Elektra

Elektra, Klytaimnestra ani Kassandra možno nebehali pod trójskymi hradbami s mečom v ruke, no to neznamená že sedeli pri kolovrátku, čakajúc kým sa konečne vrátia muži, ktorí by im oznámili čo ďalej so životom. Neviem zhodnotiť, ktorá z rozprávačiek mi bola najbližšia. Vlastne, ak mám byť úprimná, zrejme ma všetky iritovali rovnakým dielom. Elektra je síce odvážna a zásadová dievčina, ale jej zaslepenosť, pokiaľ príde na otcove činy, hraničila s naivitou. Je pochopiteľné, že jediný mužský vzor, ktorý ste v živote mali a naposledy ste ho videli v detstve, si budete vo svojich predstavách chrániť ako prvú kazetu N-Sync, no so spôsobom, akým mávla rukou nad vraždou svojej sestry, som sa naozaj nedokázala stotožniť. Elektrinu mamu najlepšie charakterizuje zúfalstvo po strate dcéry, takže jej spaľujúca nenávisť voči manželovi je pochopiteľná. Menej som už dokázala pochopiť salámistický prístup k jej zvyšným, žijúcim deťom, na ktoré pri plánovaní pomsty zabudla ako Sulík na AG testy. Och a Kassandra, pri nej mám dojem tragicky nevyužitej postavy. Neviním z toho Saintovú, keď sa raz pôvodní autori bájí rozhodli, že jediná Kassandrina úloha v dejinách bude "tá, ktorú nikto nepočúval", nemalo by zmysel z nej zrazu robiť trójsku verziu Sandokana.
Najznámejšie mená ako Paris, Helena, Achilles či Odyseus dostali tentokrát rolu síce významných, no stále vedľajších postáv a autorka dopriala viac hlasu naopak charakterom, ktorých čas prišiel až po skončení najväčšieho cirkusu. Rozprávanie je napriek trojitému pohľadu plynulé a svižné. Z postáv som si nevytvorila vzťah k nikomu, ale myslím, že pri gréckych bájach, kde si autor nemôže prispôsobovať charakter úplne svojej predstave, to ani nie je priorita. Ak máte v obľúbe mytológiu, toto spracovanie rozhodne odporúčam!

Knihu odporúčam ľuďom, ktorí majú záujem o pekný príbeh inšpirovaný a osadený do historického obdobia. Príbeh je plný inšpiratívnych myšlienok, zaujímavých opisov prostredia aj osobností, lásky, straty, oddanosti, pomsty a zaujímavých hlavných hrdiniek.

Pre mňa je veľké plus, ako autorka píše, jej štýl je mi veľmi sympatický, knihu som doslova zhltla a nenudila som sa pri čítaní ani chvíľu. Na druhej strane som si ani jednu z hrdiniek nedokázala obľúbiť a príbeh ma až tak nechytil za srdce. Možno jej dám v budúcnosti opäť šancu a bude to inak. "Elektra" má mnoho kvalít, preto odporúčam.

Mýty, legendy a báje som mala rada už od malička. A asi najviac tie grécke. Tie príbehy plné mocenských hier bohov, intríg ale aj dobrodružstiev, bojov s príšerami ma svojím spôsobom lákali. Preto som si teraz ľahko obľúbila ich re-tellingy, ktoré začali vychádzať. Znova môžem tak objavovať príbehy, ktoré ma kedysi tak fascinovali. Vnímam ich novú stránku, vidím ich v novom svetle a konečne mi dochádzajú tie prepojenia medzi tými všetkými hrdinami antických mýtov a báji. Do rúk sa mi tentoraz dostala Elektra od Jennifer Saint. Od nej som mala prečítanú už Ariadnu a preto som sa tešila aj na túto knihu. A musím sa priznať, že som sklamaná nebola.

Nad rodom Atreusovcov visí dávna kliatba, v ktorej sa opakuje neustály kolobeh násilia a pomsty. V jej centre sa ocitajú aj Elektra, jej matka Klytaimnestra a Kassandra, trójska princezná. Elektra a Klytaimnestra očakávajú koniec vojny a návrat Agamemnóna. Každá však z iných dôvodov. Kassandra je jeho korisťou. Vo svojich víziách videla koniec Tróje ale aj osud muža, ktorý zničil jej krajinu. Dokáže niektorá z nich tento začarovaný kruh kliatby prerušiť alebo aj oni sa stanú figúrkami v tejto kliatbe, ktorá visí nad atreovským rodom.

Re-tellingy rôznych mýtov sa tešia v poslednej dobe veľkej popularite a tak sme si mohli prečítať už príbeh o Kirké, Ariadne či napríklad takom Achilesovi. Trójsku vojnu pozná asi každý z nás, pohľadov z ktorých ju možno vyrozprávať je veľa. Nebol to však len príbeh bájneho bojovníka Achilesa či prefíkaného Odysea. Boli to aj príbehy žien, ktoré boli za hradbami mesta a ktoré sa na to všetko museli pozerať a tiež príbehy žien, ktoré ostali doma kým ich manželia, otcovia odišli bojovať. A práve nim vdýchava a dáva život Jennifer Saint v tejto knihe. Aj tentoraz sa jej podarilo vytvoriť naozaj komplexne vystavaný príbeh. Ten je rozdelený na viacero častí. Začíname udalosťami, ktoré viedli k Trójskej vojne, potom sa pozrieme na samotnú vojnu a zakončíme to udalosťami po nej. Celé to sledujeme z pohľadu troch žien, z ktorých autorka urobila rozprávačky.

Aj keď kniha nesie názov Elektra, autorka v nej dáva hlas aj ďalším dvom ženám Klytaimnestre (manželke Agamemnóna) a Kassandre (trójskej princeznej). Každá z nich nás sprevádza v inej časti príbehu. Čo ma trochu ale prekvapilo, bolo to, že práve Elektra, podľa ktorej sa kniha volá, dostala najväčší priestor až v poslednej tretine príbehu. Čakala som, že práve ona bude tou hlavnou hrdinkou a rozprávačkou. Malo to však svoj dôvod a opodstatnenie aby svoj najväčší priestor dostala až ku koncu a aby to bola práve ona, ktorá nás prevedie poslednými stránkami.

Pri každej so žien ide o komplexne vykreslené postavy. Cítite Klytaimnestrin žiaľ, bolesť a hnev. Kassandru ľutujete a súcite s ňou (rovnako ako s Klytaimnestrou), jej život nebol ľahký a ktorej víziám nik nechcel veriť a považovali ju za bláznivú. Počas väčšiny svojho života tak bola sama. A potom je tu Elektra, ktorú určite nebudete ľutovať, ale najradšej by ste ju prefackali. Svojho otca vidí ako najväčšieho hrdinu, dáva si ho na piedestál dokonalosti, pravdu o tom čo sa deje nechce vidieť, matku nenávidí a vzdoruje jej. Je zaslepená láskou k svojmu otcovi a idealizovaním si jeho postavy. Je vzpurná a tvrdohlavá. Alebo ak chcete sebecká osoba, ktorá verila len svojej pravde a s iracionálnym správaním. Proste postava na pár poriadnych faciek, čo si budeme klamať.

Ak by som to mala zhrnúť tak znova išlo o veľmi dobré a kvalitne napísané čítanie. Ak obľubujete re-tellingy mýtov a najmä tých antických, tak po knihe určite siahnite.

Ten, kto má v obľube grécku mytológiu, si príde na svoje. Súčasný trend kedy sa na známe príbehy pozrieme úplne inými očami mi je sympatický a rozhodne je to jednoduchšie čítanie,ako lúskať Homérovu Iliadu. Keďže predloha je všeobecne známa, nemožno tu očakávať žiadne veľké dejové zvraty, ale celý príbeh vidíme optikou ženských postáv, čo mu dodáva iný šmrnc. Neviem celkom posúdiť komplexnosť postáv, pretože Klytaimnestra, Elektra aj Kassandra sú uväznené v koncepte antickej tragédie a pri ich prežívaní si normálny človek musí ťukať na čelo. Každopádne to bolo príjemné čítanie.