Héra

Autorka vykresľuje Héru v oveľa širšom kontexte, než jej bolo dopriate v klasickej podobe gréckej mytológie, kde je redukovaná na zúrivú fúriu, pripravenú zoslať neľútostnú pomstu na každú neboráčku, ktorej sa dotkol záletný penis jej kurevníckeho manžela, lebo na vládcu nebies si netrúfne ani jeho žena. Hérine konanie je mnohokrát kruté a neľútostné, ale stojí za ním viac než ranená hrdosť. Človek nemôže inak, než s ňou sympatizovať, aj keď práve urobila z nadanej speváčky dyslektického papagája. Dokonca ju sledujeme, ako sa v nej prebúdzajú materinské city, hoci sú vzápätí vystavené sklamaniu.

Stretneme sa s Demeter - to je tá, čo rozozná petržlen od paštrnáku a keď má depku, príde jeseň, s Dionýzom, ktorý ako prvý čelil delíriu tremens, aj s Hestiou, ktorá dohliada na teplo rodinného krbu. Zaujímalo by ma, či má pod palcom aj tie elektrické. Niektoré rodinné vzťahy si autorka trochu poupravila, ako sama priznáva, a jeden z Hériných potomkov podľa mytológie nevyšiel z jej lona, ale Saintovej som ochotná odpustiť aj mierne ohnutie pôvodného znenia, pretože konečne dovoľuje hrdinkám byť hrdinkami, nielen matracom alebo ozdobou.

Héra spriada zložité intrigy, schováva Diovi kocky lega do koberca s vysokým vlasom a dúfa, že aspoň niektoré trafia jeho božské chodidlo. Súrodenecká láska sa mení na sklamané roztrpčenie a pomaly vyústi do búrlivej nenávisti. Dej smeruje do časov, keď sa ľudstvo na bohov obracalo čoraz menej. Ako sa s tým dokáže vyrovnať bohyňa, ktorá celú svoju existenciu podriadila zvrhnutiu svojho manžela a zaujatiu právoplatného miesta na tróne?