďaka ktorým je dej veľmi svižný a číta sa naozaj rýchlo. Fantasy prvky autorka využila najmä v častiach, ktoré sa odohrávali v Hekabre. Samotné mesto čarodejníkov, Hekabra, bolo učupené medzi lesmi pár kilometrov od Prahy,utajované vďaka mágii a čarom .Bachovský dom bol fascinujúci. Druhá polovica knihy bola vskutku akčná. Stále sa niečo dialo. Netvrdím, že úvod knihy bol nudný, to vôbec nie,ale z nejakých situácií sa tá akcia musela vyvinúť. Nechýbali ani bojové scény, ktoré autorka zvládla na výbornú. Najmä v spojitosti s čarami. Mám naj malinkú výhradu, a to niektoré konverzácie postáv. Niekedy sa opakovali, povedali to isté inými slovami alebo občas odpovedali akoby na inú otázku. Verím však, že bude aj pokračovanie. Záver je tomu naklonený. Veronika a Marek sa ešte musia porozprávať ;)
Žhavé léto	Ja som taká odvážna! S poviedkami sa nekamarátim,to už o mne viete. Skúsila som viacto aj s romanticko-erotickým poviedkami a dopadlo to…. No,nebola som sklamaná a to je snáď dobre :) Vo vydavateľstve stavili na obľúbenosť autoriek a mali sa stať ťahúňmi práve Swist a Szafranska. Musím povedať, že aj keď tieto dve mená mi boli povedomé,dokonca Szafranskej tvorbu som už “ochutnala”, práve tieto autorky ma veľmi milo prekvapili a ich poviedky boli z tých, ktoré sa mi naozaj páčili a keby mám hodnotiť *,tak istotne dostanú plný počet. Nakoľko ma hneď prvé dva príbehy nenadchli,dosť som sa zvyšných poviedok v knihe bála. Postupným čítaním som si vravela: okej,to najhoršie nám dali na úvod a utrpenie mám za sebou. A bolo to tak. Prvá s názvom Turistka,bola nudná rovnako, ako si o sebe namýšľala hlavná hrdinka,ale posledné vety ma zaskočili. Taký záver nudnej Krystyny isto nikto nečakal. Ja teda určite nie. A druhá poviedka, Moje velké řecké dobrodružství,bola tak predvídateľná blbina,že až. Z toho usudzujem, že Grajda a Suchocka asi nebudú autorsky moja šálka kávy, ale nezavrhnem ich :D moja zvedavosť,či v týchto poviedkach je len výnimka v ich fantázii, je silnejšia. S poviedkami mám problém,lebo väčšina nemá záver, aký by ma uspokojil,no tieto poviedky sú skvelým čítaním k vode…
Mister	Ako verná fanúšička a milovníčka 50 odtieňov, som sa na Mistera odhodlávala dlhoviac. Úprimne, obávala som sa. Veď to poznáte… Kristen Stewart nemala lepšiu/známejšiu úlohu ako v Twilight a rovnako sa dá polemizovať, či J.K.Rowling napísala niečo lepšie/známejšie ako HP…tak to proste je :/ Raketový štart kariéry, ktorý už (možno) nič neprekoná. Takže ako Erica u mňa dopadla s Misterom? Anotácia vám poskytne nápovedy, čo v príbehu môžete nájsť a očakávať. Keďže ja si anotácie nečítam, šla som do príbehu naslepo. Sama netuším, prečo vo mne obálka evokuje historickú romancu. Príbeh sa odohráva v roku 2019. Z toho som bola zaskočená. Nie však nepríjemne. Bola som zvedavá… Hlavným hrdinom je Maxim, druhorodený syn, dedič šľachtického titulu a majetkov. Ženy strieda častejšie ako spodné prádlo a v úvode sa vyspí s najlepšou kamarátkou. Zo smútku. Na tom by nebolo nič zarážajúce, keby najlepšia kamarátka nebola zároveň manželkou jeho brata. Zosnulého brata. Trochu preskočím v deji, ale k tejto žene sa viac nebudem vracať. Bola mi nesympatická od prvej zmienky a neskôr sa ukázalo, že moje predtuchy boli správne. Čo ma ale dosť šokovalo bolo, že nepodnikla ráznejšie kroky za svojím cieľom a len zhrbila plecia. Pri čítaní pochopíte o čom konkrétne píšem. Maxim má ako člen šľachtickej rodiny, úplne bezstarostný život a netají sa tým, že si robí, čo sa mu zachce. Venuje sa hudbe, komponovaniu a tiež mixovaniu(DJ v luxusnom podniku). Je teda logické, že si neupratuje svoj apartmán sám. Má na to domácu. Krystyna je z Poľska, kam sa vrátila a na jej miesto prišla Alessia z Albánska. Je krásna, tichá a nesmelá ako väčšina albánskych žien-lebo sú tak vychovávané,ale tiež inteligentná a hudobne nadaná. Ich prvé stretnutie zoči voči, bolo ako rana blesku do stromu! Naozaj! Neviem si pomôcť, ale James vie vytvoriť svojím štýlom písania tak neuveriteľne realistickú chémiu medzi postavami, až sa červenáte a máte pocit, že “tam” nemáte čo robiť! Ste nechtiac ako voyeur/šmírák( nenapadne ma žiadne vhodné slovenské slovo). Veľmi sa mi páčilo, ako autorka dala Alessii zázračný dar nielen hudbu počuť, ale si ju aj vizualizovať. Spôsob, akým sa dostala do Anglicka mi vyrazil dych a len jej znalosť jazyka, odhodlanie a odvaha ju zachránil pred osudom, ktorý by jej zničil život. Zároveň však Erika vďaka tomuto vplietla do deja hneď niekoľko zvratov. A nie hocijakých! Alessa si toho teda vytrpela dosť. No aby nebolo násilia na striedačku s eufóriou z novovzniknutej lásky málo, E.L. James nám prostredníctvom hlavnej hrdinky prerozpráva život v Albánsku a prečo sa rozhodla odísť do krajiny, kde mala len jednu osobu, na ktorú sa mala spoľahnúť, keď kvôli peniazom to nebolo. Jej rodičia mali iba jedno dieťa a nežili si vôbec zle. Okrem sexuálnych scén, ktorých je v tvorbe tejto autorky dosť, sa však príbeh zameriava na viaceré problematiky…Aby som vám nevyzradila šokujúce odhalenia, tieto linky týkajúce sa hlavných postáv nebudem konkretizovať. Malinké pripomienky, s ktorými som sa vysporiadavala počas čítania- miatol ma štýl písania. Akoby bol raz príbeh písaný v prvej osobe, raz v tretej. Na to som si musela zvykať takmer polovicu knihy. Vynechala by som z príbehu jednu až dve strany. Podľa mňa na taký rozsah sa dá napísať, koľkokrát hlavný hrdina povedal alebo si myslel, aká je Alessia krásna, nádherná, talentovaná, nadaná…. Toto autorka používala naozaj, ale že naozaj pričasto, až to bolo rušivé. Aj záver by som si priala na viac strán. Ale… nemôžme mať všetko :D Ak máte chuť na 500 stranový román autorky 50 odtieňov, smelo do toho ;) myslím, že táto ‘stand alone’ kniha vás bude baviť.
Môj tajný život	Uf! Nalákala ma krásna obálka s autobiografiou Lucky, dievčaťa s dediny, ktoré cviachcelo viac a šlo si za svojim cieľom. Ja len veľmi nerada hodnotím niečí život, čo je v (auto)biografiách normálne. Neprináleží mi súdiť,kto má život ľahký, ťažký, kto si vybral jednu cestu a popálil sa… ale, žiaľ,pri tejto knihe som trpela. Od kníh, ktoré píšu reálny ľudia o svojich zážitkoch, sklamaniach, aj životných 'výhrach' či pádoch očakávam (!Áno,u mňa dosť nezvyčajné- očakávanie od knihy!), že ich životný príbeh bude fascinujúci, neobyčajný, možno inšpiratívny…. Slečna Lucia mi priniesla len zvláštnu slohovú prácu. Teda pani učiteľka by bola pohoršená a spotená aj v intímnych partiách XD. Štýl písania je obyčajný, až nudný. Na knihu som sa naozaj tešila, ale autorka cenzúrou (pretože svoj život ako dedinského dievčaťa dosť okresala a zamerala sa skôr na to, 'ako sa vyšvihla')z tohto diela spravila povrchný denník sexu a toho ako sú všetci škaredí, neupravení, bez spôsobov…Luxusná spoločníčka (nie, žiadny sprievod na večere a eventy=teda aj to,ale len okrajovo) zaťažená na 'luxusní hadříky,drahé parfémy, krásný značkový krajkový prádlo, 5* hotely a dlouhý kopel' aj niekoľko krát za deň. Viete si predstaviť, že záver som už čítala zo zotrvačnosti a nejak ma ani nezaujímalo ako sa kniha skončí. Dosť ma šokovalo, keď som si uvedomila, že Lucia sekne zo svojou "prácou" a ešte viac ma šokovali dôvody,pre ktoré sa rozhodla randiť! Nový cieľ-stať sa perfektnou manželkou,ale nie hocikomu,samozrejme! Len vyvolenému(rozumej týpek s tučným kontom)... Celé zle! Hodnoty aj priority. A to pomlčím o tom,ako Lucia vníma sama seba. Skromná, inteligentná, bez sebavedomia, ustráchaná introvertná šedá myška. Áno,takto opisuje sama seba, avšak jej "hlášky" a skutky svedčia o pravom opaku. Dúfam len, že je Lucia vo svojom živote naozaj šťastná….aj keď si to veľmi neviem predstaviť
Kat	Hlavného hrdinu, vyšetrovateľa Romana, už poznám z predošlej knihy, takisto jehoviac kolegyňu Viki aj zvyšok vyšetrovacieho tímu. Na autorovej tvorbe sa mi páči, že ide priamo na vec.Otvorím ebook a tam si dva páryky hľadajú huby. O chvíľu nájdu mŕtvolou a nie hocijakú. Chlapa takmer bez kože pribitého o kríž v poli. Následne sa rozpúta veľké vyšetrovanie. Teraz musím vyzdvihnúť štýl písania Horňáka. S ničím sa nekafre, žiadne zbytočné opisy, ide hneď na vec. Zameriava sa na dialógy, ktoré aj pri nechutných pasážach dokáže odľahčiť humorom. Taktiež postupy vyšetrovania sú perfektne napísané a pospájanie si troch, akoby nesúvisiacich vrážd. Dynamika v knihe je úžasná, dá sa povedať, že knihu som prečítala za pár večerov, pretože ebooky čítam len večer v posteli. Dej je svižný, absolútne v príbehu nie sú hluché miesta, stále sa niečo deje, aj keď samozrejme, ten úvod do knihy vás riadne nakopne a vzbudí vo vás maximálnu dávku zvedavosti, či a najmä ako sa tento prípad podarí vyriešiť. Zvyšok ale vôbec nezaostáva, pretože ako som už spomínala, objavia sa ďalšie dve vraždy. Obete sú veľmi podrobne popísané, takisto aj ich nález a neskôr je dokonca aj opísané to, akým spôsobom boli obete zavraždené, celý popis/rekonštrukcia skutku. A nebol by to vyšetrovateľ Roman, keby nepríde na to, kto je páchateľom. Musím povedať, že hlavný hrdina mi je veľmi sympatický a brúsim si zúbky aj na ostatné autorove knihy.
Dúfať znova	Všetky postavy sú prepletené aj z predošlých častí, čiže nám hlavní hrdinovia niviace sú neznámi. Nolan, mladý profesor Dawn a Everly, má za sebou minulosť plnú úzkosti a výčitiek. Everly sa zas štíti mužov kvôli tomu, čo si so svojou mamou prežila. Páči sa mi, že okrem romantickej linky, vymyslí Mona vždy nejaký problém mladých…. Či už to boli v predošlých častiach šikana, smrť v rodine, zavrhnutie rodičmi…. Proste všetko témy, ktoré môžu byť mladým čitateľom blízke. Či sa už s podobnými osudmi pasujú osobne, alebo to zažívajú ich priatelia alebo známi v okolí. Žiaľ, celý príbeh bol oproti predošlým ( musím porovnávať, aj keď to robím len nerada, avšak v mojich očiach si Kasten nastavila latku a každým ďalším príbehom ju dvihla) zdĺhavý. Zbytočne naťahovaný, aj keď Monin štýl mi sedí a jej knihy prečítam na 2- 3 posedenia. Už som nejaký ten príbeh so vzťahom profesor-študentka čítala. Aj tento mohol byť oveľa lepší. Dalo sa z toho vytrieskať toľko! Autorka tentokrát stavila na vnútorné monológy, boje a dilemy Everly, ktorých bolo hojne a tým podstatne brzdil dynamiku deja. Aj keď frflem,Kasten milujem. Verím, že Everly aj Nolanovi chcela dať Mona priestor. Aby sme my, čitatelia, pochopili, čo ich oboch zožieralo zvnútra. Každého niečo iné a predsa toho mali toľko spoločného. ZNOVU sa budem tešiť na ďalšiu časť a ZNOVU budem DÚFAŤ, že bude lepšia ako predošlé :)
Eliška má rada leto	Po úvodnej, jarnej časti série o Eliške a jej príhodách, tu máme letnú knižku. Eviacliška zažíva nové situácie a zážitky. Knižka sa začne poriadnou búrkou, ktorá narobí šarapatu nielen na balkóne a malá pomocníčka s radosťou priloží ruku k dielu pri správaní neporiadku. V ďalšom príbehu sa s rodičmi vyberie k moru. Nájde si nového kamaráta, užíva si pláž, dobré jedlo a zúčastní sa pátracej akcie. Po dovolenke si s mamou vymyslia hru na hľadanie pokladov. Mama vymyslí úlohy, ktoré treba splniť. Toto sme robili aj s Pauli a veľmi ju to bavilo. Dokonca si sama podobný zoznam vymyslela a nakreslila. Podarilo sa jej nájsť mravce, kamienok v tvare vajíčka, hniezdo v korune stromu, modrý, žltý a biely kvietok, gaštan ( ešte z minulého roka), prútik Harryho Pottera( halúzku) a ďalšie predmety, ktoré sa dajú nájsť u babky na dvore, na ihrisku alebo v mestskom parku...Toto je naozaj skvelá aktivita na von pre dieťa. Najmä ak nemá parťáka na vymýšľanie a hry. No vráťme sa späť k Eliške a poslednému príbehu. Je o tom, ako sa cíti malé dievčatko, ktoré prespáva prvýkrát mimo domu. Noc strávi u uja a tety. Eliška popoludní vyzdobí pre svojho nenarodeného bratranca oblečenie, ktoré má teta Soňa nachystané. Môžeme sa tešiť na čas, kedy opadávajú listy zo stromov. Eliška zažije určite niečo nové a hlavne, konečne sa jej narodí bratranec, malý Mikuláš. Zatiaľ však pohladí tetine brucho, ktoré je plné života :) Nás bohato ilustrované knižky o Eliške bavia a tešíme sa na jesennú, tretiu knihu.
Malvína	Hneď na úvod vyhlasujem, že úvod Liliany už asi v tejto sérii autorka neprekoná.viac Práve preto sa mi zdal byť začiatok o dosť slabší, v porovnaní s prvou časťou. O čom je Liliana, to už som písala. Malvína, bohatá priateľka a záchrankyňa Liliany, v knihe odhaľuje svoju minulosť,krivdy, zlomené srdce jediným ľúbeným mužom v jej živote, tiež jej otcom, výčitky voči bratovi, mame a sestre. Aby toho nebolo náhodou málo, Malvína sa zahľadí do Areka,tatéra. Jeho životný príbeh mi vyrazil dych a vyháňal slzy do očí (napriek tomu, že Malvína nemala na ružiach ustlané, Arekov osud má zasiahol ďaleko viac). Ťahá ich to k sebe, zároveň potláčajú city z osobných dôvodov. Síce sú pochopiteľné, no odopieranie si vlastného šťastia znie trochu martýrsky. Veľmi sa mi páčili vzťahy, ktoré sa vytvorili a pretrvávali v ‘Liliane’. Mat,Lilka a aj malý Oskar dostali svoj priestor. Džas, kolegyňa s Pink Tattoo, sa postupne odhaľuje a aj napriek svojim tajomstvám je úžasnou priateľkou. Opäť je záver dramatický s nečakanými zvratmi a Epilóg je z pohľadu Areka. Tak ako pri Liliane, aj pri Malvíne si môžete zapnúť hudbu. Každá kapitola sa začína úryvkom piesne.Taktiež sa mi veľmi páčilo, ako si autorka naštudovala postupy pri 'výrobe' tetovaní a ako pekne spojila významy tetovania s príbehom. Za mňa je táto kniha viac ‘premýšľavá’, Malvína sa neraz stratí v spomienkach, či myšlienkach a vďaka tomu som si vyznačila mnoho citátov,ku ktorým sa budem isto vracať. ~ “Sny přestaly být důležité. Nic nemělo smysl. Jestli není pro koho sahat až ke hvězdám, tak proč to dělat?”
Hmlový ostrov	Čítala som viacero recenzií. Často sa objavovali podobnosti s inými knihami tohtviaco žánru. Ja však apelujem na upozorňovanie na originalitu, jedinečnosť a prepracovanosť. Ak vás uchváti obálka, tešte sa na to, keď knihou budete listovať. Každá jedna strana je vyzdobená ornamentmi, začiatky kapitol majú malé ilustrácie k deju, nájdete tu mapku Insuly Nebuly aj samotnej akadémie Nebulosa. Veľkým prínosom je slovník Mysľomágie na konci knihy. Neraz mi pomohol zorientovať sa. Samotný príbeh sa mi veľmi páčil. Myseľ hlavnej hrdinky Eliss ma vcucla do deja a kniha sa mi odkladala ťažko. Od prvých stránok ma zaujal dej a zvedavosť so stupňujúcim napätím ma neopustili až do konca. Do sveta Mysľomágie nevhupneme hneď, aspoň na prvý pohľad,ale nabaľujúce sa otázniky postupne odhaľujú pravdu. Viackrát som zostala šokovaná, zaskočená zvratmi, najmä v druhej polovici príbehu. Mať tak 14(podľa mňa, kľudne by si knihu mohli čítať aj o 2 roky mladší ľudkovia) žeriem stránky bez dychu…a síce mám rokov (oveľa)viac, užívala som si to. Do detailov premyslený magický svet mysle, kameňov, ich význam v magickom svete,"tetovania" na spánkoch a dary mysľomágov, Nebulosa, výklad profesorov a vyučované predmety….proste dokonalosť! Čo sa týka postáv…bolo ich dosť,ale na takto vystavaný dej sa ani nečudujem. Bonus je, že som netápala kto je kto. Moser napísala skvelé charaktery, každý bol úplne odlišný, dokonca ani s menami som nemala problém(výnimočne). Ellis bola občas nestála vo svojich myšlienkach a skutkoch,ale povedzme si úprimne, málokto v jej veku by bol "hotovým človekom" vzhľadom na to, čím si prešla. Aj bez mysľomagického sveta by som dokázala jej detinské,histerické aj sebaľútostivé správanie tolerovať. Mala som poznámku, že autorka napísala zvestovanie Ellis dr. Shahinom úmrtie jej rodičov veľmi necitlivo…po dočítaní som poznámku vyškrtla a vy tiež budete vedieť prečo,len sa do knihy smelo pustite. Viac fantasy kníh pre naše deti od našich autorov, prosím
Pomsta	Po debute PROKURÁTOR A JA som sa tešila na ďalšiu knihu z pera tejto autorky. Doviacčkala som sa a čo na knihu hovorím? DO-KO-NA-LOSŤ!!! Vždy ma nadchne,ak obálka odzrkadľuje samotný príbeh. Velinskej sa to opäť podarilo a viem, že keď sa pozriem na obálku či chrbát knihy, vždy si spomeniem na momenty, ktoré s obálkou priamo súvisia. A sú to riadne silné časti knihy. Ale poďme mimo obálky a pozrime sa, čo v sebe ukrýva pekný "kabát". Autorka má perfektné "oko" na charaktery. Drží sa ich po celú knihu. Nemanipuluje s povahami postáv podľa toho,ako jej to vyhovuje. Drží sa toho, akými hrdinovia sú, aké im nadelila vlastnosti a tým sú pre mňa všetky jej postavy dokonale uveriteľné. Hlavnou hrdinkou je Hana. Žije v blahobyte,rodina ju chráni ako princeznú. Je však naivná? Podľa mňa nie. Rozmaznaná? Tak trochu, veď celý život mohla mať všetko,na čo si zmyslela, avšak napriek tomu, že netrela biedu,bola skromná, dobrosrdečná, priateľská, milujúca celou bytosťou, napriek krivdám, ktoré na nej boli spáchané (a tým nemyslím len Adama). Bola statočná, tvrdohlavá a silná. Čelila rôznym prekážkam, urážkam, neprajnosti okolia a neoprávnenému hnevu voči svojej osobe. Adam je finančný žralok,ako je už z názvu knihy zrejmé,chce sa sa pomstiť mužovi, ktorý ho obral o rodinu. Je bezohľadný, ide si za svojim cieľom a následky sú mu ukradnuté. No je to naozaj tak? Alebo je to len Adamova maska? Kniha je rozdelená do 3. častí, pričom samotný akt pomsty sa odohrá v prvej tretine príbehu. Mohlo by sa zdať, že táto časť bola najzaujímavejšou. Pravdou je, že som ju čítala so zatajeným dychom, avšak ďalšími stránkami tomu nebolo inak. Nádherný príbeh lásky, odpúšťania, ale aj o tom,ako nás môže okolie ovplyvňovať v rozhodnutiach bez ohľadu na naše dobro, šťastie či túžby. Vypichnem pár postáv a tým upriamim pozornosť opäť na Saru a to,ako sa držala charakterov postáv. Erik a Hanin otec! Na týchto chlapov si pri čítaní posvieťte. Bezcharakterne sa oháňali kadečím, ponižovali nielen Hanu,akoby pôvodcom ich problémov bola ona. Žiadne také, pozrieť sa do zrkadla a prevziať zodpovednosť za svoje činy. Taktiež Štefan Boris. Bol Adamovi ako otec, avšak len do istého momentu,kedy išli sebecké city a pohnútky na prvú priečku a Adam bol len nástrojom…. Je však niečo, čo Hane naozaj závidím. Nie,nejde o lásku či bohatstvo(mám na mysli materiálne veci). Závidím jej Dariu, svojskú priateľku a babi. Tieto dve ženy vedeli Hanu objať, dodať jej nádej, silu, dať dobrú radu,ale aj usmerniť, vynadať…mať takýchto ľudí pri sebe je skutočné bohatstvo. PS: ak si niekde všimnete slovné spojenie TOXICKÝ VZŤAH, čo je veľmi moderné poslednú dobu,v súvislosti s touto knihou,zabudnite na to. Pozrite sa na postavy z inej perspektívy. Nie všetky vzťahy sú dokonalé klišé,to však neznamená, že tieto vzťahy sú toxické. Kde je láska, skutočná, ktorú budete nasávať na každej stránke ako luxusný parfém,tam nie je miesto pre toxicitu.Myslite na to, ďakujem ❤️
Dievča mora	Koncom vlaňajška obletela kniha Fable slovenský bookstagram. Krásna obálka a pozviacitívne ohlasy zlákali na knihu aj mňa. Originálny svet, silná tínedžerská hlavná hrdinka, tajomný mladý hrdina, ostrov, odkiaľ sa chce Fable čím skôr dostať preč. Zaujímavé,nie? Každý deň sa Fable potápa a hľadá drahokamy na morskom dne. Musí ich však ukrývať, pretože zlodeji sa neštítia pre pár "šutrov" aj zabiť,preto sa stáva, že Fable bdie aj niekoľko nocí po sebe… Je to krásny príbeh,aj keď som sa zo začiatku nevedela začítať. No potom,ako som zistila o čo v príbehu ide,sa mi čítalo jedna radosť. Môže sa zdať (aj mne), že úvod je zdĺhavý a o ničom, avšak postupne sa dozvedáme všetko podstatné, veď začiatky sú všelijaké ;) treba vytrvať a ono to príde. Podľa mňa Fable nie je akčným príbehom. Skôr dobrodružným YA, s pár zvratmi,ale po rozpačitom úvode,kedy sa dej rozbehne,sa vám stránky budú pretáčať samé. Síce som romantickú linku nečakala, keďže sa dosť dlho žiadna nečrtala,ale prekvapila ma príjemne. Páčili sa mi aj vedľajšie postavy a najmä ako Fable bojovala o prežitie nielen na ostrove,ale aj na lodi a o svoje miesto na nej. Som zvedavá, aký bude mať príbeh pokračovanie…
Dům v blankytně modrém moři	Absolútne som netušila, aký príbeh ma čaká na stránkach paperbacku s krásnou obáviaclkou. Dej nie je až tak založený na dynamike. Skôr sa zameriava na vzťahy,ich krehkosť a budovanie dôvery. Autor vytvoril reálno-fantazijný svete,kde obyčajní ľudia žijú s magickými bytosťami. Bodaj by žili v symbióze. Ľudia magické deti posielajú do sirotincov a všetky musia byť registrované. Hlavným hrdinom je Linus Baker, sociálny pracovník v OPOMM(oddělení péče o magickou mládež). Oči sa mu otvoria(o tom,ako to v spoločnosti vlastne je) až jeho vyslaním do sirotinca, ktorý je prísne utajovaný. Riaditeľom je Arthur Parnassus, záhadný a charizmatický chlapík. Stará sa o vílu, záhradnú trpaslíčku, vyverna, chlapca, ktorý sa v strese premieňa na psa, chlapca, ktorý má konzistenciu priehľadného zeleného slizu a Antikrista. Správkyňou ostrova je víla,Zoe Chapelwhiteová a pomáha aj s domácnosťou sirotinca. Tento mix magických bytostí autor vymyslel skvele. Každý je svojský,ale medzi sebou sa majú radi ako rodina a vychádzajú spolu. Klune vytvoril každej postave povahu na mieru a skvele sa dopĺňali. Bezprostrednosť detí a následne vtipné konverzácie boli báječné a väčšinu knihy som sa usmievala, občas dokonca smiala nahlas. Takáto izolácia detí však nemôže trvať večne. Deti by mali navštíviť najbližšiu dedinu,ale Arthur sa obáva. Predsudky, strach a nenávisť obyvateľov v kombinácii riaditeľových obáv vytvára priestor pre hlboké úvahy. Toľko krásnych myšlienok som si v knihe už dávno nezaznačila. Veľmi sa mi páčila Linusova premena. Z fádneho prežívania zo dňa na deň, sa vďaka Marsyaskému sirotincu zmenil na chlapa s chuťou žiť. Klune napísal naozaj krásny príbeh. S posolstvom najmä o tom, že by sme nemali súdiť iných keď ich nepoznáme. Záver bol krásny a veľmi som sa mu potešila,aj keď ma Zoe prekvapila…milo prekvapila :) Určite vám knihu odporúčam a ja sa určite začítam do ďalších príbehov z vydavateľstva #conqueer veľmi rada
Milovaný soused	Vďaka knižnej štafete som mala možnosť čítať knihu Milovaný nevlastný brat. Prečviaco ju spomínam? Nooo…lebo nechápem, prečo sú tieto(aspoň tieto dve knihy,neviem, či ich je viac)knihy nezaradené do voľnej série. Ešte stále sa nechytáte? Elec z Milovaný nevlastný brat zlomil dievčaťu srdce a odišiel za nevlastnou sestrou(spoiler 'jako kráva' XD )a tým dievčaťom bola Chelsea ;) Ach,dobre to tá Penelope píše. Príbeh spomínanej Chelsea so zlomeným srdcom a mrzúta Damiana,jej suseda bol krásny. Romantický, predvídateľný a áno, plný klišé….no komu by to vadilo? Mne rozhodne nie… Krásna oddychovka, ktorá sa ľahko číta, postavy si obľúbite, zápletky tušíte,no aj tak sú veľmi fajn. Záver bol opäť raz sladký,ale veď to k romantickým knihám patrí. Za mňa veľká spokojnosť s tvorbou Ward a už teraz sa teším na príbeh,po ktorom siahnem najbližšie… " Ve skutečnosti nemáme žádnou jinou možnost, než určité věci prostě přijmout."
Kráľovná jeho srdca	Záver pentalógie ako sa patrí. Perfektné a som naozaj smutná, že už je koniec. Kviacaždá (takmer každá!)postava mi prirástla k srdcu a dúfala v "... žili šťastne, až kým nepomreli…" Viem,viem,toto nie je žiadna rozprávka. Je to historický román, ktorý by ste nemali nechať nepovšimnutý! Do Monošovej Sophie sa zamilujete. Keď som vlani v novembri dočítala 4.diel, myslela som, že ma trafí šľak! Autorka záver knihy Markízino tajomstvo poriadne 'okorenila' brutálnou scénou a ja som potrebovala vedieť, čo bude s mníchom, vojvodom de Guisé,krčmárom,ale aj s ostatnými postavami. Dočkala som sa,dozvedela som sa a vôbec ma neprekvapilo, že Monošová nepoľavila a čitateľa neprestala ohurovať svojím dôvtipom, pretože od prvej časti série nám postupne predstavovala postavy, ktoré mali tajomstvá. Veľa tajomstiev. A autorka ich pekne postupne odkrývala a ja som so zatajeným dychom čítala stránku po stránke. Ako natešené zvedavé dieťa rozbaľujúce si vianočný darček. V Sophie nájdete perfektné vyvíjajúce sa postavy, majstrovsky zvládnutý dobový jazyk, ktorým je séria písaná, veľa francúzskych prísloví v origináli (ktoré sú hneď preložené), brilantné nepredvídateľné zvraty, krásne opisy, ktoré rozhodne nie sú 'prázdnou vatou' stránok, listiny v knihách sú písané špeciálnym ozdobným písmom a v neposlednom rade okrem nápaditých obálok oceníte aj autorkinu (sú)hru slov v texte. K samotnému deju vám neprezradím nič aby ste si mohli naplno užiť aj predchádzajúce časti. Neviem ako vás presvedčiť,aby ste sa do série Sophie vrhli s vervou. Napadá mi jedine odporúčanie pre všetkých, ktorý sa radi stratia v príbehu životov markíz, vojvodov, kráľa a kráľovnej a zažijú s nimi víťazstvá a pády, lásky aj zlomené srdcia, krutosť a podlosť jedincov,no aj odpúšťanie…Historická romanticko-dobrodružná sága je práve pre vás a verím, že sa zaradíte k verným Sophiiným fanúšikom.
Berlínske hviezdy	Ako v knihe Tanečnica, ktorú som mala možnosť čítať dávnejšie,sa mi zdal úvod (pviacrítomnosť) príbehu zbytočný. Našťastie, zadanie v tomto prípade klame. Hlavná hrdinka v prítomnosti je Emma. Vidí príbehy v zrkadlách (niečo podobné- vízie z minulosti,bolo aj v 'Tanečnici' takže som zhruba vedela,ako sa ten hlavný príbeh začne…) Úprimne sa priznávam, že začiatok bol pre mňa trochu nudný, avšak chápem, prečo autorka píše týmto svojským štýlom. Chce,aby autor spoznal postavy,ich minulosť,ich konanie,ich sny…. Takže ak vás príbeh neuchváti od začiatku,len pozorne čítajte ;) ono to príde! Michaela používa opisy a dokáže navodiť atmosféru knihy tak, že sa prenesiete do rokov 20.,30.,40. Ste jednou z postáv a všetko sledujete akoby z kúta miestnosti. Je vidieť, že autorka je milovníčkou histórie. Ako historických postáv,rovnako tak udalostí. Bolo zaujímavé čítať príbeh novinárky Liny a Bruna, ktorý pracoval v tých istých novinách ako vedúci spravodajstva. Sledujeme ich túžby a sny,no zároveň rozpínajúcu sa moc strany s vodcom chorého zmýšľania. Lenže vstupom Reinharda do príbehu,mi zaiskrili oči…. cítila som v kostiach, že s touto postavou to bude úplne iný príbeh ako som začala čítať. A veru,autorka nesklamala. Reinhard von Kessler bol obdivuhodná postava,aj keď sa javil ako typický príslušník SS a k tomu chlapík vyrastajúci so striebornou lyžičkou v ústach. Opak bol pravdou,no s jeho skutkami a odvahou sa budete musieť oboznámiť prečítaním knihy. Sú však aj časti knihy, ktoré na mňa pôsobil rušivo, a to náznaky ďalších zvratov…ja ako čitateľ by som viac ocenila, keby na mňa autorka "hodí bombu" nečakane. Takto to nemalo ten správny efekt napätia,tlčúceho srdca z nervozity ako dopadnú vypäté situácie. Taktiež autorka viackrát opakuje už spomenuté fakty (napr. Beno je ako šváb, prežije aj atómovú bombu). Možno len chce čitateľovi pripomenúť postavu, keďže je ich v knihe neúrekom,ale podľa môjho skromného názoru to nie je nutné. Ja nemám pamäť na mená (aj keď si ich zapamätám, tak väčšinou k nesprávnej postave) a skôr sa orientujem ich skutkami či detailom v opise. Ale!!! Napriek mojim "postrehom" …viaceré časti knihy boli krásne, emotívne, dojemné,ale aj brutálne…Ak som si myslela, že niektoré časti boli srdcervúce,tak autorka ma dostala 56.kapitolou,kedy som knihu musela zavrieť a chvíľu si len tak poplakat -s trasúcimi sa rukami utierať slzy a sopeľ z tváre….a to nebol koniec! Autorka ma rozplakala ešte niekoľko krát. A to som bola už pri konci! Vrátenie sa do prítomnosti k Emme bolo tiež neskutočne emotívne a rovnako aj epilóg a veľmi oceňujem Doslov. K tomu len toľko, že mi bolo divné odkiaľ mi je povedomé meno Andreas Berger, keďže mená si nepamätám XD…aj jeho sestra, gynekologička Gretl mi zaťahala za nitku v hlave,ale žiarovka sa nerozsvietila. Absolútne mi to netrklo, kým sú. Až autorka v doslove spomenula, že sú to postavy z knihy Tanečnica. PS:Pani autorka áno, chceme príbeh Sebastiána a Zoji.
Drahá Ava	Úvod príbehu je trochu zmätený. Je to ale pochopiteľné. Hlavná hrdinka sa ocitneviac v lese a na nič sa nepamätá. Čo je podľa mňa dobre. Má na sebe stopy po násilí. Keďže sa nepamätá čo sa jej stalo, polícia nič nezmôže. Alebo nemajú záujem, pretože ŽRALOCI(zazobané decká školy) sú nedotknuteľní a práve s nimi má Ava čo dočinenia. Odhodlaná zistiť kto jej ublížil sa vracia na prestížnu školu,kam sa dostala vďaka perfektnému prospechu. Nemalou motiváciou jej je aj mladší brat, ktorému je skôr mamou ako sestrou. S diagnózou,o ktorej som doteraz nepočula a stretla sa s ňou prvýkrát,sa mu Ava všemožne snaží dopriať lepšie vzdelanie a lepší život. A ich matka? Po tom, čo sa o nej niečo z príbehu dozviete,si budete priať,aby sa neobjavila. Vaše prianie je autorke ukradnuté a verte mi,budete mať chuť tej fiktívnej postave fyzicky ublížiť. Už z tohto vám musí byť zrejmé,že Ava je húževnatá, nechá na seba nakladať a bojuje s veternými mlynmi,lebo verí, že sa dočká zadosťučinenia. Knox, hlavný hrdina príbehu, ktorého očami máme možnosť sledovať dianie príbehu,je akoby rozpoltená osobnosť. Pôsobí arogantne,Avu nazýva sockou,pritom jeho pocity a vnútorné monológy nasvedčujú pravému opaku. Jeho život tiež nie je jednoduchý,ale na rozdiel od Avy má peniaze, ktoré znamenajú moc. Zaskočilo ma poznanie, že sú si Ava s Knoxom nie úplne cudzí….ich stretnutia spred incidentu zo začiatku knihy boli veľmi zaujímavé. Autorka celkovo vyskladala čtivý,gradujúci príbeh so silnými charaktermi postáv a zabŕdla do rôznych,rozhodne zaujímavých tém. Chémia a doťahovanie Avy a Knoxa napísané perfektne realisticky rovnako ako ich postavy a dialógy. Taktiež som si obľúbila vedľajšie postavy,najviac však Wyatta. No a na koniec poviem, že príbeh bol úžasný,aj keď miestami predvídateľný,je písaný tak pútavo, že vám to vôbec nebude prekážať. No a záver….ach…bol krásny. Síce na mňa dosť presladený,ale iný si postavy fakt nezaslúžili
Čas čerešní	Zachytila som pár recenzií, že je kniha nudná a dokopy o ničom. Dovolím si nesúhviaclasiť. Aj keď to nie je štýl "rýchlo a zbesilo", samý zvrat a turbulentný dej,kniha má čo ponúknuť, pokiaľ nemáte priveľké očakávania. Dej je mierny, až pomalý. Autor má štýl "lážo-plážo", vyžíva sa v opisoch, ktoré zvláda s prehľadom. Síce mi chvíľu trvalo, kým som sa naladila na autorovu vlnu a to, čo chce príbehom povedať,no zvykla som si na Nicolasov jazyk a ponorila som sa do života spisovateľa a kuchárky,ich bežného života. André a Aurélie žijú každý vo vlastnom byte, sú obaja v najlepších rokoch, venujú sa svojej práci, ktorú zbožňujú. Čas čerešní je voľné pokračovanie románu s názvom Úsmev ženy. Ten som nečítala,ale vôbec to nevadí. Nicolas mi prezradil všetko dôležité. To ako vznikol jeho úspešný bestsellerový román a ako sa zoznámil s Aurélie. Kapitoly sa striedajú z pohľadu spisovateľa aj kuchárky a tie isté situácie som mala možnosť prežiť očami oboch. V ich pokojnom živote sa objavila príťažlivá kníhkupkyňa a očarujúci šéfkuchár. Je láska Aurélie a Andrého dosť silná? Podľahne jeden z nich,alebo obaja pokušeniu? Podľa mňa je Čas čerešní kľudný, vzťahový oddychový román. Hlavné postavy si obľúbite a najmä Andrého správanie budete isto chápať. Krivdy, ktoré sú na ňom napáchané nielen od Aurélie, ale aj od kolegov, ma dosť štvali. Nechápem ako ho mohli všetci odsúdiť a nepozrieť sa na situáciu jeho očami. Taktiež Aurélie si vyvodila vlastné závery,pritom sama nebola bez viny…. Opäť raz som čítala príbeh,kedy chýbajúca komunikácia je kameňom úrazu vo vzťahu a ohrozuje ho. Zbytočne. Som rada, že som si knihu prečítala.
Romantický pán Bridgerton	Ach jaj….prepadla som čaru rodiny Bridgertonových a mám za sebou už 4. diel. Je viaco Gregorym…až počas čítania som si uvedomila, že Eloise sme nepreskočili,jej príbeh ešte len príde (je to načrtnuté v knihe),ale potomka pomenovaného F-kom áno a dcéra Violet Bridgeronovej bola len okrajovo spomenutá. Dúfam, že sa aj o tejto sestre čo-to bližšie dozvieme. Bola by škoda ju,ako škótsku vdovu, ignorovať. No ale späť ku Gregorymu a Penelope, ktorú sme mali možnosť trochu spoznať v predošlých knihách. Ako sivú myšku som si ju obľúbila,aj to,ako sa jej rodina "B"neraz zastala. Matka z nej robila trpáka a to,ako sa k nej správala…grrrr… bola by som schopná ju uškrtiť holými rukami…. najmä keď do ich domu vkráčal Gregory a pani Featheringtonová si sedela na "kábli".... Nechápem prečo sa takto k vlastnej dcére správala. Jediné vysvetlenie vidím v tom, že naozaj potrebovala niekoho,kto sa o ňu na staré kolená postará. A kto iný by to mal byť ako stará dievka Penelope X( ?!Veľkú úlohu v tejto časti zohrá aj lady Whistledownová, ktorá svojim klebetníckym stĺpikom v novinách a ostrým jazykom ako britva, víri vody londýnskej smotánky už viac ako desaťročie. Taktiež uštipačná lady Danburyová si práve vďaka Penelope získa nejedno čitateľské srdce. Z ufrflanej a obávanej starej ženy sa vykľuje doráňaná duša a svoje správanie používa ako ochranný štít. Veľmi sa mi páčil vývoj vzťahu hlavných hrdinov…poznali sa dlhé roky,priatelili a láska sa objavila sčista-jasna. O to silnejšie puto a väčšie porozumenie vládlo vo vzťahu (teda po tom,ako sa od srdca porozprávali :D ). Autorka píše skvele a aj keď mám pocit, že od 3\4 príbehu sa patálie hrdinov nejak zasekli na mieste a točili sa v kruhu nedorozumení (opäť! Stačí si pohovoriť!) neovplyvní to moje hodnotenie, pretože máme možnosť nahliadnuť "do duše" Penelope aj Gregoryho,ich pochybností, ich vlastných presvedčení a strachu. Neviem čím to je,ale zakaždým sa cítim ako postava obšmietajúca sa obďaleč. Myslím, že to je práve vďaka Juliinmu talentu vtiahnuť čitateľa aj do víru večierkov v 19. storočí. Milá Eloise, už sa na teba teším
Jefferson	Oceňovanému francúzskemu umelcovi preložili do slovenského jazyka túto zaujímavúviac, nadčasovú filozofickú bájku. Hlavným hrdinom je jež Jefferson, ktorý je krivo obvinený z vraždy jazveca Edgara, kaderníka v mestečku zvierat. Zaujímavosťou je, že v príbehu sa toto mesto nachádza neďaleko mesta ľudí. Môžu sa medzi sebou navštevovať,nie je to nič zvláštne. Práve takto vznikla naozaj originálna zápletka s napínavým príbehom. Jefferson sa s najlepším priateľom, prasiatkom Gilbertom, ktorý bol odhodlaný očistiť priateľove meno a vôbec nepochyboval o jeho nevine,pustili do pátrania a zaumienili si vypátrať vraha. Tu sa začne odvíjať vyšetrovanie na vlastnú päsť. Stopy ich zavedú do mesta ľudí a postupne odhaľujú pravdu. Autor decentne, priateľne pre 10-ročného čitateľa, ktorému je kniha určená,opisuje napínavé, dramatické aj násilné situácie. Hlavnú zápletku a dôvod vraždy som naozaj nečakala. Musím povedať, že kniha týmto ukazuje nielen malým čitateľom,ale aj dospelým, ktorí po knihe siahnu ako vnímajú zvieratá vo svojom svete nás, ľudí. Taktiež,ako v každej bájke,aj tu je hneď niekoľko mravných ponaučení. Jean- Claude poukazuje na silu priateľstva a to, že vskutku platí porekadlo VIAC HLÁV,VIAC ROZUMU(v tomto prípade aj sily), o tom, ako môžu byť predčasné závery mylné, aj o tom, že aj malé stvorenie dokáže veľké veci. Podľa môjho skromného názoru, si kniha, ktorá po prvom vydaní získala 13 literárnych cien,rozhodne vašu pozornosť zaslúži! Bonusom sú aj dialógy, ktoré dynamicky posúvajú príbeh so štipkou humoru a krásne čiernobiele ilustrácie a očíslované kapitoly s malou charakteristickou kresbou pre danú časť príbehu.
Liliana	" Svět je plný příšer, Lilko, a ne vždy jsou to ty, které na tebe vyskočí ze skviacříně nebo se schovávají pod postelí." Keďže anotáciu som nečítala, opäť som šla do knihy naslepo a vybrala som si ju,lebo mala skvelé ohlasy. Očakávala som sexom nabitý príbeh. A čo som dostala? Niečo úplne,ale úplne iné… Úvod je krásny,o zrode mladej lásky. Liliana má čoskoro 18 rokov, zaľúbi sa do chlapca o niečo staršieho,no rodičia jej ho neschvaľujú. Otehotnie a utečie s ním do iného mesta. No potom prišla prvá, druhá, tretia kapitola a ja som sa mračila stále viac. Myslím, že ženy (ja sa k nim pridávam) nerady čítajú o domácom násilí. Psychickom, či fyzickom,je to za jedno…rany na tele či na duši…jedny vidieť, iné v nás zostanú celý život….o to horšie je, keď je v takomto partnerstve dieťa. Trojročný Oskar je tichý, stráni sa detí a lpí jedine na matke. Pokiaľ si Liliana "zlízne" toľko, že sa nevládze postaviť a Matej ešte neskončil, pokračuje v "diele" na Oskarovi. Na malom bezbrannom chlapčekovi,jeho vlastnom synovi! Toto nikdy nepochopím. Kto dokáže ublížiť dieťaťu? Najväčším šokom pre mňa bolo, keď ju Matej chcel predať chlapom, ktorým dĺžil peniaze(toto nie je spoiler,je to aj v anotácii)! Našťastie sa spriatelila s Malvínou, majetnou ženou,ktorej upratuje dom. Od Mateja ujde,ale stále má v sebe boj, či urobila dobre. Najmä kvôli synovi. Síce si vyčítala, že Oskar je poznačený otcovým správaním aj jej vinou, pretože od Mateja nedokázala odísť skôr,na druhú stranu sa jej vyhrážal, že ju nájde,vezme jej syna a bez neho by neprežili (pardon…HAHAHA). Vďaka Malvíne sa Lilka zoznámi s Matom, svojráznym tatérom. Mohlo by sa zdať, že svoj "vzťah" uponáhľajú,ale Lilka je bojazlivá,utiahnutá a nedokáže dôverovať ľuďom a chlapom už vôbec nie. Je pred nimi dlhá,tŕnistá cesta,no Mat oplýva trpezlivosťou a hlavne,je veľmi pozorný, láskavý, čo by podľa ich prvých stretnutí nikto nepovedal. Celý príbeh je vyrozprávaný len z pohľadu Liliany. Síce mám v knihách rada aj pohľady mužov, až tak mi to tu nechýbalo. Mat bol pre mňa "jasný" od prvej zmienky,aj keď autorka sa ho snažila stajomniť. Komu by sa nepáčil svalnatý, potetovaný chlap ako hora s jemnou,oddanou dušou a milujúcimi srdcom. Musím povedať, že mi bolo veľmi divné ako Matej zmizol zo scény. A že sa vôbec neobjavil! Čakala som a čakala a vtrhol do príbehu v momente,kedy som to už naozaj nečakala. Možno bol záver prirýchly,no na druhú stranu…. myslím, že kniha nebola zbytočne naťahovaná. Bonusom bol epilóg, ktorý bol z pohľadu Mata a to veľmi oceňujem. Statočne som sa držala a výnimočne som pri Liliane nevyronila ani jednu slzu(aj keď som mala pár krát na malé). Szafrańska napísala krásny, silný, emotívny príbeh nielen o láske a znovuzrodení hlavnej hrdinky,ale aj o sile priateľstva, odpúšťania, trpezlivosti a materinskej\ rodičovskej nezlomnosti. A aby to nebolo len o pozitívach, maličké negatívum vidím jedine v scénach po tetovaní. Bola som zmätená kedy Lilka odpadla a kedy len skoro odpadla. Či sa to prihodilo prekladom, netuším,no toto jedno by bilo do očí a je to dosť podstatné v texte(pre samotný príbeh až tak nie). Môj tip pre vás na záver: ak sa obávate siahnuť (po Lipinskej sa nečudujem)po poľských autoroch, nemusíte. Len vyberajte s rozumom. Szafrańsku vám rozhodne odporúčam. Za mňa kniha dostáva 5*
Vrkôčkine tajné obavy	Táto knižka nám (mne a dcérke Pauli) absolútne nesadla. Na to, že je z roku 2010viac (nie,nie je to žiadna horúca novinka) mi popri čítaní stále behalo po rozume, že mi silno pripomína skôr časy pred rokom 1990 ako nové milénium. Jediná pripomienka časov prítomných bola zmienka o mobilnom telefóne. Vrkôčka- Veronika sa s rodičmi musela presťahovať na okraj mesta,do novostavby. Pokiaľ si spomínam, konkrétny dôvod prečo sa presťahovať MUSELI ani nebol zmienený. To, že Veroniku púšťali v cudzom meste samú von, pričom poruke neboli preliezky či hojdačky mi príde tiež na obyčaje z čias predrevolučných. Jej mama bola vo vysokom štádiu tehotenstva,aj to sme sa dozvedeli až po pár príbehoch,akoby tento fakt autorka vymyslela za pochodu… a význam slova HAP som nepochopila do konca knihy a to sa ma Pauli niekoľkokrát pýtala, čo to znamená. Žiaľ,mama nevie všetko (ale rada by vedela aspoň toto). Škoda, detská kniha o Vrkôčke, určená pre 6+, sa nám nepáčila.
Zmiznutie snúbenca	Po prečítaní môžem skonštatovať, že názov série nie je celkom pravdivý ;) ale toviac vôbec nie je podstatné. Podstatné je to, čo opäť na pár stranách Hana dokázala vykúzliť. Ja normálne nechápem… Historická krimi detektívka z prostredia hmlistého Anglicka pokračuje. Čo-to sa z predchádzajúcej knihy vysvetlí,no vyskytnú sa nové zápletky a postavy, ktoré vás udržia na vlne zvedavosti, akú úlohu v príbehu zohrajú. Keďže tieto e-knihy majú len niečo cez 100 strán, je mi ťažko prezradiť niečo z deja,aby som toho neprezradila veľa. A hlavne v tomto prípade, keďže autorka nezapĺňa riadky zbytočnými opismi a vyšetrovanie zločinu sa strieda s dialógmi, ktoré sú aj odľahčené humorom autorke vlastným. Bornemisza oplýva darom,lebo pri čítaní vás dokáže udržať v napätí, vybalí na vás šokujúce odhalenia a vzbudí vo vás dostatok zvedavosti na to,aby ste knihu nepustili z rúk. Stále je mojím obľúbeným starým mládencom Hugo s jeho schopnosťou (ktorú žiaľ, použil len dvakrát),no jeho bratia,Noe a Ilar, majú tiež svoje osobité čaro. Priznám sa, že pri prológu som zatajila dych a zahryzla sa do príbehu celá nedočkavá, či sa udalosti zvrtnú tragicky alebo nie. No a epilóg je presne taký, aký má byť! Neviem sa dočkať pokračovania…
Pýcha a predsudok	Pred 2 rokmi som sa s obavami,ako sa mi toľko ospevovaná kniha bude páčiť,pustilviaca do čítania. Predsa len,ten štýl písania bol v roku 1813 iný,aj keď preklad mohol byť prispôsobený dnešným čitateľom. Keďže nečítam v angličtine (ani iných cudzích jazykoch),toto posúdiť neviem. Ale vskutku, MILUJEM knihu Pýcha a predsudok. Od prvých riadkov, až po posledné vety. Austenová bravúrne dokázala podchytiť ľudské povahy a ich rôznorodé charaktery predviesť v tomto diele. Už sedem členná rodina Bennetovcov je, čo sa týka pováh, rôznorodá. Otec je inteligentný,humorom prekypujúci chlapík. Matka,na to, že pochádza z dobrej rodiny,jej pán Boh (resp.Austenová)nenadelil do vienka rozumu, veď krása stačí. Čo sa týka jej detí, správa sa ako bordelmamá v každom nevestinci-podsunúť dievča tomu,kto má\dá viac…Proste hrôza! To, akú hanbu robila svojim dcéram,je pre mňa neodpustiteľné,no napriek tomu ju dcéry ľúbili a rešpektovali. Práve svojou otvorenou povahou a podrezanému jazyku si ma získala Lizzy. To ,s akou noblesou dokázala poslať niekoho do prdele,bolo na nezaplatenie. Čo sa týka najmenej obľúbenej postavy, myslím, že nikoho neprekvapím. Bratranec, pán Collins bol jeden tupý,nechutne vtieravý degeš! Jeho posledné dva listy adresované pánovi Bennetovi ma nenormálne naštvali. Ausenová píše perfektne! Zachytáva triedne a majetkové rozdiely, ktoré sú verejne prepierané a najdôležitejšie nielen pri potencionálnych sňatkoch. Taktiež plusom je, že sa nevenuje len hlavným postavám. Tak,ako v bežnom živote, keď vieme o ľuďoch v našom okolí (aj to, čo nechceme)sa Jane povenovala každému. Nečakajte žiadne šokujúce zvraty či turbulentné zápletky…Dej plynie so všetkými radosťami a starosťami postáv okorenené zdvorilostnými dialógmi a kvetnetými opismi. Pridanou hodnotou tohto diela sú krásne myšlienky,nad ktorými si isto radi podumáte. Ja by som dokázala čítať túto knihu donemoty.
Čo k tebe cítim	Autorka u nás nie je celkom neznáma,Ikar jej už preložil jednu romantickú sériu.viac Dúfam, že plánujú preložiť aj pokračovania tejto knihy. V prvom rade chcem hovoriť o dizajne. Obálka je síce krásna,evokuje vo mne romantický príbeh, ktorý aj dostanete. Škoda len, že s knihou nemá nič spoločné. Rozhodne by som volila inú obálku. Force vytvorila silné postavy s osobnými tragédiami. Carmen spravila smútiacou vdovou a Jasona obeť sexuálneho škandálu. Obaja trpia a nájdu útechu vo vzájomne strávenom čase. Jason bol sám na celú vzniknutú zapeklitú situáciu,v ktorej sa ocitol, pokým mu neponúkla pomocnú ruku v očistení jeho mena Carmen. Hlavné postavy si zamilujete,to bez pochýb,no rovnako to bude s vedľajšími. Zbožňujem Carmeninu rodinu- rodičov, staré mamy, sesternice, dokonca aj zákazníkov či obyvateľov mestskej štvrte, odkiaľ Carmen pochádza. Taktiež som si obľúbila prostredie opísané v knihe. Až na to teplo, ktoré Marie opisovala, až som bola spotená aj ja a hlavní hrdinovia boli vždy svieži (by ma zaujímala značka ich antiperspirantu). Ulice Little Havany, pláž, reštaurácia…. Ale je niečo čo mi prekážalo? Mohlo by sa zdať,že takto turbulentne vzniknutá láska by mohla byť kameňom úrazu. Nie však u mňa. S tým som nemala najmenší problém. Dokázala som pochopiť, že tým, čím si musela hlavná hrdinka príbehu prejsť,chcela dať šancu mužovi, ktorý ju priťahoval už na prvý pohľad. Tak isto Jason cítil fyzickú príťažlivosť a aj keď sa spočiatku bránil,nemal šancu. Zo spárov lásky neušiel. Mne prekážalo neustále opakovanie tých istých fráz. Kazilo mi to čítanie a práve tieto časti mi pripadali ako zbytočná výplň textu. Spomenúť pár krát, že je Jason Northrup úžasný neurochirurg a Carmen Giordinová neuveriteľne silná a nádherná. A ešte, že sa Carmen každú chvíľu (aj v myšlienkach) vracala k Tonymu… Čo však musím spomenúť,je krásny epilóg. Odporúčam? Určite! Ak máte radi romantické príbehy a nevadí vám 'instalove', túto knihu si obľúbite. Najmä ak vám vyhovuje striedanie rozprávača,v tomto prípade Jasona a Carmen.
Nedám Ti (vedieť)	Naivne som si myslela, že prvé dve časti série boli skvelé, vtipné a šteklivé. Žviace už lepšie knihu v sérii nebudú. Nie, opäť mením názor. TÁTO taká bola lepšia… Obdivujem slovenský preklad najmä čo sa názvov série týka. Krásne sa vyhrajú s našim jazykom; predstavia trefný, vábivý titul. Hneď na začiatok poviem, že z predošlých častí som nadobudla dojem, že Robie je afroameričan. Preto ma zarazil sexi chlap na záložke a obálke (niežeby černoch nemohol byť sexi,ale nie je to môj typ). Z opisu Monty som sa dozvedela, že som nemohla byť ďalej od pravdy… jeho pravým opakom je malá ryšavka a protiklady sa priťahujú. V tejto knihe extrémne! A funguje im to. Teagan nesklamala a opäť stavila aj na netypické domáce zvieratká, vtipné dialógy a vymieňanie správ, vďaka ktorým stránky odsýpali jedna radosť. Ako ja,aj autorka má rada striedani kapitol z mužského a ženského pohľadu, takže v tomto som maximálne spokojná. A zápletky? Najlepšie z celej série. Autorka to proste vie. Úprimne, dospelé krásne panny mi v knihách idú na nervy a je to pre mňa neuveriteľné. Avšak Teagan s Monty nespravila hlúpu naivku či svätcu. Práve naopak. Monty sa mi veľmi páčila. A autorka nezostala dlžná nič ani historkám o vymýšľaní mien…je to bláznivá ženská a ja ju radím k mojim obľúbeným autorkám. Som nesmierne zvedavá na ďalšiu knihu zo série. Z môjho pohľadu, NEDÁM TI (VEDIEŤ) bude ťažké prekonať. A posledný postreh: som sklamaná, že sa tentokrát v poďakovaní neušla prekáračka na účet Colleen Hoover XD
Carrie	Našťastie nečítam anotácie a údajne existuje aj rovnomenný film, ktorému sa tiežviac úspešne vyhýbam. Čiže. Do knihy som šla úplne nevedomo o čom by príbeh mal byť. Očakávala som jedine krv,aj to vďaka obálke(edícia Panta Rhei). Nakoľko som od Kinga pár kníh prečítala (to je z jeho repertoáru aj tak zanedbateľné množstvo),vedela som, že aj keď niečo predvídam, všetko môže byť úplne inak, desivejsie, krvavejšie...V tejto,vraj autorovej prvotine z románovej tvorby, máme neskutočne fanatickú, nábožensky založenú,ovdovelú matku. Nielen psychicky terorizuje svoju jedinú čudácku dcéru Carrie,ale vyskytujú sa aj fyzické tresty-kopance a škrtenie nie je nič neobvyklé. Mechyšpiny(ženské prsia),to bolo pomenovanie za top všetkých topov XD Okrem "skvelej"situácii doma, má Carrie perné chvíľky aj v škole každý deň. Šikana a posmech je bežnou rutinou, ktorú Carrie musí strpieť. Najnovší kúsok tyranie sa v knihe odohrá, akoby v priamom prenose(predošlé eskapády sú iba spomenuté). Školské sprchy po hodine telesnej výchovy. Nechápem ako môžu byť deti také zlé. Síce už boli 17 ročnými, takmer dospelými ľuďmi,ich správanie bolo otrasné! Učiteľka telesnej to tiež prvou reakciou riadne pohnojí,no spamätá sa a Carrie pomôže. Ale nebude neskoro? Bola toto posledná kvapka toho, čo Carrie ešte znesie? King je majster rozprávač,o tom sa nemusíme ani baviť. Páčilo sa mi,ako bol príbeh vyrozprávaný viacerými postavami. Na 220.stranách sa toho dá napísať veľa, pretože Stephen zakomponoval do "rozprávania" aj úryvky\texty z vypočúvania,knihy, či novinových článkov. Všetko sa to týkalo Carrie a tragédie, ktorá sa kvôli nej udiala.
Zoznam prianí	O všestrannom talente Viki Dominovej nebudem hovoriť. Tvrdím to vždy, keď dočítaviacm jej knihu. A je jedno akého žánru. Táto žena dokáže napísať knihu pre mládež, aj pre ženy i chlapov. Jej fantázia je bezodná a svoje príbehy kladie na papier neuveriteľnou rýchlosťou. Viktóriin najnovší počin je určený mladým dospelým. Ide v ňom najmä o lásku v mnohých podobách. Priateľská a prvá láska, súrodenecká či rodičovská. Najkrajšia v tejto knihe bola láska medzi babkou a vnučkou. Tak silné puto, krásne opísané pri bežných činnostiach,aj tých výnimočných, pretože v mojom okolí, žiaľ, nie je bežné, že tínedžeri navštevujú svojich starých rodičov často a radi. S mojou starkou sme sa vídali málo, ale vo viacerých momentoch v knihe mi ju pripomenula. Tiež sme mali krásny vzťah a musím priznať, že pri každej časti s babkou Sáry, mi stisol smútok srdce za tou mojou :( Príbeh sa začal veľmi živo. Oslavou narodenín hlavnej hrdinky. Veľmi sa mi páčilo, že autorka zvolila pre Sáru miernu, rozvážnu, rozumnú ,trochu roztržitú a inteligentnú hrdinku, žiadnu modernú párty divu a la Barbie, práve preto sa oslava konala len v kruhu rodiny. Do rodiny patrí aj najlepší,tak trochu šialený, kamoš Timo a bratov kamarát z detstva, sirota Adam. Doňho je Sára platonicky zaľúbená. Vie o tom len milovaná babka(a Timo,ako inak)-je to ich malé veľké tajomstvo. Príbeh sa odohráva aj v škole a máme možnosť spoznať spolužiakov hlavnej hrdinky. Najmä partičku dievčat, ktoré rady znepríjemňujú život komukoľvek, kto sa im znepáči. Aj vďaka nim je príbeh pestrejší o zážitky,nehody a nepríjemnosti. Najviac ma však zaujímalo, ako to s Adamom a Sárou dopadne. Trošku ma mrzí, že čitateľom neboli dopriate aj časti z Adamovho pohľadu, avšak chápem. Zoznam prianí nie je prvoplánový láskový príbeh. Vzťah Adama a Sáry ide ruka v ruke so starosťami v škole, návštevami babičky, aj iných životných situácii a práve na tých je poukázané na rešpekt a úctu k blízkym. Autorka vie reálne opísať problémy mládeže s učiteľmi, či v kolektíve spolužiakov. Dej sa zamotáva najmä kvôli vzťahom a práve tieto zápletky boli super. Pretože predsudky a absencia komunikácie vedia veľakrát narobiť viac škody, ako jeden poriadny rozhovor od srdca a bez servítky. Na záver spomeniem okrem krásneho príbehu, ktorý má dušu, predsádky! Ja som sa nevedela vynadívať(moja 7 ročná dcérka ma vyhrešila,prečo kreslím do knihy XD- určite im venujte pozornosť)…sedia k príbehu rovnako,ako oku lahodiaca obálka. Opäť raz snímam pomyselný klobúk pred SLOVENSKOU autorkou,akou je Viki Dominová.
Z krvi a popola	Prepadla som tejto knihe od prvých strán a rada by som napísala, že až po posledviacnú vetu. Nie je tomu tak. Prepadala som príbehu vždy viac. Ku knihe som sa vracala v každú voľnú chvíľku. Uspokojila som sa aj so 4 riadkami(všetko lepšie,ako vôbec nič!). Nepovedala by som, že v knihe sú hluché miesta. Skôr pokojné časti, ktoré sľubovali riadnu búrku! A presne tak to bolo. Dej si plynul,Poppy šla po chodbe a zrazu ju niekto schmatol a na túto zápletku naväzovala ďalšia! Priznám sa, že 100 strán pred koncom mi padla sánka a povedala som si, že autorka to kľudne mohla ukončiť…takýto zvrat by nečakal nikto ani v zlom sne a na druhú časť série by sa tešil tak či tak. Aaaale to by nebola Jenny! Práve posledných 50 strán by som ani nedýchala,keby čítam rýchlejšie…no odpadnúť kyslíkovým deficitom a nevedieť čím skôr ako autorka ZKAP zaklincuje?! Nehrozi! (Celý text nájdete na blogvknihach.blogspot.com)
Prozřetelnost ohně	Ešte vlani som čítala prvú časť série s názvom CÍSAŘOVY ČEPELE. Po dočítaní Prozviacřetelnosti,som si musela kúpit e-book,lebo som potrebovala vedieť, čo sa stalo môjmu miláčikovi Valynovi X(. No ale poďme pekne po poriadku. Čepeliam som dala 4*,aj keď bola kniha skvelá. Ťažko sa mi začítavalo a z troch hlavných postáv som si zamilovala vyššie spomenutého Valyna. Sestra Adare mala veľký potenciál, ktorý naplno ukázala v druhej knihe. Často som ju ľutovala, často obdivovala,no na konci som jej nevedela prísť na meno. Možno (asi určite) som celkom nepochopila jej počínanie. Prečo sa zachovala tak chladnokrvne?! Stále som z toho v šoku. No a tretí súrodenec, cisár Kaden hui'Malkeenian bol v prvej časti fackovacím panákom mníchov,ale žasla som ako sa prejavil,vzchopil, začal politikárčiť, taktizovať a preukázal svoju prefíkanosť vo viacerých situáciách.Aj keď sa mi opäť kniha čítala pomalšie (drobnejšie písmo, väčší formát),toto bolo proste WAU! Od samého začiatku sa niečo dialo. Autor nadviazal tam,kde skončil a čitateľovi nedal vydýchnuť. V beznádeji Adare a túžbe po pomste keď zistila,kto zavraždil jej otca, cisára,urobila viacero obdivuhodných rozhodnutí. Valyn chránil svojho brata Kadena a on sa snažil ochrániť trón. V knihe boli zaujímavé rodinné stretnutia aj nutné odlúčenia. Kopec,kopec nečakaných zvratov a situácii, ktoré by ste rozhodne nepredpokladali. Tiež plno bojových scén, dosť násilia až brutality. Páčilo sa mi, ako Brian z,na prvý pohľad, nezaujímavých vedľajších postáv spravil postavy, ktoré hýbu dejom! Naozaj perfektné! Na scénu vstúpili vraj vyhynutý csestriim, krvilační Urghulovia, nenápadná Triste mala veľký podiel na zápletkách (a to som si myslela, že ju nechajú v horách XD ),kettralovia, lebka Pyrre, či údajne mŕtvy lích Balendin. Fantasy až tak často poslednú dobu nečítam a ak ste aj verní inému žánru, nič to,po tejto sérii rozhodne siahnite! Ja už sa neviem dočkať,kedy dočítam poslednú časť,aby som vedela ako to so súrodencami a najmä s ohrozeným Netesaným trónom dopadne.
Keď je to naozaj	Podobný námet som už čítala v knihe Kvet(v ČJ Růže pro Charlotte)-obyčajné dievčviaca a svetoznámy spevák sa do seba zahľadia. Kým Kvet bol prepadák, toto bola pecka! Pri prvej kapitole som si hovorila ó môj bože, čo toto bude…hlavný hrdina Oakly sa mi vôbec nepáčil. Také malé veľké rozmaznané decko. Čo sa mi však páčilo bolo to, ako autorky vymysleli spôsob akým sa Oakly a Vaughn(tu mi vždy prišiel na rozum herec Vince)mali dať dokopy a ako sa spoznali v skutočnosti. Pre Oaklyho ego bola riadna facka, že konečne nejaké dievča neodpadáva už len pri pohľade naňho. Ja som sa tak smiala pri každom jeho vnútornom monológu o tom, ako by si zaslúžil úctu a obdiv od Vaughn. A čo sa týka W,(ex)priateľa hlavnej hrdinky,tak toho by som nakopala do zadku(ale spredu)!Kus sebeckého,do seba zahľadeného vola! Netuším prečo, keďže celebrity nesledujem,mi hlavný hrdina pripomínal Justina Biebera. Ak viete, či sa autorky týmto spevákom inšpirovali,dajte mi vedieť. Stále mi behá po rozume, či jeho teen vzťah so Selenou bol reálny (pochopíte, keď si knihu prečítate). Autorky vymysleli perfektný príbeh, skvelé hlavné, aj vedľajšie postavy, dokonalé zápletky a ich skvelé načasovanie! A veľmi rada by som si prečítala knihu aj o Vaughninej sestre, ktorá si tiež čo to prežila…zaujímal by ma jej vlastný príbeh z jej pohľadu
Svet sa zbláznil, keď nás dvoch dal dokopy	Na túto knihu som bola nesmierne zvedavá. Začítala som sa s tým, že len nakuknemviac(bolo už po polnoci) a šla som spať nad ránom. Štýl písania autorky je jednoduchý, čtivý, len mi občas vadili poprehadzované slová vo vetách. Tento,pre mňa rušivý element, sa žiaľ, vyskytoval v celej knihe. Túto "kozmetickú vadu" však nepripisujem autorke,na to sú iní ľudia, ktorí to majú na starosti. Hlavná hrdinka Naďa je mladou slobodnou mamičkou, učiteľkou, na prvý pohľad krásnou ženou. Mužský hrdina je nový sexy riaditeľ strednej školy,kde Naďa pôsobí už druhý rok. Ona je obľúbená, priateľská, empatická, pracovitá. On…on je jej pravý opak. Nikto ho nemá rád, žiaci mu aj vypratia neplechu. Klazárovo správanie je vskutku zvláštne. Je nevrlý,priam útočný,napriek tomu, že sú jeho sympatie k Nadi zjavné. Celé ich vzťahy sú zamotané a Simon sa neraz zachová ako najväčší chrapúň pod slnkom. Naďa je neraz "prefackaná" a všíma si to aj jej okolie. Tu sa mi veľmi páčilo,ako kolegovia držali pospolu. Síce mi bolo divné, keď o kolegyni bolo známe, že je najväčšia klebetnica na škole a Naďa si z nej spravila doverníčku. Aj z toho usudzujem, že hlavná hrdinka bola dosť naivná a to som nespomenula vzťah,z ktorého vzišla jej dcérka. Aria bola také rozumné, poslušné slniečko a ja by som privítala aj viac priestoru pre túto postavu. Páčilo sa mi, že autorka neriešila len vzťah Simona a Nadi. Zápletky boli premyslené ako v rodine, tak s priateľmi, či v škole. To, že je svet malý,dokazuje autorka práve v tejto knihe. Že neuveriteľné? Pre mňa nie. Veď človek, ktorého sme práve spoznali, môže byť brat sestrinej spolužiačky, či kolegyňa maminej kamarátky. Takže táto linka príbehu bola za mňa naozaj prekvapivá a skvele vystavaná. Táto 'bichlička' je fajnové čítanie niekde k vode,dokonca vám vianočný čas v knihe môže navodiť trochu placebo chladu. Vyzdvihnem ešte úryvky Sládkovičovej Maríny, ktoré autorka šikovne vsadila do pribehu. Boli príjemným spestrením (veru, vôbec toto dielo nepoznám,ani zo školy XD asi som chýbala)
Tiene minulosti	Tak vážení, táto kniha musí mať neskutočné predaje! Predsa v kníhkupectve si kažviacdý prečíta anotáciu, či nakukne na prvé stránky. Prológ knihy Tiene minulosti musí v každom čitateľovi, obľubujúcom žáner romantický thriller, vzbudiť tú správnu dávku zvedavosti. Naozaj, prvé tri stránky sú masaker. Začítala som sa okamžite. Veľmi sa mi páčilo, že autorka neopisuje každý jeden deň hlavnej hrdinky zbytočne. Vďaka tomu a nie dlhým kapitolám sa stránky pretáčajú len taký fukot. Každá kapitola má akoby "podnadpis" s dobou kedy sa dej odohráva. Čiže nudné dni sa preskakujú a ideme na akciu, vraciame sa do minulosti alebo, čo mňa nesmierne potešilo, bolo rozprávanie aj z pohľadu Daniela. April, napriek prežitej traumatizujúcej udalosti, bojuje každý deň za svoju "normálnosť". Sama si myslí, že sa jej to nedarí, ale počas niekoľkých rokov krôčik po krôčiku napreduje. Veľkým míľnikom je pre ňu spoznanie Daniela. On, ako terapeut, v nej vzbudí dôveru a svojskými metódami April začne napredovať míľovými krokmi. Daniel má za sebou tiež neľahkú minulosť a bojuje s vlastným smútkom a uzavretosťou. Dve osudom skúšané bytosti v sebe navzájom nájdu priateľa, oporu, pochopenie, porozumenie, spriaznenú dušu. Samozrejme, morálne zásady zabraňujú vzťahu terapeut- pacient…čo ma dosť prekvapilo bolo odôvodnenie Danielovej švagrinej,prečo si zaslúži lásku-"Si mladý, krásny talentovaný a múdry…"=to vážne?! Z toho mi vychádza,že starší,nepekný chlapík, ktorý v ničom nevyniká a veľa rozumu nepobral,si nezaslúži byť milovaný :\ Táto kniha sa mi veľmi páčila, avšak plný počet bodov odo mňa nezíska. Naozaj,od prvých stránok som bola zvedavá na finále príbehu. A tu bol tak trochu u mňa kameň úrazu. Nestotožnila a neuspokojila som sa s rozuzlením príbehu. Tušila som ako sa zápletka vyvinie,no až do samého konca som dúfala, že to bude inak. Napriek tomu vám knihu odporúčam, pretože romantický thriller mal všetko, čo má mať. Rozvíjajúcu sa lásku a s ňou súvisiace príjemné chvíľky, a taktiež mrazivú atmosféru s napätím, ktoré sa Domaničovej podarilo navodiť veľmi dobre.
Dedička ruže	Hlavná hrdinka sa zo sirotinca,kde sa ocitla ako dieťa po rodinnej tragédii a stviacrate pamäti,dostane do starostlivosti svojej tety. Prijme falošné meno Violet Ironsová. S tetou žije mimo rodného mesta a pripravuje sa na očistenie mena svojej rodiny a pomstu boháčom, niekdajším rodinným priateľom svojho otca. Musím povedať, že hlavná hrdinka mi sadla od prvých riadkov. Už ako malá mi bola sympatická. Vžila sa do role, ktorú jej teta nachystala. Zmierila sa s tým, že nebude mať obyčajné detstvo. Dieťa s nadváhou Ide kazilo plány,preto Violet najala osobného trénera.Trhalo mi srdce, akým spôsobom naordinovala teta Ida Violet vstup do dospelosti\ženstva. Aj toto Violet zvládla so stoickým pokojom,s vidinou pomsty a ochotou urobiť pre svoju rodinu aj nemožné. Okrem hlavnej hrdinky som si zamilovala Brooksa. Aaach. Až mi je ľúto, že nedostal viac priestoru. Viac priestoru s Violet,samozrejme.Pri každej interakcii sa mi rozbúchalo srdce a chcela som viac. Aj keď sa občas Vi zachovala hlúpo,dalo sa to pochopiť. Jej ciele sa nezmenili,len sa vyskytli nečakané okolnosti. Nebudem tu spomínať všetky postavy,no imponujú mi rôzne vyvíjajúce sa charaktery, ktoré autorka použila v príbehu. Či to boli Brooksovi súrodenci, Carter alebo Joy. Zbožňujem ľúbostné "trojlístky" a Majka k teplom zalievanému telu a búšiacemu srdcu pridala napätie, tajomno, akčné a dramatické scény. Zápletka so sektou, drogami či zmienka LGBT…všetko to boli perfektné pasáže, ktoré mali absolútne nepredvídateľný dej.
Povolanie	V prvej sérii dominovala Carrington. V tomto príbehu bola len vedľajšou postavouviac. Prím hral Remko. Čo ma však zaskočilo,bol dej posunutý o 1,5 roka. Dozvedeli sme sa čo sa medzitým dialo len prostredníctvom spomienok postáv. Odvolanie prezidenta, svadbu Remka s Carrington, narodenie ich dcérky Elise, prijatie\vytvorenie utečeneckej skupiny tzv. prorokov…. Škoda toho. Veľmi sa mi páčilo odhodlanie Remka. S akou vervou sa púšťal do záchrany aj cudzích ľudí, pretože v meste istý život nemal nikto. Stačilo len podozrenie z napomáhania prorokom a nešťastník prišiel o život v priamom prenose vysielanom na veľkoplošných obrazovkách po celom meste-ako výstraha. Po odvolaní vtedajšieho prezidenta, ktorý popravil vlastnú dcéru patriacu k prorokom(udalosti z 1.časti série),sa vlády nad mestom ujal vyšinutý magor. S profesorom robili na väzňoch,aj náhodne odchytených ľuďoch hókusy- pókusy. Chceli ľudí ukľudniť, spochybniť prorokov a vzbudiť v obyvateľoch mesta stratenú vieru v božie zákony (také upravené,aby sa panstvu a vyvoleným hodili). V knihe bolo veľa Remkových úvah. Naozaj veľa. Pochyboval o sebe vo všetkých smeroch. Bolo mi ho nesmierne ľúto. Mal pravdu, keď tvrdil, že prevzal na seba Aaronovu zodpovednosť za prorokov,pritom o to nemal záujem. Všetko robil pre milovanú osobu, ktorá bola až nezdravo zaslepená Aaronovými cieľmi. V častiach, a najmä v závere,bolo toho náboženstva a viery trochu priveľa,no malo to svoje opodstatnenie. Kto čítal,vie a kto nevie,mal by si túto sériu prečítať. Perfektná dystópia o viere, nádeji, láske, ale aj ľudskej zlobe.
Po celý čas	Dámy a páni,toto bola depka! Od začiatku do konca. Príbeh sa začína ponuro, cítiviacte, že sa niečo zásadné stane, čo ovplyvní celú knihu. Rozprávačom je hlavný hrdina,Kyle. Teší sa na budúcnosť blízku, aj tú, ktorú si nalinkoval so svojou priateľkou Kimberly. Ich vzťah nie je dokonalý, majú často spory, no Kyle verí, že je to láska na celý život. Vidí to Kim rovnako? Už anotácia prezradí, že nehodou príde Kim o život a Kyle sa opúšťa. Okrem bolesti fyzickej,sa utápa v ľútosti nad stratou životnej lásky,nad vopred naplánovaným životom,mama sa oňho strachuje a najlepší kamoš v podstate prišiel o dvoch blízkych ľudí. Až jedného dňa stretne Marley na cintoríne. Ona chápe jeho bolesť. Autorky píšu skvele. Ich prvotinu zbožňujem. V tomto prípade mi však neulahodili. Takmer polovica knihy,odkedy sa objavila Marley sa zdala byť nudná. Stále som čakala kedy príde zvrat, pretože prísť jednoducho musel. Môj bože! A aj keď bol perfektný,naozaj som sa obávala,ako tento príbeh autorské duo zakončí. Mala som obavy, že nevymyslia nič originálne. Síce to zakončili celkom fajn,no podľa mňa,pred finále to bolo trošku prekombinované. Síce je mozog a psychika záhadou a nikdy sa vopred nedá odhadnúť ako veci dopadnú,v tomto prípade si autorky zaručili, verím, že nielen moju, plnú pozornosť ubúdajúcimi stránkami. Som zvedavá na ich ďalší príbeh. Či bude(pre mňa) lepší ako Na pár krokov, či horší ako Po celý čas
Až léto skončí	Od Penelope som už mala možnosť čo-to čítať, takže fajná oddychovka z jej pera bviacola dobrou voľbou. Samotný príbeh neohúri,no nie je ani vyložene okukaný. Hlavná hrdinka Heather je vcelku priemerné dievča. Mala by drať vysokoškolské lavice,no namiesto toho si sem-tam odskočí do práce obslúžiť pár zákazníkov v bistre a stará sa o mamu, ktorá je na tom psychicky dosť zle. Taktiež sa stará o domček pri jazere, ktorý s mamou prenajímajú. Na leto si ho prenajme starší chlapík,Noah. Dlho je záhadou, prečo si chatku prenajal na celé leto, prečo nemusí pracovať,pred čím utiekol z veľkomesta….Noah sa zdá byť riadny mrzút,ale Heather si ho svojou povahou aj tak získa. Celé leto jej pomáha a snaží sa "dať ruky preč". Ako inak,nevyjde mu to. Pretože čo bude, AŽ LETO SKONČÍ…?! Autorka píše veľmi dobre,jej knihy sa čítajú rýchlo. Vytvorí vždy zaujímavé postavy,rovnako tomu bolo aj tentoraz,dokonca aj tie vedľajšie, ktoré riadne zamiešajú "karty". Nechýbajú ani predsudky, domýšľanie si o tom druhom, vtipné momenty a dráma. Asi som nečítala romancu, ktorá by neskončila HAPPY END-om,tak ako táto. Nakoľko ma naozaj v príbehu žiadny moment neprekvapil, všetko sa dalo predvídať pár strán dopredu, plný počet knihe, žiaľ, nedám. Ale určite ju odporúčam
Kráľovstvo hriešnych	Špecialitou knihy v našom preklade je okrem mapy,aj zachovanie talianskych výrazviacov. Ich preklad\význam je na začiatku knihy a rozhodne bude veľkou pomôckou v tlačenej verzii (pri e-knihe mi to bolo nanič ). Jedlá, význam mien či predmetov si počas čítania budete môcť nalistovať a táto možnosť pripomienky mi pri ebooku chýbala. Moja pamäť na mená a cudzie slovíčka je katastrofálna. Priznávam,do úvodu som sa zažrala,no po pár stranách som sa začala nudiť. Keďže anotácia toho prezrádza dosť a ja som ju čítala (moja chyba!), až po tretine knihy sa to začalo rozbiehať a aj moje vlažné pocity sa menili,ohrievali. Prostredie Sicílie, talianska kuchyňa prevoňaná bylinkami, stará mama plná tajomstiev, introvetná knihomoľka Emilia ktorá, baží po pomste a vyriešení smrti jej sestry, čary, mágia, pekelní princovia... človek by si pomyslel- čo to bude za zlátaninu?!No Kerri to mala vymyslené celkom dobre. Vzťah\nevzťah hlavných hrdinov ma dosť miatol. Bol či nebol z vypočítavosti ako Wratha tak aj Emilie?!? Povedala by som ,že vzájomná chémia a slovné potýčky dokonale podfarbili tento vzťah,ale autorka mi nedovolila utvrdiť sa, či vyvrátiť úprimnosť alebo taktickú podstatu páru. Páčilo sa mi,ako si dej plynul a zrazu zvrat či odhalenie, ktoré prišlo ako blesk z čistého pekla. Symboly, prepojenie postáv, manipulácia, postupné odhaľovanie pravdy, Nonnine priznanie, šokujúce zistenia(napr.význam tetovania)a zápletky prevyšovali celkový dojem napriek ťažšiemu začítaniu sa, či správaniu Emilie v niektorých situáciách. Nakoľko kniha skončila záverom, aký by sa dal predpokladať pri knižnej sérii, sľubuje ešte lepšie pokračovanie. Predpokladám, že nastane zmena prostrediaa našťastie čakať sa dlho nebude
Nasleduj ma	Tieto autorky ja môžem! Milujem Baju Dolce a Michaelu Zamari si zamilovávam postviacupne každou ďalšou prečítanou knihou(ešte mám čo doháňať). Novinka ich spoločnej práce nemohla dopadnúť inak ako na výbornú (viem si predstaviť ich stresy, či naplnia očakávania fanúšičiek). Hneď na úvod napíšem, že kniha je jedno celistvé dielo. Žiadne rozdiely v texte,kto čo napísal, nebadať…aj keď sa môžeme dovtípiť, že výlety na Leviu skalu,po Dubaji, či Indii asi nepísala Baja(aj keď,jeden nikdy nevie
Som tu pre teba	Kórejská dievčina, vlastným menom Čo Su-džin, kreslí prenádherne. Keď si do googviaclu, či pinterestu zadáte jej umeleckú prezývku, vyhľadávač na vás vypľuje nespočetné množstvo obrázkov. Farebných aj čiernobielych. Na veľkú radosť fanúšikov (stálych aj tých nových, ktorí sa o ilustrátorke dozvedeli vďaka knihe)sa Äppol rozhodla svoje diela zoskupiť do tohto oku lahodiaceho diela. V knihe je ponechaný pôvodný text v kórejských znakoch(niektoré pripomínajú postavičky v rôznych polohách,to si všimla pri čítaní moja dcérka) s textom preloženým do slovenčiny. Vo viacerých recenziách sa ľudia rozplývajú nad poéziou….ja nie som fanúšik poézie ako takej, takže aj keby som si text nečítala, vôbec by mi to nevadilo. Ja s Pauli sme ochkali,achkali a híkali nad kresbami. Skutočne nádherné! Kniha je rozdelená na niekoľko častí. Ročné obdobia,sny alebo inšpirované známymi (rozprávkovými) príbehmi ako Malý princ či Peter Pan. Na konci knihy sú kartičky\ pohľadnice, ktoré si môžete vyfarbiť (niečo ako luxusné antistresové omaľovánky-lebo tieto kartičky chcete vyfarbiť tak,aby ste sa ani pred autorkou za ne nemuseli hanbiť!) Rozhodne sa ku knihe budem vracať. Väčšina obrázkov ma chytila za srdce a ak by som si mohla vybrať niektoré z nich vo veľkosti obrazu,rozhodne by zdobili steny nášho bytu.
Prekliatie menom láska	Táto bichľa(bola som prekvapená hrúbkou knihy)ma zaujala od prvého momentu ako sviacom ju zbadala na soc.sieťach. Nie,nebolo to len kvôli prevažne fialovej obálke,aj keď…fialovú sa nedá nemilovať. Krásne farebné prevedenie, ktoré jednoznačne upúta! Prebal fialový (s postavami),pod prebalom do očí bijúca červená a predsádky púpavovo žlté! Nepovedala by som, že tieto farebné kombinácie by mohli byť šťastnou voľbou,ale boli! Dosť už ale o dizajne, poďme na príbeh. Začnem prológom. Síce ma autorkin štýl písania pripútal od prvých riadkov a aj samotný úvod bol priam akčný,celkom mi nesedel dôvod svadby hlavnej hrdinky. Vymenovala hneď niekoľko motívov, prečo sa svadba zorganizovala,ale ani raz nezaznelo TO podstatné slovo, láska. Okrem tohto "detailu" mi na knihe naozaj nič neprekážalo. Správne švihnutú Táňu som si obľúbila oveľa viac,ako ona obľubovala sprchu(najmä v prvej tretine knihy) XD Celý vesmír sa spikol proti nej a to, čo sa jej dialo bolo miestami až tragikomické. Prvé stretnutie s pohoďákom\ťuťkom Viktorom bolo za 100bodov. Niekomu sa situácia môže zdať nevhodná ich veku,infantilná, ale zaručene takéto originálne stretnutie nečítate, či nevidíte bežne(aspoň ja som sa s tým stretla po prvýkrát). A veď to poznáte. Ako sa hovorí,na pos*atého aj hajzeľ spadne. Táňa dostávala príučku za príučkou a ja ako čitateľ,som sa schuti zasmiala,ale veru prežiť si to,by som nechcela ani za peňažnú odmenu. Ja síce nie som fanúšičkou Mariah Carey,ale obdivovatelia tejto popovej divy si v knihe prídu na svoje. Informácie,kopec textov a úsmevné situácie aj vďaka piesňam a Táninmu hudobnému hluchu. Tiež oceňujem podpornú skupinu Láskoholikov. Hlavná hrdinka sa role vedúcej\moderátorky zhostila nad moje očakávania (úprimne,pri jej "šťastí" som si myslela, že skupina bude prepadák). Viktorova láska mi pila krv od prvej zmienky a môj dojem sa každým jej výskytom,aj nepriamym,len zhoršoval. A aj na Viktora som mala nervy,(nesprávne) zaľúbený chlap je hotová pohroma. Musím spomenúť aj naj kamošku Pati. Zdala sa byť super,ale čím ďalej, tým viac mi pripadala, že Táňu pri sebe len trpí. Za všetko ju kritizovala(niežeby si nezaslúžila),podpora 0 bodov a pri problémoch s bývaním to vymyslela bravúrne o_o "skvelá" kamoška! Sklamaná som zo záveru. Prečo?! Prečo sa musel príbeh skončiť v tom najlepšom?! Výhrady iných ku knihe chápem a rešpektujem,ja som si však knihu otvorila v správny čas! Presne toto som potrebovala. Romantická komédia, ktorú by som si vedela predstaviť aj sfilmovanú,len netuším, ktorá herečka by sa podujala zhostiť úlohy tak trochu šialenej Táni(veď kto si pri behu na horúcom asfalte nevšimne, že stratí šľapku XD ) .
Kórejské halušky	Tri roky života Dominiky Sakmárovej v Kórei je zhrnutý z tých najzaujímavejších viacmomentov a príhod práve v tejto knihe. Vrelo vám knihu odporúčam, či už vás Kórea a jej obyvatelia zaujímajú alebo nie. Dominika píše príbehy\poviedky v krátkych kapitolách s riadnou dávkou humoru. Napriek koronavírusu, ktorý cestu a život v krajine slovenskej rodinke rozhodne neuľahčil,som mala pocit,akoby Dominika všetko zvládla s úsmevom na perách…akoby sa riadila heslom SVET JE GOMBIČKA ,a to ja na ľuďoch veľmi obdivujem(teda aj to, že vzala 2 malé deti do neznámej krajiny…ja mám kŕče v bruchu keď mám ísť do obchodu kde to nepoznám). Text je doplnený, na rozdiel od Mačacieho kožuchu..,čiernobielymi ilustráciami. Veľmi sa mi páči kórejčina,myslím, že keby namiesto (nášho)písma nepoužívali kreslené znaky,bola by som v komunikácii obstojná. Také čikiny, beibi šampu, kurisumasu…to by som vylúštila XD Ale! Dominika nám sprostredkuje samé zaujímavosti na reálnych situáciách…napriek tomu, že kórejčania nehovoria po anglicky,kopec slovíčok majú prevzatých; prečo na pláž chodia výlučne so stanmi(keď už tam zavítajú); prečo nestretnete žiadne bábätká v kočíkoch; aké náročné obdobie majú ženy v tehotenstve a po pôrode; prečo si v reštauráciách ľudia varia sami; ako je to s kórejským vekom; ako sa servíruje slovenské pivo, ktoré kde-tu v Kórei aj dostanete;topka je kakavkový pes o_o … Musím sa vám pochváliť, že som čiastočná Kórejka! Určite som! V Kórei proste ľudia nechodia bez cieľa (prechádzky!)von, v lete je slnečno a teplo, v daždi je mokro, v zime je zima :\| tiež neznášam chodiť nikam. V závere knihy sú príbehy\ rozprávky…sú naozaj zaujímavé :D A ako bonus,v časti O AUTORKE je QR kód,pod ktorým nájdete fotky zo života v Kórei. Veľmi edukatívna kniha "z ešči ďaľekejšeho Vichodu" podaná s riadnou dávkou humoru.
Mytopédia	Toto je jednoznačne najkrajšia a zároveň najfarebnejšia encyklopédia, ktorú domaviac máme. Samozrejme, týka sa to najmä zovňajšku,no vnútro knihy vôbec za pestrosťou obálky nezaostáva. Exotické ilustrácie hýrivých farieb idú ruka v ruke s predstavovaním mýtických tvorov, ktoré sú zaradené podľa kontinentov. Isto ste už počuli, či čítali o gréckych alebo egyptských mýtoch,no čo takto dozvedieť sa o mýtických bytostiach Číny, Amazonských pralesov, poprípade Nového Zélandu? Na to, že je knižka určená vekovej kategórii 8+, si ju moja Pauli chcela prečítať sama(má 7a pol roka),ale hneď v úvode sme narazili na problém. Niektoré názvy bytostí som nedokázala na prvýkrát bez zamotania jazyka prečítať ani ja XD Takže sme sa dohodli, že si ju budeme študovať spolu. A vôbec to nebol zlý nápad. Encyklopédiu sme si spolu užili. Nie len divné, zaujímavé a strašidelné "zvery" ale aj mýtické príbehy, ktoré boli k niektorým bytostiam v knihe napísané. Veľmi zaujímavé čítanie nielen pre deti. Vy, ktorí nás poznáte,viete, že môj manžel nie je milovník kníh. Mytopédiu ale prelistoval celú (nie, nečítal, možno tak maximálne názvy)a vyhlásil, že TOTO JE NAOZAJ KRÁSNA KNIHA. A to už je čo povedať!
Pozvánka	Netradičné zoznámenie hlavných hrdinov mi vyvolal úsmev na tvári,no verím, že Stviacella, hlavná hrdinka,by dala aj obličku aby sa dokázala v momente, keď mala predniesť prejav pred plnou sálou svadobčanov,vypariť. Podotýkam,bola na svadbe,kde nikoho nepoznala a POZVÁNKA ani nebola adresovaná jej. Ale zasiahne vyššia moc a zoznámi sa s Hudsonom. Autorka vie opísať chémiu medzi postavami uveriteľne, takže Hudsona to k Stelle od začiatku ťahalo ako magnetku z dovolenky na chladničku. Čo ma však zaujalo,bol Stellin "dar",to,ako sa ho snažila využiť a založiť originálnu firmu na výrobu parfumov. Zápletka s bývalým bola veľmi dobrá, až šokujúca a spomínam to najmä preto, že Stella poctivo makala na svoj sen,odkladala časť každej výplaty,no na rozbeh biznisu nemala peniaze. A aj vďaka debilnému EX sa cesty H a S skrížili. Musím spomenúť Stellinu zaľúbu s denníkmi. Za celú túto linku a zápletky autorku chválim. Vymyslela to famózne,rovnako ako celý záver,pri ktorom som ledva absorbovala nejaký kyslík. Ale aby to nebolo celé len o Stelle,Hudson bol skvelý mužský hrdina. Javil sa ako mrzút,frfloš,negativista,ale správanie k dcérke Charlie len dokazovalo, že má láskavé srdce. Pre mňa (zatiaľ) najlepšia Keelandovka.
Trpká príchuť klamstva	Viktória nám ponúka opäť niečo nové. Po debutovej postapokalyptickej sérii, Nepviacriatelia Urdisu, dvoch perfektných psychotrileroch, sa Dominová predstavuje ako multižánrová, talentovaná autorka. Tentoraz nám naservírovala skvelý príbeh z prostredia gymnázia, so zaujímavými hlavnými postavami- bohatej, rozmaznanej dcéry poslanca, Emy a terorizovaného Tomáša, žijúceho na pokraji chudoby (či až za ňou?). V príbehu nechýba ani tajomstvo. Čo je však naozaj smutné, je, že týmto tajomstvom vydiera otec vlastnú dcéru. Emin priateľ Miro je síce pekný, ale v hlave má totálny prievan. Prehádzané priority a aj jeho charakter sa naozaj vyfarbil, až som sa zhrozila. Veľmi som si obľúbila okrem Tomáša a neskôr Emy, jej najlepšiu kamošku. Veľmi sa mi páčilo ako pri nej vždy stála, či už niekoho šikanovala alebo pomáhala-vždy stála po jej boku a podporovala ju (aj keď v tej šikane fakt nemusela). V príbehu nájdeme veľa hlbokých a krásnych myšlienok, žiaľ ani jednu som si nevyznačila,ani nezapísala, pretože na to nemám čas keď ma dej pohltí. Emina premena z húsenice (povrchnej tyranky) na nádherného motýľa (empatickej bytosti, ktorá túži nezištne pomáhať), Tomášova dobrosrdečnosť, láskavosť, obetavosť a schopnosť odpúšťať, bolo gro celého príbehu. Nečakajte však nič povrchné. Autorka ide do hĺbky problémov,odhaľuje rodinné zázemie Tomáša, Ema si však svoje tajomstvá stráži do posledných stránok. Aj keď vám možno nevyrazia dych, že tušíte o čo pôjde, tak celkové rozuzlenie záverečnej zápletky je hodné 'standing ovation'. Naozaj to autorka vymyslela perfektne. Štýl písania Dominovej je ako vždy ľahko čitateľný, formát knihy sa číta naozaj veľmi rýchlo, na predsádkach a obálke si dá autorka vždy veľmi záležať a tentoraz prekvapila aj ilustráciami- siluetami dvoch postáv medzi kapitolami. PS: kupujte knihy Viktórie Dominovej. Sú hodné každého jedného eura!
Riziko	Príbeh Brenny a Jakea bol skvelý. Nič iné som od Kennedy ani nečakala. Doťahovačviacky, vnútorný boj príťažlivosti a rivality, osobné problémy...perfektne skĺbené, pekne nadávkované a zasa raz ma Elle rozplakala(na staré kolená sa zo mňa asi stáva citlivka :\| ). Mimochodom,mrzút tréner Jensen bol moja obľúbená postava(hneď po Connellym ;D ), pretože mi bolo jasné, že pod drsným správaním skrýva citlivú dušu. Veď Brenna bola jeho dcérou,nemohol to byť chuj. Jake bol sebecký, našťastie ale našiel v sebe kúsok srdca, ktorý bol ochotný s niekým zdieľať. No a tajomno okolo Brenninho stredoškolského vyčíňania bolo fakt napínavé. Autorka ani nenaznačila, čo by mohlo vo veci byť. Postupne sme sa dozvedeli súvislosti s expriateľom Erikom,ale TO HLAVNÉ si nechávala Elle takmer na záver. Síce som časť drámy, kvôli ktorej sa naštrbil vzťah otca a dcéry, tušila, no dráma sa z toho vykľula poriadna. Aj druhá čas série Briar U bola paráda a ja sa teším na ďalšiu časť, dúfam, že čoskoro.
Raz sa uvidíme	Simonka píše skvele, realisticky, dokáže hodnoverne popísať rôzne povahy ľudí a viacvie vytvoriť situácie, ktoré sa bežne môžu diať. Nepochybujete o autenticite, žijete príbeh s postavami v knihe. Marika je milé, obetavé, empatické a inteligentné dievča. Má skvelú rodinu a predsa ju niečo trápi. Kožná choroba. V jej neskoršom rozprávaní mi trhalo srdce a bolesť Mariky ma bodala ako nôž. Mužský hrdina č.1- Dávid sa od začiatku javí ako podivín,aj keď je nad slnko jasnejšie, že si ho Marika idealizuje. Zistíme to už pri prvých stránkach a trvá dosť dlho, kým nám autorka dovolí nahliadnuť,kým v skutočnosti Dávid je. No ako to už býva, rodinné zázemie tvorí našu osobnosť a tak je to, žiaľ,aj v Dávidovom prípade. Mužský hrdina č.2-Rasťo, je prima chlapík. Dobrák od kosti ako sa hovorí. Jeho boj je pritvrdý. Prišiel o zrak-dokonca aj kedy a čo nehode predchádzalo si pre nás Kutišová naplánovala dokonale! Názov Raz sa uvidíme má v tomto prípade naozaj viacero významov. Či už Marika uvidí samu seba takú,aká naozaj je, pretože napriek kožnej chorobe je krásnym dievčaťom zvnútra aj navonok; či si Marika otvorí oči vo vzťahu k Dávidovi; či má Rasťo nádej na úspešnú liečbu očí; či Dávid zistí,že robí chybu a kde… Kniha v sebe nesie veľa krásnych myšlienok, povedala by som, že najmä mladým ľuďom môže dopomôcť k ľahšiemu zvládaniu rôznych situácií, ktoré sa napríklad odohrávajú v príbehu, prípadne môžu (ak to nedokázali rodičia) nahliadnuť do duše človeka s hendikepom a uvedomiť si, aké môžu mať dopad na niečiu psychiku netaktné poznámky či dokonca cielená šikana.
Nebezpečné puto	Brownovej tvorbu naozaj zbožňujem. Anotácie nečítam, začítam sa vždy od prvých viacstrán a trpezlivo odhaľujem príbeh ukrytý v knihe. Sandra píše akoby pre mňa. Jej postavy sú vždy skvelé, dej vymyslený do detailov a aj keď si už myslím, že viem "vo co gou", tak ma autorka rýchlo na ďalších stranách vyvedie z omylu. Rovnako tomu bolo pri knihe Nebezpečné puto. Úvod nám popisuje noc z roku 2000. Je to NOC, ktorá viacerým zmenila život. Načrtne sa nám lúpež so štyrmi páchateľmi. Ich totožnosť sa dozvieme počas postupujúceho príbehu,v kapitolách, kde sa jednotlivé postavy vracajú v spomienkach k osudnej noci. Súčasná linka je plná napätia,ale aj iskier, ako to už Brownová majstrovsky vie napísať. Skvele vystavaný dej, postavy podľa môjho gusta(aj tie záporné), šokujúci záver… čo viac by som si mohla priať ako dokonale strávený čas pri knihe?!
Moje javisko Svet	Rozprávanie pani Dalmy ľahké nebolo. Veľmi sa mi páčil štýl, aký zvolila Coddiviacngton. V spovedi pani Dalmy sa mihli aj ich rozhovory,neboli to len spísané spomienky. Ďalej oceňujem prístup Špitzerovej. Ako s ľahkosťou a nadhľadom sa snažila rozprávať o začiatkoch hrôz, ktoré nič netušiacich ľudí zasiahli na Slovensku. Píšem, že sa o to snažila, pretože smútok, bolesť, napáchané neprávosti ju poznačili. Nerozprávala svoj príbeh zatrpknuto, skôr zmierene. Nebojovala s minulosťou, nezožierala ju túžba po pomste (pretože ani po skončení vojny nemala kľudný život),nebolo to v jej povahe. Čelila všetkému, čo jej život postavil do cesty. So zdvihnutou hlavou, hrdosťou na to, kým a čím bola! Nepodriaďovala sa okolnostiam a režimom. Vždy bola sama sebou,a to aj v časoch, kedy mohla "prezliecť kabát" a žiť si vo svetlách reflektorov na doskách, ktoré znamenajú svet. Aj túto jej jedinú vášeň jej dlhé roky odopierali napriek zjavnému talentu. Kniha nesie v sebe aj kúsky humoru, čo na takéto rozprávanie naozaj oceňujem. Musím však povedať, že som čítala aj horšie "skúsenosti" ľudí, ktorí prežili 2.sv.vojnu. Určite však nezľahčujem zážitky pani Dalmy,ale po prečítaní si isto každý povie, že táto ženská mala kusisko šťastia v nešťastí.
Žiadnu lásku, len sex	Knihy od Vi sa čítajú samé. To vie každá fanúšička Keelandovej tvorby. Je fajn vviacedieť, čo jej knihy môžu ponúknuť. Používa vzorec, ktorý funguje. Príťažlivé hlavné postavy s pestrou minulosťou; striedanie kapitol rozprávačov; skoky do minulosti pre pochopenie\objasnenie správania jednej z postáv (prípadne oboch); väčšinou predvídateľná zápletka…. Kupodivu, či nie,funguje to, pretože hrdinovia sú vždy niečím zaujímaví a Keeland vytvorí pútavé kulisy aj vedľajšie postavy. Taktiež chémiu a iskrenie má autorka v malíčku a čitateľky jej to oprávnene žerú Ale konkrétne k tejto knihe... ŽIADNU LÁSKU, LEN SEX je ako názov dobrá blbosť. Síce sa Hunter oháňa týmto mottom,dolieza od začiatku za hlavnou hrdinkou ako šteniatko túžiace po pozornosti. Je v tom viac, ako inak, a ten príbeh veru nie je pekný. Huntera a jeho konanie pochopíte,no neexistuje,aby sa pri toľkej jeho pozronosti nedostali do popredia city! Čo sa týka vulgarizmov, áno,je ich tu na ženskú beletriu dosť,ale opäť som názoru, že to bude mužským prekladom ...a stojím si za tým... každé slovo má v našom ľubozvučnom jazyku viacero podôb a je len na prekladateľovi(či?),ktorú možnosť si zvolí…
Nesúď, kým nevieš	Málokedy sa stane, že názov a obálka sú tak hodiace sa k príbehu, ako sa to podaviacrilo Ivetke. Ako samotný názov naznačuje, pôjde o poriadne predsudky, ktoré si obe hlavné postavy voči sebe vybudovali. Siluety tvárí oproti sebe na obálke zas evokujú rivalitu medzi Oliviou a Maxom. Podľa mňa, na veľkú škodu sa kniha radí medzi spoločenskú beletriu na stránke kníhkupectva Martinus. Ani z anotácie totižto nie je celkom jasné, že pôjde o romantický, zľahka erotický príbeh so vzťahom HATE TO LOVE. Nevedela som čo konkrétne od príbehu čakať,no viem si predstaviť, ako sa autorka o pár rokov bude prirovnávať ku knihám Vi Keeland. Stačí sa trochu vypísať a dať si pozor na nejaké "detaily". Potenciál tam rozhodne je! Takže namiesto spoločenskej beletrie som dostala veľmi dobrý príbeh plný predsudkov, spoznávania sa, odhaľovania rodinných tajomstiev, iskier, vzplanutia, horúcich scén, nie príliš dramatických zápletiek a veľa lásky. Áno, príbeh aj postavy sa mi páčili (až na Bena X( ),ale mám aj malé pripomienky. Popis intímnych scénok nebudem riešiť, až tak mi to nebilo do očí (veď aj v prekladovej literatúre máme také názvy-je to o vkuse autora\prekladateľa),ale vulgarizmy používané Maxom…síce práve slovník vyjadroval jeho emócie,no absencia hrubých výrazov v takmer polke knihy a ich následné opätovné použitie v pár pasážach pri konci, bolo prinajmenšom zvláštne. Ak má niekto vycibrený slovník, má ho taký permanentne,nie len vo výnimočných situáciách. Keďže sa dej odohráva v Amerike,je tu pár do očí bijúcich neamerických vecí,ale čo sa mi veľmi páčilo,bolo zakomponovanie nášho malého (Česko)Slovenska do príbehu. Autorkin štýl je ľahký, čtivý; postavy majú charaktery, ktoré sa pekne vyvíjajú; opisy nie sú otravne zdĺhavé; zápletky sú zaujímavé, žiadna prehnaná dráma… naozaj som si čas s knihou užila a už teraz sa teším na ďalší príbeh od Klemanovej. Verím, že bude ešte lepší,ako NESÚĎ, KÝM NEVIEŠ
Mafia udrela	Kde začať?Asi hneď na začiatku XD Začítavalo sa mi riadne ťažko! Priama reč neboviacla označená pomlčkou alebo úvodzovkami ako sme tradične zvyknutí. Proste tam bola... dialóg prebehol popri monológu,opise prírody či bežnej činnosti bez akéhokoľvek náznaku kde je koniec rozhovoru(alebo jeho začiatok). Ako už názov udáva,mafia udrie. Z Nemecka,kam emigroval, sa domov,na Slovensko, po roku '93 vráti hlavný hrdina s vidinou kráľovského života veľkopodnikateľa. Tvrdo pracoval,to mu nikto neberie,ale mať také naivné predstavy o (akejkoľvek)krajine,v ktorej nežijete…. Takže okrem štýlu písania a naivnej postavy, ktorá opustí sľubne sa rozvíjajúce zázemie v cudzine, slušný zárobok a dočasne aj lásku svojho života (pričom tá láska teda bola iba na papieri...viac emócií prežívam na toalete pri čítaní zloženia osviežovača vzduchu, ako bolo cítiť z postáv). V tej dobe(!po prevrate!)mal takmer každý mobilný telefón (síce som bola decko,no my sme nemali ani pevnú linku XD nie to mobil) a chuť podnikať. Niekto zo svojich úspor,niekto z úspor iného. Celý príbeh je o veľkých očiach podnikania, naivný, zaslepený chlapík, ale s peniazmi. Ako podnikanie dopadne,mi bolo jasné od začiatku,no atmosféra riadneho napätia mala byť až na posledných stranách- áno,mala byť,ale nebola…chýbala tomu šťava, uveriteľnosť a hlavne emócie (teda okrem fňukania uneseného skoropodnikateľa) spoiler!!!mafia, vyhrážky, únos, týranie, bez pokusu o útek,len ľutovanie sa hlavnej postavy :\| koniec spoileru!!! Vážne...a to finále. Aj keď som od príbehu nečakala nič, toto bolo napriek tomu sklamanie. Nechápem, prečo je na obálke modelka a ktorú postavu má zosobňovať(ak teda vôbec niektorú), keďže v 85% knihy dominujú muži a nijak dizajn nekorešponduje s príbehom… taktiež mi nie je jasné, prečo autorka vložila do príbehu priateľku hlavného BOSSA, ďalšie zbytočné zapĺňanie strán...Ale! Nejaké pozitívum na knihe? Jasné! Nemá ani 200 strán
Rebelský dědic	S touto autorskou dvojicou som už mala tú česť. Sklamali, prekvapili alebo som dviacostala to, čo som očakávala? Čítajte... Príbeh Rusha a Gie sa mi páčil. Najmä zo začiatku,kedy sa oťukávali. Na knižných hrdinoch zbožňujem,ako ľahko nadväzujú priateľstvá\ známosti.. Rush sa zdal byť mrzútom,ale vykľul sa z neho taký plyšový medvedík akurát na túlenie :\ Podľa názvu by asi nejedna čitateľka hľadala v hlavnom hrdinovi zlého chlapca...opak bol však pravdou. Niekedy mi bolo až smiešno ako doliezal za Giou(niežeby sa tomu ona bránila XD ). Ale ako to už býva, nemôže s ňou byť. Lebo má zásady! Ktoré síce porušuje,ale veď nevadí, snaží sa a snaha sa predsa cení. Keď už konečne Rush dovolí (nielen) svojmu srdcu vstúpiť do života Gie,zas sa niečo stane. Musím povedať, že ma to vôbec neprekvapilo, aj keď som nečítala anotáciu. Záver je taký šokujúci, že potrebujete ihneď čítať ďalší diel a ja sa len modlikám aby moja predtucha bola nesprávna (lebo fakt netuším o čom by bola celá ďalšia kniha). A len tak na okraj...Rasha vzrušovalo, keď Gia hovorila neslušné slová. Zvláštne, že autorky nejak zabudli alebo zámerne nevyužili na tento detail po zvyšok knihy… Musím však povedať, že autorskému kombu idú bravúrne vtipné konverzácie, slovné prestrelky a zábavné situácie… Fajn oddychovka
Projekt snov	Môj prvý kontakt s autorkinou tvorbou dopadol nad očakávania. Keďže sa jedná o pviacrvú časť série,kde hlavnú úlohu v každej knihe stvárňuje jeden z bratov, je zjavné, že sa ešte máme na čo tešiť. Trilógiu odštartoval práve najmladší z bratov, Rowan. Už v úvode,pri prvom stretnutí so Zahrou, som sa uškŕňala. Lauren chémiu medzi postavami vie opísať doslova hmatateľne! Toto je jedna z podmienok, ktorú pri knižných vzťahoch mám. Ak iskry lietajú jedna radosť,moju priazeň si autorka udrží a príbeh hltám každú voľnú chvíľu. Ak máte radi playlisty ku knihám, v tejto si prídete na svoje. Zoznam skladieb vám isto navodí správnu atmosféru. Čaro zábavného parku, ktoré sa nesie celým dejom (keďže Rowan je jedným z dedičov Dreamland-u), nám neukáže len tú peknú stránku. Rozoberajú sa v príbehu financie, zázemie a spokojnosť zamestnancov, renovácie, udržiavanie očakávaní zákazníkov po dlhé desaťročia. Toto Asher zvládla perfektne! Nahliadnuť do zákulisia, nazerať cez plece kreatívnym tímom zábavného parku, nakuknúť do hlavy muža vo vedúcej pozícii….proste paráda! Veľmi sa mi páčilo rodinné zázemie Zahry a to,ako žili Dreamlandom. Premena Rowana bola očividná každou kapitolou, práve vplyvom Zahry a jej milej sestry. Ak máte radi striedanie pohľadov v kapitolách,Projekt snov vám ulahodí. No a na záver musím podotknúť, že obálka je krásna, pretože v jednoduchosti je krása. Kniha nie je nejaký tlsťoško,ale dejom si vás získa a zápletkami pripúta... nájdite si dostatok času, pretože toto je jeden z príbehov, ktorý sa dá prečítať na posedenie.
Si môj sen	Bez zbytočných pripomienkových fráz či sumáru minulého dielu série, nás autorka viacvhodí do deja a pokračuje tam,kde Si môj osud skončil. Nakoľko mi prvá časť pripadala dosť dejovo zrýchlená, potešila som sa, že táto kniha má o 100 strán viac. Moje nadšenie ale vyprchalo už po pár stranách. Síce u autorky vidieť posun,popisuje situácie a prostredie viac, no stále som mala pocit, že mi toho v príbehu dosť uniká. Opäť sa podľa mňa autorka spoliehala na dôvtip čitateľa,ale u mňa funguje,ak je dej plynulý, napísaný "polopate". Nové postavy v príbehu boli fajn,no zanechali vo mne ešte viac otázok...jednou z nich je, aký je HADÍ ÚSMEV :\ Súrodenecký vzťah Dominiky a jej brata bol fakt zvláštny a vzťah Dominiky a Raya sa vôbec nijak nevyvinul. Tvorili ľúbiaci sa pár,ale city akosi zostali mimo príbehu aj v tejto knihe. Musím povedať, že autorka má fantáziu, potenciál,aj slušnú slovnú zásobu na tvorenie zaujímavých viet,no pre mňa tejto sérii stále niečo chýba. Niečo, čo by ma udržalo v napätí; niečo,čo by mi "otvorilo oči" a nezanechalo vo mne kopec otázok.
Kniha Ohňa - Dračí svet	Na vyše 400 strán pokračovania napínavých situácií medzi drakmi a tútormi som boviacla veľmi zvedavá. Autorka píše jednoducho,akoby pre mládež,ale nakoľko sú postavy dospelé a vyskytuje sa dosť násilia, neodporúčala by som knihy čítať knihomoľom mladším ako 16 rokov. Anna vytvorila krásny,no nebezpečný Dračí svet,v ktorom sa hlavné postavy ocitli. Priamy stret drakov a tútorov sa v tejto knihe neudial,no mali sme tu preskakovanie medzi dračím a tútorským dejom. Čo ma však dosť miatlo bolo, keď sme sa ocitli v minulosti(a to mi doplo až po pár kapitolách) postáv Ondreja a Ivana. Tiež mi vadilo, že v knihe každý kričal. Nikto nezvýšil hlas,nezvolal, neodpovedal nahnevane...proste kričal. A postavy to robili často! S knihou som trochu bojovala, pretože autorka dokázala aj na štvrť strany rozvinúť zbytočný monológ o samozrejmom vývine udalostí, či o myšlienkach postáv. A "zlatým klincom" boli pre mňa úlohy Sandry. Najmä to aká mala byť inteligentná,no v skutočnosti mala IQ izbovej teploty mimo vykurovacej sezóny :\ otravná, namyslená, vraj zamilovaná (to som jej teda nezhltla rovnako,ako nehynúcu lásku Trystana a Lily :\| proste mi pri opisoch chýbal cit),ale na konci to, ako sa Ondrej k Sandre správal,dokonale v jednej vete Viginti vystihol :D No a vzťah Trystana a Lily… Tu sa musím tiež pozastaviť. Lily sa mi nezdala taká v predošlých častiach ako teraz. Každého odsúdila pri prvej zmienke,aj keď odpustiť vedela ako šibnutím čarovného prútika. Nenávidela Sandru aj Stvoriteľku(dosť silné slová!)a Trystana by bola bez ľútosti schopná zabiť...proste riadne výkyvy nálad a správania X( Napriek toľkým ALE sa mi však stále Kniha ohňa ako celok páči a som zvedavá ako to s Vigintim celé dopadne.
Štatistická pravdepodobnosť lásky na prvý pohľad	Trochu som sa zľakla, či príbeh 24.hodín nebude až príliš podrobný (chápete... ľviacudské potreby, monológy, nudné dialógy, každé žmurknutie a podobne). Našťastie príbeh Hadley a Olivera bol doplnený kapitolami o minulosti (to mi padol kameň zo srdca). Vzájomné sympatie hlavných hrdinov, tínedžerov,neboli okaté a nešlo o lásku na prvý pohľad (alebo že by predsa?- v každom prípade.. ). Dej,aj samotné spoznávanie postáv bolo plynulé, prirodzené. Presne pre tento typ literatúry,pre mládež,vhodné. Bolo by to príjemné čítanie, avšak u mňa bol kameňom úrazu Hadley-in otec X( tieto kapitoly,kde sa vyskytuje,mi pili krv. Chápem, že sa rozvody dejú denne, nie vždy to je jednoduché,no správanie tohto chlapa bolo na facku(keby len na jednu!)... Napriek do seba zahľadenému otcovi, ktorý mi pil krv,sa kniha čítala dosť rýchlo. Autorkin štýl je fajn a musím povedať, že aj keď bol záver presladený,akosi to do celého príbehu zapadlo...a čo sa týka názvu, zvláštne,ale jediná zmienka v príbehu o štatistike nesie názov celej knihy.
Rebelské srdce	Dúfala som, že sa mýlim v tom,o čom bude celá druhá časť knihy. Žiaľ,moje modlikviacanie mi trt pomohlo,lebo to čo som nechcela,som dostala. Dlhší úvod, úplne predvídateľné zápletky...neviem,no od autoriek nemám veľa načítaného,ale aj tak si dovolím tvrdiť, že táto kniha je ich najslabšia. Povedala by som, že až zbytočná. Ono to vôbec nie je zlý príbeh. Je priemerný. Ale mohol sa vojsť do jednej knihy a jednu situáciu nebolo potrebné rozoberať v piatich kapitolách so striedaním uhla pohľadu. Síce sa duológia čítala rýchlo (dokonca aj mne, pomalému čitateľovi)a nalákali ma hlavne obálky,po knihách by som viac nesiahla ani v prípade, že by som už nemala\nemohla prečítať vôbec nič iné. Zbytočne naťahované situácie, pričom od začítania sa prvej časti sme isto všetci vedeli ako Rush a Gia dopadnú. Ale musím podotknúť, že aj ked bol Rushov darca genetického materiálu skutočný zmrd, na záver sa zachoval pekne. Aspoň niečo spravil správne pre svojho syna.
Kníhkupec z Kábulu	Po knihe o Andersovi Breivikovi som si povedala, že po autorke ešte určite siahnviacem. Jej štýl je perfektný. Bola som zvedavá na ostatné jej knihy a práve Kníhkupec z Kábulu je jej najznámejšie dielo. Åsne bolo umožnené pobývať v rodine kníhkupca niekoľko mesiacov. Sultán Chán(ako ho Åsne pomenovala, chrániac tak skutočnú identitu podnikateľa a jeho rodiny)ako rešpektovaná hlava rodiny,rozhodoval o každom a všetci bez výnimky ho poslúchali. Matka, sestry, bratia, synovci...Ako najstaršiemu chlapcovi sa mu dostalo všetkého, najmä vzdelania, aj keď boli chudobní. Hneď v úvode som dostala pomyselnú facku. Epizóda,kde sa Sultán (myslím, že už bol 50tnik)rozhodol vziať si ako druhú manželku 16-ročnú príbuznú. Jeho dovtedy jediná manželka musela s pokorou prijať mladú ženu, prenechať jej miesto nielen v spálni,ale napriek nesúhlasu rodiny s druhou svadbou,potupu "starej" manželky zavŕšil tým, že im osobne musela navliecť zásnubné prestene. Lebo Sultán to tak chcel. Už tu,a to bolo vskutku v úvode príbehu Chánovcov,bolo jasné ako sú vnímané ženy v Afganistane. Vďaka Åsne sme mali možnosť nahliadnuť do života každého člena rodiny-v značnej miere ovplyvnený Sultánovými príkazmi a rozhodnutiami. Ženy to mali\majú naozaj ťažké,no ani chlap, ktorý nemal to šťastie, že sa narodil ako prvorodený, nič nevyhral. Neviem do akej miery autorka sprostredkovala skutočné pocity postáv a koľko toho si domyslela,ale podala celý príbeh perfektne. Po každej kapitole som si vravela...JE TOTO MOŽNÉ V 21. STOROČÍ? Ženy ako slúžky, zahalené, podriaďujúce sa každému, najmä tie mladé. V závere príbehu sa mi až vlasy dupkom stavali, čo všetko pretrpela Lejla, Sultánova najmladšia sestra. V úplnom závere knihy Michal Hvorecký šokuje!V afgánskom kníhkupectve majiteľov syn pil kofolu! Poznal bryndzové halušky, lokše a pivo! Milovník československého dizajnu a kuchyne sa nájde asi všade XD
Krivdy minulosti	Nerada porovnávam knihy,ani od rovnakého autora. Snažím sa na každú knihu pozeraviacť ako na niečo jedinečné. Pri Bornemisze sa obávať už nebudem musieť. Nakoľko si sama nastavila latku svojim debutom poriadne vysoko, novými dielami ju len dvíha vyššie. Toto útle dielko má +\- 100 strán a je dostupné ako e-book za pár €. Prečo si ho kúpiť? Históriou dýchajúci krimi príbeh s fantasy prvkami! Nezvyčajná kombinácia žánrov? Rozhodne! No Bornemisza dokázala opäť vytvoriť jedinečný svet. Atmosféra mi pripomínala nočný,ponurý Londýn pri vyčíňaní Jacka Rozparovača. Hlavné postavy, súrodenci, boli rozdielni, vládlo medzi nimi napätie, no ich schopnosti vás prinútia špekulovať, či dary, ktoré dostali do vienka(či je to prekliatie?) súvisia s ich zvláštnymi vzťahmi. Záhadné okolnosti a úmrtia v meste ich zvedú dokopy. Prídu však záhade na koreň? Keďže je príbeh na pár strán, zhrnutý v 8. kapitolách, nečakajte zbytočné opisy. Tým sa Bornemisza nikdy nevenuje. Ide priamo na vec, vie, čo je pre príbeh a dynamiku dôležité. Všetko servíruje v pravý čas,bažíte po ďalšej a ďalšej stránke…. až ste sklamaní, že je koniec. Ja som teda bola. Epilóg pootvorí dvierka ďalšiemu príbehu,no zatresne vám ich pred nosom... Neostáva iné,len čakať na ďalší diel. V závere knihy je ZOZNAM SCHOPNOSTÍ OBDAROVANÝCH, čo je veľmi cenná pomôcka, pretože niektoré postavy sa ukážu, predvedú svoje schopnosti alebo sa o ich dare hovorí. Teším sa na ďalší diel aj kvôli širšiemu využitiu ostatných schopností. Mňa najviac zaujala postava SMRTIČA,Huga, a toho, čo môže vidieť po dotyku nahej kože. Okrem samotného príbehu je fajn,ako sa autorka vyhrá s dizajnom (aj) e-kníh.
Prebudená mágia	Slovenská autorka,píšuca pod pseudonymom, nám priniesla na pulty kníhkupectiev sviacvoj debut. Ide o dosť, dovolím si tvrdiť, riskantný žáner, pretože náš trh je zaplavený YA fantasy zo zahraničia. To však neznamená, že domáci autor pohorí. Som veľmi rada, že som mala možnosť čítať autorkinu prvotinu. Natalin štýl písania skvelý. S textom som sa skamarátila od prvých riadkov. Nie som jazykovedný odborník,no mne úplne stačí,ak sa neopakujú slová vo vetách a autor vie s našim ľubozvučným jazykom narábať. A to Fox vie. Vyhrá sa so slovami tak, že podá mladému čitateľovi potrebné informácie bez opakovaných fráz. A teda. Okrem nádherných ilustrácií (nielen na obálke) máme šikovný popis bytostí, prostredia, postáv a situácií, ktoré sú nenásilne vsadené do samotného deja. Toto na fantasy zbožňujem. V niektorých príbehoch nás autor vhodí do deja a spolieha sa našu predstavivosť, či nám veci objasní až po xy stranách. V Katji nič také nehrozí. Spomenie sa legenda? Áno, máme ju v texte šikovne pretlmočenú. Objaví sa bájny gryfón? Natali nám ho nielen opíše,ale aj znázorní na ilustrácii. Zaujímavosťou je tiež pomenovanie kapitol,namiesto zvyčajne použitého číslovania. Samotné kapitoly sú krátke, čo zaručuje dynamiku deja a vy len neradi pustíte knihu z ruky. Okrem postáv (o každej si vieme podľa popisu spraviť úsudok), zápletiek (, ktorých nie je prehnane veľa,no zároveň sa stále niečo deje), bojov(áno,aj na život a na smrť) sa mi veľmi páčilo, že na prvý pohľad nepodstatný detail sa v príbehu po pár stranách stane dôležitou súčasťou deja. Romantická linka v tomto žánri nesmie chýbať. Je príjemná, nenásilná a som zvedavá ako to s hlavnými hrdinami bude v ďalšej časti. A čo vytknem? Ja teda nemám čo!
Kvet	Ako podnadpis hlása, hlavná hrdinka má jasný životný cieľ- nedopadnúť rovnako, aviacko 3 generácie žien v jej rodine. Babka, matka a sestra skončili samé s dieťaťom na krku v mladom veku, bez ukončeného štúdia a ružových vyhliadok do života. Tak sa naša hrdinka (asi ste si všimli, meno som zabudla) zatne, študuje ako mulica, na VŠ si privyrába v kvetinárstve, na párty nechodí a má len jedného naj kamoša- geja (šokujúce, však? Naozaj nič proti, ale akoby každá hrdinka v knihe MUSELA mať kamaráta geja...asi sa hetero kamošky minuli v predošlom storočí ). Áno, presne v tom kvetinárstve, kde údajne pracuje naša pilná včielka len jeden deň v týždni, si ju nájde záhadný týpek. Záhadný nie je až taký záhadný a aj tých odpracovaných dní v kvetinárstve bolo nejak veľa a zrazu žiadne ...proste (mmm ako to napísať slušne? skúsim) dve autorky píšuce jednu knihu, môžu dopadnúť ako naše skvelé duo S&S s dilógiou Iba s tebou a Bez teba, alebo aj na totálnu hovadinu ako sa to podarilo Elie a Shee-akoby sa tieto dve pretekali, ktorá príde s väčšou kravinou, nasilu pchali (údajne)inteligentnej babe do hlavy hlúposti, ktoré následne vypúšťala v dialógoch ústami X( správala sa ako rozpoltená osobnosť; hlavný hrdina bol iba mechom udretý egoista a obhajoval sa tým, že všetko robí pre Charlotte(tým menom si fakt nie som istá,ale volajme ju tak)! Zbrklé rozhodnutia absolútne proti vlastnému presvedčeniu, ktoré mi nepripadali uveriteľné ani pri zbavení zmyslov pri zamilovaní! Naozaj zlý! zlý! zlý! príklad chorej lásky pre 15-ročné dievčatá, pre ktoré je táto kniha určená. Rozhodne ju obchádzajte!!!ale, aby som len nekritizovala, obálka a symbolika fialovej ruže bola krásna.
999 Posledný strážca	Je náročné písať o knihe s témou, ktorá vás nezaujíma. V tejto to bolo primárneviac náboženstvo, politikárčenie, intrigy. Dej sa odohráva v rokoch od 1540 a 1933. V knihe sa vyskytujú reálne postavy z dejín a primárne ide o tézy grófa z Mirandoly, ktorý mal v úmysle zjednotiť náboženstvá, resp. otvoriť oči ľuďom pred praktikami vtedajšej cirkvi s tým, že kresťanstvo nie je založené na hodnotách aké si vo svoj prospech pretvárajú vysokopostavení. Musím sa priznať, že aj keď bol príbeh fajn, nedokázal ma pri sebe udržať. Miestami som sa naozaj nudila a prispeli k tomu opisy a neúrekom postáv, v ktorých som sa strácala. Zväčša som sa nútila do čítania,no akonáhle prišli na rad zmienky o Ferrucciovi, Picovi- grófovi z Mirandoly, Leonore, Elene (až po polke knihy) sa príbeh čítal sám,ale na striedačku s nudou :\ Čo sa týka predstaviteľov cirkvi,pri týchto pasážach sa mi chcelo grcať(bez pardónu). Koniec koncov sme sa nedozvedeli, čo sa s 999 tézami stalo a to je gro príbehu- ochraňovať ich a v správnu chvíľu ich zverejniť… Dodnes asi tá správna chvíľa nenastala(čiže príbeh bol asi zbytočný) Príjemnou vsuvkou na záver boli rozpísané osudy niektorých hlavných postáv knihy
Nabijak	Nabijak má pre mňa len jeden význam a v podstate sa zhodnem s názorom hlavnej hrviacdinky zo začiatku knihy. Až na to, že z Nabijaka sa vykľul roztomilý, slušný romantik :\| žiadny porno kráľ, sexuálny maniak či nymfoman(=správne slovo je satyr, povedal múdry google). No ale pekne poporiadku. Caroline, hlavná hrdinka, nebola ničím výnimočná, aspoň v mojich očiach. Ja však nie som Nabijak :D Simon bol,ako každý hlavný hrdina,kus chlapa na pohľadanie. Spolu tvorili susedské kombo, ktoré sa slovne doťahovalo pri každej príležitosti. Áno, príbeh bol veľmi svieži, vtipný a romantický (aj keď podľa názvu a obálky by asi každý s chochmesom očakával skôr erotický príbeh). Čo ale bolo na škodu v tejto knihe, tak jednoznačne spád. Občas som mala pocit, že namiesto svižého zjazdu šliapem do strmého kopca...Dej dosť dlho stagnoval. Nehýbal sa. Aj keď autorka robila čo mohla,aby vzájomné iskrenie postáv čo najviac oddialila, podľa mňa to príbehu škodilo. "Slow burn romance" najvyššieho kalibru. Netvrdím, že 3\4 knihy bola nuda,ale naozaj, celý vzťah Caroline a Simona nemusel byť až taký odkladaný. Moja prvá kniha od autorky a aj keď to v konečnom dôsledku nebolo zlé, až taká nadšená som nebola.
Môj hriech je láska k tebe	Na prvý pohľad ma prekvapila obálka. Netradičná voľba pixelovej ilustrácie sa naviacozaj podarila. Taktiež anotácia sľubovala zaujímavé čítanie. Netvrdím, že prvé vety sú jediným pozitívom! To isto nie,ale poďme si povedať o (z môjho pohľadu) negatívach a rušivých prvkoch. V prvej tretine knihy sme mali neúrekom slovných spojení: podlomené kolená, brnenie tela, bozk na ružové pery, pričasto bola spomínaná priam nadpozemská krása Lex; Ďalej sme tu mali Lexinu rozpoltenú osobnosť- ľúbim ťa a o pár riadkov nižšie = nežiarlim,to by som k tebe musela niečo cítiť; ďalej Michalove úvahy (aký je namotaný a nadržaný-kým si neprišiel na svoje); a polku knihy sme pri rôznych udalostiach čítali toto=>On: Neurážajte Lex; Ona: ďakujem, že si sa ma zastal Najväčší zvrat v polke knihy by bol aj uveriteľný, nebyť božskej krásy hlavnej hrdinky...moja reakcia bola PPČ(rozumej PleskPoČele!) :\| takže, síce to do deja zapadlo, čo-to sa vysvetlilo,ale uveriteľné to teda nebolo. Čo sa týka postáv, a tých bolo teda hojne(predstavte si mexickú telenovelu a herecké obsadenie),boli rôznorodé. Najviac mi nesedela Nikol. Vraj mala 18,no správaním by som jej netipla viac ako 13 rokov. Veľmi sympatický mi bol Daniel, ktorého som si dllllho mýlila s Dominikom a Michalov otec. Čo sa týka krimi zápletky, ako prvý podozrivý ma napadol práve ten pravý! Aj keď autorka hádzala návnady zľava sprava, istá som si až do konca nebola. Čo ma doslova dráždilo pri čítaní boli prezývky Alix, Fína a Klar X( akože mená si vyberá autorka,ale prečo takéto skratky?! aspoň mne to nejde ani do huby -_- ALE! Autorka má veľmi dobrý štýl písania,aj keď by sa kniha dala okresať najmä o opakujúce sa scénky,na prvotinu bola veľmi dobrá. Avšak dávam len celé hodnotenia,tak pre tentokrát to bude takto… teším sa na ďalšie príbehy od Veroniky
Eleanor a Grey	Eleanor a Grey sa stretnú na večierku ako tínedžeri. Ona utiahnutá knihomoľka,onviac obľúbený krásavec. Slovo dá slovo a spriatelia sa. Eleanor ochorie mama a Grey sa vysporiadava so situáciou doma ako vie. Jeden druhému sú oporou, ich vzťah sa pomaličky prehlbuje,no osud ich cesty rozdelí. Po rokoch sa ich životy opäť pretnú v druhej časti knihy. Tak ako sa v bolesti odlúčili,rovnako v bolestivom období sa znova stretnú. Neprezradím nič viac. Len vážne,prichystajte si vreckovky. A veľa! Nádej strieda beznádej, zákerná choroba, ktorá ubíja rodinu, nehoda, ktorá poznačí každého člena domácnosti, či už fyzicky alebo psychicky, to ako sa postavy vyrovnávajú so životnými skúškami, do toho šikana, myšlienky na smrť, túžba po normálnom živote….verte mi, túto knihu čítajte, keď ste emočne vyrovnaní. Keď nemáte depresie či horšie dni. Pri čítaní dokážete oceniť a uvedomíte si svoje každodenné šťastie. To, že ste zdraví, máte milujúcu rodinu, priateľov, že ráno vyšlo slnko… Žiaľ,k tejto skvelej knihe mám jednu pripomienku, ktorá ale nebude mať dopad na celkové hodnotenie. Autorka veľa opisovala vnútorné rozpoloženie postáv, čo je skvelé, dokázala som ich pochopiť. Ale v troch vetách za sebou opísať to isté, niekedy aj tými istými slovami, bolo naozaj zbytočné. Síce sa to nedialo na každej strane,ale nebol to ani výnimočný jav :\ Dúfam, že sa mi podarí ešte niečo od autorky prečítať a snáď to bude rovnaké emocionálne harakiri ako Eleanor & Grey
Posledný list od milenca	Autorku mám na muške už dlho! Toto bolo moje prvé "rande" s jej tvorbou a aj keďviac som nekrochkala blahom,nebolo to úplne zlé. Kniha je rozdelená do 4. častí. Pred každou kapitolou sú úryvky alebo časti listov\odkazov\mailov… v poďakovaní sa spomína, že väčšina je úplne náhodná a ja po celý čas čo žmolím knihu v rukách, premýšľam,ako niektoré tie "intrá" zapadajú do kapitoly X( no, niektoré nijak a je to tak(asi) zámerne… Príbeh je rozprávaný v dvoch časových líniách, čo by mi ani tak nevadilo. Ale! Život Jennifer Stirlingovej, distingvovanej manželky azbestového, chladného magnáta 60.tych rokov, je prerozprávaný na striedačku z obdobia po nehode a pred ňou. Už tu som bola občas trochu mimo,a to nevravím o postavách, ktorých sa tu mihne celkom dosť. Všetky mená priateľov a známych manželov Stirlingovcov aj s priezviskami...Isto si viete predstaviť môj výraz _ Do príbehu nás však vovedie novinárka Ellie v súčasnosti, ktorá nie je celkom spokojná so svojim životom,aj keď si to mylne nahovára. Zvláštne je, že ju autorka nechala takmer na polku knihy "zmiznúť" a venovala sa len životu Jenny. Oba príbehy sa pretnú,autorka sa snažila (? možno ani nie)o pár zvratov, ktoré som očakávala a aj prišli... Žiaľ, príbeh hodnotím ako lepší,no stále priemer.
Cena za bozk	Moja prvá skúsenosť s touto autorkou dopadla nadmieru uspokojivo. Už upútavky a viacúryvky vydavateľstva na knihu Cena za bozk sľubovali perfektný príbeh a ten som aj dostala. Úvod bol z pohľadu hlavného hrdinu Masona. Nie je tajomstvom, že popri štúdiu pomáhal mame s financiami tým, že predával svoje telo. Práve na začiatku sa dozvedáme ako sa to všetko začalo,no postupujúcim príbehom,kde už bola rozprávačkou Reese, vidíme aj odvrátenú stránku takéhoto povolania. Nie je to len o "pekných" peniazoch,ale aj o odsudzovaní,predsudkoch a nálepke. Ani Reese to nemá v živote jednoduché,doslova utiekla zo svojho rodiska na opačnú stranu krajiny k rodine,kde navštevuje miestnu vysokú školu. Jej príbeh je až šokujúci a dozvedáme sa ho len veľmi pomaly. Veľmi sa mi páčila (aj keď v úvode som bola zhrozená, akým spôsobom musela Reese vpadnúť do brigády)linka so Sarah s DMO. Reese starostlivosť o ňu zvládala perfektne a bolo krásne, aké puto si medzi sebou vytvorili. Celkovo autorka píše príjemne, do príbehu zakomponovala viacero zvratov a zápletiek a tu musím vyzdvihnúť práve tú finálnu. X( Takto som stískala oči, prečo to musela dokafrať takýmto klišé koncom,ale vytrela mi zrak! Takýto záver som naozaj nečakala a som veľmi, veľmi spokojná. A v epilógu sme sa dozvedeli aj čerešničku na torte, čo sa stalo s pôvodcom Reesených problémov. Cena za bozk je romanticko-iskrivá pecka s kvapkou erotiky,kopou zvratov a perfektného mixu ľudských pováh. Na konci knihy je "návnada" na ďalší diel série a teda... vyzerá to byť na rovnakú pecku akou bola prvá časť
Polnočné slnko	Celkom som sa zabávala na ostatných recenziách, ktoré poukazovali na Edwardovu cviachorobu- majetnícku povahu, vytrvalého stalkerka, mohli by sme povedať, že trpel aj rozdvojenou osobnosťou XD mne tieto 'detaily' vôbec nevadili, veď som čítala Bellinu sériu, takže som predpokladala o čom bude to isté, z Edwardovho pohľadu. Bolo to skvelé. Ak milujete pôvodnú tetralógiu, nebudete sklamaní. Vidím do hlavy Edwarda,ako bojuje sám so sebou. Najmä v prvej štvrtine knihy, kde sa chudák Ed pasuje s predstavami upírieho masakru(nielen) v triede. Mali sme možnosť dozvedieť sa ako a za akých okolností nastala premena u Edwarda,ale aj u zvyšku rodinu Cullenovcov. Čo sa týka Edových myšlienkových pochodov, chápem, prečo sa mnohým zdajú opakujúce a zdĺhavé. Z rovnakého dôvodu, prečo väčšina čitateľov nedala šancu Stephinej knihe HOSTITEĽ. Má veľmi podobné črty v opisoch myšlienok a emócií, a aj preto milujem aj príbeh invázie mimozemských čudesností, ktoré obsadzovali ľudské telá a mysle. Ja vlastne ani nemám moc čo ku knihe Polnočné slnko písať, ódy nikoho nezaujímajú… ale dá sa niečo vytknúť knihe, ktorú milujem? Áno...ja som totiž ani len netušila, že Polnočné slnko je Edwardovým pohľadom LEN ku knihe Súmrak. Tešila som sa na jeho výlet do Talianska, Volturiovcov, tehotenstvo Belly, to ako prežíval jej premenu, Renesme a vôbec... nuž,budem musieť čakať ešte veľmi dlho kým sa to dozviem-ak vôbec :D
Zabudnutý príbeh	Najvýstižnejšia kategória tejto knihy je- rozprávka pre dospelých. Hlavným aktéviacrom príbehu je Samko z Banskej Bystrice. Miluje knihy, svoju maminu, dospeláka kamaráta pána Iksa a s rovesníkmi si veľmi nerozumie. Úvod bol celkom fajn a ja som tak rozmýšľala- o čom bude celá kniha?! No potom to prišlo- Samko putoval z krajiny do krajiny kde bol viditeľný iba pre niektoré postavy, čo bolo pre mňa celkom zvláštne. Nechápala som prečo tomu tak bolo, no záverečnou časťou knihy som sa k tomu dopracovala (aj keď mi to mohlo dopnúť popri čítaní)... Neuvedomila som si to práve preto, že ma nejak nelákalo vedieť, čo sa bude diať s postavami v knihe, nebažila som po poznaní ich osudu. Autor má veľkú fantáziu, úžasný dar reči, používa krásne metafory a myšlienky, no boj dobra so zlom v tomto prevedení vôbec nebol mojou šálkou kávy. Čo je pre mňa ako literárneho hulváta najhoršie, nepochopila som, prečo Namočený-do-smoly a pán Mínus s manželkou toľko bojovali práve proti Samkovi(len preto, že bol dobrý človek?,preto, že jeho dobrota vždy zvíťazila?neviem). V každom prípade,budem veľmi rada ak si knihu prečítate a rovnako aj iné recenzie, pretože kniha má čo ponúknuť širokému záberu čitateľov.
Lady Fuckingham	Ako inak, neprečítala som si anotáciu. Od Wilde-a som dávnejšie čítala Cantervilviaclské strašidlo, ktoré bolo veľmi príjemným čítaním. Predpokladala som, napriek názvu, že pôjde o nejakú "historickú paródiu" alebo niečo v tom zmysle. Počas čítania som si uvedomila, že vlastne ide o obyčajné porno :\| Áno,aj som to dočítala (musím povedať, že autor tejto novely mal aspoň akú- takú fantáziu, na rozdiel od knihy s názvom Sexie-deníček nymfomanky :\ ). V skratke, Lady Fuckinghamová sa už v úvode knihy zmieni o tom, že je smrteľne chorá. Asi len zo zvedavosti, na akú záhadnú chorobu to vlastne umrie, som pokračovala a vytrvala v čítaní. Zvláštne bolo, že už v dvanástich rokoch sa začala sexuálne vzdelávať- to ma trochu zaskočilo ,ale vlastne celkovo príbeh je dosť taký bizarný. Ale kvitujem, že to bolo poňaté ako príbeh. Áno, bolo tam veľa sexuálnych scén, veľa sexuálnych opisov, veľa z vrhlostí, ale odhliadnuc od toho to malo aj dej. Porno nevyhľadávam, nie je to moja šálka kávy, ale ani neodsudzujem sympatizantov tohto žánru, preto hádam ani neviem dostatočne oceniť snahu autora (nech už je ním ktokoľvek), tak je hodnotenie aké je.
Za zdmi	Začiatok bol taký nemastný- neslaný. Hlavná hrdinka Kristy má chorého otca a dosviacpievajúceho syna Ryana, ktorý má nejaké problémy v škole. Doteraz bol skvelým, bezproblémovým študentom. Kristy sa zoznámi s Ryanovým trénerom karate a v dosť krátkom čase sa dajú dokopy, vezmú sa a začne sa nová, šťastná etapa života. Alebo nie? Veru,niekedy sa šťastie zvrhne v pár okamihoch a Kristy ani nevie ako,je z nej utiahnutá pretvarujúca sa živá troska. Pred otcom a synom sa tvári ako je všetko v poriadku, pretože Lance vie kedy a kam udrieť aby to nebolo vidno… Kristy pracuje vo väznici a "stará" sa o ľudí odsúdených na smrť. Spriatelí sa s Cliftonom, väzňom, ktorý si ako jediný všimne zmeny v Kristynom správaní. Zdôverí sa mu. To, ako Kristy nakoniec naloží so svojim životom je naozaj zaujímavé. Záverečná tretina knihy sa mi páčila najviac. Príbeh Kristy bol doplnený o Cliftonovu "spoveď" za akých okolností bol odsúdený. Vďaka poslednej tretine knihy som vylepšila hodnotenie. Chcela som ju ohodnotiť ako priemer…
Cítiť znova	Hlavná aktérka tejto časti, Sawyer, sa mihla v prvej časti,kde si nesadla s Alieviac. V druhej časti bola síce odmeraná, no starostlivá priateľka spolubývajúcej Dawn. Veľmi som sa tešila práve na túto časť, lebo nahliadnuť do hlavy zvláštnej Sawyer a zistiť prečo je aká je, bolo priveľkým tajomstvom a lákadlom zároveň. A taktiež, keďže z tejto Moninej voľnej série je jasné, že každý si nájde svoju spriaznenú dušu, som ani len netušila ako sa divoká párty žena Sawyer dá dokopy s tichým, utiahnutým týpkom v motýliku, Spencerom. Čo ležalo na srdci hlavnej hrdinke nebolo jednoduché a autorka nám len po kúskoch odhaľovala jej trápenia. Úprimne, poplakala som si. Bolo mi veľmi ľúto všetkého,s čím Sawyer musela bojovať. Sama, pretože sa pred zlým svetom uzavrela. Radšej. Aby ju ľudia nesklamávali. Spencer bol tiež úplne iný ako som ho vnímala v druhej časti, keďže sa priatelil s Dawn. Veľmi sa mi páči ako Kasten skĺbi jednoduchý, čtivý štýl písania,tak typický pre žáner YoungAdult s ťažšími témami, napriek tomu veľmi reálnymi. Šikana, osamelosť, problémy minulosti, strata blízkych...s tým všetkým sa potýka nejeden mladý človek. Ako inak,nie len Sawyer mala svoje trápenia,Kasten neušetrila ani Spencera. V každom prípade,to bol (podľa mňa)opäť lepší príbeh ako predošlé dva. Už teraz sa teším na ďalší diel a dúfam, že Kasten ZNOVA prekvapí…
Kým si pri mne	Autorka ma svojim debutom, Noc, ktorá mi zmenila život, veľmi prekvapila. No po viacprečítaní jej druhej knihy musím sňať z hlavy pomyselný klobúk. V prvom rade,je badať neuveriteľný autorský posun. Vidieť, že jej vpadnutie do knižného svet pomohlo vo viacerých oblastiach. Isto si neraz povedala, že pri prvej knihe s terajšími skúsenosťami, by robila všetko (alebo aspoň väčšinu)inak. Nevadí, človek sa učí celý život.Tu je plod jej snaženia. Lina napísala úžasný príbeh. Žiadna prvoplánová láska! Krutý osud, ktorý sa s Olíviou a jej zdravotným stavom zahral ako mačka s myšou,ma neraz rozplakal. A toto bola asi prvá kniha v mojom živote,pri ktorej som spotrebovala viac ako jeden balíček papierových vreckoviek. Stručné venovanie (VŠETKÝM SILNÝM ŽENÁM) a prológ, vás uvedú do obrazu. Našťastie to nie je príbeh beznádeje,letargie a čakania na smrť. Je o neuveriteľnom odhodlaní, bojovnosti, o tom,ako vám okolie, ktoré vás má rado, môže vliať do žíl nádej, lásku a chuť žiť. "Chcela som žiť. A žiť neznamená čakať, kým prejde búrka, znamená to naučiť sa tancovať v daždi." Autorka nám ukáže aj minulosť hlavnej hrdinky. V kapitolách sa strieda prítomnosť a minulosť-rodinné zázemie, prežité trápenia už v detstve a malé záchranné koleso v podobe najlepšieho priateľa Daniela. Ich cesty sa rozchádzali, ale pevné puto priateľstva pretrvá a Daniel, napriek tomu, že sa venuje svojej rodine,je obrovskou oporou Oli. Pri čítaní som sa dokázala vžiť do postavy Olívie, trpela som s ňou, zatínala zuby pri vyšetreniach...Nebolo to pre mňa ľahké čítanie. "Niekedy tie najťažšie rozhodnutia musí človek urobiť pre dobro svojich najbližších." Lina Elys píše veľmi realisticky, takže nečakajte presladené scénky a už vôbec nie záver. Rozhodne najlepší príbeh, aký som mala možnosť čítať v tomto žánri! Vrelo odporúčam!!!
Rozchodové blues	No povedzte… nie je tá obálka famózna? Keď mi kniha prišla, nevedela som od nej viacodtrhnúť oči. Vnútrajší dizajn tiež nezaostáva, autorka si dala záležať na detailoch, ktoré určite potešia každého milovníka "pekností". Príbeh v žánri YA, je písaný jednoduchým,čtivým štýlom. Hlavná hrdinka Nia je z Francúzska a práve pricestovala na štúdiá do Londýna. Musím povedať, že som sa nevedela vcítiť do Niinej kože. Ani som sa nestotožňovala s jej rozhodnutiami,no súdiť ju nebudem. Autorka vie, prečo jej nadelila povahu,s akou sa Nia musela vyrovnať rovnako,ako so svojimi psychickými problémami. Hneď po príchode do Anglicka stretla v škole Alexu,potom spolubývajúcu Poppy a povahovo podobnú Oliviu. Táto štvorica bude spolu vymetať párty, deliť sa o strasti aj radosti. Na scéne sa objaví,ako inak, chalan s povesťou sukničkára a lámača sŕdc. Opak je pravdou a Malik, Angličan s pakistanskými koreňmi, je v podstate zlatíčko. Síce sa láska ako hrom vzala ako blesk s jasného neba,nevadilo mi to. Autorka sa zameriavala na dni,kedy sa niečo dialo, čiže som netápala v nudných denných rutinách. Ich vzťah je aj rýchlym vzplanutím lásky turbulentný. Aj keď si autorka capla na obálku (podľa mňa)riadny spoiler a len som čakala KEDY to už príde,celkovo sa mi zápletky a zádrhele páčili. ="On má Harvard a miluje život chápeš ma? A keď som s ním,tak si pripadám ako veľký daždivý mrak, ktorý nad ním visí a nechce odísť."= Čo sa týka vzťahu a zlosti Nii na mamu,to som dokázala pochopiť. Aj keď dávno nemám 20,nezdalo sa mi to detinské,z čoho Niu obvinil nielen brat Étienne(zbožňujem to meno),ale aj Malik. Pre niekoho je odpúšťanie ťažšie... ="Jej ruky boli teplé a zohrievali tie moje. Chcela by som, aby ma aj mama raz tak chytila za ruku a ja by som cítila,aké hrejivé teplo z nej vychádza. Ale možnože jej ruky sú studené ako moje. To ja neviem,pretože ju nepoznám a ona nepozná mňa."= Celkovo príbeh hodnotím ako fajn oddychovku. Krátke kapitoly zaručujú, že stránky miznú pred očami. Malé odporúčanie-pri knihe nič nepapajte,hlavne ak máte slabý žalúdok ako hlavná hrdinka, inak budete grckať spolu XD
Nemé prežívanie I.	Slepý život som naozaj vychválila. Autorka nesklamala, opäť predviedla svoj taleviacnt narábania so slovom. Tak ako v predošlej časti, tak aj teraz nám každú kapitolu prerozpráva iný rozprávač. Tentoraz však okrem Soran, Druona, Zaeona a Darie, na scénu vstupujú postavy Flochana a Reynarda. Aj keď mi táto kniha pripadala ako rozbehová, keďže je Nemé prežívanie rozdelené do dvoch zväzkov, vôbec sa nedá tvrdiť, že sa nič nedialo. Pri Darii sme zažili jej detstvo, dospievanie, to, prečo bola v Slepom živote zatrpknutá, nebojácna, húževnatá...nemala to ľahké a nie len tu opäť Bornemisza dokázala, že sa neštíti popisovať násilie a brutalitu v rôznych podobách, no akosi sa jej to podarí napísať s citom. Nie ste v šoku z opisov, ale vyvolajú vo vás presne to, čo majú, prežívate všetko buď ako postava alebo sa "len prizeráte". Myseľ autorky je fascinujúca. Dokázala vytvoriť dokonalý svet, v ktorom ide o život každému, namixovala púť postavám,pridala pohľady do ich minulosti, spriada vízie ich budúcnosti, nebráni sa bojovým scénam, brutalite, až nechutnostiam… verím, že v pokračovaní Nemého prežívania sa stane ešte veľa zvratov,ale na to si budeme musieť chvíľu počkať. ...len podotýkam,toto nie je fantasy s jednorožcami pre dievčatká ;) napriek tomu,je famózna!
Slzy čarodejníkov	Začnem pozitívami. Vidieť ohromný autorov posun oproti prvej časti. Už teraz sa viacpreto teším na ďalšie Fatulove knihy. Poemy\básne na začiatku každej kapitoly sú už typické pre sériu Lysanthys. Osviežia tak knihu a navnadia na to, čo sa bude na nasledujúcich stránkach odohrávať. Čo sa týka samotného deja,aj tu vidieť rast autora. Testosterónové boje neboli tak hojné, opisom Stano venoval viac priestoru, vývoj postáv a vzájomných vzťahov, ktoré boli v predošlých častiach pokryvkávajúce mali konečne ten správny šmrnc a gradáciu a čo sa týka romantickej linky, noooo nedopadlo to podľa mojich predstáv, ale nepredvídateľné situácie by mali byť v knihe vlastne prínosom,nie? Sama neviem čím to je,no často som sa strácala v dejových súvislostiach. Možno som nečítala dosť pozorne. Týkalo sa to najmä postavy Thomasa a to od začiatku do konca. Tiež pri čítaní epilógu sa mi zdal úvod povedomí a tak som si čítala začiatok každej kapitoly. Rovnaký úvod mal prológ.Ale všimla som si, že autor rád používa na začiatok kapitoly alebo odseku opis počasia\prírody (aj keď nie je podstatný pre dej). Nerada porovnávam knihy.Ale! Séria Lysanthys nie je to najlepšie fantasy, čo som kedy čítala (každý má iné preferencie, všakže ;) ),ale rozhodne nie je ani priemernou. Isto stojí za prečítanie.
Tajomný les	Aj keď sa kniha nazýva Tajomný les, v jednotlivých príbehoch ide hlavne o samotnviacé zvieratká žijúce v ich prirodzenom prostredí. Bohaté a krásne ilustrácie dokážu aj malým deťom predstaviť rodiny zvieratiek a ich bežný život. Každá dvojstrana sa venuje inému živočíchovi, prípadne jeho "susedom". Textu je poriedko, ale vystihuje ilustrácie na stránkách. Pre rozvoj detskej pozornosti máme na každej stránke otázku a samozrejme, detská všímavosť sa prejaví ihneď. Teda aspoň u nás. Pauli odpovedala aj na tie otázky, ktoré si položila sama. Týkali sa zvieratiek na obrázku. Rátala, opisovala- vytvárala si vlastný príbeh…. V závere autorka vytvorila priestor na bližšie spoznanie hlavných aktérov knihy- rôzne druhy obyvateľov lesa a ich dĺžku života, spoločenstvo,v ktorom sa v prírode bežne vyskytujú, veľkosť svorky, dĺžka života a iné zaujímavosti. Knižka je určená pre detičky od 4 rokov a podnadpis ILUSTROVANÝ SPRIEVODCA PRE NAJMENŠÍCH MILOVNÍKOV PRÍRODY by nemohol byť trefnejší.
Nevhodný návrh	Po niekoľkých varovaniach, že táto kniha je obdobou príbehu o Popoluške, som sa viacvyslovene nevedela dočkať, kedy sa začítam. Okrem toho, že Quinnovej štýl písania mi náramne sedí, som bola zvedavá ako pojme Popolušku práve v súvislosti s rodinou Bridgertonovcov. Už v úvode je nám predstavený trpký osud "Popolušky" Sophie. Naozaj, akoby bola prepísaná časť detskej knihy až po samotný ples. Ale bez obáv, toto všetko (aj nepekné správanie macochy a nevlastných sestier) sa udeje na prvých stranách knihy. Práve odchodom záhadnej lejdy z plesu to začne byť zaujímavé. Opantaný druhorodený Bridgerton, Benedict, sa usiluje zistiť totožnosť tajomnej dámy. Iniciály z rukavice, ktorá sa mu vo všetkej početnosti dostala do rúk, sú jeho mame Violet známe, Ben tak má aké-také vodítko. Žiaľ,pre Sophie, macocha zistí po kom Benedict pátra a neľútostne vyhodí Sophie na ulicu. Viac vám z príbehu neprezradím, no ja sama som hltala stránku za stránkou. Bola som napätá ako struna. Nedokázala som odhadnúť čo sa bude diať, či pri opätovnom stretnutí Ben spozná Sophie a ak aj nie,tak kedy? Nakoľko sa Quinnová neštíti zakomponovať do príbehu aj sexuálne scény, netrpezlivo som čakala aj na tie XD lebo rozdielne spoločenské vrstvy so sebou nesú isté prekážky či očakávania….tu sa ale musím pristaviť. Benedict mal s mamou taký rozhovor, že mi vohnal slzy do očí. Tomu sa vraví v prvom rade byť matkou. Až potom vysoko postavenou ženou v spoločnosti, na ktorú sú kladené nároky, rovnako ako na jej deti. Bije sa za svoje deti ako levica a aj keď sa nestotožňuje s rozhodnutiami svojich detí, stojí po ich boku, je im oporou, nešetrí láskavým slovom a materinskou radou. Stále si stojím za tým, že táto séria je časť od časti lepšia.
Peklo je otvorené	Počas čítania som sa dozvedela, že ide o druhú časť série, čo však nie je probléviacm, pretože prípad obvineného masového vraha sa rieši len v tejto knihe. Rozprávačmi sú vyšetrovateľ, matka zavraždeného dievčaťa spred 18 rokov, riaditeľ psychiatrického ústavu a neskôr sa pridá kolegyňa-kriminalistka, ktorá má pomôcť pri rozlúštení záhady,novej vraždy mladej 14-ročnej litovskej prostitútky. Kto vlastne vraždí,ak je Rask, ktorý sa k starým vraždám priznal, zavretý na psychiatrii? Polka knihy bola dosť zdĺhavá. Nedá sa povedať, že nudná,ale nejak ma postupujúci dej nedokázal pri sebe udržať v napätí a čítať stranu za stranou. Po polovici sa to rozbehlo. Autor navodil dokonalú Nórsku zimnú atmosféru- zimu, hmlu, sneh… vďaka tomu aj mne neraz prešiel mráz po chrbte. Paranoja (alebo oprávnené obavy?!) hlavných vyšetrovateľov mi navodzoval nepríjemné pocity, najmä v prípadoch, keď sa vyšetrovateľka, slobodná matka, obávala o svoju malú dcéru. Celkovo bol príbeh asi dosť prekombinovaný a vlastne sa nijak konkrétne neskončil. Celé rozuzlenie pravdepodobne budem musieť nájsť v pokračovaní.
Nebezpečná nevera	Od autorky som mala možnosť čítať jej prvotinu s názvom Za hranicami rozkoše. Hnviaceď na úvod oznamujem, že autorka sa nijak v písaní nezlepšila... Používa stále zvláštne postavy, nestále, správajú sa divne, odhliadnuc od tých s diagnózou. Takisto dej je o ničom. Áno, vymyslí zápletky a dobré! Ale nevie ich podať (pre mňa) pútavo. Opisuje nepodstatné hlúposti. Veľkým plusom však je, že nepíše 500-stranové knihy. V prológu mi takmer vypadli oči a dusila som sa smiechom na "príhode"s kefou. Vraj je to erotický triler,ak opomeniem (extrémne)sexuálne scénky Denisa,tak by som to pomenovala len trilerom,aj to dosť nepodareným. ALE! Priznávam, že celý príbeh zachraňoval Lukáš, vďaka ktorému ma aj príbeh bavil. Bol dokonalým rytierom na bielom koni. Príbeh bol na striedačku z pohľadu Kristiany a Lukáša, občas sa "utrela vlastná" kapitola aj Denisovi. Čítala som ako blesk,len aby som sa dostala k pasážam,kde som Lukáša obdivovala či ľutovala :( mal to v živote ťažké,ale stále veril vo svoju šťastnú budúcnosť. Nakoľko ma táto kniha, s prehnaným výskytom ľudí s diagnózou "blázon",bavila viac ako milostný príbeh o strýka a netere(ktorý som im vôbec,ale vôbec nezožrala),chcela som dať príbehu až 4*. Rozhodla som sa nakoniec pre 3, keďže tu bolo stále kopec vecí, ktoré chýbali alebo mi vadili.
Císařovy čepele	Príbeh je rozprávaný v kapitolách,kde sa striedajú traja súrodenci,deti cisára Sviacanlituna, ktorý je zavraždený. Jeho dcéra je síce najstaršia,ale na trón dosadnúť nemôže. Tak ju otec menuje aspoň ministerkou financií a verí, že sa jej podarí odhaliť vraha, pretože na cisára už bolo spáchaných niekoľko atentátov. Adare ma bavila najmenej,no možno to bolo tým, že ako postava mala najmenej priestoru. Cítim, že sa v tejto postave skrýva veľký potenciál a dúfam, že ho Brian využije v ďalších častiach série. Tieto časti boli pretkané Adarinou nenávisťou, honbou za vrahom a slepou snahou odsúdiť ho na smrť… Kaden, prostredné dieťa pokračovateľa rodu Malkeenianov,a budúci cisár je v horách na učení u mníchov. Našťastie v knihe sú aj vysvetlivky, pretože vo fantasy svete sú názvy, ktoré sa jednak ťažko vyslovujú a zároveň by sme u väčšiny len hádali ich význam. Kaden ma bavil v prvých kapitolách,kde sme sa len zoznamovali…Potom mi už pripadal ako taký trtko. Síce v závere mi padla sánka nad tým,ako sa zachoval a čo dokázal,ale veľmi v mojich očiach nestúpol. Tieto kapitoly ma príliš nebrali,ale… Valyn-to bola láska od prvej zmienky. Ako jediné dieťa cisára nemal "planúce",ale tmavé oči,preto nemohol nastúpiť na trón. Okrem toho,na rozdiel od brata, ktorý žil s mníchmi,sestry, ktorá žila v luxuse paláca,sa Valyn takmer denne snažil o svoje prežitie. Mal sa totiž stať kettralom- bojovníkom,zabijakom,vojakom= kompletný vraždiaci balík. Napriek tomu bol citlivý,oddaný priateľom a neraz bol za svoj pôvod šikanovaný. Valyn s Kadenom v závere vytvoria parádnu zápletku a Adare zistí niečo, čo jej "vrazí dýku do srdca"... Ako celok je to naozaj skvelý príbeh a pokračovanie, verím,bude ešte lepšie.
Zimná knižka pre Lucinku	Tak toto bola jedna z mála knižiek od Stonožky, ktorá nás neoslovila. Až po prečviacítaní som sa dozvedela dôvod a aj to,z iných recenzií. Totižto "Lucinka" je nové vydanie knižky staršej ako ja. Absolútne som ju nepoznala, ale samotný príbeh nezaujal mňa, ani Pauli. Knižka je rozprávaná v krátkych príbehoch bežných dní počas zimy. Bežných dní, myslím dní bez mobilov, TV a podobne, ktoré naše deti už ani nepoznajú. Lucinka trávi predvianočný čas u babky a dedka a očakáva príchod bračeka na svet. Knižka je bohato ilustrovaná a záverečná tretina knihy sa venuje obrázkovému slovníku, vysvetlivkám a zhrnutiu, pričom potrénujeme pamäť dieťaťa. Pre nás, žiaľ, taká priemerná knižka.
Veriť znova	Kto by pochyboval, že po mojom nadšení z knihy Začať znova,sa nevrhnem na voľné viacpokračovanie série ZNOVA? Na príbeh o utiahnutej Dawn a vždy veselom Spencerovi. No sú skutočne takí,ako ich vnímajú priatelia? V každom je oveľa viac. Postupne to jeden druhému odhalia. Našťastie je Spencer neodbytný,aj keď je Dawn až príliš odťažitá. Chémia funguje, takže odolávať dlho nemá zmysel. Veľmi sa mi páčil vývoj ich vzťahu. Každý z nich mal svoje tajomstvá. Tie Dawnine ma šokovali a úprimne,zlomili mi srdce hneď niekoľko krát. To, aký vzťah mala so svojím otcom,bolo až dojímavé. Skutočne som upustila slzu. Čo však svárilo Spencera bolo veľmi tajomné. A dosť dlho sa ani Dawn nechcel zdôveriť (nie to ešte čitateľovi)...Kasten je majsterka v narábaní so slovami. Jej štýl sa číta doslova sám, veľmi ma baví a som rada, že Monu radím medzi svoje obľúbené YA autorky. Píše s citom,humorom, so štipkou dramatična a spolu je to pre mňa to pravé orechové... príjemným spestrením bol Dawnin profesor(ten druhý, myslím, že sa volá Nolan,alebo tak nejak)...mala v ňom skutočnú podporu,a na tak mladého človeka dostala aj mnoho skvelých rád pre svoju budúcu spisovateľku kariéru.
Zvrátené mesto	Autor má rád veľa postáv v knihách, čo síce môže byť mätúce, ale ak si zaradíte viackaždú postavu kapitole, budete presne vedieť kto kam patrí, kto je kto a o čom daná kapitola bude. V tejto konkrétnej knihe máme psychopata\vraha, sporiadanú rodinu, rodinu so synom s duševnou poruchou, rodinu s násilníkom, chalana ktorý je priateľský, ale bez záväzkov a unesenú dievčinu. Spleť týchto postáv, ich myšlienkových pochodov a ich života sa poprepletá. Čo je skvelé je Miščiho štýl písania. Nekafre sa so zbytočnosťami, s opismi, ide rovno na vec! Sústredí sa na dej, akciu, zápletky, tým pádom vám na pár stranách dá dokonale prepracovaný príbeh. Jeho knihy sú jednohubky a nedokážete ich pustiť z ruky práve z tohto dôvodu. Už na začiatku si myslíte, že viete kto je únoscom, tyranom a psychopatom v jednom, ale Jakub vás bude perfektne zavádzať,a až dokonca si nebudete stopercentne istí, ktorá postava sa skrýva za maskou slušného občana Hlohovca. Áno, čítate dobre, dej sa odohráva v našom malom meste; teoreticky by sa tento príbeh mohol odohrávať aj vo vašom susedstve. Mám len jednu malinkú výčitku autorovi, a to za Soňu a jej správanie na konci knihy...Takto by sa žiadna normálna žena nezachovala (toto nie je spojler;nemá to priamy súvis s celou zápletkou príbehu), to však absolútne nemení nič na fakte, že vám knihu stopercentne odporúčam! Ja som nadmieru spokojná a už teraz sa neviem dočkať, kedy Jakub Mišči vydá ďalšiu knihu. Jeho tvorbu žeriem a trileri od neho sú nutnosť(čím vás ešte nalákať? čo takto zašité očné viečka?! môže byť? vážne Miščiho čítajte!!! stojí za každé euro)
Hriešne vinný	Ide o druhú časť série, je rovnako skvelá ako prvá. Megan ukončila knihu Hriešneviac bohatý tak, že nebolo poznať nejaký časový úsek medzi dvomi knihami. Úplne nadviazala akoby ďalšou kapitolou… viem si predstaviť že z tejto trojdielnej série by bola jedna hrubá kniha, kľudne aj 700 stranová, pretože sa to číta naozaj rýchlo a ľahko. March má úžasný štýl písania, to, ako strieda prítomnosť a minulosť spred 10 rokov, kedy sa Whitney a Lincoln stretli, zoznámili a ako napredoval ich vzťah, až po dnešok, kedy stále riešia zlyhania z minulosti,je na celom príbehu fantastické. Kapitolky sú krátke, stále sa niečo deje. Obálka knihy by mohla napovedať, že pôjde o "porno" alebo samú erotiku, ale v skutočnosti, riešia sa tu rodinné problémy, odhaľujú charaktery ľudí, ktorí ovplyvňujú životy hlavných postáv a najmä tie, ktorých by sme najradšej z príbehu vyčiarkli. Opäť je v popredí Whitney a Lincoln ako ju chce chrániť, čo sa mu čiastočne aj darí. Najväčšou oporou, no zároveň aj "bodačom dýky do chrbta" jej vlastná rodina, ktorá jej ostala. V tejto knihe Megan použila veľmi netradičné mená ako Karma, Cricket, Roosevelt... zaujímavé nie? Na záver, ako inak, prišiel šok a ja sa neviem dočkať tretej časti
Milovaný nevlastný brat	Prvé stretnutie s tvorbou tejto autorky dopadlo nadmieru dobre… knihu som prečítviacala za dva večery a vďaka nej som našla stratenú chuť k čítaniu Príbeh Grety a Eleca sa začína v deň, keď je Elec donútený okolnosťami presťahovať sa k otcovi a jeho novej žene (a nevlastnej sestre). Zdanlivá nevraživosť medzi nimi je zábavná. Také tie klasické knižné doťahovačky a žiarlivostné scénky 17-18 ročných tínedžerov...bolo to veľmi fajn,bavila som sa, štýl autorky je ľahký a čtivý. Od začiatku bolo jasné (aj z obálky), že zahoria láskou alebo aspoň vášnivým okamihom. Bola som zvedavá ako to celé autorka pojme, pretože dej odsýpal celkom rýchlo. Pred polovicou sa to stalo! Ostala som v šoku a so slzou v oku...a zrazu? Bum! Presunuli sme sa v čase o 7 rokov. Postavy boli dospelé,aj ich správanie. Čiže kniha je určená širšiemu publiku, čo sa často v knihách tohto žánru nevidí. Od začiatku ma mrzelo, že kniha nemá kapitoly z Elecovho pohľadu. Ale to by asi nebola Ward,keby ma milo neprekvapí. Pred koncom formou knihy, ktorú Elec napísal a poslal Grete,sme mohli prežiť celý jeho život. Od malého chlapca,po stretnutie s Gretou,ich (ne)vzťah a život po tom,ako sa ich cesty rozdelili a opätovné stretnutie. Jeho knižný príbeh končí otvorene a asi tušíte prečo. Za mňa veľmi krásny príbeh, premyslený, možno tu-tam s nejakým klišé,ale to už k týmto knihám (aspoň pre mňa) neodmysliteľne patrí.
Ten deň	O tejto knihe ste už toho isto veľa počuli, veľa recenzií zahliadli a úprimne, tviaciež som tých, ktoré by príbeh Massima a Laury chválili, veľa nevidela. A úplne oprávnene :\ Tak,ako sa dokážem stotožniť s príjemnou recenziou,u mňa síce nie je zvykom kritizovať,ale dokážem sa stotožniť aj s recenziou s výhradami k príbehu. Áno, prvú časť s názvom 365 DNÍ som celkom pochválila (až na hlavnú hrdinku),v pokračovaní dej nezachránil ani temperamentný mafián Massimo,ani zápasník MMA, ani maďarský "gej",ani….no,nikto… autorka si na seba nasúkala príliš veľa a nejak mám dojem, že sa z toho sama nevie vymotať. Veľkým zápletkám predchádzajú nudné stránky, ktoré záver síce zachránil a asi to jediné Lipinsku zachránilo pred absolútnym prepadákom. Nie som profesionálny kritik,ale s kľudným svedomím si dovolím povedať, že naše vydavateľstvá by po týchto knihách ani neštekli. Možno je to prehnané tvrdiť,ale vidím aké sú nároky na našich autorov, a akí sú skeptickí a nároční slovenskí čitatelia. Čo sa týka samotného deja,bol pritiahnutý za vlasy viac ako v prvej knihe. Laura by mala brať lieky nielen na srdce,ale na hlavu by jej tiež jedine prospelo. Massimo je milujúci manžel (nejak som ale nepostrehla tie detaily, kedy tú nehynúcu lásku prejavuje) a vzápätí sa mení na talianskeho chrapúňa… Zvláštne,no Blanka sa opakuje nielen v sexualnych scénach (ani ich nerátajte :\ ),ale ako som spomínala v recenzii 365 DNÍ,bola som zvedavá aké zápletky vymyslí (keďže všetko možné naplácala hneď na úvod)...neprekvapila… okrem obšmietania sa iných mužov okolo Laury a žien v blízkosti Massima, únosu (sorry,spoiler :D ) a rizikového tehotenstva, čo sa dalo čakať...no tu sa musím pristaviť! Lipinska predtým,ako vymyslí diagnózu a sexuálne scény,mala by to nejak rozumne doladiť, pretože toto tu značne pokrivkávalo. Čo mi ešte nesedelo bol preklad. Toľko mi to vŕtalo v hlave, až som na to prišla... slovník patrí mužovi a bolo to citeľné najmä pri sexuálnych scénach. Neviem,no pár kníh mám načítaných a proste... ženy volia iné slová a slovné spojenia. Rozhodne však netvrdím, že je preklad ZLÝ! To nie! Je len iný.. Ale! Bola som aj veľmi potešená. Úvod bol z pohľadu Massima a naozaj som sa potešila, že kniha bude písaná z oboch pohľadov. Hm...bola som oklamaná, pretože okrem úvodu svoj "štek" Massimo nedostal. Takže okrem záveru a krásnej obálky ma kniha nijak zvlášť nenadchla.
Vikomt, který mě miloval	Úvod je venovaný hlave rodiny Bridgertonovcov. Jeho úžasný prístup k deťom a oddviacanosť manželke si najviac užil najstarší s detí, Anthony. Práve vzťah s otcom a jeho náhly, nepochopiteľný odchod má za následok jeho správanie. To, že je ľahkovážny sukničkár, aj keď šarmantný, má na svedomí práve jeho presvedčenie, že nemôže mať vlastnú milujúcu rodinu, pretože jeho úmrtie bude mať na ňu neblahé následky. V rodine Bridgertonovcov totiž stratu otca znášali veľmi ťažko a matka s Anthonym, ktorý sa rozhodol zastúpiť svojho otca aj pri výchove mladších súrodencov, sa s úmrtím milovaného nevyrovnali doteraz. Ako blesk z jasného neba, Anthony vyriekne, že je čas oženiť sa. Jeho bratia, ktorí mu v tom čase robia spoločnosť, lapajú po dychu šokom. Zaumienil si sobáš s najkrajšou debutantkou s tým, že to bude manželstvo bez lásky. Až pokým nespozná jej sestru, nevýraznú Kate. Dobrodružstvo plné vtipu, slovných prestreliek a humorných situácii začína. Aj keď som si všimla Quinnovej podobnosť"rovnice", na ktorej vyskladala prvé dva diely série (uvidíme,ako to bude v ďalších častiach), vôbec mi to neprekážalo. Popravde, tešila som sa na každý nový riadok príbehu a kniha mnou prečítaná za 2 dni tomu nasvedčuje. Juliin štýl písania zbožňujem, tak isto jej humor a zbožňujem všetky postavy, ktoré sa v príbehoch vyskytnú (dokonca aj starú Fiteringovú-tak to vyslovujem ja,lebo je to fakt jazykolam-a jej podrezaný jazyk). Takže mám za sebou D(aphne) a A(nthony)...kto bude ďalší :D?
Polámaná loutka	Hmmmm. V recenziách často vídam slovné spojenie ČAKAL\A SOM OD PRÍBEHU VIAC. Ja viacsa pridám do opačnej skupiny, pretože od tohto príbehu som čakala rozhodne menej. Menej psycho, menej bizarných situácii, menej násilia. Nestalo sa...Ale! Autorka písať vie. Možno by sa mala zamerať na fantasy pre dospelých. Keďže hlavní hrdinovia majú 16-19 rokov, asi by som mala knihu radiť medzi YA,nie? Noooo, lenže,pri niektorých scénkach som sa aj ja červenala! V každom, prípade Amo "má gule" niečo také dať na papier. Pozor, možný spojler- znásilnenie, pedofília, sexuálne násilie...to je len najhorší výcuc z tohoto psycho príbehu=koniec spoileru! Aj keď sa nudnejšie pasáže striedali s tými "akčnejšími"(až tak veľa ich zas nebolo), kniha sa čítala veľmi dobre. Musím povedať, že postavy, najmä Maddie, neoplývajú bohvie akým intelektom,no na druhej strane, ak by boli postavy inteligentné, Polámaná loutka by nebola tým podivným dielkom, ktorým je. Veľkým plusom autorky je, že závery vie fakt písať! Zvedavosť vám nedovolí useknúť sériu nedočítanú.
Vražda, sex a sem-tam láska	Vražda,sex a sem-tam láska je veľmi zaujímavá kniha. Dej sa odohráva v mafiánskoviacm prostredí,pre mňa dosť reálne popísanom. Hlavnou hrdinkou je Eliška, ktorej trauma je nám opísaná už v prológu.Je to sila,fakt! Aj keď som dôvod "nevysvetliteľného" správania Elišky tušila, vôbec mi to nevadilo. Celkovo sa mi kniha veľmi páčila, originálne prostredie, svojské postavy, ktoré nie sú také ako sa na prvý pohľad zdá a jazyk, ktorý sa úplne do tejto knihy hodil. Proste "cukrový slovník" by tu nesedel a veľmi autorku obdivujem, že zvolila tento neobvyklý štýl, ktorý istotne nesadne každému. Musím vyzdvihnúť zápletky, vpadnutie zatrpknutého Michala do deja a následné formovanie vzťahu. Tiež za veľké pozitívum tejto knihy považujem vsuvky minulosti, ktoré mi lepšie pomohli pochopiť dej a konanie postáv. Ale! Trochu ma rozčuľovali akoby nedotiahnuté myšlienky. Kniha ma dosť miatla množstvom postáv a ich príbuzenstvom,ale to bude určite tým, že toto je od pani autorky prvá kniha, ktorú som čítala a tento fakt moje celkové hodnotenie neovlyvnil.
Chce sa mi s tebou m(a)ilovať	Táto lahôdka je nabitá humorom, dvojzmyslami(pri e-maile s fotkou vtáka mi zabehviacloXD ), lietajúcimi iskrami, tajomstvami, výčitkami, pripálenými hrncami a v neposlednom rade odopierania si toho,po čom srdce piští. Zoe a Caleb nám, ktorí sme čítali prvú časť série, neboli neznámi. Zoe ako spolubývajúca a najlepšia kamarátka pažravej Delie, Caleb ako obľúbený hráč bejzbalu na škole a Deliin expriateľ. Obaja sú šialení v tom najlepšom slova zmysle, sú oddaní svojim blízkym, makajú na sebe a svojich snoch. Vzájomná chémia hlavných postáv u mňa fungovala a žrala som ich maily rovnako, ako spoločne strávené výnimočné chvíľky. Ako inak, opäť tu bol záhadný dôvod, prečo "hrdličky" nemôžu byť spolu. Okrem dôvodu, že Caleb je ex najlepšej kamošky. Celý tento zvrat bol pre mňa slabý. Škoda. Síce to z Caleba urobilo ešte úžasnejšieho chalana nielen v očiach Zoe,ale aj v mojich, stále to bolo málo. Nezaznačila som si citát, ale vravelo sa tam niečo v tom zmysle, že to, odkiaľ pochádzame, z nás nerobí lepšieho alebo horšieho človeka! Práve pre TOTO sa cítil Caleb menejcenný,aj keď to starostlivo ukrýval. A všetci, čo sme čítali túto knihu vieme, že sa Caleb minimálne raz zachoval chrapúnsky! Aj keď bol miláčik a dalo sa to pochopiť, mohol sa zachovať inak...ale Zoe je super baba a všetko je,bolo a bude tak ako má. A musím povedať, že poďakovania Teagan sú vždy super :D jej vzťah s Colleen Hoover musí byť perfektný takéto poďakovanie by som si na Hooverovej mieste dala zarámovať Za mňa napriek tej slabšej zápletke dávam 5*(prevažujú kladné pocity)
Rozprávky z mestečka	V knihe nájdete 12 rozprávok s ilustráciami, ktoré nie sú na každej strane. To jviace skvelé pri uspávaní, detičky nie sú "rušené" kresbami a sústredia sa na čítaný príbeh. Veľkým, priam obrovským plusom knižky je zvuková stopa. Funguje vďaka aplikácii Readmio, ktorú si môžete stiahnuť na Android alebo iOS úplne zadarmo, prípadne za poplatok PREMIUM balíka. V úvode rozprávkovej knihy máte jednoduchý postup, vďaka ktorému sa prečítané hrubo vytlačené slová alebo slovné spojenia pomocou mobilného telefónu, premenia na zvuky (smiech, vtáčí spev, zvuk škriabania, zívanie a mnohé ďalšie). Toto čítanie bude nielen pre deti,ale aj pre vás, oveľa zaujímavejšie. Rozprávočky sú poučné, odporúčam sa s deťmi o príbehoch porozprávať. Konanie hlavných hrdinov jednotlivých príbehov a ich zdôvodnenie najmä menšie deti ľahšie pochopia. Dve posledné rozprávky sú dokonca s vianočnou tématikou. Vrelo odporúčam ako knižku, tak aj aplikáciu,ale nezabúdajte, kúpou podporíte detičky bojujúce v nemocnici
Black-out	Musím povedať, že prvé stránky ma uchvátili. Ale len do mementu,kedy sa neobjaviviacli prvé technické veci :\ Pri vysvetleniach procesu elektriny, ktorá sa vyrába, distribuuje, rozvádza až po "šťavu" zo steny v byte...no,pre mňa, technického mantáka, to bolo ako prechádzka španielskou dedinou X( a taktiež počítačové záležitosti, keďže v príbehu sa vyskytujú IT machri. Síce mi autorov štýl, čo sa týka namakaných technických info,nesadol, príbeh samotný bol fascinujúci. Ako som spomenula, autor sa nepúšťal do písania naslepo. Perfektne naštudované jednotlivé odvetvia a následky spôsobené výpadkom energií. Zima, bez funkčného kúrenia; hlad, bez zásobovania obchodov; preprava, bez funkčných čerpacích staníc; úmrtia, bez adekvátnej lekárskej pomoci; masívny úhyn zvierat, bez dojenia, kŕmenia, vykurovania; havárie v jadrových elektrárňach a čerešničkou na torte je ľudský hyenizmus! Akoby nestačilo, že všetci boli na jednej lodi, aj v takýchto situáciách sa prejavovala "najvzácnejšia" ľudská črta- sebeckosť! Fascinovalo ma, ako autor nezabudol na nič! Až som si hovorila- do kelu,fakt, veď aj tento problém je kvôli výpadku! V príbehu sa vyskytuje naozaj veľké množstvo postáv (niektoré sa mihnú jednorázovo ako vodič kamióna), viacero miest a štátov,ale práve vďaka podnadpisom miest, bolo aj orientovanie sa v postavách a riešenej problematike, jednoduchšie. Či sa kniha končí happyendom, ťažko povedať…. každá katastrofa má dlhodobé následky Za mňa 4*(-1 kvôli tým technickým veciam, ktoré pre mňa prínosom neboli,ale rozhodne neboli v príbehu zbytočné)
Hriešne bohatý	Podľa nádhernej obálky, s vystúpenými nápismi aj na chrbte knihy a zlatou farbouviac, som očakávala príbeh nabitý erotikou. Očakávanie neboli naplnené, to však neznamená, že kniha nebola dobrá. Bola vynikajúca! Na necelých 240 stranách sa vyvíja príbeh Lincolna a Whitney. Osudy týchto dvoch hrdinov sledujeme z oboch pohľadov a čo je ešte zaujímavejšie, máme aj pohľady do minulosti, taktiež z oboch pohľadov. Kapitoly sú krátke,dej odsýpa. Veľmi sa mi páči, ako Meghan začne písať príbeh prítomnosti, navnadí vás a ukončí kapitolu. Hodí vás do minulosti o 10 rokov späť a vysvetľuje, čo sa vlastne stalo, pretože už prvá veta v anotácii vysvetľuje, že hlavní hrdinovia nemôžu žiť spolu šťastne až do smrti. Sú objasnené rodinné drámy, problémy, dokonca aj dávna história, kedy a ako vznikol konflikt medzi rodinou Whitney a Lincolna. Zápletky sú veľmi fajn, podľa mňa sa aj hlavní hrdinovia správajú adekvátne svojmu veku, žiaden prehnaný afekt, detinskosť a podobne. To sa však nedá povedať o vedľajších postavách. Sesternica Whitney je riadna sviňa a spolu s Lincolnovou matkou mi neskutočne pili krv a predpokladám, že aj vďaka týmto dvom semetrikám sa ešte riadne "zamiešajú karty". March vymyslela skvelý príbeh a záver prvého dielu je napínavý! Keby nemám po ruke pokračovanie, asi ma klepne, takže hop šup na druhý diel. Nemám čo vytknúť a tento príbeh som si absolútne zamilovala.
Lev a vtáčik	Opäť jedna krásna detská knižka z vydavateľstva Stonožka. Prednedávnom sme čítalviaci, ak sa to tak dá nazvať, keďže knižka mala naozaj minimum textu, detskú knihu Tukoni. Okrem toho že sú krásne graficky spracované obe, majú spoločné aj to, že neoplývajú "zbytočným" textom. Knižka je odporúčaná pre detičky od troch rokov a text je naozaj iba vodítkom a objasnením toho,čo na obrázkoch je,aby si detičky samé dorozprávali príbeh o Levovi a ranenom vtáčikovi,pretože na obrázkoch sú tak krásne detaily, že proste text naozaj nie ani potrebný. Táto knižka sa mne osobne veľmi páčila,aj keď text chýbal,tu naozaj nebol potrebný. Smutný, dojímavý príbeh plný nádeje, krásneho priateľstva so šťastným koncom.
Začať znova	Autorka je dobre známa medzi čitateľmi, najmä fanúšikmi young adult a romantiky.viac Ak ste aj nič nečítali, určite ste jej knihy zahliadli v kníhkupectvách. Jemné romantické obálky, krásne farebné zladené, a dočkali sme sa aj slovenského prekladu vďaka vydavateľstvu Yoli. Hlavná hrdinka, Allie, je precitlivelá, milá, chytrá, smutná a snaží sa vymaniť zo zlatých okov svojich bohatých rodičov. Hlavný hrdina Kaden je arogantný, sebavedomý, drzý,no nadovšetko miluje svoju rozvedenú matku a s otcom a bratom nechce mať nič spoločné. Pri tejto knihe som si uvedomila, že slow burn romance sa mi môžu páčiť. Allie sa stane Kadenovou spolubývajúcou a z toho vyplýva veľa rôznych milých, zaujímavých, zábavných, úsmevných, ale aj ošemetných a iskrivých situácií. Napríklad taká absencia kľúča v kúpeľni je veľmi netypická, ale nakoľko hlavné postavy nechodia na toaletu, nemôže sa stať nič nepríjemné XD samozrejme, aj toto si autorka vymyslela perfektne, pretože kúpeľňové scénky (nebolo ich až tak veľa) by sa s kľúčom stať nemohli. Kadenove nálady boli asi ako aprílové počasie. Tušila som, že za jeho správaním je niečo viac a Mona si veľmi dobre vyskladala celý príbeh- postupné otváranie hlavných postáv,zverovanie sa, zápletky (síce predvídateľné,ale vôbec nie rušivé),veľmi sa mi páčili aj priateľské vzťahy, ktoré vládli v knihe. Yoli opäť priniesol romantický príbeh pre mladých dospelých s pridanou hodnotou. Ukazuje, že za lásku sa oplatí bojovať,napriek vnútorným bojom, pochybnostiam, strachu a minulosti.
Za hranicami rozkoše	Mne nevadí (ani v knihách) žiadny vzťah, či už je to lgbt, hate to love, friendsviac with benefits, láska na prvý pohľad, alebo ako máme v tejto knihe- neter\strýko. Hneď na prvých stránkach sa dozvedáme že nie sú pokrvní príbuzní- matka hlavnej hrdinky a Alexova manželka sú sestry,čiže hlavní aktéri príbehu nie sú rodina v pravom slova zmysle,to je podľa mňa veľmi dôležité dodať. Podľa niekoho nenormálne, podľa iných reálne. Oveľa dôležitejšie je to, ako sa príbeh napíše, ako je spracovaný, ako sú vystavané charaktery postáv, ako sú zakomponované zápletky v príbehu a najmä ,pokiaľ ide o milostný príbeh, musí mať iskru a toto je hlavný kameň úrazu tejto knihy u mňa. Samozrejme nebudem riešiť korektúru,chyby v texte a niektoré vety so slovosledom, za ktorý by sa aj náhodný generátor slov zahanbil. Už na začiatku príbehu sa Lili prezentuje ako veľmi inteligentná,vyspelá žena, ktorá sa chce stať doktorkou. Podľa mňa je veľmi veľký rozdiel či je niekto inteligentný alebo múdry, väčšinou to nie je to isté. Chúďatko je to hlúpa husička a hrozne, hrozne ma rozčuľovala. Alex bol typický chlap, ale aby som nehádzala všetkých do jedného vreca, poviem to tak polopatisticky, bolo mu jedno kde, kedy, ako a kam namočí. No proste hnus. Pri neteri sa chcel polepšiť, čomu som fakt neuverila. Zápletky síce boli,ale predvídateľné, čiže žiadne wau ani v tomto smere, až na samotný záver,kde to teda ostalo riadne otvorené a absolútne som nepochopila, čo sa to tam vlastne stalo a mám asi dve alebo tri teórie, na ktoré žiaľ asi nedostanem odpoveď. Takéto príbehy (konce) vôbec nemám rada,pokiaľ sa niečo skončí otvorene, má to mať pokračovanie, milí autori! Žiaľ, túto knihu za seba veľmi nemôžem odporučiť.
Válka zrcadel	Jednoznačne u mňa najhoršia kniha roka. Žiaľ,dievčatá,ktoré ju čítali predo mnouviac (v knižnej štafete) mi naznačovali,že to bude ťažké čítanie. Ja som optimista(len čo sa kníh týka) a vrhla som sa na ňu s nádejou, že samozrejme preháňali. Škoda, že nepreháňali! Naozaj! Toto bolo ťažké čítanie alebo príliš jednoduché(?) neviem :\ Knižka má len 220 strán,no prvú tretinu som absolútne nevedela o čo ide,nechápala som čo sa deje, netušila som kam príbeh povedie. Zvláštne bolo, že meno hlavnej hrdinky som si všimla až na strane 32. Dovtedy ani spomenuté nebolo(alebo som ho len neregistrovala, čo pochybujem). V druhej tretine knihy ma zaujali niektoré bojové scény,ale aj keď ma zaujali, ich zmysel mi nejako stále unikal. No a posledná tretina knihy bola... Bola X( Autorka píše toho strašne veľa. Veľa myšlienok, veľa krátkych viet. Používa celkom pekné slovné spojenia, len mi nejako zmysel tých slov unikal. Častokrát som mala pocit, že čítam v poľštine alebo ruštine a nechápem čo čítam (pritom po poľsky a rusky neviem). V češtine čítam bežne. Vôbec mi to nerobí problém. Radím sa medzi československé deti, takže čeština je ako môj rodný jazyk- neberiem ho ako cudzí,ale táto kniha bola rozhodne písaná V CUDZOM JAZYKU. Tiež nechápem ako môže mať také skvelé hodnotenia na Booxy alebo Databáze kníh- samé päť a štyri hviezdičky... Chápem, že sa niekomu môže páčiť čo mne nie,ale na túto knihu by som potrebovala preklad. Ja dávam jednu hviezdičku(nie je to pamätná chvíľa, pár som ich už dala) a to za obálku, za snahu autorky napísať skvelú fantasy (ale naozaj len za snahu) a všetky jej úspechy, ktoré sú v knihe spomenuté. Ja jej to neberiem, môže mať svojich fanúšikov, no úprimne, ja sa už doslova budem báť siahnuť po nejakej inej knihe s menom Terezy Matouškovej, čo ma celkom mrzí, keďže si veľmi rada prečítam slovenskú, prípadne českú tvorbu. Rada týchto autorov podporím, no ak sa ešte raz náhodou dostanem ku knihe tejto autorky, bude to len naozaj s malou dušičkou. Som z toho smutná, že som bola v knihe taká stratená a vôbec mi nesadla. Musím ale priznať, že hlavná hrdinka a jej schopnosť meniť výzor, podľa toho,koho ľudia, s ktorými sa stretáva, chcú vidieť, je geniálna(fuha! Tak táto veta sa mi podarila XD)
Charlie a továreň na čokoládu	Však nie som jediná,kto nevidel\ nečítal nič od Dahla? Nooo,ja až doteraz nie… aviac aj k Willymu Wonkovi som sa dostala len vďaka úžasnej Katke, ktorá mi v rámci požičanie kníh ako prekvapko poslala aj túto! Takže veľké ĎAKUJEME-za mňa,aj za Pauli, pretože obe nás príbeh veľmi bavil. A to až tak, že v polovici príbehu tu bolo natoľko zaujímavé, že som musela zapnúť TV a hľadať,kde by sme si príbeh najmladšieho Bucketa mohli pozrieť. Pauli najviac zaujímalo, či staručký deduško Joseph naozaj vyskočí z postele a začne tancovať XD a predstavte si, začal! Ja za seba musím priznať, že ma filmové spracovanie nenadchlo, ale dieťaťu sa páčilo a to je hlavné . Okrem dokonalého mechanizmu a fungovania najlepšej a najväčšej továrne na čokoládu na svete, nás fascinovali Umpalumpovia. A tie ich pesničky... Detské postavy, ktoré sa so svojimi rodičmi v príbehu objavili(samozrejme okrem skromného, tichého a inteligentného Charlieho),by som roztrhala ako hady. Dahl ale vedel čo robí! Poukázal nie len na správanie detí dnešnej doby,ale najmä, aký vplyv má na dieťa (ne)výchova! Dostali príučku ako deti,tak rodičia,aj keď si myslím, že zakorenené zlozvyky len tak nevymiznú... Čo sa týka porovnania filmu a knihy, záver rozhodne knižný! Ten filmový mal akože zahrať na city alebo…?No neviem...za mňa film priemer…za to kniha 5*
Influencer	Síce nie som cestovateľský nadšenec,na knihu som bola zvedavá. Cestopisy nevyhľaviacdávam,ale vždy sa rada dozvedám o cudzích krajoch, ktoré pravdepodobne nikdy nenavštívim :D Samozrejme,okrem cestovateľských zážitkov sa Milan podelil aj so súkromím,síce odtiaľ-potiaľ,ale podelil. Možno niektoré stránky z knihy fanúšikovia blogu Milan Bez Mapy poznali,no pre mňa to bolo zaujímavé čítanie od začiatku do konca. Vznik blogu, ľahkovážne študentské roky,kopec šťastia za zadkom a láska k cestovaniu bolo jeho nakopnutím. Nakoľko si vyskúšal aj "riadnu" prácu,presne vedel, že toto nie je jeho cesta. Bez spiatočnej letenky sa vydal na Filipíny a ja som žasla ako jednoducho sa dá zvyknúť si na kadečo, napríklad na šváby pod posteľou (pre niekoho je to ľahké...toto nie je môj prípad). Priznám sa,na niektorých zážitkoch som sa zasmiala,aj keď Milan sa z nich doteraz nespamätal (aj mne je tých papagájov ľúto,ale celá nočná sága bola vážne vtipná- zažiť by som ju nechcela ani za milión).Bez cenzúry hovorí o črevnej "chrípke" a ohrozeného návratu domov. Čo sa týka nenávistných komentárov,nie som vôbec prekvapená. Sociálne siete sú už také...ako moja kamoška tvrdí,z čivavy sa stáva na internete pitbull. Aj keď Milan nie je spisovateľ, píše si blog asi ako mu huba narástla. V knihe mi vadilo opakovanie fráz, prípadne skákanie z myšlienky na myšlienku,aj keď sa k tej pôvodnej vrátil,alebo to, že som nevedela kedy v danej destinácii bol. Treba však Milanovi, cestovateľovi, tlieskať, pretože prvý veľký lockdown presedel doma,tak,ako väčšina… Kniha je veľmi pekne graficky spracovaná, doplnená o Milanove fotografie a úryvky z blogu, či instapostov. Ako sám autor tvrdí:"...toto nie je motivačná kniha. Toto je kniha, ktorá ukáže, že čokoľvek v živote urobíte, príde s tým daň a dôsledky. Akcia vyvolá reakciu a nič nie je také, ako to vyzerá na internete."
Nevhodné správanie	Túto autorku nemám až tak načítanú. No keď zbadám meno Vi viem, že to bude vtipnviacá oddychovka. Aj bola! Najmä keď sa ku koncu knihy hlavná hrdinka premenovala z Ireland na Irmu,to som kukala ako puk(asi bolo veľmi zložité preložiť vetu s vyskloňovaným menom Ireland- stačí zmeniť slovosled a jazykolam s menom by bol fuč aj bez premenovania postavy). Taktiež je pre mňa zábavné,ak je hlavná hrdinka opísaná úplne inak,ako ju znázorňuje postava na obálke. Napriek tomu, vtipné boli aj konverzácie medzi "Irmou"(haha)a Grantom, či jej spolubývajúcou. Veľmi ma zaujímalo, čo bolo dôvodom Grantovho správania. Tušila som čo sa asi stalo,kedy a prečo,no aj tak ma ten osudný moment doslova ochromil. Zavrela som knihu a predstavovala si,ako je niečo také možné… prečo k tomu muselo dôjsť?! Tiež mi nejde do hlavy láska 12-14 ročných detí, ktorá vydrží do dospelosti(ale ja som z tých, čo by mali pochybovať asi najmenej :D). Hlavná zápletka mi žiaľ bola zrejmá,odkedy vyšli z reštaurácie. Presne som vedela čo, kedy a ako sa stane a taktiež,ako to dopadne. A tu mi to vadilo. Naozaj,pri niektorých knihách si poviem WAU,ZMÝŠĽAM AKO AUTORKA! Tentoraz to bolo pre mňa- VÁŽNE?!TO UŽ NIČ LEPŠIE NEBOLO V PONUKE? Žiaľ, občas sa to stane.
Lov	Nová séria od obľúbenej autorky si nasadila latku riadne vysoko! Hneď na úvod prviaciznám, že sa neviem dočkať pokračovania v slovenskom preklade, ktoré (snáď) uzrie svetlo sveta už v januári. Príbeh bohatej a sčasti privilegovanej Summer. Napriek tomu, že je v spoločnosti stredobodom pozornosti,aj keď po tom netúži, má vlastných démonov. Trpí (doslova) ADHD syndrómom a študentský život pre ňu nie je ľahký. Zasadne si na ňu profesor, iný jej však až príliš okato prejavuje priazeň. Aj toto je jednou z temných stránok krásneho zovňajšku… Páčil sa mi vývoj vzťahov medzi spolubývajúcimi, áno, odvážna Summer sa nasťahovala k trom hokejistom. Jedným z nich je Fitz,po ktorom pokukovala dávno predtým ako sa oficiálne zoznámili. Je možný vzťah tichého a nenápadnosť obľubujúceho introverta, akým je práve Fitz a živlom menom Summer? Perfektné dialógy, vtipné scény, osobné tajomstvá, kopec iskier, pár horúcich scén a aj dramatické zvraty...to všetko je lahodný kokteil, ktorý Kennedy namiešala pre milovníkov YA\NA žánru. A aby toho nebolo málo (nielen na Summer),Hunter,jeden zo spolubývajúcich hokejistov,pekne zamotal celý príbeh... spomínam ho najmä preto,lebo dúfam v jeho príbeh :) naozaj mi ho bolo miestami ľúto a verím, že mu Elle naordinuje peknú náplasť na zlomené srdce a poriadne veľkú na pošramotené ego.
Panstvo Soli a smútku	Túto, kadejakým žánrom liznutú knihu, som čítala vďaka knižnej štafete. Vidím óviacdy na túto knihu a ja sa pýtam samej seba, či som náhodou nečítala iný výtlačok :\ a možno je práve takto vesmír v rovnováhe...niekto vychváli, niekto ofrfle a všetci sú spokojní (buď pri čítaní, alebo pri dočítaní so slovami- uf,chvalabohu, je to za mnou)... Nie, nie, výnimočne nebudem k príbehu naklonená. Prečo? Hm… U mňa ako čitateľa toto nefungovalo. Rešpektujem, ak sa niekomu kniha páčila, avšak, je to pre mňa nepochopiteľné >.< Takmer do polovice som sa nudila. Ale priznám sa,na začiatku som bola neraz rozčúlená… ako sa v deň pohrebu môže niekto rozhodnúť, že bolo smútenia dosť? Dobre, niesli smútok za zosnulého dosť dlho a šlo to tam ako pri rúbaní stromov,ale aj tak! A na kare oznámiť radostnú novinu a všetci, povinne, tešte sa X( Vraj má dobrá kniha vyvolať emócie...fajn,u mňa ich vyvolá aj nedobrá-evidentne… Druhá polovica knihy ma síce zaujala,ale… áno,ALE :\ autorka si fičala na niečom silnom. Podľa mňa,toto nebolo ani hororové, skôr mysteriózne a psycho, odľahčené romantickou linkou. Záhady boli divné, hlavná hrdinka mi prišla ako rozpoltená osobnosť, sestry zvláštne, otec magor, macocha do seba zahľadená trúba… Ja fakt netuším, čím to bolo,ale pri veľkom finále som sa nahlas smiala….v konečnom dôsledku to pre mňa bola hlúposť -_- celý príbeh! Mala som dojem, že ani v 3\4 knihy sama autorka vlastne nevedela ako príbeh skončí. No a skončil unáhlene (na moje šťastie, ďalších 200 strán psychózy by som už isto nezvládla). Nad hodnotením som premýšľala dlho. A teda, u mňa to nezachránil ani úžasný Cassius a bohovia
Nájdem si ťa na zoznamke	Knižné neodporúčanie! Ak by moja 7 ročná dcéra písala, rozhodne by splietla lepšviací príbeh a hlavne by mal hlavu a pätu! Mená postáv si nepamätám, prepáčte, no príbeh je v negatívnom slova zmysle nezabudnuteľný. Už som sa obávala, že tento rok nič neprekoná českú katastrofu v mojich prečítaných knihách, s názvom Válka zrcadel, ale splietla som sa. Nájdem si ťa na zoznamke je silný konkurent "Zlatej maliny" v knižnom rebríčku. Hlavná hrdinka je nevďačná dcéra utápajúca sa v sebaľútosti, má najlepšiu kamarátku, najväčšiu egomaniačku v krajine. Nápad so zoznamkou je plytký, skôr na zabitie času ako na reálny príjem z podnikania. Scénka s týpkom v kaviarni bola prehnaná, no v závere som sa musela smiať. Naozaj! Ak toto spolu súviselo (isto hej) tak takúto absurditu by nikto pri zmysloch nespatlal. No vráťme sa k deju. Naša hrdinka sa zamiluje do neznámeho Cassanovu, schudne, prefarbí si vlasy. Pošle dotyčnému peniaze, keď sa neozýva, chce ho osobne vyhľadať na košickom rómskom sídlisku. Z ničoho nič, pani domáca na adrese, kde sa ocitne, prehodí poznámku, že sa podobá na nejakú sesternicu(či niečo podobné)...a čo sa nestane?! Neuveríte! Hlavná hrdinka VIE, že je adoptovaná a chce sa s biologickou matkou stretnúť! Riadne sci-fi, čo poviete? Noooo, proste, celá kniha je kravina (pardon za nechutnú chvíľku úprimnosti). Ale! Musím uznať, že autorkin štýl je čtivý. Škoda, že príbeh bol na prd
Vianočné prasiatko	Túto knihu sme si s Pauli dávkovali počas adventu. Očakávali sme príbeh, ktorý nviacás naladí na vianočnú vlnu. Omyl! Kniha je rozdelená do niekoľkých častí. V prvej sa autorka venuje Jackovi, hlavnému hrdinovi, jeho rodine, zázemiu, tomu, čo preňho znamená plyšové prasiatko Mapi (majé pasiatko). Jack je dobrý chlapec, rozvod rodičov zvláda (navonok) skvele, sťahovanie, nová škola, kamarátka, ktorá sa otočí správaním o 180° a nový muž v živote jeho mamy. Tým si Jack prechádza a zlomyseľnosťou prichádza o Mapiho. Ale! Keďže sú Vianoce, noc zázrakov, dieťa, ktoré miluje svoju hračku ju môže nájsť… A tu sa začína dobrodružstvo, ktoré Rowlingová podala majstrovsky. Ilustrácie, ktoré text dopĺňajú, pomôžu deťom lepšie si predstaviť okuliare ako šerifa, nožnice ako strážcu stratených vecí, Stratožrúta, či podobu Nádeje. Jack s Mapiho náhradníkom Viankom, zažívajú napínavé a mrazivé dobrodružstvá a v mestách stratených vecí s názvami ako Zapatrošené, Nepotrebnice, Bedabeznich, Haraburdy a Mesto potrebných. Siedma časť knihy s názvom Ostrov milovaných nám bola "osudná". Dokonca aj moja Pauli v tejto časti našla dvojzmysel… Po otázke, či aj náš deduško,z ktorého je anjelik, je na ostrove milovaných a nemôže sa odtiaľ vrátiť,ale je mu tam aspoň dobre, sa mi oči zaliali slzami. Tak sme namiesto čítania v objatí plakali. Za dedkom, za stratenými hračkami, aj kvôli deťom, ktoré si hračky nevážia. Tiež sme sa rozplakali o pár stránok skôr,pri príbehu Modrého zajka. Vďaka tejto časti bola Pauli ochotná podarovať pár zo svojich hračiek iným deťom. Tu máte teda aspoň 2 príklady, prečo Vianočné prasiatko čítať deťom! Chápu viac ako si my, dospeláci, uvedomujeme
Starý jako čas sám	Kráska a zviera v tomto prevedení je prerozprávaná knižka, ktorú poznáme,ale troviacchu inak. Zatiaľ čo autorka pri Ariel zachovala pôvodný príbeh, autorka "Času" si vymyslela novú rozprávku s pár bodmi, ktorých sa pridŕžala. Zo začiatku sa striedala prítomnosť s minulosťou, spoznávame Belliných rodičov,aj panovníkov zabudnutého kráľovstva,v ktorom prebýva Zviera so svojimi vernými pomocníkmi\sluhami. V tomto prípade som bola z preskakovania v čase zmätená. Taktiež mi prekážalo pomenovanie Charments(či ako to bolo o_o veď existuje aj český ekvivalent tohto slova). Aj táto kniha bola pre mňa zdĺhavá,aj keď o kúsok zaujímavejšia ako tá o Ariel.
Část tvého světa	•ČÁST TVÉHO SVĚTA je tretím príbehom z tejto edície. Pustila som sa do knihy s rviaciadnou dávkou zvedavosti. Chlipkala som po dúškoch. Túžila som po príbehu aspoň s príchuťou čaju s rumom,no dostala som 3x vylúhovaný pigi čaj bez cukru :\ Príbeh Ariel a Erika začal 5 rokov po tej tragédii, ktorú poznáme z detskej knižky, neoslovilo ma to. Stále som očakávala veľký zvrat, ktorý síce prišiel a nie jeden,ale bolo pred ním toľko textu, že sa to už zvratom nazvať nedalo. Skôr len udalosť. 400 strán nemalo grády, dej sa kĺzal dopredu ako sánky na štrku a ani krátke kapitoly so striedajúcimi sa pohľadmi postáv nenapomohli chýbajúcej dynamike.
666 duší	Slovenskú autorku pozná nejeden čitateľ, avšak moje prvé stretnutie s jej tvorboviacu je až teraz. Do knihy som šla bez prehnaných očakávaní, či predsudkov, skrátka, s čistým štítom… Musím sa priznať, že ma príbeh vtiahol od prvých riadkov. Štýl autorky je ľahký a čtivý. Stránky sa mi doslova prevracali samé. Fantasy svet prešpikovaný "dark-romance" s erotickými scénami na mňa pôsobil ako omamná látka. Pri čítaní som nevnímala okolie. Vpadla som do deja ako nestranný pozorovateľ a zároveň som prežívala všetko s hlavnou hrdinkou. Svet, ktorý Emily vsadila do svojej knihy, možno nie je novinkou, podľa "odborníkov" démoni nie sú takí, ako v Beňovej knihe, ale na mňa to zapôsobilo. To, ako poňala\poskladala démonov, sa perfektne hodilo do deja. Príbeh nemal hluché miesta. Iskrenie striedali riadky strachu z nepoznaného, dôvery v milovanú osobu, vzájomné oťukávanie a odvolávanie, chuť po zakázanom ovocí… Dôležité je, cítiť pri čítaní emócie a to u mňa fungovalo na 100%. Spoznala som Vivien, jej detstvo a to, prečo bola "čistá". Prečo jej čistota vábila Adriena. Keby autorka neobjasnila ako démon a jeho schopnosti fungujú, mala by som problém, avšak každú jednu Adrienovu danosť Emily vysvetlila a vhodne použila pri nejakej zápletke. Nič nebolo prehnané, násilne vsadené do deja alebo pritiahnuté za vlasy (je to predsa aj fantasy ;D). Veľmi sa mi páčilo, ako Beňová zapojila boj dobra a zla, silu démonov a anjelov, Satana a Boha. Odveké doťahovačky boli v pozadí celej knihy. Na záverečnú zápletku som čakala, pár kapitol pred samotným zvratom. Autorka šikovne vykľučkovala a nechala ma s nervozitou čítať ďalej- pretože vy viete, že sa niečo musí posr… ehm, pokaziť! No a keď to konečne príde, so zatajeným dychom knihu dočítate a hľadáte ďalšie strany :\ . Takto sa príbeh Adriena a Vivien skončiť nemal. Čo nemal! On sa takto skončiť nemôže! Veď anjeli zasiahli, ale 'žili šťastne až…'sa nekoná...alebo žeby predsa?!
Tak trochu môj	Príbeh sa začína zhurta. Je to ako štart rakety! Pre niekoho prirýchly,pre inéhoviac tak akurát... Síce som nejak nestihla zachytiť chémiu medzi Becky a Haydenom,ale dialo sa toho od začiatku dosť, takže to pripisujem aj udalostiam a okolnostiam. Autorka nepoužíva zbytočné opisy, tým pádom je dej veľmi dynamický a číta sa skvele. Najnesympatickejšia postava mi bol jednoznačne manažér Jeff...sliziak jeden odporný! Málo priestoru sa dostalo bratovi Becky. Bolo to divné,boli sami, síce on na intráku,ale aj tak bol spomínaný len okrajovo,ako ho občas Becky spomenie a ako si volajú. Nijaká zmienka o tom,ako on prežíva sestrin život. Chudák mačka Spot bol adoptovaný susedou-mala som občas pocit, že žije so vzduchu alebo sa dokáže nakŕmiť sám,no nakoniec to autorka spomenula. Oslovenie BABE mi klalo oči,ale našťastie nebolo používané príliš často. A opäť sa vrátim k tomu, čo sa mi páčilo. Neal. Okrem iného ;D priala som si,aby bol s Becky,ale zároveň som to nechcela Haydenovi urobiť. Chápete! Viac chémie som cítila medzi B&N a tá jeho priateľka X( och, také ženy by mali zakopať na záhrade. Čo sa týka zápletky,bola skvelá. Každá jedna. Keď si po 100 stranách poviete o čom bude zvyšok knihy, veď to hlavné sa udialo doteraz,vedzte, že to HLAVNÉ ešte len príde. Ak by autorka použila zdĺhavejší úvod, myslím, že by to niektorých čitateľov odradilo a ani by sa k hlavnej časti príbehu nedostali. Barbora to mala vymyslené perfektne. Rýchly začiatok vzťahu,o ktorom všetci pochybovali, avšak spoznať Becky nie je náročné. Je priateľská, milá a úprimná. Veľmi sa mi páčil jej vzťah s Anne a Emmou. Taktiež vzťahy chalanov, čisté priateľstvo napriek rozpadu kapely.Aby ste si nemysleli, že zápletky budú len dramatické,pripravte si vreckovky. Becky preliala hektolitre sĺz,no nejaké nechala aj pre mňa. Vtipné prirovnania, reálne dialógy a pekné myšlienky dotvárajú celkový dojem knihy a poukazujú na talent našej novej vychádzajúcej spisovateľskej hviezdy
To najhoršie v nás	Prológ je chytľavý. Ako inak. Prvou kapitolou sa vám môže zdať, že ste siahli poviac inom žánri, aký sľubuje obálka. Hlavná hrdinka Soňa sa zberá na rande naslepo, ktoré jej dohodla kamarátka. V reštaurácii jej padne zrak na osamoteného čítajúceho chlapíka, ktorý žiaľ,na ňu nečaká. Rande dopadne katastrofou,presne tak ako Soňa očakáva, avšak čítajúci chlapík sa jej znenazdajky prihovorí. No,keby mne niekto podobne opíše začiatok knihy,nenadchnem sa. Našťastie,nečítam anotácie a už vôbec nie na Dominovej knihy. Jej štýl mi sedí a opäť mi zamotala príbehom hlavu. Viki je(podľa mňa)majsterka v zavádzaní. Podhodí vám indície a či jej uveríte,je len na vás. Podľa toho vás záver šokuje alebo nie. U mňa to je tak...aj tuším ako to je,ale aj tak zostanem prekvapená… Autorka sa zameriava na detaily bez zbytočných opisov, vyhrá sa dokonale s každou postavou a ich psychológiou,dej má do detailov premyslený s perfektnou gradáciou. Taktiež si dá záležať na grafických detailoch. Obálka je trefná, absolútne sedí k príbehu a každá kapitola sa začína žiletkou (rovnako ako v predchádzajúcej knihe S úctou, Priateľ listom). Čo sa týka záveru, až ma zamrazilo o_o povedala som si iba OU :\ ak teda čakáte "hepyend", čakáte márne! Dominová nepíše sladké, otrepané závery. Píše,akoby z reálneho života,kde sa nič nemusí zdať také,ako to vyzerá na prvý pohľad a nie vždy sa všetko končí šťastne….k tejto knihe by som prijala príbeh Soni a jej rodiny po rokoch...
Bez teba	Od leta netrpezlivo očakávané pokračovanie príbehu Niky a Damiána\Dominika je tuviac. Dočkali sme sa a každý fanúšik,či už knižného alebo autorského dua, je nadšený. A plným právom. Už v predošlom diely si autorky získali mnoho nadšených čitateliek aj mimo vekového odporúčania. Vidím hneď niekoľko dôvodov prečo je tomu tak. Simona so Silviou vytvorili tínedžerov z reálneho prostredia,s bežnými problémami mladých ľudí v kolektíve ako sú priateľstvo,intrigy, šikana, závisť, súťaživosť, vzájomná náklonnosť, vyrovnávanie sa s neprávosťou a čelenie podpásovkám. Realistické dialógy a situácie len potvrdzujú, že spisovateľky poznajú dnešnú mládež perfektne,aj ich reakcie na rôzne podnety. Autorky sa vyhrali s charaktermi postáv,zakomponovali do deja napínavé zvraty a spolu s postavami budete pociťovať beznádej, frustráciu, smútok a sklamanie, pretože to tak bravúrne vedia S&S napísať. Prenesú na vás pocity Niky a Dominika,budete zároveň s nimi premýšľať,ako by ste nejednu danú situáciu vyriešili vy. Na to, že sa na dilógii podieľali dve ženy, zdá sa,akoby boli naladené na jednej "frekvencii", pretože text bol jednotný, nerušivý. Čo by som rada vyzdvihla, je Ada, ktorá riadne rozvírila a zamotala život Niky(a to sa tešila ako ju podrží). Veľmi sa mi páčilo, že v príbehu sa mihne aj nemalá rola bookstagramu ako zdroj adrenalínu ;) .V neposlednom rade oceňujem pohľad Dominika, najmä na situácie, ktoré vnímal úplne odlišne od Niky. Opäť sa tu potvrdzuje um autoriek, lebo veľa nedorozumení vzniká odlišným pohľadom na vec bez diskusie. Záver príbehu bol famózny a ja DÚFAM, že toto nebol výnimočný počin autoriek, pretože im to spolu píše báječne
Mrcha	Nové vydanie dilógie Nevyspytateľná mrcha a Nezastaviteľná mrcha sa spojilo do jviacedného diela v nádhernom šate. Pevná väzba s matnou obálkou robia knihu príjemnú nie len na dotyk,ale aj na prvý pohľad. Malinké mínus je,že práve takéto obálky sa dosť ucapakjú,ale vyrieši to jedna vlhčená utierka. Mrchou v tomto príbehu je hlavná postava Lea Soranová. Žena mnohých tvárí- cynická,arogantná, silná. Ale je to naozaj tak? Počas čítania týchto necelých 400 strán nám odkrýva aké veľké je jej srdce a čo všetko je ochotná urobiť pre bezpečnosť svojej rodiny\svojho klanu. Nakoľko je dej zasadený do mafiánskeho prostredia očakávajte neľahké čítanie. Hneď v úvode sa do deja pripletie Viktória, ktorej minulosť ma veľmi zaujímala a autorka píše skvele, pretože tušíte čo sa jej stalo,no na konkrétne spomienky Viki si budete musieť počkať. Brutalita,zbrane, vulgarizmy, tomu sa autorka vôbec nevyhla, myslím, že sa týchto tém zhostila úctyhodne. Nakoľko bolo v príbehu veľa postáv,naozaj veľa, občas som sa strácala- tápala som a nevedela kto je kto. Vstupom na scénu Havrana som mala toľko teórií kto sa skrýva za touto postavou,no neuhádne to určite nikto,a práve preto je tento fantóm a jeho úloha v deji veľmi dobre prešpekulovaná. Lea voči svojmu manželovi Levovi prechováva naozaj silné city,no stratou blízkej osoby aj veľmi protichodné, čo je podľa mňa pochopiteľné. Malinké ALE, ktoré som už avizovala po dočítaní knihy, je jedine to, že autorka používa opakované frázy. Niekomu to nevadí,mne to občas už prišlo rušivé- oddanosť a láska ku klanu, milujem manžela, musím sa s ním rozviesť... Niektoré vnútorné monológy boli opakujúce sa, aj keď chápem,že autorka chcela dať dôraz na jej vnútorné pocity a prečo koná ako koná,ale miestami ma to naozaj vyrušovalo. Mne osobne sa veľmi páčili postavy Viki a Ema, dúfam, že sa mi naskytne príležitosť prečítať si aj ich príbeh. Síce boli v tejto knihe len vedľajšími postavami,ale veľmi rada by som sa o nich dozvedela viac. Pokiaľ vám mafiánske prostredie bez "cukrovej vaty" nerobí problém, neváhajte
Nič v zlom	Hneď na úvod musím povedať, že autorka Monika má veľmi príjemný rozprávačský štýviacl písania, knižku som zhltla za dva večery, čo je u mňa dosť dobrý výkon. Knižka sama o sebe ma až tak nebavila, ale čítala sa veľmi rýchlo a ľahko. No a prečo ma knižka nebavila? Už nemám 20 ani 30,do štyridsiatky mi ešte kúsok chýba, ale na knižky a príbehy o svokrách som ešte asi nedorástla. Mám svoju svokru, nie je to báječný vzťah,ale takéto knižné témy sa mi príliš nepáčia. Z jedného jediného dôvodu. Keď si žena berie muža, berie si ho s celou jeho rodinou a dúfať, že sa ktorýkoľvek člen rodiny zmení k lepšiemu, je sprostosť! Vieme do čoho ideme. Ak sa ľudia menia, väčšinou je to k horšiemu. Ďalšia vec prečo sa mi knižka až tak nepáčila je to, že svokra vlastne zatienila celý život, každú radosť z maličkostí, z úspechov, z veľkých vecí hlavnej hrdinky. Zoznámenie a láska, svadba, narodenie dieťaťa,všetko sa zbehlo podľa mňa dosť rýchlo a aj tieto momenty boli vyšperkované svokrou. Chápem, že kniha bola o medziľudských vzťahoch a o tom, že človek s veľkým srdcom nedokáže v sebe chovať zášť,pomstychtivosť a podobné veci, že sa dokáže obetovať pre rodinu… naozaj som smutná z toho, že ma príbeh nenadchol, pretože autorka, ako som už spomínala, píše krásne. V knihe sa vyskytlo veľmi veľa krásnych myšlienok, veľa životných múdrostí a právd. Tiež ma mrzí,že syn hlavnej hrdinky vyrástol, ani nevieme ako, ale vieme o všetkých urážkach a podobných incidentoch, ktoré sa vo vzťahu babička-vnuk,stali.Ja osobne by som privítala určite viac rozšíriť aj život kamarátky hlavnej hrdinky, pretože tiež bol načrtnutý len okrajovo- ako taká vsuvka. Podľa mňa bola otrasná žena, tá kamarátka, ale áno, z vlastnej skúsenosti viem, že aj takéto povahy žien sú. V každom prípade odporúčam knihu ako oddychovku s tým,že viete do čoho idete. Príbeh je o vzťahu svokry a nevesty;je to nerovný vzťah- svokra je nezdravo panovačná a všetci v jej okolí sa jej podriaďujú, a priam boja oponovať. Ak máte záujem o podobnú tematiku,budete nadšený.
Čím horšie, tým lepšie	Zubná technička Jana, je zakríknutá v dôsledku prísnej výchovy svojich rodičov. viacNapíše šteklivý román pod mužským pseudonymom, ktorý sa rozhodne vydavateľstvo vydať. V tomto momente sa Jane zrúti život. Musí vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, prestať byť šedou myškou,ktorá Jane dodávala istotu a akúsi psychickú pohodu. Nakoľko sa z knihy rýchlo stane bestseller a musia robiť dotlač, vydavateľstvo sa rozhodne knihu "poslať" do zahraničia. Tu sa Jana zoznámi so Samom, ktorý je najatý vydavateľstvom na rolu Borisa Silného, čo je Janin mužský pseudonym. Extrovertný, namyslený ,sexi model Samo mi bol od prvej zmienky nesympatický,a to som nevedela že sa mihne v knihe častejšie. Zato Janu som od prvých zmienok úplne chápala. Mala som občas pocit,že autorka opisuje mňa,moje myšlienkové pochody a to, čo by som v danej situácii urobila ja sama. Bolo to šokujúce. Doposiaľ som sa so sebou v knihe nestretla :D.bAutorka nám v knihe, v rámci európskej autogramiády,spravila menšiu exkurziu po niektorých metropolách, čo bola veľmi príjemná vsuvka. No musím sa priznať, niektoré pasáže ma nudili a prišli mi nezaujímavé. Z týchto ciest bolo mne najlepšie v Čechách. Páčil sa mi festival, tak isto sa mi páčilo ubytovanie a aj hostiteľ. Bolo to veľmi milé a smutné zároveň. Vyvrcholenie celého príbehu som čakala, pretože inak to ani nemohlo povahou Jany dopadnúť. Nakoniec som na Janu veľmi pyšná! Posledné stránky boli také úsmevné a vlastne jej dodali odvahu. A aj mne samej,takže musím autorke veľmi pekne poďakovať. Veľké plus knihy sú väčšie písmenká- príbeh som zhltla na dve posedenia, čo je u mňa výnimočné.
Tukoni. Obyvatelia lesa.	Ďalšia prenádherné ilustrovaná knižka z vydavateľstva Stonožka sa dostala do rúkviac aj nám. Keďže som vedela čo je v balíku,otvorila si ho Pauli. Knižka sa jej zapáčila na prvý pohľad a musím povedať, že v priebehu pár dní ju prelistovala aspoň 400 krát. Kým sme si k nej sadli a prečítali si skromnejší text, obrázky už poznala naspamäť a bola zvedavá, čo sa za písmenkami skrýva- aký príbeh- aby si vedela dotvoriť ilustrácie dejom. Teraz však už o knižke budem hovoriť sama za seba. Mala som dojem, že autorka zabudla na text. Okrem toho, že na jednej dvojstránke je maximálne jedna veta, aj to skromná, niekde je úplne vynechaná. Je to subjektívny názor, pretože ja osobne nemám rada, keď si musím vymýšľať text alebo nahliadnuť akoby do hlavy autorky a dotvoriť vlastný príbeh na základe ilustrácií. Pre mňa je to ťažké. Na druhej strane, mali sme priestor s dcérkou sa o príbehu rozprávať. Knižku sme si čítali počas víkendového popoludnia (už poobede nespráva)a od lesov a ich záchrane, sme prešli do Googlu a vyhľadávali sme reálne obrázky tukoňov Čiže, menšie zhrnutie,mojej malej zatiaľ nečitateľke, sa knižka veľmi páčila.Ja som z nej však až taká nadšená nebola; samozrejme ilustrácie sú nádherné,no mne strašne chýba v knihe text a preto knihu, žiaľ, hodnotím ako priemernú.
Ruže pre princeznú	Pripomeniem vám, že prvá časť bola spoznávacia, druhá plná intríg a tretia? Tej viacsa poďme venovať… Sophie v tejto časti hrala druhé husle. Keby len druhé,akoby bola odstavená na vedľajšiu koľaj. Ale! Prekážalo to? Vôbec nie! Dozvedáme sa zaujímavý príbeh rytiera(keď už to s ním vyzeralo naozaj veľmi zle). Pred polovicou knihy sme sa preniesli o 20 rokov do histórie príbehu a dozvieme sa príbeh inteligentnej, sčítanej a záhadnej spisovateľky (vtedy princeznej) Marguerite. Jej životný príbeh a nenaplnenú lásku, ktorá bola spomenutá už v predošlej časti. Opäť autorka použila svoj majstrovský dobový jazyk s použitými prvkami francúzskych fráz na docielenie historického zážitku s postavami, ktoré vám určite prirastú k srdcu. Zasnúbia ju s Charlesom d'Alençon,jej srdce však zahorí láskou k inému. Autorka naznačila, že princ Gaston de Foix "zmizne"zo scény a bola som zvedavá ako k tomu došlo. Taktiež nám je odhalené tajomstvo Spoločenstvo psa, ktoré mala Monošová premyslené do detailov a do deja ho zasadila v pravej chvíli. Asi v 3\4 som začala šípiť akú úlohu má v príbehu Sophiein strýko Honoré Romanier, markíz de Pays-Rouge a to ma hnalo v čítaní vpred. Moje domnienky sa potvrdili,no potrebujem vedieť viac detialov. Isto v tom všetkom bude mať prsty Claude de Guisé. Je to podlý had. Toto si jeho otec nezaslúžil (náznaky som si pospájala z autorkiných krátkych zmienok). Takže tretia časť série Sophie,s názvom Ruže pre princeznú je o zmŕtvychvstaní, zlomených srdciach, zrade, tajomstvách a nečakaných odhaleniach. Opäť bravúrny príbeh
Markízino tajomstvo	Dúfam, že autorka s touto sériou nesekne. Nikdy! Chcem čítať aj o vnúčatách hlaviacvných postáv;dokonca aj o tých vedľajších. Všetko so všetkým súvisí, každý má na každého,aj keď nepriamy,vplyv! Veľmi ma to baví a mrzí ma, že 1.)som sa k sérii dostala AŽ teraz; 2.) musím čakať na pokračovanie [snáď nie dlho]. Ak sa vám zdá, že pokračovanie série sa dejom nadpojí na záver svojho predchodcu,u Monošovej to neplatí. Je to problém? Vôbec nie! Aj keď sme 3. časť ukončili srdcervúcim koncom Gastona de Foix, Markízino tajomstvo začína 5 rokov po osudnej bitke pri Ravenne. Ponuré opisy väzenia nás vtiahnu do deja,v ktorom hrá prím Marie le Contenois,matka Sophie. Ako sa dostala tam kde je, čo je s jej manželom,kto jej pomôže a ako, a najmä ako dopadne. Naozaj umrie ako je to postavám v príbehu známe? Prečítajte a uvidíte... Sophie tu má tiež svoju podstatnú časť. Ako žije na Grasignacu,jej temnú nočnú príhodu pri stretnutí so strážcom. Pri jeho odchode mi prešiel mráz po chrbte. Autorka dokáže neuveriteľne(rozumej,naozaj uveriteľne) popísať rôzne situácie. Vyvolajú vo vás skutočné emócie a to v priamej reči Monošová používa zväčša náznaky, ktoré ku konverzácii 16.storočia patria. Sledujeme aj cestu Rytiera(?),putovanie markíza de Pays-Rouge a nejedno stretnutie Spoločenstva psa. Aj keď je mi záhadou niekoľko vecí, stále verím v šikovnosť autorky a toho, že sa všetko dozvieme v pravý čas, možno už v piatom diely. Ak ste náhodou čítali prvý, druhý alebo aj tretí diel a poviete si, že autorka už ničím nemôže prekvapiť, mýlite sa. Ani neviete ako! Vyrazí vám dych. Niekoľko krát. Najmä v závere,kedy veríte v šťastný koniec :'( Opäť a znova-BRAVÚRNE!
Ďalšia, prosím	Uf! Skutočné príbehy mám rada. No pri tejto knihe som na to úplne zabudla. Až v viac3\4 som si to MUSELA pripomenúť. Prečo? Absolútne nechápem človeka, ktorý si myslí, že je jeho život natoľko zaujímavý, že sa o ňom musí napísať kniha. Áno,aj veľa "nudných" ľudí napísalo knihu(alebo ju napísal niekto,kto vie písať)... No chlap, ktorý si založí eskortnú službu,je absolútne neempatické, sebecký, bezohľadný, hlúpy,ale pekný a detinsky si hovorí Stenly(lebo to znie oveľa lepšie ako Stano :\ )si knihu naozaj,ale naozaj nezaslúži! A takisto nechápem hodnotenia na Martinuse-z 18 hodnotení má až 9 z nich 5*o_o Ja som ZA podporu SK autorov,tak isto nie som náročný čitateľ,ale hlavný hrdina je v prvom rade chrapúň...Nech si takých behá po svete koľko chce,ale prosím, pokiaľ nedaruje obličku alebo celý zárobok z eskortu niekomu,kto to skutočne potrebuje, nepíšte o nich… Autorkina snaha vydolovať zo sebca aspoň kúsok citu,zlyhala. Prečo? Na obálke je vo zvýraznenom krúžku veta-asi aby nalákala čitateľov-"Ženy mu platili za spoločnosť, až stratil schopnosť naozaj milovať"... podľa mňa tú schopnosť stratil už v puberte. Taktiež úvod do knihy bol asi zbytočný, keďže rodiaca sa láska zanikla preto,aby sme si skočili do minulosti a dozvedeli sa o Stanovej kariére luxusného spoločníka. O slečne, ktorú zachránil od žiarlivca sme viac nepočuli\ nečítali. No a samotný záver bol o obete(???)Stana X( Nie,bez obáv, obličku nedaroval,na to sa ľúbil až príliš. Čo viac dodať? Ak čakáte detaily a kopu sexu vďaka kariére hlavného hrdinu,zabudnite. Pár scénok bez iskry, zodratý penis a pohlavná choroba je maximum, čo vám kniha môže ponúknuť. Autorka pritom nepíše zle-zlý je len príbeh, ktorý si, žiaľ,nevymyslela.
E. T. Mimozemšťan	Mimozemšťan bol botanik,rozumel rastlinám a rozprávala sa so zeleninou. Páčil saviac mi opis Vesmírčana-krátke čľapaté nohy,korytnačí krk a hlava, veľké brucho šúchajúce sa po zemi, dlhé ruky s prstami ako halúzky a nos ako rozšliapaný ružičkový kel :D V knihe je kopec vtipných momentov,perfektné hlášky,a krásne prirovnania-E.T. očarený ľudskou ženskou krásou nazval mamu Elliota Briezkou. Tiež sa striedajú "náhľady do hláv" všetkých kľúčových postáv,dokonca aj nezbedného psa. No mám tu aj ALE! Mama(myslím, že sa volala Marry,ale istá si nie som)si o svojich synoch myslela, že obťažujú svoju 5 ročnú sestru :\ nechá dcéru samú doma a dokonca sa sama(lebo inak to nie je upresnené)dostane domov zo školy (škôlky?)... Príbeh je napínavý,s posolstvom,o obetavosti, priateľstve,strachu z nepoznaného, túžbe po moci,uznaní a porazení nepriateľa. Ľudstvo sa od nepamäti bojí nepoznaného a všetko rieši vojnou(poznáme to z vlastných dejín). Vo filmoch ako Vojna svetov s Tomom Cruise-om tiež na Zem zavítajú mimozemšťania\votrelci a zabíjajú obyvateľstvo. To, že E.T. len zbiera vzorky rastlín pre vedecké účely,nikoho nezaujíma a jeho pobyt na Zemi berú ako hrozbu pre ľudstvo. Napriek nádhernej myšlienke tejto útlej knihy, kvôli vyššie spomenutým ALE a otvorenému koncu,lebo ja potrebujem vedieť, čo sa bude diať ďalej,je to pre mňa lepší priemer.
Jeden z nás	Jeden z nás je riadny macko, kniha má cca 570 strán,je rozdelená do troch častí.viac Prvá z nich je najrozsiahlejšia, má 440 strán,ale predchádza jej pár stránok, ktoré vás zamrazia. Už v úvode Åsne odkrýva pocity, myšlienky mládeže na osudnom ostrove Utøya a taktiež Breivikove myšlienky. Toto vás dostane do kolien a sú to iba prvé stránky! V prvej časti knihy sa píše o Breivikovej rodine,jeho rodičoch a rodičoch jeho matky Wenche- tým nám autorka poodhalí prečo bol,kým bol(aj keď, túto cestu si vybral sám). Dozvedáme sa (pre mňa) prekvapujúce informácie ako to, že bol zakríknuté tiché dieťa, neskôr sa v ňom prebudila agresia. V puberte bol sprejerom v reperských nohaviciach a nosil predok na zadku. V ďalšej fáze svojho života podstúpil úpravu nosa, používal púder a iné líčidlá. Vraj bol metrosexuálom,jeho priatelia si mysleli, že je gej. Popieral to. Založil si firmu na falzifikáty diplomov, vysvedčení, certifikátov a iných dokumentov. Chcel sa stať slobodomurárom,aj sa mu to podarilo,no nakoniec nemal záujem aktívne sa zúčastňovať na stretnutiach. Pohltila ho on-line hra World of Warcraft, ktorú hrával nepretržite 5 rokov. Pravedpodobne pri tejto hre mu skrsol v hlave nápad... Toto hľadanie sa, prežíva väčšina dospievajúcich,menia názory, štýl obliekania a celkovej vizáže, práve preto sa kniha volá JEDEN Z NÁS. Na pohľad obyčajný chalan, ktorého malo okolie rado,alebo aj nie. No nikto by nepovedal, že jeho hľadanie sa,dospeje až k takýmto fatálnym následkom. Príbeh o Nórsku nám rozpráva aj o prisťahovalectve do krajiny a politickú situáciu. Zdanlivo nepodstatné,no odhaľuje nám to problémy nórskych obyvateľov a Breivikovu túžbu po "náprave" krajiny. V knihe je veľa postáv a keďže ja mám problém pamäť si mená, často som sa strácala. Niektoré osoby nám boli približené viac ako ostatné. Napríklad príbeh prisťahovalekyne Bano,Simona Sæbøa,Andersa Kristiansena...autorka píše aj o ich rodičoch, zázemí detí, aký život viedli v Nórsku,ako sa dostali na Utøyu. Keď viete,ako TO dopadne, mrazí vás. Najmä pri Simonovom prejave v pozícii prezidenta študentov keď povedal: "Ja sám som dostal meno JF Kennedy. Aj on bol prezidentom,ale bohužiaľ ho zastrelili v Dallase. Ja som však optimista a neočakávam, že by ma postretol rovnaký osud." Pri prejave boli aj jeho rodičia a tieto slová sa im vynárajú aj po rokoch. Stratégia a nákup potrieb na výrobu Breivikovej domácej bomby bol priam fascinujúci. Všetky potrebné kroky, úkony a postupy mal Anders niekoľkokrát odskúšané, občas aj nevyšli a to ho v práci za svojim cieľom zdržiavalo. Bol nervózny aj kvôli steroidom, ktoré užíval, aby bol vo výbornej forme. Snažil sa zo seba pripraviť vojaka aj cvičením a proteínovými prípravkami. Pri svojom pláne neváhal a z Číny si objednal tekutý nikotín. Týmto jedom plnil strelivo. Nakúpil zameriavače, tlmiče,zbrane. Oprávnenie vlastniť zbraň získal v januári 2011 po niekoľko mesačnom kurze. Celý proces prípravy na "akciu" si zapisoval a povzbudzoval ostatných na fórach,aby nasledovali jeho príklad. Výbuch bomby pred vládnou budovou je opísaný zimomravo, sú spomenuté aj obete a svedkovia, vyskytujúci sa v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Zasiahol ma prípad mladého právnika Jona, ktorý chcel svojej rodine,na západe Nórska oznámiť radostnú novinu, že sa stane otcom. Dokumenty mohol poslať emailom,no rozhodol sa odovzdať ich osobne a rozlúčiť sa s kolegami pred plánovanou dovolenkou. Zhodou náhod, okolností a zvláštnych postupov Osloskej polície sa stalo, že po výbuchu,napriek svedkom, ktorý nahlásili podozrivého (Breivika) s presným popisom, poznávacou značkou a modelom auta, na ktorom opustil miesto činu,premyslene prešiel popri hliadkovacích vozidlách,dostal sa von z Osla a namieril si to na ostrov Utøya. (Toto je naozaj len pár bodov z polovice knihy, ktoré tu spomínam, pretože chcem,aby vo Vás kniha vyvolala záujem. Nielen jadrová katastrofa v Černobyle, či pád Svetového obchodného centra v USA stoja za pozornosť.) Kniha pokračuje masakrom spáchaným na študentoch a ďalších udalostiach bezprostredne po tom. V druhej časti knihy sa viedlo súdne pojednávanie. Niektoré vyhlásenia doslova vyrážali dych. O preživších sa píše: " Tí, ktorí prežili,hovorili málo. Ťažila ich vážnosť. Mnohých trápil pocit viny. Za to, že prežili." Záverečná časť je venovaná Gunarovi a Tone Sæbøvcom, rodičom Simona; Viggovi a Gerde Kristiansenovcom, rodičom Andersa. Odhliadnuc od celého príbehu,toto pre mňa,ako rodiča bolo skutočne srdcervúce. No a poslednú bodku dostal Breivik. Je tu aj prepis listu, ktorý poslal z väzenia autorke knihy- plný lichôtok. Autorke sa podarilo odviesť kus úžasnej práce. Ani vo sne by mi nenapadlo, čo všetko sa jej podarilo vypátrať, vysnoriť, použiť a napísať do tejto knihy. Nedivím sa, že je držiteľkou niekoľkých novinárskych ocenení. Celosvetovo sa preslávila svojim dielom KNÍHKUPEC Z KÁBULU, ktoré je jedným z najpredávanejších bestsellerov v rámci nórskej literatúry všetkých čias(predaných viac ako 2 milióny kníh). KNÍHKUPEC bol preložený do viac ako 40-tich jazykov.
Den co den	Netypický hlavný hrdina,ktorý sa každý deň budí v tele niekoho iného. V tele svoviacjej vekovej kategórie, v blízkosti predošlého tela, ktoré A(tak sa hlavný hrdina volá)jeden deň okupoval a extra zaujímavosťou je, že si A to telo nevyberie sám,ani to, či pôjde o dievča alebo chlapca(snáď mi rozumiete). Pre mňa bolo celé toto ako autor vymyslel neskutočne fascinujúce. Príbeh sa začína tak, že sa A zobudí v tele chlapca, ktorý svoju priateľku iba využíva, správa sa k nej zle, ba priam kruto a od prvej chvíle cíti, že sú to spriaznené duše. Prežijú spolu nádherný deň a A je to veľmi ľúto, pretože ďalší deň je v inom tele. Táto romantická linka bola zaujímavá už len tým, že hlavní hrdinovia zápasia s prekážkami ako sa stretávať, keďže A je každý deň v inom meste, a ako sa Rhianon bude vysporiadavať so zmenami tiel,v ktorých sa A 'uhniezdil'. Autor to zvládol perfektne! A aby to nebolo len o romantike, tak si David naložil na plecia, so zmenou tiel,ktoré A vystriedal, aj náročné témy, ktoré sa týkajú tínedžerov. A sa ocitol v tele krásky, geja,lesbičly, feťáka, šprta, hudobníčky, v tele dvojčiat(áno,oboch bratov- dvojičiek 2 dni po sebe), neplnoletej prisťahovaleckej upratovačky luxusných bytov, v tele, kde prebiehala striktná výchova a domáca výuka,v tele alkoholičky s následkami, v tele chlapca v dievčenskom tele(chápete, však?),v tele s obezitou,cukrovkou, či psychickou poruchou- sebapoškodzovaním… Pre mňa zaujímavé, fascinujúce, neokukané, smutné, trpké, sladké, tŕnisté a perfektne spracované!
Furyborn	Asi by som mala začať čítať anotácie. Aspoň pri žánre fantasy. Približne do 150.viacstrany som sa nevedela začítať. Striedanie rozprávača,v tomto prípade je to striedanie Rielle a Eliany, mám zvyčajne veľmi rada. Takto písané knihy mi prídu zaujímavé od začiatku a hltám každé slovo. Vo Furyborn to, žiaľ,u mňa nefungovalo týmto spôsobom. Striedania kapitol skôr ubrali na dynamike deja. Keď sme sa dostali konečne k niečomu napínavému,kapitola sa skončila a začal sa príbeh z predchádzajúcej kapitoly. Nevedela som sa so záujmom vrhať z kapitoly na kapitolu. Dosť rušivo na mňa pôsobilo, keď niektoré dialógy s anjelmi(kto čítal,vie) neboli písané kurzívou. Mínusom pre mňa bol opis bojových scén. Čítala som ich ako nákupný zoznam-bez akejkoľvek emócie. Niečo proste v tejto knihe u mňa nefungovalo. Taktiež by som brala vysvetlivky na konci knihy-niečo ako slovník.Claire sa dosť spoliehala na preklad čitateľa podľa opisov v texte(doteraz celkom nechápem ako si vysvetliť, čo vlastne EMPÍRIUM je :\ ). Autorka má skvelú fantáziu-iný čitatelia mi prezradili, že vo Furyborn vidia podobnosť s inými fantasy(tie som nečítala,tak to neviem porovnať)- dobre vystavaný dej a verím, že ďalšími časťami sú jej knihy lepšie,ALE!Dobrovsky vraj zvyšok série neplánuje prekladať, z čoho mi srdce nepukne,no ak by som mala možnosť prečítať si aj pokračovanie, neváham. Už len kvôli príbehu Simona a Eliany. Rielle bola pre mňa iba rozmaznané veľké decko a som smutná, že dostala až toľko priestoru v "žhavých" scénkach. Áno, dočkali sme sa aj toho(aj keď sme to ani nečakali XD)a na strane 395 sa rozpútala červená knižnica.
Rello	Kniha, ktorá uzrela svetlo sveta len vďaka šikovnej autorke, jej odhodlaniu, úsiviacliu a myšlienke pomôcť. Chcela knihu podľa vlastných predstáv a musím uznať, že sa jej podarila. Annemary to zvládla bez vydavateľstva, no v poďakovaní knihy s láskou spomenula každého, kto priložil ruku k dielu a bol autorke oporou. Krátke pomenované kapitolky a útulnosť knižky vám nezaručujú, že knižku prelúskate za hodinku-dve. Priznám sa, že knižku som prečítala dvakrát za krátky čas a našla som nové krásne myšlienky,ktoré mi pri prvom čítaní ušli. Autorka poetický jazyk ovláda majstrovsky, hrá sa s ním a prispôsobuje príbehu. Skutočne som ešte nečítala prózu písanú básnickým, kvetnatým štýlom. Ja poéziu nemusím,ale pri Rello som stránky hltala a lepíkovala vety, ktoré mi na prvý nechávali stopu v srdci! A nebolo ich málo. Netypicky autorka poňala aj samotný žáner! Sci-fi prvky týkajúce sa paralelného sveta, kde sa môže snívať obmedzene a pod dohľadom a reálny neľahký života hlavnej hrdinky. Strach, obavy, násilie… každodenný život mnohých žien Annemary vložila do Elly,hrdinky svojej knihy práve preto, aby sa o smútku a strachu, ktorý je ukrytý v očiach týraných, dostal ku všetkým. Aby sme pred náznakmi nezatvárali oči a zaujímali sa. Môže sa to týkať našej\vašej susedy, kamarátky, sestry… Autorka výťažkom z predaja knihy podporuje práve obete domáceho násilia. Preto kúpou pomôžete iným a zároveň sebe doprajete chvíle s knihou, ktorá vo vás záručne bude rezonovať…
Ilúzia šťastia	Do knihy som šla so skeptickými pocitmi. Obávala som sa, že to bude niečo na štýviacl "evitoviek"(nič proti,ale mne osobne príde tých pár príbehov, čo som čítala, dosť podobne)pre 50+ ročné čitateľky. Hmmm ten začiatok moje domnienky aj potvrdil, avšak plynutím stránok sa vo mne prebúdzal záujem o postavy a to, čo si Gillerová pre čitateľky prichystala. Nejaké náznaky boli už v prvých stránkach a našťastie,som tvor zvedavý. Musím povedať, že príbeh takmer 40- ročných kamarátok ma zaujal. Autorka používa rôzne indície,preto veľké odhalenia pre mňa už boli vopred tipnuté(a správne),ale brala som to ako takú hru- hádaj na čo myslím a uhádla som. Takže táto kniha pre mňa vôbec nebola oddychová, cítila som sa ako Poirot, ktorý skladá náročný hlavolam. Jediné, čo som nedešifrovala,bola zápletka takmer v závere knihy. Týkala sa manžela jednej z postáv. To bolo pritiahnuté za vlasy,inak by som odhalila aj to :D Celkovo by sa dalo povedať, že sme mohli nahliadnuť "do hrncov"kohokoľvek z nášho okolia. Aj keď sa zdá, že kamarátky majú dokonalé životy, všetko je len ILÚZIA. Kniha vás núti často sa zamyslieť-nad sebou,rodinou,nad svojimi činmi... či by bolo všetko tak ako je,keby ste zmenili len jedno rozhodnutie v minulosti. V knihe sa hrdinky pasujú s odmietnutím, boľavým srdcom,chorobami, úmrtiami, vzťahmi,... typický život
Rytierova druhá šanca	Druhý diel série,rovnako ako staršia sestra s názvom Ples u vojvodkyne, upúta naviac prvý pohľad krásnou obálkou. Obsah však vôbec nezaostáva. Bez toho aby som vám čo-to neprezradila z prvej časti to veľmi nepôjde,ale posnažím sa. Sophie a rytier pokročia,ale okolnosti im nedoprajú. Vyhrocuje sa tu oboch príťažlivosť, vzájomná žiarlivosť,ako aj Sophiine pochybnosti a rytierove protichodné pocity(milovať či chrániť svoju lásku). O Diane sa tu píše len zbežne, avšak do popredia sa dostáva Sophiin strýko markíz de Pays-Rouge. Dozvedáme sa jeho minulosť,to ako sa k nemu Sophie ako malé dievčatko dostalo a za akých okolností. Z mrzáka a zhýralca sa zo dňa na deň stal milujúci strýc a náhradný rodič. Taktiež o zmienenej spisovateľke a navarskej kráľovnej Marguerite sa dozvieme zaujímavé veci. Vojvoda de Guisé rozvíril vody a aj keď s Anne de Heilly,milenka francúzskeho kráľa,nemajú spoločné zámery,ich intrigy sú priam skvostné a neskutočne sebecké. A keby len ich dvoch… Táto kniha je pretkaná intrigami, naivná mladá Sophie nevie komu veriť, snáď jej osud nenadelí väčšie útrapy,ako jej nadelila pani Monošová poslednými riadkami knihy. V Rytierovej druhej šanci je plno napätia a dej je svižnejší. Postavy sa rozdelili na dve skupiny-dobra a zla. Presne viete,s kým budete sympatizovať,no nájdu sa tu postavy, ktoré ma šokovali svojim správaním. Napríklad rytierov priateľ či švagor. Teším sa na to, čo sa dozviem v tretej časti. Ktoré postavy nám odhalia svoj kúsok príbehu a ako sa to Sophie vyvinie? Vrelo túto historickú sériu odporúčam
Padnout a vstát	Na túto knihu sa vzniesla vlna kritiky. Bola som zvedavá prečo. Musím povedať, žviace väčšina recenzií bola skôr negatívneho rázu. No nedivím sa. Hlavná hrdinka nemala ľahký život,na druhej strane bola až neuveriteľne zahľadená do seba, aj keď sama seba presviedčala o tom, aká je empatická. Autorka sa zahryzla do naozaj vážnych tém. Úmrtie miminka, autonehoda, alkoholizmus, láska… všetky tieto témy sú náročné na spracovanie, autorke sa to však vôbec nepodarilo. Písala dosť nezáživne, niektoré situácie boli až neuveriteľné v tom, aké boli nereálne, rovnako, ako správanie postáv. Každý sa so svojimi problémami a traumami vysporiadava po svojom a je pre mňa dosť neuveriteľné, keď- dajme tomu- zo dňa na deň prídem na to, že vlastne život je krátky, mám okolo seba ľudí,na ktorých mi záleží a proste ide sa ďalej. Už nebudem viac smútiť,nebudem prepadať melanchólii a depresii. Podľa mňa je to dlhodobejší proces a určite to nie je ako lusknutím prsta preč. Čo však celý príbeh zachránilo v mojich očiach, bola trošku zamotaná romantická linka medzi Jadenom a Mackenzie. Bolo to síce kostrbaté,ale fandila som im. Z čoho mi išiel mozog vybuchnúť, tak to bol záver! Nechápem prečo autori takto týrajú čitateľov! Toto sa fakt nerobí! Takýto záver si nepredstavujem ani v najhoršom sne a chcem vedieť čo sa nakoniec stalo! V konečnom dôsledku,kniha je priemerná, páčilo sa mi, že autorka práve takto ťažké témy zasadila do žánru young adult, no nepopasovala sa s tým najlepšie.
Si môj osud	Úvod sa mi veľmi páčil! Spoznali sme hlavného hrdinu Raya. Živý, spoločenský chlviacapec, ktorý chce vyskúšať v živote všetko! Otec si poňho príde na chatu,po divokej párty s kamarátmi. Cestou domov sa ale niečo stane…(toto nie je spoiler!)Z Raya sa stane duch... bezmocný, stratený, sám a nechápe prečo tu musel zostať. Hlavnou hrdinkou je Dominika, introvertná čudáčka. Raya nikto nevidel ani nepočul,Dominika však áno a takto začína ich spoločná cesta… Nič dôležité som vám neprezradila,toto sa dočítate už na prvých stránkach. Bola som veľmi zvedavá ako autorka na necelých 170 stranách naprace príbeh, ktorý už od začiatku znel perfektne! Katka ma veľmi príjemný štýl písania,no (nie som kritik!) kľudne by som brala túto knihu raz tak hrubú. Naozaj. Veď uznajte sami… Kto nemiluje filmovú klasiku DUCH poňatú tínedžerskými postavami? Nejden knihomoľ sa v hlavnej hrdinke nájdete (Dominika zbožňuje Mechanického anjela :) ), aspoň zo začiatku. Neskôr to už naberalo podľa mňa príliš rýchly spád- vzhľadom na počet strán, pochopiteľné. Mám pár vecí, ktoré mi udreli do oka: -rýchly náznak lásky
Návrat na Liptov	Názov Návrat na Liptov, síce nekorešponduje s celým obsahom knihy, no práve tu šviactartujeme. Hlavná hrdinka sa v minulosti do Liptova zamilovala, keď tu žila. Vietor života ju odvial do Prahy,kde sa v láske sklamala a bola nútená doslova ujsť. Riadením osudu našla Sandra inzerát s hľadaním spolubývajúcej a bolo rozhodnuté. Netypické zoznámenie s Alexom, príťažlivým bratom spolubývajúcej Em prekypovalo rozpakmi a humorom. Chémia, ktorá medzi nimi bola uveriteľná, krásne opísaná a to je v podobných príbehoch pre mňa veľmi dôležité. Uveriteľnosť chémie, iskrenia! Elizabeth píše skvele! Jej štýl je ľahký prekypujúci humorom, úžasnými postavami. Veľmi sa mi páčil opis Liptákov. Je dosť vierohodný, aspoň podľa ľudí, ktorých osobne na Liptove poznám. Ich priateľskosť sa odzrkadlovala v príbehu, pretože Sandru prijali medzi seba ihneď. Partička Bey,Lei, Adama,Em,Alexa a Oliho sa správali ako zo seriálu Priatelia. Žrala som ich vzájomné doberanie,ale aj priateľské puto. No aby som len nechválila(snáď mi to autorka odpustí), mám pár drobných ale. Pri čítaní ma mierne rušilo, keď sa opakovali frázy spojené s krásami Liptova. Uznávam,je to krásne prostredie,no miestami mi to prišlo moc. Taktiež Alexov a neskôr Sandrin entuziazmus, čo sa týka zdravej stravy. Nikomu to neberiem,ale podsúvať mi vitamíny a antioxidanty v príbehu,kde túžim vedieť od začiatku o Erikovi a či sa vôbec dostane priestor aj jemu... Záverečná zápletka bola super! Absolútne som ju nečakala a s kľudným svedomím tvrdím, že Elizabeth Mara je talentovaná autorka, na ktorej ďalšiu tvorbu sa nesmierne teším.
Turbulence	Kniha je rozprávaná z pohľadu Gillian,rovnako aj z pohľadu Jakea. Kapitoly sú neviactradične označované vstupnými bránami na letisku, čo je veľké spestrenie po grafickej stránke. Takisto si hlavná hrdinka vedie blog, ktorý je dosť osobný,ale musel tam byť! Do príbehu patril! Autorka to zahrala bravúrne a jeho význam pochopíte v závere knižky. Zoznámenie hlavných postáv bolo dokonalé. Ja som si hrýzla peru, smiala som sa a bola som veľmi zvedavá ako z nastolenej situácie autorka\Gill vykľučkuje. Paráda! Okrem toho že Gill mala fakt otrasnú rodinu, občas sa správala ako násťročná, bola celkom fajn hlavná postava, no svojského Jakea som si zamilovala okamžite. Je drzý, arogantný, puntičkársky, sebavedomý- dokonalý knižný hlavný hrdina, ktorého by ste však doma nechceli ani za nič! Musím sa priznať, že veľa zápletiek (lebo knižka nemala len jednu) som odhadla, aj keď nie úplne,aspoň čiastočne a vôbec mi to nevadilo. Ako inak, bola som veľmi spokojná! Úplný záver ma odrovnal, pretože ,nakoľko som knihu čítala v štafete, zvrat odhadovali všetky dievčatá! Ja som si vravela, že no proste toto nie! to sa nemôže stať! A stalo sa a ja som bola šťastná spolu s Gill a Jakeom! Kniha má cez 400 strán a musím povedať, že som sa nenudila ani jednu stránku
Bez tváře	Tak túto knihu som čítala naozaj dlho. 260 strán mi dalo riadne zabrať. Vôbec neviacjde o to, že by kniha bola zlá, zle napísaná, s gramatickými chybami, nezaujímavým dejom atd. Proste bola naozaj ťažká. Samozrejme, nemyslím tým, že by som mala vykĺbenie zápästia pri čítaní, skôr mám na mysli takú tú ťažobu, ktorá sa na vás z knihy môže preniesť, zasiahnuť vás… Príbeh nám rozpráva Helena, ktorá žije s priateľom u jeho rodičov, majú malú jeden a pol ročnú (tým som si nie celkom istá,ale to dieťatko je proste malé) dcérku a očakávajú ďalšieho člena rodiny. Hlavná postava má všetko čo by si mohla priať každá žena. Milujúceho partnera po svojom boku, zdravé, šťastné dieťa a dobrý vzťah so svokrovcami. Všetko sa zmení v jeden deň, keď sa Helena vyberie na prechádzku s dcérkou a napadne ich pes. Presne toto je ten zlomový moment kedy viete, že áno, teraz to príde! A prišlo :\ Helenine stavy-strach, beznádej, apatia... Bola vo vysokom štádiu tehotenstva tak niet sa čo čudovať, že sa bála nielen o nenarodené dieťa, ale aj o dcérku ktorú nadovšetko milovala. Bála sa chodiť von, bola zavretá len vnútri... Po pôrode sa to len zhoršilo a všetky tie rady typu -máš predsa rodinu,musíš sa starať o deti ,veď to prejde,vzchop sa-bola som z toho zúfalá rovnako ako Helena. Nikto jej nechcelo reálne pomôcť,aspoň sa to tak zdalo, aj keď musím priznať ,že v partnerovi mala obrovskú podporu a viem si predstaviť, že nejeden chlap by sa na ňu dávno vykašľal. Depresie sa len zhoršovali a keď sa rozhodla ísť hľadať pomoc k odborníkovi, natrafila na ozajstného "špecialistu". Nebudem vám tu prezrádzať celý dej príbehu,ale naozaj som si musela dávkovať túto knihu s rozumom. Aj keď sú kapitoly krátke, veľakrát som to sekla po dvoch- troch stranách, pretože tá Helenina beznádej sa mi vyrývala pod kožu a nerobilo mi to dobre. Udrela milované dieťa,chcela spáchať samovraždu a to vôbec nie je ľahké čítanie (nedokážem si predstaviť zažiť to)... V každom prípade,som za to,aby sa o podobných témach hovorilo, čítalo, písalo,aby to ľudia nebrali ako tabu... psychická choroba sama nezmizne,rovnako ako zápal pľúc. Treba na to odborníka a vhodnú liečbu..
Muž z rodu vlka	Fatul zostal verný svojim veršom na začiatku kapitol a taktiež krásnemu historicviackému\ dobovému jazyku. Prológ bol síce dlhý,ale autor nám ukázal cestu a premenu Orwena(poznáme ho z predošlej časti) a jeho brata Ordena. Z oboch mladých princov sa stali veľmajstri polozvery, vedeli sa premeniť na ľudskú aj zvieraciu podobu a boli dôležití v ďalších udalostiach príbehu. Samotný dej sa odohráva niekoľko rokov po smrti Drakea,Williamovho brata. Tu je ústrednou postavou práve mladší z bratov. Celkovo vnímam tento príbeh ako voľné pokračovanie knihy Dotyk draka,resp. nie je nutnosť čítať ho(z môjho pohľadu), pretože to, čo sa dialo pred pár rokmi,je okrajovo spomenuté. Zjaví sa tu sčista-jasna postava podlej Heleny a to, akú spojitosť má so smrťou Willovej manželky a únosom dcérky,sa dočítate v knihe. Toto Stano veľmi dobre vymyslel, klobúk dolu. Bolo perfektné,ako sa spojili ľudia,vlky a medvede pre boj so zlom. Opäť autor vsadil na bojové scény, ktoré k takémuto akčnému fantasy patria. Kniha sa čítala dobre, vždy sa niečo dialo,Stano sa zlepšil v opise postáv a taktiež v ich opisoch správania, čo v predošlej časti pokrivkávalo a príbeh pôsobil akoby povrchne- ľudia umierali,ale čitateľovi to bolo šum-a-fuk. Vyzerá to, že autora len vychvaľujem,ale keby tento nápad dal napr. zahraničnému autorovi fantasy,vybúchal by z toho aspoň 500 stranovú knihu...lebo fantasy si žiada opisy. Fatul však stavil na akciu a vždy sa niečo deje,dni "pokoja" proste vynechá... Záver by mohlo byť šťastným,alebo aspoň uspokojivým v očiach čitateľa, nebyť epilógu, ktorý bol taký, aký má byť! Navnadiť čitateľa na ďalšiu časť série :) Otázka na záver... všimli ste si v poďakovaní Dotyk draka, že 2. časť série Lysanthys sa mala volať Bozk vlka?Stanko... prečo sa zmenil názov?
Navždycky	Opäť kniha, na ktorú sa vzniesla vlna kritiky. Bola som zvedavá. Vydavateľstvo cviacooboo predsa vydáva len samé dobré knihy, takže mi tie negatívne recenzie veľmi nešli do hlavy. Predpokladala som, že to bude mať na svedomí najmä marketing (keďže nie je tajomstvom kde autorka pracuje), ktorí ľudia\čitatelia skôr odsudzovali. Takže,krok vedľa. Knihu som čítala v rámci štafety u "žabky"Radky, za čo veľmi pekne ďakujem. Poznámky dievčat boli veľmi zaujímavé, nie všetky boli v negatívnom duchu. Sama za seba hovorím,že celkovo kniha nebola zlá len… LEN... Postavy sa určite nesprávali na 17 rokov. Ak by autorka zasadila tieto postavy do prostredia základnej školy s nejakou vekovou hranicou okolo 13-14 rokov bolo by to úplne v poriadku. Tam sa mi ale zase vnukol fanrasy prvok, že tieto deti (13-14 ročné) jazdili autami. To by som pozmenila na MHD
Zapletený	Neviem prečo, ale názov tejto knihy som stále čítala ako Zateplený a myslím si, viacže v tom nie som sama :D Okrem veľa pozitívnych reakcií, som našla konečne aj niečo kritickejšie, a o to viac som sa na knižku tešila. Musím však povedať, že všetko čo bolo vytknuté inými, mne absolútne neprekážalo. Áno, súhlasím, že Drew sa správal ako rozmaznaný neandertálec, ale našťastie s ním žiť nemusím a ako knižná postava bol úžasný. Na to, že je Zapletený rozprávaný len z mužského uhla, je veľké osvieženie v tomto žánri. Zväčša sa stretávame so striedaním mužských a ženských častí,prípadne sú čisto zo ženského uhla pohľadu a práve toto, čisto mužské myšlienkové pochody (hej,hej, napísané ženou-čiže som si vedomá, že s realitou to asi nemá veľa spoločného), sa mi na knihe veľmi páčilo. Taktiež mi nevadilo, že Drew ako hlavná postava, bol zároveň aj rozprávačom,ktorý vstupoval do príbehu a objasňoval a približoval nám svoje názory. Aj keď mám pocit že Emma sa z Drewa snažila vytvoriť naozaj jedinečného hlavného hrdinu- on jedinečný síce bol,ale tým pádom neulahodí každej žene :\ , niekedy bol naozaj neznesiteľný, namyslený,egoistický, detinský, no jeho zmysel pre humor som žrala...Kate bola zasa príjemná a dosť odvážna, čo sa týka Drewa a vzťahu\ vzťahov. Celkovo sa mi príbeh veľmi páčil. Svedčí o tom môj 2 dňový čítací minimaratón,kedy som knihu brala do ruky čo najčastejšie. Naozaj,knihu beriem komplexne a moje pocity z nej sú skvelé, stále sa smejem,akou "chrípkou"sa celý príbeh začal...to je tak, keď je muž chorý XD No a čo sa týka obálky... najviac ma zaujala grafika. A to som si všimla až pod prebalom. Ten chlapík (asi to mal byť Drew)je v posteli naaranžovaný dosť umelo a keby viem knihy čítať v obale,tak Zapleteného isto do nejakého obalu oblečiem. Nepomôžem si,ale je to naozaj do očí bijúce.Budem naozaj hnusná a hviezdičku strhnem len kvôli obálke
Ples u vojvodkyne	Historické romány nečítam až tak často,ale keď už, vždy mi ulahodia. Rovnako,akviaco prvá časť série o Sophie de Marginel. Okrem tejto ústrednej postavy,sa to tu ľuďmi len tak hemží. Povedali by ste si, že niektoré postavy sú zbytočné. Nie sú. Verte mi. Pani Monošová vyskladala krásny, trošku tajomný príbeh a postupne odkrýva jednak minulosť a všetky okolnosti, ktoré predchádzali súčasnosti (rozumej rok 1531). Či už ide o vojvodkyňu, čerstvú vdovu,Dianu; Lorenzu,ovdovenú,jednu noc vydatú barónku,alebo služobníctvo- každému z nich dala autorka svoj vlastný priestor. Síce je príbeh viac opisný s pomenším výskytom dialógov, vôbec mi to nevadilo. Dostala som krásny príbeh bez nezodpovedaných otázok, ktoré sa mi čítaním zbierali. Na všetko som dostala odpoveď. Musím priznať, že som zvedavá,ako to bude v ďalšej časti s Dianou,zvrat týkajúci sa Lorenzy bol perfektný a Sophie som držala palce,nech jej srdce dostane to,po čom túži (zatiaľ to nie je definitívne,ale na dobrej ceste). Ďalšie detaily, ktoré ma uchvátili okrem krásnej obálky,boli napríklad prvé písmená každej kapitoly, francúzske príslovia hneď v zátvorke preložené alebo samotný jazyk, ktorý autorka používa. Akoby som sa preniesla do toho historického obdobia pred takmer 500 rokmi. Drobnejšie písmo a husto popísané stránky spôsobili, že sa mi kniha čítala pomalšie ako zvyčajne,no napriek tomu som si vychutnávala každú jednu vetu. Určite sa pani Monošová radí medzi moje obľúbené slovenské autorky.
Naslepo	Podnadpis NEOTVÁRAJ OČI,INAK ZOMRIEŠ! je naozaj výstižný! Na začiatok vyzdvihnemviac obálku… matná čierna a "sivá"tvár ženy,do toho lesklé žlté prvky! Paráda,na tých vtáčích očkách to je naozaj desivé. Krásne sú aj detaily na začiatku každej kapitoly-konáre;dokonale navádzajú ponurú atmosféru. ALE! Začítavalo sa mi veľmi ťažko :\ Josh píše neskutočne stroho. Už pri prvých vetách som sa bála,ako zvládnem zvyšok textu- "Malorie zamyslenie stojí v kuchyni. Má vlhké dlane. Chveje sa. Nervózne podupkáva po popraskanej dlážke. Je skoro ráno;"=koho by takýto úvod nevydesil?! Taktiež ma zarazilo, že 5-ročné deti Malorie oslovovlala chlapec a dievča :\| V úplnom závere sa dozvieme prečo,no aj tak mi to počas čítania vadilo… Radšej sa rozpíšem aj o pozitívach, pretože kniha napriek ALE vôbec nebola zlá. Tento postapokalyptický trilerový horor bol ako napínavá jazda s masakrom. Ten masaker tu bol,doslova! A nie raz!... Príbeh sa odohráva v súčasnosti,kde sa Malorie rozhodne aj s dvoma deťmi opustiť bezpečie domu,v ktorom žili a nájsť preživších ľudí. Vydajú sa preto loďkou po rieke, podľa inštrukcií, ktoré im po telefóne, ktorý naposledy fungoval pred 5rokmi,nechal neznámy chlap. Ubezpečil ich, že majú miesto pre viacero osôb. A tak sa Malorie jedného dňa, keď si bola ako-tak istá, že deti sú pripravené na cestu,odhodlala nájsť ľudí. Kapitoly sa striedajú s minulosťou. Autor nám otvára dvere do začiatkov apokalypsy. Ako sa to všetko začalo (prečo a kým\čím,to sme sa nedozvedeli), prečo Malorie opustila svoj byt,kam sa tehotná podela, aký život žila a s kým do dňa,kedy sa rozhodla vyplávať po prúde rieky… Tento príbeh je fascinujúci. Máme tu malú spoločnosť,ako si nažíva v strachu pred neznámom čo ľudí núti po zhliadnutí zošalieť a ublížiť si,ako sa učia žiť a vykonávať denné činnosti v tme\šere, prípadne so zaviazanými očami. Prizerajú sa,ako ich blízky umierajú, nesú si svoje bolestivé spomienky, až sa všetko zvrtne…
Nekorunovaní králi Sicílie	Jedinečný, fascinujúci, miestami dychberúci príbeh, inšpirovaný reálnymi postavaviacmi, ktoré zmenili a menili dejiny Palerma. Kniha sa začína mrazivo. Zemetrasením z roku 1799, ktoré prežila rodina Floriovcov- Giuseppina,jej manžel Paolo,ich malý syn Vincenzo a Paolov brat Ignazio. Tieto postavy nás budú sprevádzať celým dejom. Niekto pribudne,niekto ubudne… Sledujeme púť 4 ľudí. Rozhodnutie Paola, presťahovať sa a začať podnikať,vzdor a hnev Giuseppiny lebo ju manžel doslova vytrhol "z rodnej hrudy",Ignaziov strach a odhodlanie podporovať brata a byť mu vždy oporou,jeho pravou rukou. Úprimne,ak by Auci písala učebnice dejín, verím, že by vedomosti žiadnemu študentovi nechýbali. Vie opísať rôzne situácie, krásy talianskeho regiónu, lásku k domovu,moru, práci, žene... Dialógy a zmýšľanie ľudí tej doby zvládla perfektne. Zo začiatku som bola zúfalá, že som nedokázala prečítať viac ako 25 strán za hodinu,ale naozaj som si čítanie užívala. Každé slovko som omieľala na jazyku, vychutnávala som si príbeh,bolelo ma srdce z každej krivdy a neprávosti, mala som pocit,akoby som bola súčasťou Floriovcov. Zamilovala som si ich,napriek ťažkým povahám,ale ak by neboli, akými boli, nič z toho by nedokázali. Práve ambície,prezieravosť a pokrokové myslenie z nich urobilo NEKORUNOVANÝCH KRÁĽOV SICÍLIE. Zaslúžia si obdiv, rešpekt, úctu a najmä! Aby sa o nich vedelo. Nie som citlivka(no dobre, možno som),ale epilóg ma roztrhal na kusy... emotívny, silný, srdcervúci. Toto MUSÍTE čítať!
Pavúčia ľalia	Nádherná tmavá obálka s mojím obľúbeným kvetom, ľaliou- to som proste musela čítviacať… zo začiatku som bola zmätená. Myslela som si, že pôjde o moderný príbeh, avšak všetko nasvedčovalo tomu, že dej bude zasadený do historického prostredia- šaty, koč a iné "detaily",no myšlienky hlavnej hrdinky Lily na mňa pôsobili súčasne. Prečítanými stranami som sa utvrdila v tom, že pôjde o historický tajomný príbeh. Lilly sa ocitne na súkromnej dievčenskej škole,kde si ju pod ochranné krídla vezme najväčšia čudáčka Isabelle. Je proti nej celá škola,na čele s odpornou Victoriou. Prečo? To sa dozviete v knihe. Lilly odhalí hneď niekoľko tajomstiev. Niektoré sú veľmi zvláštne, všetkým na očiach. Niečo ako verejné tajomstvo! Ďalšie, ktoré je veeeeľmi tajné a Isy ho pod hrozbou riaditeľky nesmie prezradiť,ho po niekoľkých stranách "vykváka". Lilly je zdesená a ja tiež. Prečo autorka nevymyslela dôvody,pre ktoré by to dávalo celé zmyslel? Dôvody nevraživosti medzi rodmi Victorie a Isabelle boli skvelý nápad, žiaľ,vyvstávalo príliš veľa otáznikov. Nakoniec som sa ani nedozvedela, či to tajomstvo bolo skutočné :\ Ja som mu chcela verit! Geniálny nápad autorky,ALE..! Ďalším tajomstvom pre mňa boli napríklad aj ľalie v parku, úmrtia (ako k nim došlo a prečo),ak bolo Isine tajomstvo výmyslom, prečo Victoria robila, čo robila?! Proste chaos... Nemám v obľube "radiť" autorom, keďže sama nepíšem nič poriadne a príbehy už vôbec nie,ale tu musím (!!!) napísať, že minulosť Isabelle ma zaujíma,potrebuje viac priestoru ona,aj celý dej, taktiež som očakávala lásku (lebo sa naozaj črtala),no nedostala svoj priestor. Kniha mohla byť oveľa zaujímavejšia. Zlá však určite nebola! Čítala sa rýchlo a 200 strán zmizlo pod rukami... škoda tých otáznikov. Je ich oveľa viac,ale bez spoilerov sa to nedá rozoberať. Je mi to ľúto,na knihu som sa veľmi tešila. Ja osobne nemám rada nedopovedané\nevysvetlené veci v knihe, a preto sa uchýlim skôr k priemernému hodnoteniu.
Oslobodená	Veľké finále série Crossfire som stihla prečítať ešte v auguste. A musím povedaťviac, že aj keď mi to už miestami pripadalo nasilu naťahované,od polky príbeh opäť naberal grády. Tajomstvá vyplávali na povrch. A to nie len Gideonove,ale najmä ma dostala nečakaná zápletka, týkajúca sa Evinej rodiny. Za tento zvrat autorke tlieskam. Aj keď! V závere to bolo celé také veľmi urýchlené,ale zas pár riadkov vyššie som hundrala, že sa dej vlečie. Striedajúce sa kapitoly Gideona a Evy sa mi zas páčili, pretože 3 knihy z pohľadu Evy a jej myšlienkových pochodov sme už mali obkukanú a dalo sa predvídať všetko čo urobí, čo si myslí...Gideon s jeho pohľadom to celé naozaj osviežil. Napriek svojej traume bol až neuveriteľne ochranársky, starostlivý a milujúci. Práve pri celej tej zápletke s Evinou mamou sa to prejavilo (v mojom vnímaní) najviac. Čo ma však nesmierne zarazilo,bolo, že prvá sexuálna scéna bola až ja strane 172 :D to sa na Dayovú moc nepodobá-samozrejme, že Eva robila "ofuky" a vraj AŽ PO SVADBE... vydržala? Pri sexuálnom bohovi ako Gideon?O_o Naozaj váham,ale za krásne zakončenie série dávam)5*
Růžový víkend	Moja tretia kniha od Brownovej. Ako inak, štýl písania skvelý! Toto však nebol viackrimi príbeh ako Krvavé spomienky alebo Tichý muž, ktoré som čítala. No vôbec mi to nevadilo. Romantika ako vyšitá. Úžasný príbeh 29 ročnej vdovy Cyn, ktorá žije s matkou po smrti manžela. Matka je tiež vdova,ovdovela po smrti zaťa, takže to bol dvojitý úder. Zatiaľ, čo matka sa spamätala a žije si svoj život so všetkým čo príde, jej dcéra sa utápa v žiali a je verná svojmu mŕtvemu manželovi Timovi… Brandon, malý syn Cynthie,je v podstate spomínaný len okrajovo… Jej a Timov najlepší priateľ,Worth, veľký sukničkár,sa jej ponúkne, že by mali spolu stráviť víkend v Acapulku, ktorý mu darovala klientka… Viac neprezradím,no vrelo odporúčam aj takúto staršiu knihu všetkým romantickým dušiam. Nie je to len o iskrení medzi hlavnými postavami príbehu,ale najmä o Timovom tieni a výčitky svedomia oboch hrdinov. Vtipné scénky a iskrivé chvíle sú doplnené dialógmi, ktorými dej naozaj napreduje. Vrelo odporúčam! Ideálna romantická oddychovka v rozsahu 160 strán
Papierové reťaze	Od tejto knižky som očakávala príbeh v detskom duchu, keďže obe hlavné hrdinky, viacKatie a Ana, majú 10 rokov. Nepoznajú sa dlho, pretože sa Katie presťahovala do mesta len nedávno a skrýva svoje rôzne tajomstvá najmä pred všetečnou novou kamarátkou Anou. Ana má otca hokejistu, čiže dcéra, ktorá vzhliada k svojmu otcovi bola tiež šikovnou hráčkou,no ale otec ich opustil. Mama sa s jeho odchodom vyrovnáva len ťažko a Anna na sebe nesie bremeno zodpovedného člena rodiny a stará sa o mladšieho brata. Celý príbeh sa odohráva v čase Vianoc čo je magické a zároveň, ja ako dospelý človek a ako matka,ma celý tento príbeh neuveriteľne rozcítil a bolo mi veľakrát až do plaču z osudov malých dievčat. Tým ako sa pasovali so situáciou, v ktorej sa ocitli nie vlastným pričinením, so svojimi túžbami a rozhodnutiami, za ktoré niesli zodpovednosť, boli pre mňa dokonalými silnými knižnými hrdinkami. Autorka nám tu ukazuje na životnom príklade Katie, aké to môže byť frustrujúce keď neviete odkiaľ ste a kam patríte. Elaine si dokonale naštudovala náboženstvá a krásy ruskej kultúry, ktoré perfektne zakomponovala do deja. Aj keď sa kniha odporúča čitateľom od 9 rokov, myslím si, že nejednému dospelému by mohla zanechať nejaké to posolstvo, pretože bola plná krásnych myšlienok. ~ "Môžete byť, čo len chcete, aj keď ste sa narodili v maštali alebo v nemocnici na druhom konci sveta. Dôležité je to, čo urobíte so svojím životom. A ako pomôžete ľuďom."
Rozprávky spod černičia	Ak sa o príbehu povie, že je nadčasový,rozhodne to platí o tejto knihe. Autorka viacpríbehy písala od roku 1980(vtedy som na svete ešte nebola ani ja) a moja Pauli(7r.) si ich zamilovala spolu so mnou. Trávili sme s knihou(nie je to žiadna útlučká modelka!)septembrové večery a po každom príbehu sme mali slovný súboj o to, či budeme alebo nebudeme v čítaní pokračovať. Prvé štyri príbehy sú o ročných obdobiach,kde nám autorka priblíži,ako si nažívajú pracovité myšky a tiež, že si vedia aj užiť oddych a zábavu. Musím priznať, že neraz ma zamrzelo ako Jill krásne opísala súdržnosť, pomoc, ochotu myšiek pri rôznych situáciách. Ľudia by si mali brať príklad. Práve preto si myslím, že je kniha aj poučná. Dáva nielen deťom príklad,ako by sa nám ľahšie žilo,keby nám niekto v ťažkej chvíli nezištne pomôže a takisto, aký to musí byť uspokojujúci pocit,niekomu podať pomocnú ruku,aj keď o pomoc nikto neprosí. Ďalšie príbehy, sú aj plné napätia, objavov a aj rozdielov života myšiek. Ako si nažívajú tie v černičí vieme,no autorka nám dovolí nakuknúť aj do domácností a poviností myšiek žijúcich v horách, či na pobreží mora. Kniha je bohato ilustrovaná, plná drobných detailov-moja Pauli si dokonca pri nákrese jedného myšacieho obydlia všimla, že sú schody, ktoré vedú nikam XD.
Dotyk draka	Prvýkrát som sa začítala do knihy veľmi ťažko, pretože som čítala samotný prológviac, ktorý má 29 strán a hrozne veľa postáv,hneď niekoľkokrát. Priznávam,knihy som sa obávala. Vôbec nebola taká hrozná, ako sa mi javilo zo všetkých recenzií. Možno som divná, ale áno, Dotyk draka sa mi ako príbeh veľmi páčil,aj keď mal svoje muchy. A veľké! Veľkou pomôckou mi bolo vypisovanie si postáv a ich vzájomné vzťahy,lebo naozaj, v tejto knihe, vlastne v každej fantasy, je veľké množstvo postáv. Páčila sa mi samotná myšlienka vlkov a vlčích ľudí, bojovníkov, takisto škriatkovia a iné bytosti začlenené do príbehu. Na obálke jasné, že pôjde o rôzne súboje a tých bolo neúrekom. Už v prológu bolo niekoľko úmrtí. Táto knižka je celkom útla, má niečo cez 200 strán. Myslím, že ak by sa autor rozpísal poriadne, tento príbeh by bol hodný minimálne štyroch hviezdičiek a kniha by mala okolo 500 strán. Zaujala by oveľa viac čitateľov. Autor stavil na akciu,vyhol sa(možno z jeho pohľadu) zbytočným opisom a pozabudol na vývoj postáv, čo je trošku škoda.Ak nemáte radi veľké opisy, myslím si, že táto kniha bude vami ocenená, aj keď to nebude to najlepšie, čo ste kedy čítali.
Amy a Roger: Na cestě	Hlavná hrdinka Amy príde o otca pri dopravnej nehode, jej brat je zavretý v liečviacebni a mama sa rozhodne presťahovať sa na opačnú stranu Ameriky- samozrejme, vrátane dcéry. Nakoľko má Amy blok šoférovať po nehode, mama poprosí kamarátkinho syna, aby ju aj s autom dopravil do miesta nového bydliska. Tu sa začína zaujímavý roadtrip, a aj keď Roger a Amy si nie sú úplne cudzí, nie sú ani priatelia a vlastne priateľské puto si budujú na tejto ceste. Kapitoly sú veľmi zaujímavé, prelína sa nedávna minulosť Amy so súčasnosťou, z cesty s Rogerom. Autorka nám dovoľuje postupne nahliadnuť do bezproblémového tínedžerského amerického života, a ako sa všetko môže zmeniť behom pár sekúnd. Táto linka bola pre mňa oveľa zaujímavejšia ako celý roadtrip, ktorý ma dosť nudil. Zachraňoval to však Roger a jeho pozorná, milá povaha. V knihe boli rôzne mapky a hudobné playlisty,ktoré som si síce prečítala, prezrela, ale pesničky som si nevyhľadávala,že by som ich počúvala alebo tak. Zo záveru som bola trošku sklamaná, aj keď si neviem celkom predstaviť inú bodku za týmto príbehom. Myslím že je to kniha ideálna na leto. Povedala by som, že je to oddychovka,ale linka mimo roadtrip bola pre mňa veľmi citová a veľa som sa nad ňou zamýšľala. No napriek tomu nedávam veľmi vysoké hodnotenie
Vyvolenie	Prvý diel dystopického románu zo série s názvom Prorok obletel náš knižný svet uviacž v roku 2017. Ja som sa ku knihe dostala len nedávno,no lepšie neskôr ako nikdy. Keďže sa do kníh púšťam bez čítania anotácie, už po prvých stranách som šípila, že toto nebude triler,ako som sa domnievala. Príbeh sa začne Vyvolením. Hlavnej hrdinke Carrington, krásnej,od malička pripravovanej na slávnosť Vyvolenia,sa v zlomku sekundy zrúti život ako domček z karát. Nikto si ju nevyvolí. Jej matka jej to dá kruto pocítiť, pretože je to nepredstaviteľná hanba a potupa pre rodinu. Jej otec je láskavý, avšak s odlúčením dcéry sa zmieruje ťažko, rovnako,ako jej malý brat-nechápe silu obradu Vyvolenia. Carrington odvedú od rodiny a život Halových pokračuje akoby nikdy dcéru nemali...teda mal by! Vysoko postavenému úradníkovi,Isaacovi, umrie manželka a udelia mu výnimku aby sa znova oženil, keďže s prvou manželkou nemal svojho dediča. Povolenie mu bolo dané, avšak pod podmienkou, že si vyberie ženu spomedzi robotníc. Isto tušíte ako to dopadne,no medzitým sa strážnik Remko(mimoriadne citlivý chlap s rečovou vadou a taký sa na Vyvolenie nedostanú, pretože spoločnosť potrebuje len nezávadných jedincov na rozmnožovanie,preto sa musel pridať k strážam)zahľadí do Carrington. Objaví sa tu aj kriminálna zápletka. Robotnice niekto unáša,zohavuje, vraždí a pohodí ich na okraji mesta. Kto je za tým? Niet nádeje na spravodlivosť a lepší život pre nevyvolených(niežeby všetci vyvolení boli spokojní a šťastní!)? Všetci sa podriaďujú zákonom bohov-samozrejme, zákony sú upravené podľa toho,aby vyhovovali vládnucej časti spoločnosti, pričom tieto funkcie sa dedia... strážcom zákonov je Isaac a tento príbeh vás pri čítaní hlboko zasiahne. To,ako spoločnosť vníma ženy,sa v nich zakorení. Mladá autorka perfektne napísala dystópiu,kde nemáte právo na vlastný život, nemáte nad ním kontrolu a riadia ho iní,kde sa láska a viera v iný život trestá smrťou.
Krajina krásnych ľudí	Táto kniha v sebe nesie aktuálnu, pálčivú, spoločnosti zrkadlo nastavujúcu problviacematiku. Ako už názov našepkáva, áno, bude sa jednať o krajinu krásnych ľudí a to, ako ju dosiahnuť. Rozprávačmi príbehu sú dvaja muži. Muzikant s jeho kariérou a mladý muž, ktorý nevie čo so životom. Stretne ženu a beznádejne sa zamiluje. Je tak presvedčivá, že jej ideológia sa stane jeho zmyslom života. A ako s tým súvisí muzikant? Dočítate sa v knihe
Nepriatelia Urdisu	Od prvej strany je kniha veľmi zaujímavá, písaná skvelým pútavým čtivým štýlom. viacHlavná hrdinka je Cynthia, ktorá prišla o rodičov (na neskorších stránkách sa dozvieme aj detaily-sú šokujúce) a v hroznom svete keď je na každom rohu číha zombík alebo chorý človek, má jasnú vidinu prečo chce žiť... Chce a musí nájsť svojho brata ktorého odviezli autobusom nevedno kam. Nežije sama,žije v spoločnosti niekoľkých ľudí, navzájom sa o seba starajú. Množstvo postáv vôbec nie je zmätočné, pretože každý má svojskú povahovú črtu, vďaka ktorým ľahko postavy rozoznáte. Črtá sa nám tu hneď niekoľko romantických liniek. Autorka to píše veľmi rafinovanie, pretože každou novou mužskou postavou, vám imponuje práve ten človek, ktorý imponuje Cynthii. Nakoniec však nie je všetko tak ako sa zdá. No a nechcem vám prezrádzať z deja príliš veľa, pretože ja anotácie nečítam a nevedela som sa od knihy odtrhnúť,čiže najlepšie je nevedieť do čoho v tomto prípade idete. Ako už názov naznačuje- Nepriatelia Urdisu=kto nimi bude? A kto alebo čo je vlastne Urdis? Táto inštitúcia mi doslova vyrazila dych! Človek by si myslel, že po vypuknutí neznámeho vírusu, z ktorého sa ľudia menia na zombíkov a vraždia nevinných ľudí, vznikla pevnosť-útočisko pre nezasiahnutých vírusom... Je to však tak? Môžu sa tam ľudia cítiť v bezpečí? Autorka sa neštítila už v mladom veku opisovať krvavé a nechutné scény za čo má u mňa veľké plus. A prečo píšem v mladom veku? Nepriatelia Urdisu a ich prvá verzia, uzreli svetlo sveta v jej 13. rokoch! Neuveriteľné, dychberúce, obdivuhodné! Odhliadnuc od tohto faktu,musím dať knihe 5*, pretože ja osobne naozaj nemám čo vytknúť
Kniha ohňa	Nezvyknem to robiť,no musím pochváliť väzbu! Síce je táto 400 stranová kráska v viacpaperbacku,aj po dočítaní ju mám stále ako novú, to sa pri každej mäkkej väzbe nestáva, takže palec hore ArtFloyd. Už krásna obálka nám naznačuje,že v niektorých ľuďoch sa skrývajú draci. O to viac je zaujímavé, že príbeh sa odohráva na Slovensku. Hlavnou hrdinkou príbehu je Lili, ktorá je vedúcou na píle. Tu musím vyzdvihnúť autorkine znalosti, pretože perfektne opísala nielen samotné prostredie píly,ale taktiež rôzne stroje a postupy pri spracovaní dreva- tieto opisy neboli nudné a pasovali do deja. Čo ma trošku zarazilo, bolo meno Trystan a Thomas. Slovenské prostredie a neslovenské mená… obaja sú cudzinci, čo sa dozvieme o trošku neskôr. Knihu som pôvodne chcela prečítať s dcérou,ale nepredpokladala som, že sa vyskytnú v knihe vraždy. Z nich nakoniec vznikne perfektne vymyslená zápletka, ktorú som vôbec nečakala. Autorka sa pekne vyhrala s fantáziou a použila rôzne prvky a schopnosti nielen drakov,ale aj ich prenasledovateľov. Lili je Trystanom opantaná,no z jeho strany som nepociťovala žiadnu náklonnosť. Dokonca ani v častiach kde bol Tristan rozprávačom. No a tu som mala menší problém. 8.kapitola bola ako vrátenie sa v čase a opisovala opäť začiatočnú kapitolou, kde sa Lily s Trystanom stretnú mimo práce. Toto cestovanie v čase z pohľadu inej postavy bolo pre mňa dosť rušivé. Možno, ak by autorka označila kapitolu z iného pohľadu alebo použila kurzívu, nebolo by to pre mňa natoľko mätúce. Musím však vyzdvihnúť scénku v jaskyni. Táto časť bola pre mňa veľmi zaujímavá a napínavá. No a čo sa týka záveru tak...spadla mi sánka. Čakala som podraz,no ale takýto zvrat som vôbec neočakávala
Slová v hlbinách	V poslednej dobe ma všetky knihy pre tínedžerov veľmi milo prekvapia. Nikdy sa tviacohto žánru nenabažím a budem mu verná asi do smrti. A o tejto konkrétnej knihe ste už isto veľa počuli,no ak máte chvíľku čas,budem veľmi rada, keď si prečítate aj to, ako sa páčila kniha mne. Slová v hlbinách nie je obyčajná tínedžerská kniha. Hlavnej hrdinke Rachel umrie brat pred vlastnými očami, je nešťastná, dokonca nezmaturuje a utápa sa v smútku. Rozhodne sa,že sa presťahuje k tete, späť do rodného mestečka,kde zanechala priateľov a svoju platonickú lásku z detstva, najlepšieho priateľa, Henryho. Rachel sa po tejto tragickej udalosti, ktorá sa jej stala len pred pár mesiacmi, uzatvára pred celým svetom a navonok pôsobí ako niekto úplne iný, no vo vnútri je to stále stará dobrá Rachel a Henry to cíti. Ich cesty sa nerozišli v najlepšom, takže chvíľu potrvá, kým sa ľady prelomia a ich priateľstvo nabehne do starých koľají. Henry sa chystá na cestu okolo sveta so svojou (zvláštnou) priateľkou Amy(ako cesta dopadne sa dočítate v knihe). Túto osobu som od prvej zmienky naozaj nemusela a celou knihou sa moje nesympatie k nej len zväčšovali. Naopak som si veľmi obľúbila Henryho sestru George, ktorá sa platonicky zamilovala do chlapca, ktorý jej nechával listy v knihe-to je najkrajšia zaujímavosť, akú som kedy v knihe našla, že sa nechávali odkazy v knihách v rodinnom antikvariáte. Dilema, či zvíťazia peniaze alebo láska ku knihám v súvislosti s antikvariátom,ma mátala a do poslednej chvíle som verila, že sa Henryho rodina rozhodne dobre. Od začiatku som vedela kto Pytheas(tajomný dopisovateľ) je, a o to viac, s pribúdajúcimi stránkami, narastal aj môj smútok. Táto kniha bola veľmi príjemne napísaná. Crowley svojím štýlom oživila postavy a prežívala som všetko s nimi,čo je podľa mňa veľké plus young adult príbehov. Kniha je plná smútku, ale aj nádeje, lásky, priateľstva- vrelo vám ju odporúčam
Volavka	Pred časom som mala možnosť čítať knihu Červ z pera Františka Kozmona a bola somviac úplne opantaná! Myslela som si, že v podobnom duchu sa ponesie aj ďalšia kniha autora… Bola trošku iná... červy v nej boli len okrajovo spomenuté (v súvislosti s predchádzajúcim vyšetrovaním) a žiadne iné fujky zvieratká .Postava, ktorá naviedla vyšetrovanie správnym smerom,bola dokonalá. Jej zvedavosť a snaha pomôcť kolegom na vlastnú päsť,aj za možnosť ohrozenia vlastného života,bola obdivuhodná. Pri prvých zmienkach mi to prestrojenie vôbec nedoplo. František znova pútavo poodhaľoval súkromie vyšetrovateľov a môj obľúbený Wolf sa hádam aj zabuchol(či isto,to sa dozviete v knihe). Okrem citov, riešil aj "alternatívnu liečbu" pečene svojej mamy a zmiznutie svojho nevlastného brata! Veľkým plusom tejto knihy boli kapitoly z roku 1982,kde sme sa toho veľa dozvedeli! Okrem iného,aj to,aké praktiky sa diali vo vtedajšom režime (ak aj je to fikcia,tak veľmi, veľmi uveriteľná!). Záver bol brilantný! Síce som šípila rozuzlenie,no autor ho podal tak,akoby mi to dovtedy ani len nenapadlo. Avšak! Epilógu stále nemôžem uveriť! Dúfam, že Kozmon sa pokúsil čitateľa obalamutiť, pretože TAKTO sa skončiť Volavka proste NEMÔŽE!!! Toto je len "výpich"top momentov z knihy,viac vám prezradiť nemôžem, najmä,ak ste nečítali Červa(Volavka na Červa naväzuje)...rozhodne vám však autorove krimi odporúčam
Nenásytná	Ako názov prezrádza, hlavná hrdinka Eva je nenásytná, priam nenažraná :D. Je to viactak, ale nie o tom som chcela… Konečne v štvrtom pokračovaní série Crossfire si autorka zaumienila, že nás čitateľky, poteší a zároveň po straší aj Gideonovými kapitolami. Striedajú sa s pohľadmi Evy a okrem jej výlevov a neustáleho omieľania vo vnútorných monológoch o svojej nehynúcej láske k sexi magnátovi prekladanej pochybnosťami o sebe, máme konečne možnosť nahliadnuť do Gideonových nočných môr, jeho vnímania vzťahu s Evou, to čo sa mu ženie hlavou pri rôznych problémoch s rodinou a známymi... Musím povedať že opäť pre mňa oveľa zaujímavejší pohľad muža v príbehu... Nemôžem vám veľmi rozprávať bez spojlerov, aké wau momenty vás čakajú v knihe, ale pár ich určite bude a ak ste sa prelúskali predošlými troma časťami série,tak sa určite máte na čo tešiť. Opäť to tu máme nabité sexuálnymi scénami, drámou, nejakými hádkami... No tu sa musím zastaviť pretože ten koniec bol podľa mňa absurdný... Eva vyvolala hádku kvôli práci až takú, že sa pred Gideonom zatajovala niekoľko dní... Tým to vlastne aj skončilo, ale nemusíte sa obávať, ale je tam na záver ešte nejaké to malé pokračovanie a dozviete sa ako autorka premostila na veľké finále piatej časti. No naozaj mi nejde do hlavy prečo práve pri tejto scénke Eva reagovala až takto prehnane, keď v predošlých troch častiach a vlastne aj v tejto štvrtej, Gideon narobil hovadiny, s ktorými by sa s ním mohla rozísť na dobro. Bolo to podľa mňa úplne zbytočné a prehnané. Na jednu stranu si poviem ok akože chápem,no ako som spomínala, mali oveľa viac závažnejších konfliktov ako prácu.
Láska cez správy	Celý čas som sa uškŕňala ako idiot, ale nedalo sa mi inak… vďaka textovkám, ktorviacé si vymieňali hlavní hrdinovia, sa kniha čítala celkom rýchlo. Autorka nezaháľala a svoj nezameniteľný humor dokonca použila aj v poďakovaní… vtipná scénka striedala humorné konverzácie... Najviac ma dostalo domáce zvieratko. Netypické, rozkošné s menom Marshmallow. Muselo vyzerať na zožratie. Okrem samotného príbehu sa mi veľmi páčila hlavná hrdinka so svojskou povahou, no oveľa zaujímavejší bol pre mňa Zach... Predstavte si počítačového maniaka. Vybaví sa vám sexi, charizmatický, milý, srdečný, priateľský, inteligentný, vtipný mladík s hubkami (tak moja 6 ročná dcéra volá "pekáč buchiet")na bruchu? Isto nie,ale Zach taký je...skoro som odpadla, keď "zachránil" Delii život,ochkala som pri ich spoločnom tv večere,ich prvé rande bolo aaaach...no proste Zach je láska! Aby ste nečakali len samé srdiečka, príde aj riadna podpásovka a bude to obe strany veľmi bolieť... Ukáže sa sila priateľstva, sila lásky a Delia to opäť zaklincuje svojským výčinom... V závere nájdete ešte bonusovú kapitolu, návnadu na pokračovanie série... A je to šikovný ťah, pretože už teraz sa neviem dočkať! Za tento úžasný čitateľský zážitok môžem ja,aj každý čitateľ ďakovať úžasnému vydavateľstvu Zelený kocúr, pretože z ich vydavateľstva je to proste záruka kvality! Ďakujeme
Svolení	Opäť témy, o ktorých je dobré písať, čítať, hovoriť…. Myslím, že to nie je až taviacké ojedinelé, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, len je táto téma natoľko tabuizovaná, že ak aj niekto má podobnú skúsenosť, nehovorí o nej. Vanesa určitou formou terapie vložila svoje skúsenosti, traumy a bolesti na papier a odhalila tak čitateľovi, čo sa odohráva v hlave 13 ročného dieťaťa z rozvrátenej rodiny, s nedostatkom pochopenia,lásky, záujmu… presne nedostatok citu a pozornosti môže mať za následok aj niečo také (nemysliteľné? odsúdeniahodné? nechutné?-ako by ste sa na taký pár pozerali na ulici vy)ako upnutie sa na zdanlivú lásku a náklonnosť 50-ročného muža. Napriek tomu, že o chúťkach tohto uznávaného autora, ktorého v knihe V. nazvala len G., sa všeobecne vedelo, dokonca v dielach uvádzal veľa zo svojho skutočného (sexuálneho) života, nikto túto skutočnosť neriešil. Dokonca matka V. o vzťahu vedela a keďže nijako nezasiahla, za mňa, ho schvaľovala, čo je pre mňa ako pre matku nepochopiteľné. V. sa pri svojom partnerovi cítila milovaná a jedinečná, no opak bol pravdou. V. nebolo jediné dieťa, ktoré zohrávalo svoju úlohu v sexuálnych chúťkach G.(áno, zámerne nespomínam,ze to nebolo jediné DIEVČA!ale DIEŤA). Napriek snahe oslobodiť sa z tohto toxického vzťahu, sa to V. nedarilo. Niekoľko rokov ju prenasledoval, zaujímal sa o jej pracovný život, súkromie, vzťahy, tým pádom sa so svojimi traumami vysporiadavala len veľmi ťažko a to aj vo svojom dospelom živote. Takýmto "vzťahom" musí byť poznačené každé dieťa po celý život ... najviac ma však poburuje laxný prístup k pedofílii(a to nie len vo Francúzsku). Veď si knihu prečítajte a utvorte si názor sami
Prokurátor a ja	Ak by každý debut slovenského autora dopadol takto, verím, že našinec by nemal pviacotrebu siahať a vyhľadávať zahraničnú literatúru. Prečo? Dôvod je prostý…. Pani Velinská vstúpila na knižnú scénu ako veľká voda. To nič,ak ste knihu nečítali, nedajbože ani nezaregistrovali. Je to len vaša chyba! O tejto autorke ešte budeme rozhodne počuť (a myslím, že s novým knižným titulom to nepotrvá až tak dlho- snáď ešte tento rok!!!)... Krásne sa hrá so slovami, neopakuje zbytočnosti, používa zrozumiteľné frázy aj z odbornej terminológie právnického sveta,v ktorom sa pohybuje hlavný hrdina Andrej,so svojou manželkou a svokrom. Sara perfektne vykreslila jeho charakter, správanie, zmýšľanie a z tohto ste sa správne dovtípili, že príbeh je rozprávaný z jeho pohľadu a pohľadu Niny. Prvá polovica je krásna,iskrivá, vášnivá, zároveň neistá s výčitkami…. druhá polovica je doslova vytriezvenie! Napätie, zlomené srdcia, Andrej sa ocitne na dne-citovom aj kariérnom, Nina však robí čo môže aby svoju rodinu ako tak udržala po kope. Priznávam,dlho po dočítaní mi rezonoval tento uveriteľný, skutočne napísaný príbeh v hlave... stále na Andreja a Ninu myslím a síce autorka v závere načrtla ďalší vývoj, rozmýšľam,ako na tom sú. Viem,viem, je to len fikcia. Ale nemusela by byť. Preto podobné príbehy milujem. Zahryznú sa mi do hlavy a do srdca ako reálne postavy,moji priatelia a verím v happy end. V knihe sa nachádzajú aj vášnivé scény,preto odporúčam od 18+,no nie je to len o sexe! Sara sa vyhrala s charakterom postáv, vidieť, že ľudí pozná. Či už z prokuratúry, kriminálnikov,aj obyčajných ľudí ako bola Nina. Odporúčam všetkými 10timi! Toto fakt MUSÍTE čítať
Kráľovná Tearlingu	Síce nečítam anotácie, ale do knihy som išla s tým, že to bude fantasy. Síce taviacm boli fantasy prvky v podobe bosorky, magického náhrdelníku a podobne, no zaskočilo ma, keď sa začali vynárať prvky a nápovedy, že ide aj o dystópiu. Mrzí ma, že toto autorka vôbec buď nepremyslela alebo schválne nijako nerozvíjala. Spomenula párkrát PRECHOD a pripomienky nášho terajšieho sveta- napríklad knihy, ktoré v Tearlingu takmer nikto nepozná,ale hlavná hrdinka zbožňuje Tolkiena,Rowlingovú a Austenovú. Mne osobne sa knižka páčila od prvých stránok, ale mala som problém s tempom čítania... Žiaľ, pri niektorých knihách to tak je. Aj keď ma bavia, čítajú sa mi hrozne pomaly a bolo to tak aj pri tejto knihe. Veľmi sa mi páčil svet,v ktorom sa príbeh odohrával, páčila sa mi hlavná hrdinka a niektoré vedľajšie postavy- strážcovia kráľovnej boli natoľko oddaní až som žasla... Erika krásne opísala aj záporné postavy a ich vlastnosti. Vlastne doteraz som nepochopila,prečo kráľovná susednej krajiny"čarodejnica" vzbudzovala toľký strach (teda okrem toho, že zneužívala otrokov nie len na prácu). Trošku chaoticky mnou popísaná kniha,no čo potrebujete vedieť je, že je skvelá! Naozaj! Páčil sa mi koniec,úplne ma navnadil na pokračovanie, pričom som zatiaľ ani neskúšala zisťovať, či je vôbec preložené... Úprimne dúfam, že áno a verím, že autorka sa trošku rozpíše aj o spomínanom prechode a ozrejmí viacero iných vecí. Napriek ALE, s ktorými som sa pri čítaní stretla, mi nedá inak ako hodnotiť plným počtom.
Anna a francúzsky bozk	Vedeli ste, že francúzske slovo áno, sa píše oui a nie wee? :D Aj takéto problémviacy mala Anna ,keďže ju jej otec prevelil na maturitný ročník do Francúzska, z rodného amerického mestečka. Po francúzsky ani necekla a predsa sa v Paríži nestratila. Bola plná obáv, ale prijala ju medzi seba úžasná skupinka kamarátov. Postava Anny bola veľmi sympatická rovnako a ako nový kamarát Étienne St. Claire. Mimochodom, nádherné meno škoda, že ho všetci volali priezviskom. Okrem priateľstva a typických problémov mladých ľudí, nám autorka jednoduchým a krásnym štýlom opísala parížske uličky a pamiatky. Perkins píše nenásilným spôsobom, s humorom, jazykom mladých, dokonale vystihuje ich myšlienkové pochody a trápenia. Vnútorné monológy Anny boli neraz úsmevné, rovnako ako nahlas vyslovené hlášky. Moje vekové odporúčanie je od 13 rokov ,pretože áno, dá sa napísať young adult contemporary s absenciou sexuálnych scénok. Perkins to vie a ja to veľmi oceňujem. Tento pomaly sa rozvíjajúci príbeh bol milý, vtipný, plný klišé(ale kto nemá rád klišé, nečíta tento žáner ;D), Paríža, ale aj trápení s rodinou a láskou. Ja som ešte pár dní po dočítaní rozmýšľala nad Annou a Étiennom-pre mňa (zatiaľ)najlepšia zahraničná kniha tohto žánru za rok 2021. +A čo mi bolo na Anne veľmi sympatické? Jej sen stať sa profesionálnou filmovou recenzentkou\ kritičkou a to,ako sa snažila tento sen splniť a aj jej vášeň pre kinematografiu a znalosť najmä (,no nielen) filmovej klasiky
Na hraně věčnosti	Po prvej časti (Na hraně zapomnění) som bola veľmi rada, že sa môžem začítať do viacpokračovania príbehu Andrewa a Camryn… noooo, pretože ten konie..aj som sa bála, že je fakticky koniec-úplný... presviedčala som samu seba, že to tak nemôže byť, veď predsa máme druhú časť. No a nesklamala. Žiaľ,ani neprekvapila... všetky zápletky som odhalila! Autorka nijak nešokovala a všetkým fanúšikom tejto duológie sa ospravedlňujem,ale za mňa to nie je to najlepšie, čo som čítala...a konkrétne táto časť bola o hviezdičku nudnejšia,aj napriek dramatickým udalostiam v deji. Ako som už spomínala,boli predvídateľné a nudila som sa. Koniec bol pre mňa doslova sklamaním,no nepriek tomu neľutujem, že som si knihy prečítala,ale doma ich mať nepotrebujem.
Na hraně zapomnění	Krásna žena na obálke, ktorá predstavuje hlavnú hrdinku. To sa mi páči. Čo sa miviac ďalej páčilo, bol úvod knihy… parádny! Potom nasledoval útek z domu(hlavná hrdinka mala 20 rokov, takže žiadne následky v podobe domáceho väzenia nehrozili),cesta autobusom...a konečne Andrew:) kniha bola písaná dvomi rozprávačmi, čo milujem. A bez hanby priznávam, že ma vždy oveľa viac baví nahliadnuť do hlavy muža (ja vieeeem, stále to je hlava autorky- ženy, ale aj tak!). Camryn mi šla druhú polku knihy trocha na nervy. Za to Andrew to krásne vyvažoval...ich spoločné doberanie, dialógy, otvorenosť mi bola veľmi sympatická,no aj tak bol Andrew moja obľúbená postava:)o dôvodoch Camryn, prečo sa bála zblížiť s Andrewom,sme vedeli už od začiatku. Ale stále to omieľať?! príťažlivosť proste nezastavíš silou vôle.m.Pár krát som knihu odložila- musela som. Proste ma niektoré úvahy hlavnej hrdinky nebavili. Stále som dumala, prečo je Andrew aký je! Nejeden moment v jeho rozprávaní ma prinútil vymýšľať si vlastné dôvody...aj som bola blízko,no nakoniec to nebolo vôbec dobré! 'řvala jsem jako želva'. :'(
Dedička	Čo sa týka samotnej knihy- nahustené písmo bez kapitol nebolo až také strašné, aviacko som si spočiatku myslela, dalo sa na to zvyknúť. Hlavné postavy boli,podľa mňa, veľmi dobre vystavané,ako sa zmenil ich uhol pohľadu na život a ako sa im zmenili priority počas príbehu. Samozrejme, máme tu rodinné tajomstvá, mafiu, vulgarizmy,ktoré mi vôbec nevadili, pretože neboli zasadené do deja násilím-proste dej plynul krásne a tak isto aj dialógy. Čo mi však strašne vadilo v tomto príbehu je možno pre niekoho úplne zanedbateľné. Naozaj nič iné mi nevadilo, iba neustále plané vyhrážky typu: nedotýkaj sa ma lebo ťa zabijem; drž hubu lebo ti tresnem; a podobne- proste, keď sa na to cítim,vyhrážku splním.. Tu mi to prišlo najmä od hlavnej hrdinky,že tie vyhrážky boli naozaj len slovo do vetra. Podľa mňa je príbeh prešpikovaný dokonalým mixom zápletiek,napätia,sexu, dialógov a rôznych situácií, ktoré vedú k reakciám. Za seba môžem Gabiku odporučiť,aj keď vídam rôzne recenzie... nemôžem za to, mne jej štýl písania sedí a som za to rada.
Insomnia	Na túto knihu som bola veľmi zvedavá. Téma života bez spánku? Okrem samotnej insviacomnie ma zaujímalo, čo autorka týmto príbehom ponúkne čitateľovi. Nebolo to vôbec zlé čítanie,ale ani nič prevratné. Hlavnej hrdinky mi bolo ľúto, hlavne zo začiatku. Mala síce kariéru úspešnej spisovateľky detských kníh,no okrem brata (ktorý ju, mimochodom, dosť sebecky neraz "odpálkoval" a vyčítal jej, že nechce byť sama) bola celkom opustená a bez priateľov. Všetko sa zmenilo, keď náhodou stretla iných,sebe podobných ľudí… dialo sa dosť divných aj príjemných vecí, črtala sa romantická linka...bol tu však háčik. Škoda, že som sa akoby naladila na Vlaďku a všetky zvraty som odhadla skôr ako sa stali...to by mi ani tak neskazilo čítanie,no nič neočakávané sa nedostavilo. A to už mi trošku vadilo. Čo mi však klalo oči,boli nespisovné (počeštené?)slová...takto nespisovne už ani ja doma nehovorím a to je už čo povedať. Verím, že ďalšie časti série sú už na tom so slovenčinou lepšie a či budem niekedy v budúcnosti čítať Hypersomniu a Paralýzu je vo hviezdach.
Manžela som milovala	Hlavnou hrdinkou je Mel, krásne mladé dievča zamilované do svojho vysnívaného 'pviacrinca na bielom koni'. Jedinou príbuznou Mel je iba jej sestra žijúca v Amerike a nikoho iného nemá,preto sa upína na Nicka. On má všetko, čo má poriadny chlap mať,žiaľ,aj niečo navyše. Je inteligentný, bohatý, šarmantný, dokáže byť nežný a milujúci,no jeho temná stránka je agresívna, majetnícka, prchká... Áno, Mel stihla spoznať aj túto jeho stránku,no napriek tomu sa za Nika vydá. Jej jediná kamarátka Linda má triezve uvažovanie a Mel od vzťahu s Nickom neraz odhovárala. Naivná,dobrácka duša Mel a jej ružové okuliare jej nezabránili vziať si tohto náladového sexi muža. Sú tu aj vedľajšie postavy ako Rony(najlepší Nickov priateľ), Lindu som už spomínala, Jasmína(Nickova asistentka, ktorá podľa mňa ešte riadne zamieša karty v pokračovaní príbehu) a Kristián (majiteľ niekoľkých lukratívnych stavieb a priestorov, ktoré s pomocou Mel, ako realitnej agentky, predáva)... Škoda že si Mel neotvorila oči,mohlo dopadnúť všetko inak. Neraz mi jej bolo ľúto,avšak sú ľudia, ktorí sa ani na vlastných chybách nepoučia a stále veria, že človek sa môže zmeniť k lepšiemu… v príbehu bola tiež jedna tajomná postava, dá sa povedať že dokonca až dve, ale identitu som uhádla hneď na začiatku a odhalila som "záhadnú ženu". Kniha sa aj vďaka formátu čítala veľmi dobré kapitoly sú kratučké a 280 strán mi zmizlo pod rukami ani neviem ako. Naozaj veľmi vydarený debut autorky aj ja sa teším na pokračovanie, pretože ten záver mi naozaj vyrazil dych a myslela som si,že hlavný hrdina už nebude schopný ničoho šokujúceho. Omyl! Potrebujem vedieť čo sa stane
Iba s tebou	S týmito dvoma autorkami som ešte nemala žiadnu skúsenosť, no kniha, ktorá vyšlaviac z rúk ich oboch ma presvedčila, že sa môžem pustiť do každého diela, ktoré ponesie meno Simonky alebo Silvie. Už po pár riadkoch som bola presvedčená, že kniha bude naozaj stáť za to a môj inštinkt ma vôbec nesklamal. Autorky si perfektne sadli a ich práca žne samé úspechy (ako môžeme vidieť rôzne recenzie). Tiež sa pridávam na stranu samej chvály,pretože táto young adult séria (áno, táto knižka bude patriť k sérii,na ktorú dúfam nebudeme čakať dlho) má presne to, čo má mať literatúra pre mládež. Svieže dialógy, nie perfektné vzťahy s dospelými, úžasne vykreslené charaktery, skvele zvolené prostredie príbehu, typické vzťahy medzi mládežou (priateľské aj nepriateľské) kde sa poukazuje na povrchnosť a závisť,ale aj slepú dôveru v niekoho, kto si to vôbec nezaslúži. Autorky poznajú dnešnú mládež,rozumejú jej a práve preto píšu skutočne a uveriteľne. Zápletky sú perfektné, niektoré odhadnete, niektoré nie, ale zaručujem vám, že nudiť sa nebudete; Ak náhodou ešte stále váhate, robíte chybu; prípadne, ak túžite po skvelej letnej young adultovke, siahnite po slovenskej tvorbe IBA S TEBOU, naozaj sa to vyplatí!
Deň, keď sme zmizli	Hneď na úvod,divnosť. Ešte pár takýchto vsuviek medzi kapitolami bolo a stále miviac to vŕtalo v hlave. Pôsobilo to na mňa zmätočne. Autorka nám predstavila Annie a jej uzavretosť pred mužmi a tajnostkársku Kate,ktorá pracuje na konskej farme. Na prvý pohľad ide o dokonalý miš-maš. Ja som na celý ten wau efekt prišla svojimi teóriami z náznakov a vôbec mi to nepokazilo dojem z čítania a som rada, že to bolo podľa mojich špekulácií. Autorka použila neuveriteľnú psychológiu, až to malo nádych krimi,thrileru a drámy. Takže nejde o presladený romantický príbeh, ale je ozvláštnený tajomnom aj tragédiou. Ten záver ma trošku mrzí. Autorka ako keby nevedela, čo s hlavnými hrdinami a to mi je ľúto, keďže nevieme ako to s nimi dopadne. Mám rada ukončené príbehy.
Azaelov pád	Ja som na WP začala autorskú štafetu(spôsob, akým tento príbeh vznikol) čítať,alviace táto platforma je pre mňa horšia ako španielska dedina. Po cca 9 kapitolách som to vzdala. Či to je dobre alebo nie,neviem...ale malo to tak byť! Túto knihu som si užila od začiatku po koniec. Je nadupaná akciou, emóciami, zápletkami. Zo začiatku v pár kapitolách boli detailné opisy prostredia,nie rušivé. Ja mám však radšej, keď je dej svižný,ako tomu bolo v Azaelovi. Obrovským plusom je striedanie uhlov pohľadu,a to nie len hlavných hrdinov,Rosalie a Sebastiana,ale aj niektorých vedľajších postáv. Taktiež bola skvele vystavaná apokalypsa,do ktorej sa ľudstvo rútilo (toto je vynikajúci tip na čítanie pre všetkých konšpirátorov- Škoda, že im stačia články na FB). Zvratov a postáv bolo veľa,ale o to rýchlejšie mizli stránky pod rukami,dej ma posúval vpred neuveriteľnou rýchlosťou. Záporákov znenávidíte a neexistuje,aby ste si Rosie a Seba nezamilovali. Spomínala som už, že napriek rôznym štýlom autoriek,bol príbeh krásne zjednotený?Asi vás moje hodnotenie neprekvapií
Spútaná - 2. časť série Crossfire	Tak, v prvom rade vrelo neodporúčam všetkým vyberavým čitateľkám tohto žánru, prviacetože tu nič nové nenájdete, je to klasický príbeh dominantného muža a dovolím si tvrdiť, ješitnej dospelo správajúcej sa ženy...napriek tomuto klišé stereotypu, sa mi kniha čítala veľmi dobre, zvládla som ju za dva dni. Na scénu vstupujú nové postavy, samozrejme prejavuje sa žiarlivosť hlavných postáv. Máme tu aj konečne odhalenú temnú minulosť Gideona, konečne sa zveril Eve, čo je fakt fajn, ale veľmi im to v úprimnosti nepomohlo. Medzi sebou majú stále kopec tajomstiev. Veľmi sa mi páčila záverečná zápletka, aj keď bola predvídateľná už asi v polovici knihy. Záverečné odhalenie ma fakt šokovalo, a čo je dosť zvláštne, že autorka čitateľa nenavnadí na ďalší diel tým, že by zatajila rozuzlenie drámy a nechala si to na ďalšiu knihu. Ona vám to proste vykváka,ale napriek tomu vo vás vyvolá zvedavosť a núti vás čítať príbeh ďalej.Hlavná hrdinka mala spolubývajúceho bisexuála, stane sa mu veľmi nepríjemný incident. Síce je promiskuitný (to mne na ľuďoch prekáža, pokiaľ sa tým dokonca prezentujú,aj keď je to ich vec),ale ako človek je skvelý, obetavý a vo vnútri utrápený,naozaj mi ho bolo veľmi ľúto. Som zvedavá aké habaďúry si na mňa prichystala Sylvia v 3. časti
Alfa Boss	Musím sa priznať,že Boss ma bavil najmä dovtedy, kým sa medzi hlavnými hrdinami viacnevyvinul vzťah-je to romanca, takže toto nie je žiadny spojler
Boss	Musím sa priznať,že Boss ma bavil najmä dovtedy, kým sa medzi hlavnými hrdinami viacnevyvinul vzťah-je to romanca, takže toto nie je žiadny spojler
Všetky skvelé miesta	Na pohľad dvaja úplne odlišní mladí ľudia, si však k sebe nájdu cestu. Kniha je viacplná smutných momentov, šťastných chvíľ, bojov s démonmi vo svojom vnútri, svetielok nádeje, že všetko raz bude dobré... Autorka používa nádherné myšlienky,ktoré dotvárajú silu príbehu. V tejto knihe nečakajte žiadny happy end, záver vás totálne rozdrví. Ak nie ste slabej povahy, aj tak sa vám zarosia oči. Aj túto knihu radím k 'must read' pre všetkých tínedžerov, pretože vždy tu pre vás niekto je! Vždy! Neuzatvárajte sa do seba a nezatvárajte oči pred niekým, kto vám podáva pomocnú ruku.
Prepínač	Nechápala som,ako slovenský autor môže vymyslieť niečo takéto (nepodceňujem našiviacch autorov,ale čítala som už kadejaký triler!) Bolo to napínavé, tajomné, zapletené, krvavé, nechutné, brutálne a fantastické! Ale teraz poporiadku… Absolútny chaos u mňa nastal okamžite po otvorení knihy. Prečo? Veľa postáv! Ja a mená postáv,toto nejde dokopy. A tu ich bolo veľa-partia deciek (ktoré nafingujú vlastný únos,aby ich rodičia zaplatili výkupné),ich rodičia, ďalej policajti, lekári a menšie vedľajšie postavy. Avšak! Ak máte podobný problém ako ja, buďte bez obáv! Každú postavu budete vedieť zaradiť podľa prostredia,jej činov atd. Takže toto vôbec neberte ako mínus knihy! Každá postava je dôležitá! Budete vidieť ich zmýšľanie, prečo robia to, čo robia. Autor myslel naozaj na všetko. Ďalší zmätok vo mne vyvolávali kapitoly písané kurzívou. Ale! Čítajte pozorne! Každé slovo z týchto čudných kapitol vás bude viesť k indíciám. To je ďalšie plus(len treba čítať pozorne a pamätať na detaily). Čo u autora mega(lebo slovo VEĽMI by bolo nedostatočné)obdivujem je, že sa neštíti použiť a hlavne detailne popísať reálne situácie. Nič pre slabé žalúdky (autor je veľký srandista! Knihu venuje všetkým, ktorí radi čítajú pri jedle). Nestráni sa popísať vraždu, nezabúda na ľudské potreby, telesné výlučky, popíše týranie, znásilnenie… Kniha však nie je len o tom! No práve toto robí príbeh jedinečným! Jakub mal perfektne zmáknuté vyšetrovanie únosu, taktiež zabŕdol do lekárskeho prostredia. Ak to aj nebolo naštudované a skonzultované odborníkmi, vôbec som to nepostrehla a dané postupy som mu uverila. Vodítka nám postupne odhaľujú únoscu, máte teórie, ktoré sa vám môžu,aj nemusia potvrdiť,no na konci vám 100% padne sánka,rovnako ako mne a nepoviete si nič iné,ako TAKTO MÁ VYZERAŤ BRUTÁLNY PSYCHOTRILER!
Obnažená	Hlavnými postavami sú Eva a Gideon. Obaja majú za sebou komplikovanú minulosť. Gviacideon je nechutne bohatý,ale ani Eva nie je nijaká popoluška. V príbehu je to klišé za klišé, neviem si pomôcť, v romantike to proste musí byť a mne sa to veľmi páčilo. A priznávam,mám novú obľúbenú sériu,aj keď som zatiaľ prečítala len prvú časť. Verím však, že štýl autorky nepoľaví, bude písať aj ďalšie diely takto skvelo, čtivo, vášnivo a s humorom. Kniha má okolo 350 strán a prečítala som ju za necelé dva dni. Iskrenie medzi hlavnými postavami a uveriteľnosť ich vzťahu je pre mňa v týchto knihách dosť dôležitá a nie každý autor to vie napísať, takže za to má Sylvia u mňa veľké plus a už teraz sa teším na druhú časť,s názvom Spútaná, ktorú si práve idem rozpočítať. Veľmi sa mi páčia všetky postavy,je to taký rôznorodý mišmaš. Verím, že v druhej časti bude oveľa viac intríg a som trošku sklamaná. Čakala som oveľa napínavejší záver, ale nič to nemení na fakte, že do 'Spútanej' sa zahryznem s nadšením.
Zvonením sa všetko začína	Knižka je zo stredoškolského prostredia, konkrétne z gymnázia. Máme tu niekoľko viachlavných postáv. Síce mi postava profesora Daniela Riečana bola hneď od začiatku sympatická, nepáčilo sa mi jeho odmerané správanie voči novej kolegyni. Lívia mi imponovala, pretože bola veľmi priateľská, milá,s každým sa dala do reči, a to na ľuďoch veľmi obdivujem. Čo sa týka študentov, tak Líviin brat Marko bol v maturitnom ročníku, v tej istej škole. Mal partiu svojich kamarátov, o každom sa niečo dozvedáme. Žiadna postava nám nie je nejako cudzia,každú sa nám autor snažil priblížiť, či už jej skutkami alebo povahou. Okrem chystania sa na stužkovú a maturitné skúšky zažívajú študenti aj veľa zábavy. Rozvíjajú sa tu niektoré lásko-vzťahy, ale riešia sa aj súkromné problémy. Nie len tie tínedžerské, ale aj rodinné. Páčilo sa mi, ako autor vystihol, že nie každý to má doma ľahké a napriek tomu sa dokáže správať veľmi ľudsky, milo, ohľaduplne a navyše dokáže vypočuť svojich priateľov a pritom sám sa nesťažuje. Verím, že autor je vnímavý profesor, skvelý človek(rovnako ako pán profesor v knihe) ako aj spisovateľ. Na začiatku každej kapitoly bol výrok niektorého z profesorov učiteľského zboru gymnázia, kde sa príbeh odohrával,bolo to veľmi milé. Celá knižka sa nesie aj v znamení humoru, čo je pre tínedžerov prirodzené. Jediná vec, ktorá sa mi nepáčila, bol záver, pretože mi zostalo priveľa otáznikov. Kontaktovala som autora a prisľúbil pokračovanie, takže moje otázniky budú zodpovedané aj ja som veľmi spokojná! Už teraz sa teším na pokračovanie knihy a pevne dúfam, že to,ako si predstavujem vývoj postáv a vzťahov ja,mi autor splní.
Bábkové divadlo	Kniha ma vtiahla od prvých strán. Veď koho by nezaujali spálené telá s vyrezanýmviaci genitáliami? Potrebovala som vedieť čo sa bude diať. Počas celej knihy som si užívala spravodlivú šéfku, hlavnú vyšetrovateľku Stephanie Flynnovú, zásadového, suspendovaného Washingtona Poa a svojskú hlavičku Tilly Bradshawovú. Táto trojka bola pre mňa ťahúňom príbehu. Všetky tri postavy boli perfektné, úplne si sadli a ich spolupráca bola síce so škrípaním,ale plodná. Musím sa priznať že pár zvratov som odhadla ,no Craven píše veľmi dobre. Krátke kapitoly vás rýchlo posúvajú v deji a vôbec nemáte pocit, že by ste sa nudili. Vždy sa niečo deje-vyskytne sa nový a nový prípad,nová vražda a hľadajú sa vodítka, súvislosti v prípade medzi obeťami. Poe nezaháľa a neraz vyšetruje na vlastnú päsť čím si vyslúži nejeden konflikt. Pri väčšine kníh spriadam rôzne teórie, niekedy až konšpiračné,ale pri tejto knihe som si užívala dej a všetky vodítka. Nechala som sa autorom viesť až na záver a musím povedať že mi spadla brada. Naozaj som neočakávala takéto finále a v podstate záverečná tretina knihy bola len rozvádzanie celého deja,o rozuzlení príbehu,o odhalení páchateľa, o tom prečo sa všetko dialo a neraz som mala až zimomriavky. Bolo to proste perfektné čítanie.
Graysonův slib	S kľudným svedomím prehlasujem, že Sheridan sa radí k mojim obľúbeným autorkám aviac to som od nej(zatiaľ) prečítala len jednu knihu. Má skvelý štýl písania, majstrovsky ovláda dialógy v podobe slovného ping-pongu, vytvára perfektné charaketry postáv (ako hlavné,tak myslí aj na všetky vedľajšie), zápletky nie sú prvoplánové (občas som si vykonštruovala také, že ich ani sama autorka nevymyslela),z počiatku som síce iskrenie medzi postavami nepociťovala,no po kratšom rozbehu ma povestná "elektrina"kopala na každej strane! Zbožňujem prostredie vinárstva,kde sa príbeh odohrával a milujem dohodnuté manželstvá. Nie každá autorka ich "pre mňa" napíše uveriteľne,ale Mia to zvládla na jednotku. Maximálne mi ulahodila,od knihy som sa nedokázala odtrhnúť. Síce som čakala viac vyhrotené situácie s otcom hlavnej hrdinky, páčilo sa mi,ako autorka túto nepríjemnosť akoby postrčila do úzadia. Predsa nebude kaziť to, čo sa jej darilo vybudovať, nejakým manipulátorom!Záver bol totálne rozprávkový- áno, americký 'hepyend' a presne taký v tomto žánri chcem!
Via Mala	Re-reading po dvadsiatich rokoch stál skutočne za to! Musím povedať že sa mi kniviacha páčila ešte oveľa viac, ako keď som ju čítala zamlada. Dej príbehu sa odohráva v medzivojnovom Švajčiarsku. Kniha je rozdelená do troch častí. Hlavnými hrdinami sú členovia rodiny Lauretzových a postupne sa pridávajú vedľajšie postavy. Otec, starý Lauretz,je alkoholik, sukničkár a hlavne tyran. Syna Niklausa zmrzačil nielen na tele,ale najmä na duši. Dcéra Silvelie bola taktiež poznačená jeho zlosťou. Z matky bola živá ľudská troska a jedine statná Hanna sa akýmsi zázrakom vyhla následkom otcovej tvrdej ruky. Postihnutý člen rodiny, nazývaný Krpáň, sa tu mihol len občas. Knittel bravúrne popísal nie len charakter postáv, ale najmä to,ako sa dokázali (ne)vyrovnať so svojím osudom po boku tyrana. Aby to nebolo len o psychológii a tyranii, musím povedať, že autor veľmi krásne zachytil krásy švajčiarskych krajov. Väčšinou ma v knihe opisy prírody nudia, no Knittel používa jazyk, ktorým ma nútil predstaviť si pochmúrne prostredie Via Maly. Dialógov je v príbehu síce pomenej na "dnešné pomery", vyvažuje to však aj vnútornými monológmi postáv. Práve v týchto pasážach som sa dokázala stotožniť s ich konaním a neodsudzovala ich rozhodnutia. Táto kniha je zmesou všetkého- týrania,strachu,svedomia, lásky,odhodlania,... Proste si to prečítajte! Nebudete ľutovať!
Počátek v konci	Túto knihu som mala na wishliste už veľmi dlho. Dá sa povedať, že hneď ako vyšlaviac v českom vydavateľstve cosmopolis, ma zaujala. Predsa mystery,fantasy a horor nečítam každý deň a kníh tohto žánru zas nie je až tak veľa. Musím sa priznať, že som sklamaná...asi prvýkrát. Nemávam očakávania, no autorská dvojica sa, myslím, až príliš spoliehala na fantáziu čitateľa. U mňa toto vôbec nefungovalo. Taktiež mi veľmi nesadol štýl písania. Samotný príbeh bol veľmi zaujímavý, prečítala som knihu za tri dni, čo je u mňa veľmi dobrý čas… Autori sa pohrávali s realitou, alternatívnym svetom, do príbehu zakomponovali lásku a čo všetko sme pre ňu schopní obetovať… u mňa však tento príbeh nejak nefungoval a veľmi som chcela, aby to tak nebolo. Budem rada,ak knihe dáte šancu a možno pre vás bude Elain a Vincent novým obľúbeným autorským duom.
Krása místo popela	Krása místo popela (na saních) je voľným pokračovaním. Naozaj voľným, pretože čoviac sa deje v predošlej, prvej časti, vôbec netuším a nemala som problém s touto knižkou. Chriss, hlavná hrdinka,s Mudrcmi sa úchýlia do horskej chaty,patriacej Torymu- dokonalému 'mašerovi'(toto slovo som si laicky preložila ako- profesionálny jazdec a prepravca tovaru na saniach so psím záprahom). Spriadajú plány,ako získať nielen financie,ale aj podporu a pomoc rodákov z Iavorie. Prekážky, vzájomná pomoc, rešpekt, snaha naučiť sa niečo nové a priložiť ruku k dielu,to všetko v príbehu nájdete; aj boj dobra so zlom,vieru v seba samého, či rodiacu sa lásku. Ja v príbehu vidím malilinkaté mínus a to, že až príliš ľahko Mudrci uhádli a vykonštruovali,kto za zlom v príbehu stojí. No napriek tomuto odhaleniu, v sebe príbeh niesol napínavé zápletky a ja vám knihu rozhodne odporúčam. Ps: škoda, že je taká útla
Karneval v ZOO	Riaditeľ zoologickej záhrady Alfréd Verva a jeho priateľ ježko Ignác Mentolka raviacňajkujú. Začujú hluk a rozhodnú sa preskúmať čo sa to vonku deje. Takto sa začína karnevalový príbeh. Či veríte a či nie, nespomínam si, či som niekedy čítala zábavnejšiu knihu. Som veľmi rada, že knižku sme si s dcérkou otvorili a začali čítať ihneď,ako nám dorazila. Večer pred spaním čítať Karneval v Zoo by bolo ako za trest! Naozaj! Dieťa sa preberie a o spánku sa vám môže iba zdať. No počas denných aktivít, ktoré trávime s deťmi, sú práve takéto knižky ideálne. My sme sa smiali od začiatku po koniec… či už to boli veselé, zábavné ilustrácie,alebo vtipný a zároveň náučný text… prečo náučný? Keďže sa zvieratká obývajúce zoologickú záhradu rozhodli prestrojiť sa za svoje obľúbené zvieratko, prípadne za zvieratko, ktorým by chceli byť, detičky si musí lámať hlavičky nad tými čudami na ilustráciách. V texte dostávame aj nápovedy,aj keď verím, že dospelák ich potrebovať nebude. Tu musím vyzdvihnúť nápaditosť prekladateľky Zuzany Dodokovej. Žirafon či plaroch isto nie je ľahké preložiť. Už aj naše bábiky poznajú isto príbeh Karneval v ZOO od slova do slova.Knižku sm čítali najmenej 30x a to nepreháňam. Už dcérka v určitých pasážach vie,aké zvieratká a zvuky nasledujú a vysloví ich skôr ako ich ja stihnem xy-tý krát prečítať. No nie je toto záruka dobrej detskej knihy? Ako bonus v knižke nájdete aj ďalšiu zábavku. Detičky si s vašou, staršie aj bez,pomocou môžu vyrobiť masku ježka Ignáca! Čiže počas prázdnin, upršaných dní sa bude hodiť aj niečo, čím sa detičky zabavia. Výroba masky ježka je jednoduchá a v knižke nájdete aj návod a potrebné veci k vyhotoveniu vlastného Ignáca. Knižka sa odporúča deťom od 3 rokov,no ani staršie deti nebudú knižkou sklamané,to vám garantujem.
Priznanie	Hneď na začiatku musím vyzdvihnúť to čo,v predošlej knihe Rozhodnutie. Nádherná viacobálka, ladiaca stužka a prekrásne predsádky, ktoré naozaj lahodia oku. Priznanie je voľné pokračovanie knihy Rozhodnutie. Napriek tomu označeniu (voľné pokračovanie), by som odporučila najprv Rozhodnutie. Priznanie čítajte jedine v tom prípade, ak po Rozhodnutí neplánujete siahať, čo je samozrejme na vašu škodu! No ale ku knihe a deju. Bola som strašne zvedavá ako toto autorka zvládne,pretože sa mi zdalo,že sa dosť zamotala v postavách Amandy a Bradena v závere Rozhodnutia. Celkový vývoj postáv si autorka veľmi dobre premyslela a ich tajomstvá servírovala postupne, čo zaručilo, že som sa počas celej knihy nenudila. Zamari hlavným postavám nadelila riadne útrapy, vôbec sa s nimi nemaznala a mám pre vás PRIZNANIE odo mňa, pred koncom prišiel skutočný šok,zaliali ma slzy,pochopila som zvláštne správanie oboch hlavných aktérov príbehu a musela som knihu odložiť-proste predýchať tento zvrat. Z vedľajších postáv ma však nezaujal iba charizmatickým Nian. Ja by som sa viac rada dozvedela aj o Sethovi(tip na samostatný príbeh
Evan	Začítala som sa ako lusknutím prsta. Okolo strany 100 som už nejako stagnovala. viacNeviem čím to bolo, proste knihu som odkladala. Aj keď bol dej svižný a pútavý, a autorov štýl mi tiež veľmi sadol, rušilo ma preskakovanie kapitol, čo mám väčšinou rada. Hlavnými hrdinami bol Evan, autistický 13 ročný chlapec a Michal, vodca opevnenej farmy pri Brezne. Evan sa dostane po smrti rodičov na Michalovu farmu, ktorú obývajú rôzne národnosti a rôzne typy a povahy ľudí. Obyvatelia farmy chodia na výpravy, pri ktorých zháňajú zásoby, lieky, zbrane… Vystavení sú nástrahám- nielen nakazenými ľuďmi neznámeho vírusu (?!), ale aj inými, zatiaľ nenakazenými ľuďmi v gangoch, ktorí rabujú a neštítia sa vraždiť. Veľmi sa mi páčil spôsob, akým autor opísal život na farme, práve tieto pasáže knihy sa mi páčili najviac. Taktiež si Jakub dal záležať na charakteroch postáv žijúcich na farme a ich spolunažívanie, ktoré nebolo vždy najľahšie. Veľmi akčná bola výprava za zásobami. Bolo to napísané uveriteľne napínavo. Tiež dialógy medzi postavami boli skvelé a chválim autora aj vydavateľstvo, za preklad všetkých cudzojazyčných konverzácií na konci knihy. Čo bolo spočiatku pre mňa dosť mätúce, boli Evanove vidiny a vízie. Nakoniec som pochopila, že sa snažil Michala a zároveň čitateľa naviesť na správnu cestu pri úvahách. Čo za vírus (?!) to vyčíňa na našej Zemi, a prečo je to tak. Kniha má v sebe krásne posolstvo, a aj keď musím priznať, že záver sa mi nie veľmi páčil, autor to celkovo zvládol dobre.
Tanečnica	Opäť kniha slovenskej autorky, od ktorej som doposiaľ nič nečítala. Ako inak, roviacbila som veľkú chybu, že som po jej knihách nesiahla oveľa skôr. Jej štýl je perfektný, jednoduchý, pútavý… Síce ma knižka nevtiahla do deja od prvých strán, neskôr som ju už nevedela z rúk pustiť. Na začiatku spoznávame Júliu. Mladú ženu, ktorá ešte v detstve prišla o oboch rodičov,nemala možnosť ich spoznať ani si ich zapamätať. Všetko čo o nich vie,je z rozprávania tety,jej muža a bratranca,s ktorými vyrastala. Pre mňa prišiel veľký zlom v momente keď Júliu našiel francúzsky detektív. Od tejto chvíle som sa nevedela odtrhnúť od knihy, a to som nebola ani v jednej tretine príbehu. Väčšia časť knihy je písaná z pohľadu Júliinej starej mamy, čo autorka zvládla perfektne. Dokonale sa preklenula z prítomnosti, do minulosti, 20. a 40. rokov minulého storočia... Vďaka tejto Michaelinej prepracovanej linke príbehu sa Júlia dozvie všetko o svojej minulosti a predkoch bez toho, aby sa s niekým z rodiny svojej matky stretla. Dozvie sa,prečo jej mama ušla do komunistického Československa z nekonvenčného Paríža. Prečo ako jediné dieťa ušla od svojej matky. No hlavne sa dozvedáme to, kým bola Júliina stará mama Dine. Autorka sa snažila stručne a zároveň veľmi jasne poukázať nato ako sa aristokratka dostala do kabaretu. Bola známa v celom Paríži. Osud však zariadil aby sa počas druhej svetovej vojny ocitla v nacistickom Berlíne. Bola svedkom a priamym účastníkom hrôz, z ktorých mi behali zimomriavky po celom tele. Hajduková neuveriteľne skombinovala fiktívne postavy s historickými postavami tej doby. Hlavná hrdinka Dine sa osobne stretla nielen s Hitlerom, Evou Braunovou či manželmi Goebbelsovcami a ich deťmi, ale aj osobnosťou ako Coco Chanel! S Dine som prežívala radosť, sklamanie, bolesť, obavy, strach, zimu a hlad, opovrhovala som dobou,v ktorej jej nebolo dopriate vychutnať krásy a dary života… Prečítajte si knihu Tanečnica a Papillon Noir sa vám zaručene vryje do srdca!
Dámska jazda na dno duše	Kniha sa čítala od začiatku úplne ľahučko. Boli sme svedkami zoznamovania hlavnýviacch hrdiniek a vydali sme sa s nimi na ich spoločné dobrodružstvo. Príbeh je členený do kapitol s názvami krajín, cez ktoré cestovateľky prechádzajú. Prvá kapitola sa nazýva 'Slovensko', pretože tu sa štartuje. No prvú zastávku majú už v Komárne, kde bolo naozaj veselo. Niekoľkokrát som dostala záchvat smiechu a cez slzy som nevedela pokračovať v čítaní. Zorkina choroba a Tánina povaha priniesli niekoľko tak absurdných situácii, že ak by sa vám toto dialo v skutočnosti, tak si klepkáte po čele, že to proste nie je možné. No v knihe to pôsobilo dokonale reálne. ďalšie kapitoly ako Maďarsko a Srbsko už boli skôr na zamyslenie. Veľakrát som vedľajšie postavy, ktoré sa vyskytli v príbehu, ľutovala, pretože autorka im nadelila dosť neľahký osud. V závere cesty,v Bulharsku, príbeh naberal grády-vyplávalo na povrch rodinné tajomstvo Zory,takisto Tánine trápenia. Svitala tu nádej na lepšie zajtrajšky, no vždy tu boli obavy, ako sa to celé vyvinie. Kniha mala miestami až geografické pasáže, ktoré mňa nie veľmi bavili,ale musím povedať, že v sebe niesla veľa krásnych myšlienok, ktoré rozhodne stoja za zapamätanie. Celkovo to bol veľmi príjemný príbeh dvoch 50-ničiek, ktoré touto cestou hľadali ďalší zmysel života.
V sieti pavúka	Najkratší prológ aký som kedy čítala je práve v tejto knihe, ale verte mi, dokonviacalo vás navnadí na ďalšie stránky. Všetky kapitoly sú krátke,dej svižný,knihu som prečítala za dva dni. Od začiatku je kniha plná nechutností, brutality, popisov zverstiev, na ktoré som si vravela áno, áno, je to skvelé… veď je to LEN kniha… akonáhle som si uvedomila, že je inšpirovaná skutočnosťou, mrazilo ma! Strašné nálezy obetí sú dosť detailne popísané, takže odporúčam čítať s poloprázdnym žalúdkom
Budeš iba moja	Aj útle knihy v sebe dokážu niesť veľké posolstvo. Napríklad, Budeš iba moja, naviac 160 stranách autorka vyrozpráva príbeh mladej Natálie, ktorá sa snaží o miesto advokátky v prestížnej advokátskej kancelárii a pomáha cudzím ľuďom, sebe však pomôcť nedokáže. Svoj život v súkromí, za zavretými dverami bytu, chce pred každým ukryť. Myslí si, že sa jej to darí, opak je však pravdou-všetci vidia čo sa u nich doma deje. Už na prvých stránkach autorka opisuje bežné ráno. Stiahne vám žalúdok a prajete si, aby celá kniha nebola taká... Taká surová, bezohľadná, majetnícka! Presne taká je postava, Natáliinho partnera, Kristiána. Veľa ľudí si povie- prečo to trpí?; prečo neodíde?; prečo niečo neurobí? Na začiatku bola láska a sama hlavná hrdinka nevedela, kedy sa premenila na strach a v úplnom konci na nenávisť. Natáliu dokážem pochopiť. Deje sa to dennodenne a nie len pri dokonalom, zabezpečenom mužovi! Môže sa to diať aj v partnerstve bez financií- je jedno aké máte zázemie, stať sa to môže komukoľvek. Áno, komukoľvek, nielen ktorejkoľvek žene. Psychicky a fyzicky týraní sú aj muži. Kováčiková napísala túto knihu bez omáčok, bez akýchkoľvek zbytočností. Riešila prítomnosť, písala o minulosti- kedy bolo všetko ešte krásne a kedy prišiel prvý zlom. Toto je ďalšia z kníh, ktorú odporúčam čítať už mladým ľuďom, aby vedeli, že aj keď sa vzťah javí ako dokonalý, majetnícke prejavy a fyzické ataky nie sú normálne. Určite sa neudejú iba raz, aj keď to partner sľubuje. Vraví sa, že láska je slepá! Áno, je! Niekedy až príliš. Tak ako Natália, každý má isto v živote svoju bútľavú vŕbu, priateľa, svoju oporu. Aj keď sa Naty črtal v závere lepší život, autorkou zvolený koniec príbehu som nečakala. No, som veľmi rada za to, že hlavná hrdinka na sebe pracovala, nevzdávala sa a napriek spravodlivosti,ktorej nebolo účinné zadosť, šla ďalej so vztýčenou hlavou!
Ikabog	Ikabog nás, mňa aj dcérku, zaujal na prvý pohľad. Nádherná obálka a prekrásne ilviacustrácie slovenských detí (dokonca aj tu som musela čítať meno,vek a bydlisko dieťaťa-no a samozrejme, či dieťatko od nás býva ďaleko). Veľa čitateľov vraj deťom knihu neodporúča,ale je to samozrejme na každého individuálnom rozhodnutí a zvážení. My sa nebojíme čítať žiadnu knihu. Veľa sa rozprávame aj počas čítania, takže niektoré pasáže čítam na viackrát. Ide mi o to,aby dcérka text pochopila. Aby vedela, čo je dobro a zlo. Prečo ľudia klamú, vraždia, prečo sú krutí, sebeckí a aký to má pre nich dopad. Prečo je lepšie byť dobrým a čestným človekom,aj keď je táto cesta väčšinou oveľa náročnejšia. Prečo je dôležité priateľstvo, empatia, milujúca rodina a prečo nie je priateľ každý,kto sa tak tvári. Musím povedať, že Rowlingová sa s ničím 'nepára' a intrigy, manipulácia, zákernosť, tyrania a vraždy sú tu častým javom. Celým príbehom zúri pomyselná bitka medzi dobrom a zlom. Dcérku od začiatku príbehu zaujímalo hlavne to, či je Ikabog, tá odporná príšera z bažín, skutočný. To sa dozviete pri čítaní ;)
Rozhodnutie	Kniha sa číta ľahko, rýchlo a dej je svižný. Toto je moja tretia prečítaná knihaviac od autorky a určite najlepšia. V predošlých knihách som čo-to vytkla,ale tu naozaj nemám ani jedinú poznámku. Opisov bolo tak akurát, postavy a dialógy boli skvelé,zvraty perfektne načasované a aj keď som niektoré odhadla,nevadilo mi to. Erotika nie je nejaká príliš detailná,nemusela som sa červenať, skôr je zameraná na pocity. Trilerová linka príbehu musela autorku riadne potrápiť
Síť snů	Príbeh ma veľmi bavil od začiatku. Skutočne,od prvých strán som sa začítala a hlviactala tento mysteriózny, duchársky, ezoterický, čiastočne aj krimi príbeh, v ktorom sa krásne vyvinula aj ľúbostná linka. Tiež tu máme rodinné tajomstvo a nie najlepšie vzťahy, ktoré Monike nahrádza silné priateľské puto s bratranca a kamarátky zo strednej školy. Príbeh krásne plynul,ani chvíľu som sa nenudila a autorka vyskladala náročné zápletky! Naozaj, klobúk dolu a isto po Kubaškovej knihách siahnem kedykoľvek bez zaváhania!
Freddie Mercury: Ilustrovaný životopis	Nádherne spracovaný životopis frontmana legendárnej kapely, ktorá si získala fanviacúšikov po celom svete. Ilustrácie nádherne dopĺňajú fakty o spevákovi, ktorý sa narodil na ostrove Zanzibar. Jeho ďalšie životné kroky a premena Farrokha na Freddieho sú pre väčšinu fanúšikov známe,no v tejto knihe sú všetky podstatné a dôležité informácie doplnené pestrými stránkami. Veľmi zaujímavo je riešená skladba kapitol: Intro, Balada, Gitarové sólo, Opera, Rock a Outro… Každá kapitola je venovaná určitému obdobiu nadaného hudobníka a čo ma rozosmutnilo,no vyčarilo úsmev na tvári zároveň,bolo práve Outro- záver knihy. Na dvoch dvojstranách sú ilustrácie,kde Freddie "nahliadne"na svoj život a zhodnotí ho... Je to krásne ❤️
Cieľ	Osudy Sabriny a Johna sa prepletú už na prvých stranách. S autorkou nemám veľa sviackúseností,vlastne asi moja prvá prečítaná kniha, ktorú písala sólo. Musím priznať, že autorka píše skvele. Aj keď tušíte, čo sa bude diať, príbehu to na dynamike vôbec neubralo. Stránky sa tratili pod rukami. Dej bol miestami až napínavý, Elle píše s citom,jej humor mi sedí,postavy sú perfektné- žiadne YA lásočky,ale pod povrchom drieme hlboký cit,hrdinovia musia prekonávať prekážky, sú opatrní,starostliví, citliví, bijú sa nie len sami za seba ale aj za svoju spriaznenú dušu, priateľov a aj rodinu, ktorú si nikto z nás nevyberá. Do toho ešte študijné ambície a plány do budúcnosti, ktoré sa nie vždy dajú realizovať priamou cestou. Občas sú tie okľuky ako za trest,ale vytúžený CIEĽ je o to sladší. Vrelo odporúčam
Štyria chlapci	Príbeh sa začína naozaj veľmi zaujímavo. Je o Petrovi, ktorý sa obetuje vraždiacviacemu vlaku. Okrem obyvateľov mesta sa však o jeho obete nedozvie nikto. Každoročne ľudia v slovenskom meste vrhajú pod vlak svojho spoluobčana pre pokojný beh mesta. Či už dobrovoľne alebo "náhodným výberom". Po tejto prvej krátkej zoznamovacej kapitole je kniha rozdelená na tri časti. Príbeh rozpráva o životoch štyroch chlapcov, kamarátov Jožka, Krištofa, Tomáša a Mikuláša. Majú 12 rokov a zažívame s nimi ich bežné dni, až sa niečo stane. Chcú prísť na kĺb tomu prečo sa každý rok niekto musí obetovať a kam ten človek zmizne. Štyria kamaráti a ich príbeh ma veľmi bavil, začítala som sa a zvedavosť ma hnala vpred. Avšak keď sa kniha prehupla do minulosti,druhej časti knihy, a čo všetko za záhadou s vraždiacim vlakom stálo,knihu som pár krát odložila. Nebolo to nudné, všetko mal autor perfektne premyslené. Neviem čím to bolo,ale nebavilo ma to. Komunistický režim,vedci s ambíciami brzdení diktatúrou, vývoj prelomového vynálezu, ktorým sa západu vytrie zrak... Akonáhle som sa prelúskala týmto, príbeh ma opäť vtiahol. Dokonca som bola napätá, ako toto celé dopadne. V niektorých pasážach ma prepadal smútok a dojatie.Pre mňa bola záverečná časť, celé rozuzlenie príbehu super. Žiadna moja otázka- kto, prečo, kvôli čomu- nezostala nezodpovedana. V konečnom dôsledku je to perfektná kniha!
Polícia v rukách mafie	… mňa osobne nikdy politika nezaujímala, radšej si otvorím knihuviac
S úctou, Priateľ	Jedna(pre mňa)z najočakávanejších kníh tohto roka! Už v októbri\novembri 2020 smviace mali možnosť vidieť anotáciu! Nevedela som sa dočkať traileru a obálky! Akonáhle som držala knihu v rukách (s pribalenými fotkami, ktoré som vložila do knihy na príslušnú stranu pre navodenie atmosféry)mi prebehol mráz po chrbte. Opakovalo sa to niekoľkokrát počas čítania. Pre mňa,ako matku,toto vôbec nebolo ľahké čítanie. Kapitoly v knihe sú krátke, takže sa nenazdáte a máte 100 strán za sebou. V knihe sa prelínajú príbehy Andrei, Emy, Terezy, Sandry-každá z nich je v inom veku, majú rôzne životy, tajomstvá, starosti a každou kapitolou čakáte, kedy sa ich životy pretnú a prečo….Za seba tvrdím, že to je bravúrne,priam majstrovsky premyslený triler! Celý čas ste na pochybách, príde vám aj zle, stále dúfate, že ďalšia kapitola bude tým veľkým momentom,kedy vám bude všetko jasné! Ale nebude! Verte mi! Záver zlupnete na jeden dych(ak vám ho autorka nevyrazí zvratmi!) a ak nie ste z kameňa,slza v oku vám rozhodne nebude chýbať! Žiadny otvorený koniec nehrozí,autorka s postavami vyložia pomyselné karty na stôl a vaše srdce vynechá pár úderov! Počas čítania budete nedočkaví,zhrození, šokovaní,znechutení, vydesení, zúfalí ale aj unavení. Čakala som od knihy dobrý príbeh. Dostala som oveľa viac! Bol perfektný! Stále neviem čo viac napísať... radšej nič! O ten zážitok z čítania vás nechcem oberať
Opposition	Začnem citovaním inej recenzie. "...tento diel je akčná jazda na bláznivom koloviactoči udalostí, ktorý nebudete chcieť zastaviť." Napísala to kamarátka Silvia a nedá sa nesúhlasiť. Boli ste v šoku po dočítaní Origin-u? Lebo ja veľmi! Očakávala som nejaké omáčky, kým sa rozbehne dej v záverečnej časti série. Ach jaj! Nemohla som sa mýliť viac! Od prvej strany sa diali veci! A ešte aké! Stránky mizli pod rukami extrémne rýchlo,dokonca som si navrávala, že to bude príbehom-predsa len, superschopnosti sálali z každej strany
První dojmy	Celkovo ma knižka zaujala obálkou,čo si budeme hovoriťviac
Lea Honor: Třpytící se město	Ako inak,vyzdvihnem obálku knihy. Čo ma ale prekvapilo,nie v každom e-booku sú iviaclustrácie. Toto veľmi oceňujem. Úžasne dotvárali moju predstavivosť (podľa mňa sú v tlačenej verzii knihy ešte krajšie). Autorka používa opisy,pri ktorých sa viete ocitnúť na púšti, v zámku, v temnom lese, v tesnej klietke… ak sa do príbehu zahĺbite(ako ja),teleportujete sa na miesta v knihe. Oblečeniu sa tiež venovala pozornosť. Rôzne detaily a materiály ste doslova cítili na pokožke. Krása hlavnej hrdinky,Lei Honor,je viditeľná už na obálke knihy. No jej povahu odhaľuje počas príbehu jej manžel... neustále škriepky, doťahovanie, vzájomné iskrenie… Ich vzťah pre prechádza rôznymi fázami a veľmi ma to bavilo. Lenka má skvelý a pútavý štýl písania. Zápletky, záhady,tajnosti v príbehu sú perfektné. Hlavné postavy si zamilujete a istotne aj vedľajšie. Mám však jednu pripomienku- nepoužívať tak často slovné spojenie "jako smyslů zbavená"...toho tam bolo dosť
Tenká hranica	Tenká hranica je súborom desiatich poviedok,ako som už vyššie spomenula, ktoré sviacú mysteriózne s hororovým nádychom. Veľmi oceňujem, že to nie sú poviedky plné behania po lese s vrahom v pätách a následných jatkách. Jane mi ukázala, že to ide aj inak
Modlitba za krutých	Moja prvá koštovka od autorky 13. kníh! Zaspala som dobu,ale polepším sa. Aká jeviac moja skúsenosť s tvorbou autorky? Kniha má krátke kapitoly, čo je veľké pozitívum. Dej plynie celkom rýchlo a stránky miznú pod rukami. Prológ dostatočne naláka na príbeh pohľadom vraha. Potom sa už rozvíja dej hlavnej hrdinky Laury. Páčilo sa mi,ako autorka popísala nepekný vzťah s mamou a snahu o vlažný postoj po nehode,kedy sa Laura o ňu musí starať. V detstve verila, že má talent na maľovanie,no mama ho v nej udusila v zárodku. Po rokoch, keď sa vrátila do podkrovia rodičovského domu sa pokúsila opäť maľovať. Pri tvorbe výtvarných prác autorka použila podrobnejšie opisy- vidieť, že sa v danej téme vyzná. Ja som si však hotové obrazy nevedela predstaviť a mrzí ma to. Opísané boli tak krásne... Čo ma trošku na príbehu nudilo, bolo pendlovanie medzi mestom a dedinou a vnútorné monológy Laury pred tvorením a počas absencie múzy
Sexy srážka	Autorka vytvorila sexi právničku, tvrdohlavú, priebojnú,chytrú,ale trochu detinsviackú. Do cesty jej postavila Daxtona-tiež sexi, tiež právnik, tiež tvrdohlavý, tiež priebojný, tiež chytrý a aj detinský(?)...Kay a Dax na seba narazili už na univerzite. Nič si spolu nezačali a zatrpknutosť hlavnej hrdinky zo vzniknutej krivdy ju prinútili aby sa od Daxa odstrihla. Rodinné nešťastie ich cesty znova prepletie po niekoľkých rokoch. Aj keď je ich vzájomná príťažlivosť prisilná, tvrdohlavosť a spomienky bránia obom zblížiť sa. V príbehu je viacero zápletiek a nečakaných situácií, ktoré autorka perfektne zvládla a načasovala vhodne do deja. A aj keď niektoré boli celkom predvídateľné, celkový dojem z príbehu to vôbec neskazilo. Čo však musím poznamenať, že od prvých strán som Daxa nemala rada kvôli neprávosti, ktorých sa dopustil na Kay.Akonáhle sa začal príbeh rozvíjať z jeho pohľadu,mala som pocit, že je to úplne iná postava. Autorka tak dokonale vedela vykresliť Kayinu nevraživosť voči Daxovi, že som proste verila jej hnevu a frustrácii z jeho sebeckosti a bezohľadnosti. V častiach kapitol,kde bol rozprávačom Daxton, som mala úplne opačný pocit. Bol láskavý, priateľský, milujúci syn, brat a kamarát. Mala som z toho také zmiešané pocity ako by to boli dve mužské postavy no asi v polovici knihy sa mi to nejak zlomilo a zostal len ten dobrý Dax(snáď ma chápete

v.knihach

Hodnotenie:

Prehľad komentárov kníh užívateľa

Prihlásenie