Slovensko noir

Toto multižánrové dielo si ma vážne získalo.
Viete, pri výbere kníh vždy stavím na intuíciu - pri tejto audioknihe mi stačil jeden pohľad na obálku a vedela som, že toto bude naozaj zvláštny zážitok - a výraz zvláštny myslím v tom najlepšom možnom zmysle.
Už len magickosť obálky a maľby v tlačenej podobe knihy sú veľkou pastvou pre oči. Keď k tomu pridáme príbehy z pier tých najlepších autorov, ktorých Slovensko ponúka, a tiež hudobný doprovod a skladby precítené interprétmi, vznikne niečo, čo v Slovenskej kultúre nemá obdoby.

Ach…❤️ Ak by mi raz niekto povedal, že stratím hlavu pri audioknihe, neverila by som - až doteraz.
Slovensko NOIR som si vybrala kvôli obálke. Obsah som si začala študovať až vo chvíli, kedy si kniha už spokojne hovela v mojej audiopoličke. Potešili ma mená autorov, od ktorých už mám čo-to načítané, ale aj mená niektorých, na ktorých sa ešte len chystám (napríklad sa už neviem dočkať kníh Juraja Červenáka).
Rovnakým zážitkom bol aj prednes jednotlivých hercov a divadelníkov, pričom hlasy sa pohodlne striedali, a tak nehrozilo, že by som sa počas počúvania nudila.
Audiokniha má oproti tlačenej knihe výhodu v hudobnom podklade počas počúvania, aj pri hudobných vsuvkách medzi príbehmi. Za mňa bolo veľkým potešením vypočuť si pieseň Teče, voda, teče, ktorá nepochybne patrí k základom rusínskej kultúry.

Niekoľko poviedok sa mi nesmierne páčilo, v podstate od začiatku až po 190 stranu... a vtedy prišiel u mňa čitateľský zlom a úroveň priamoúmerne klesala... A už sa mi do konca nepáčila ani jedna. Prvotný mysteriózny, surový, miestami hororový nádych sa stratil v neúprosnej literárnej šedi. Noir má značiť v umení čierno-biele štruktúry a pohľady, temnotu, no pri niektorých som vnímala len odpor a nudu.
Za mňa totálne topky: Votrelcovňa, Vražda v Kúpeľnej ulici, Petržalka 851 01 a Mátohy na Krížnej.